Obsah (7)

§ 237§ 243b§ 240§ 57§ 218§ 241§ 146

Najvyšší súd 4 Cdo 195/2013 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ V. S., bývajúceho v T., právne zastúpeného Mgr. R. P., advokátkou so síd

§ 237a ţe rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci).

Podaním doručeným súdu prvého stupňa 20. novembra 2012 vzal ţalobca 1/ dovolanie späť s tým, ţe „naďalej zostáva účastníkom konania v dovolaní T. S. zastúpený V. S.“. 3 4 Cdo 195/2013

§ 243bods.

5 (veta druhá) O.s.p. ak dovolateľ vezme dovolanie späť, dovolací súd konanie uznesením zastaví. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) so zreteľom na dispozitívny úkon ţalobcu 1/, ktorým vzal podané dovolanie späť, konanie o dovolaní ţalobcu 1/

citovaného ustanovenia zastavil. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie aj ţalobca 3/ (v spise na č. l. 382 a nasl.). Jeho dovolanie bolo doručené súdu prvého stupňa

1. januára
2. Aj ţalobca 3/ v dovolaní navrhol rozsudky odvolacieho súdu ako aj súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania ţalobca 3/ vyvodil z ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. (t. j., ţe mu postupom súdu bola odňatá moţnosť konať pred súdom) a dôvodnosť dovolania z ustanovení § 241 ods. 2 písm. a/ aţ c/ O.s.p. (t. j., ţe v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a ţe rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci). Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) pred preskúmaním vecnej správnosti rozhodnutia najprv zisťoval včasnosť podania dovolania, pričom dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobcu 3/ bolo podané oneskorene.

§ 240ods.

1 O.s.p. účastník môţe podať dovolanie do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni. Ak odvolací súd vydal opravné uznesenie, plynie táto lehota od doručenia opravného uznesenia.

§ 240ods.

2 (veta prvá) O.s.p., zmeškanie lehoty uvedenej v odseku 1 nemoţno odpustiť.

§ 57ods.

2 O.s.p., lehoty určené

týţdňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbliţší nasledujúci pracovný deň. 4 4 Cdo 195/2013 V preskúmavanej veci je z obsahu súdneho spisu zrejmé, ţe dovolaním napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trnave z

1. júla 2012, sp. zn. 24 Co 173/2012, nadobudol právoplatnosť
2. júla
3. Vzhľadom k tomu, ţe v danom prípade nebolo vydané opravné uznesenie a nepripadá teda do úvahy pouţitie ustanovenia § 240 ods. 1 (veta druhá) O.s.p., pripadol koniec jednomesačnej lehoty na podanie dovolania počítanej od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia na nedeľu
4. augusta
5. V zmysle § 57 ods. 2 (veta druhá) O.s.p. sa koniec lehoty posunul na najbliţší nasledujúci pracovný deň, t. j. na pondelok
6. augusta
7. Dovolanie ţalobcu 3/ však bolo podané (osobne na súde prvého stupňa) aţ
8. januára 2013, teda zjavne po uplynutí zákonom stanovenej jednomesačnej lehoty. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie ţalobcu 3/

§ 218ods.

1 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. odmietol ako oneskorene podané. Najvyšší súd Slovenskej republiky povaţuje za potrebné v súvislosti s oboma posudzovanými dovolaniami zdôrazniť, ţe ţalobca 3/ síce povaţoval svoje podanie označené ako dovolanie len za doplnenie (o vlastnoručný podpis – pozn. súdu) dovolania, ktoré v zákonnej lehote podal ţalobca 1/, no dovolací súd posudzoval dovolanie ţalobcu 3/ samostatne a to z dôvodu, ţe zo samotného textu dovolania ţalobcu 1/ nevyplývalo, ţe by ţalobca 1/ dovolanie podával aj v mene ţalobcov 2/ a 3/ ako ich splnomocnený zástupca. Práve naopak, z textu dovolania ţalobcu 1/ je evidentne zrejmé, ţe toto dovolanie podal ţalobca 1/ iba vo svojom mene. Vyplýva to jednak z pouţitého slovného spojenia „...podávam dovolanie...“, tieţ zo skutočnosti, ţe v celom texte dovolania ţalobcu 1/ sa neuvádza ţiadna zmienka o tom, ţe by ţalobca 1/ toto dovolanie podával aj v mene ţalobcov 2/ a 3/ ako ich splnomocnený zástupca a nakoniec aj zo samotného signovania tohto dokumentu ţalobcom 1/, navyše plné moci udelené ţalobcami 2/ a 3/ pre ţalobcu 1/ (v spise na č. l. 51 a 52) sa vzťahovali len na konanie pred súdom prvého a druhého stupňa (t. j. len na tzv. základné konanie – pozn. súdu) a teda neoprávňovali ţalobcu 1/ k podaniu dovolania a v nadväznosti na uvedené potom ani nenastala povinnosť súdu odstraňovať vady dovolania

§ 241O.s.p.

vo vzťahu k ţalobcovi 3/. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol

§ 146ods.

1 písm. c/ O.s.p. (s pouţitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre pouţitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretoţe trovy ţalovaného 1/ vzniknuté v súvislosti s jeho 5 4 Cdo 195/2013 vyjadrením k dovolaniu nepovaţoval vzhľadom na jeho neprípustnosť za potrebné na účelné bránenie práva a ţalovaným 2/ aţ 12/ ţiadne trovy nevznikli. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 30. septembra 2013 JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová