ako vecne správne potvrdil. Poukázal na to, že žalobkyňa vo svojom odvolaní ani žiadne konkrétne námietky voči časovému rozsahu činnosti znalca neuvádza, námietky obmedzila len na vyjadrenie nesúhlasu s časovým rozsahom práce znalca všeobecne.
názoru odvolacieho súdu žalobkyňou v odvolaní uvádzané dôvody nie sú spôsobilými dôvodmi pre navrhované zrušenie napadnutého uznesenia, resp. pre jeho zmenu, keďže v skutočnosti žiaden relevantný dôvod neuviedol. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa. Žiadala ho zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Namietala, že postupom súdov nižších stupňov jej bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.), keď odvolací súd sa nezaoberal jej žiadosťou o preskúmanie predmetného znaleckého posudku
2 O.s.p. a to i napriek tomu, že nebola správne poučená
4 O.s.p. V uznesení odvolací súd cituje zákony, vyhlášky, na základe ktorých znalec oprávnene účtuje znalečné, avšak nepreukazuje dôvodnosť takto vypočítanej sumy. Trvala na tom, že znalec je vo veci zaujatý, znalecký posudok vypracoval v prospech žalovaného. Žiadala, aby vo veci vypracoval znalecký posudok iný znalec s potrebnými odbornými vedomosťami. Žiadala vydať opravné uznesenie so správnym vyčíslením ňou zložených preddavkov. Žalovaný navrhol dovolanie žalobkyne ako nedôvodné zamietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa. 3 4 Cdo 380/2013 Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V predmetnej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vydaného vo forme uznesenia sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 239 O.s.p.
1 O.s.p. dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania
1 písm. c/.
2 O.s.p. dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
3 O.s.p. ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením. V treťom odseku § 239 O.s.p. sú vymenované prípady, ktoré vylučujú prípustnosť dovolania proti uzneseniam odvolacieho súdu, proti ktorým by inak bolo dovolanie
odsekov 1 a 2 prípustné. Jedným z nich je aj prípad, keď dovolanie smeruje proti uzneseniu o znalcovskom. 4 4 Cdo 380/2013 V prejednávanej veci je nepochybné, že žalobkyňa dovolaním napáda uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci znalcovského. Jej dovolanie je preto
3 O.s.p. procesne neprípustné. Vzhľadom na zákonnú povinnosť dovolacieho súdu (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vždy to, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní, postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania
O.s.p., ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. (t.j., či v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nepodania návrhu na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania nesprávne obsadeným súdom). Ustanovenie § 237 O.s.p. nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania
tohto ustanovenia preto predmet konania nie je významný. Ak je teda konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v tomto ustanovení, možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia o znalcovskom. Vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. neboli v dovolaní namietané a v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť. So zreteľom na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na posúdenie, či konanie nie je zaťažené vadou uvedenou v § 237 písm. f/ O.s.p. V zmysle tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu jeho procesných práv (napr. právo zúčastniť sa na pojednávaní, vyjadrovať sa k veci, navrhovať dôkazy a pod.). V zmysle konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky táto vada je významná najmä vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne právnymi predpismi a tým odňal účastníkovi konania jeho procesné práva. 5 4 Cdo 380/2013 Žalobkyňa odňatie možnosti konať pred súdom odôvodňovala tým, že odvolací súd sa v rozpore s § 205a O.s.p. nezaoberal jej žiadosťou o preskúmanie predmetného znaleckého posudku
2 a to i napriek tomu, že nebola správne poučená
4 O.s.p. V dôvodoch dovolania však neuvádza, v čom táto nesprávnosť poučenia mala spočívať. Zároveň namietala výšku odmeny priznanej znalcovi za vypracovanie znaleckého posudku. Predmetom prieskumu v dovolacom konaní je uznesenie odvolacieho súdu, ktorým tento potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa o priznaní znalcovského. Okresný súd v odôvodnení svojho uznesenia úplne, jasne a zrozumiteľne uviedol skutkové zistenia, z ktorých vychádzal a tiež aké právne závery z týchto skutkových zistení vyvodil. Ak potom žalobkyňa v odvolaní uviedla, že napadnuté rozhodnutie považuje za nesprávne, bolo z neho vzhľadom na jeho povahu zrejmé, že ním môže napadnúť len správnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých okresný súd svoje rozhodnutie o priznaní (rozsahu) znalcovského založil. Odvolací súd preto zvoleným postupom, ktorým preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z vecného hľadiska (rozsah a spôsob vypracovania znaleckého posudku, náročnosť zadanej znaleckej úlohy a pod.; citácia príslušných právnych noriem) dal odpoveď na otázku, prečo ho považoval za vecne správne. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že súdy nižších stupňov nevyhoveli žiadosti na postup
2 O.s.p.,
ktorého znalecký posudok možno dať preskúmať aj inému znalcovi, vedeckému ústavu, alebo inej inštitúcii, dovolací súd poznamenáva, že citované ustanovenie umožňuje podrobiť znalecký posudok kontrolnému znaleckému skúmaniu, no je výlučne na súde, ktorý vec prejednáva, či takýto dôkaz vykoná (§ 120 ods. 1 veta druhá O.s.p.). K takejto procesnej situácii však môže dôjsť až v procese prejednávania a rozhodovania veci samej (napr. v štádiu vykonávania dôkazov) a tak v konaní o priznaní znalcovského, nevyhovenie žiadosti žalobkyne (§ 127 ods. 2 O.s.p.) nemôže mať za následok odňatie možnosti pred súdom konať. K námietke žalobkyne, že súd ju nesprávne poučil
4 O.s.p. dovolací súd poukazuje na to, že citované ustanovenie ukladá súdu povinnosť okrem vecí
odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti 6 4 Cdo 380/2013 predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a. V prejednávanej veci súd rozhodol o priznaní znalcovského, teda nejde o rozhodnutie vo veci samej (citované ustanovenie nemožno na danú vec aplikovať), preto dovolateľkou namietané prípadné nesplnenie poučovacej povinnosti nie je v tomto štádiu konania odňatím možnosti dovolateľke konať pred súdom. I napriek uvedenému pre úplnosť dovolací súd uvádza, že súd prvého stupňa poučil účastníkov konania v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. v predvolaniach na pojednávania nariadené na 15. apríla 2009 (č.l. 35), na 20. októbra 2010 (č.l. 145), na 19. januára 2011 (č.l. 183). Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť z § 239 O.s.p. a nebola zistená existencia procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobkyne
5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. V dovolacom konaní úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti žalobkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli. Na jeho vyjadrenie z
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.