Najvyšší súd 4 Cdo 331/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkýň 1/ A. B. a 2/ R. B., bývajúcich v B., obe zastúpené Mgr. A. S., advokátkou

§ 224ods.

1 O.s.p. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná dovolanie. Namietala, že postupom odvolacieho súdu jej bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p.

§ 237písm.

f/ O.s.p.), v konaní došlo k vade majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). K odňatiu možnosti konať pred súdom došlo tým, že súd prvého stupňa nerešpektoval § 118 ods. 2 O.s.p. a neuviedol, ktoré skutkové tvrdenia účastníkov sú zhodné alebo rozporné, ani ktoré dôkazy budú vykonané alebo nevykonané, ide o procesné pochybenie s následkom odňatia možnosti pred súdom konať. K uvedenému došlo aj nedostatočným a nezrozumiteľným odôvodnením rozsudku odvolacieho súdu, ktoré nemá náležitosti uvedené v § 157 O.s.p. a je nepreskúmateľné. Za nesprávny označila žalovaná záver súdov, že žalobkyne preukázali existenciu ich naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení (§ 80 písm. c/ O.s.p.). V časti dovolania, ktoré žalovaná venovala vysvetleniu svojej námietky, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, uviedla, že súdy oboch nižších stupňov nezohľadnili všetky relevantné ustanovenia, prípadne ich nesprávne interpretovali. V súvislosti s tým dovolateľka popierala správnosť právnych záverov odvolacieho súdu v otázkach zániku poistného vzťahu účastníkov konania, právnych dopadov zmeny právnej úpravy na skôr založený poistný vzťah, nepravej retroaktivity, aplikácie prechodných ustanovení novelizujúcej úpravy a nemožnosti plnenia. Dovolateľka pri tom poukázala aj na rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 109/

1. Redukovanie otázky poistiteľa, resp. plnenia z poistnej zmluvy poistiteľa iba na „poistné plnenie“, predstavuje nesprávnu interpretáciu obsahu a zmyslu poistno-právneho vzťahu. Z uvedených dôvodov žiadala, aby dovolací súd zrušil rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie 4 4 Cdo 331/2012 konanie, alebo aby tieto rozhodnutia zmenil, žalobu zamietol a priznal jej náhradu trov konania. Žalobkyne 1/, 2/ v písomnom vyjadrení žiadali dovolanie žalovanej ako neprípustné odmietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), riadne zastúpená (§ 241 ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok nie je prípustný, preto ho treba odmietnuť. Dovolanie účastníka konania upravené v tretej hlave štvrtej časti Občianskeho súdneho poriadku je mimoriadnym opravným prostriedkom. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho prípustnosti. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu len v prípadoch, v ktorých to pripúšťa zákon (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku odvolacieho súdu sú upravené v § 237 a § 238 O.s.p. Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa § 238 O.s.p. neprichádza do úvahy. Nejde totiž o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej ani o rozsudok, v ktorom by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, pretože dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval. Rovnako sa nejedná o rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, ani o rozsudok, ktorým by bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a
2. Ak súdne konanie trpí niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 238 O.s.p. neprípustné. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p., dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto zákonného 5 4 Cdo 331/2012 ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia možnosti účastníkovi pred súdom konať a rozhodovanie vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným. Treba uviesť, že z hľadiska § 237 O.s.p. sú právne významné len tie procesné nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia. Iné vady, i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle § 237 O.s.p. ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je pritom významný subjektívny názor účastníka, že v konaní došlo k takejto vade, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, že konanie je skutočne postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných vád. S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti postupu súdov nižších stupňov sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či dovolateľke bola v konaní odňatá možnosť pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie procesne nesprávny postup súdu priečiaci sa zákonu alebo inému všeobecne záväznému právnemu predpisu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných oprávnení účastníka občianskeho súdneho konania. Dovolateľka namietala, že súd prvého stupňa porušil § 118 ods. 2 O.s.p. a odvolací súd prehliadol nerešpektovanie tohto ustanovenia. Doslovný text zápisnice o pojednávaní pred súdom prvého stupňa, ktoré sa uskutočnilo
3. mája 2011 (viď č.l. 323 až 325 spisu) ale svedčí o tom, že sudca postupoval podľa § 118 O.s.p. (oboznámil obsah dovtedajšieho konania s možnosťou účastníkov sa k nemu vyjadriť a tiež aký dôkaz, ktorý mala predložiť žalovaná, mieni vykonať). I keby prípadne text takto formulovanej zápisnice nezodpovedal skutočnému priebehu konania, je potrebné uviesť, že podmienka prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p. nie je splnená v prípade, že sa účastníkovi odňala možnosť konať pred súdom iba pre časť konania do takej miery, že účastník následne mohol uplatniť svoj vplyv na výsledok konania, napr. tým, že mohol podať proti rozsudku, ktorý mu bol riadne doručený, odvolanie (viď R 99/1993). Procesný postup súdu prvého stupňa, i keby táto námietka dovolateľky bola 6 4 Cdo 331/2012 prípadne opodstatnená, nemohol preto v danom prípade založiť prípustnosť dovolania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., lebo žalovaná napadla prvostupňový rozsudok odvolaním a v ňom uplatnila svoj vplyv na výsledok konania. Dovolateľka ďalej namieta odňatie možnosti konať pred súdom nedostatočným odôvodnením rozsudku odvolacieho súdu. Pokiaľ odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku poukázal na správnosť skutkových a právnych záverov súdu prvého stupňa, pričom sa zároveň stotožnil s odôvodnením prvostupňového rozsudku bolo potrebné odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu posudzovať v kontexte s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozsudku podrobne a zrozumiteľne uviedol, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa riadil a ako vec právne posúdil. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa doplnil dôvody jeho rozsudku, pričom sa tým zároveň vyporiadal s odvolacími námietkami žalovanej. Podľa názoru dovolacieho súdu rozsudok odvolacieho súdu

rozsudkom súdu prvého stupňa spĺňa požiadavky na riadne a presvedčivé odôvodnenie v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p., keďže ním bola daná odpoveď na všetky podstatné otázky a námietky týkajúce sa jednak procesného postupu súdu a jednak skutkového a právneho posúdenia veci. V súvislosti s tým dovolací súd dodáva, že podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky nemusí odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o dovolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Pokiaľ v preskúmavanej veci súdy vysvetlili v čom spočíva na strane žalobkýň naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení (§ 80 písm. c/ O.s.p.) a z hľadiska hmotnoprávneho náležite s odkazom na § 575 Občianskeho zákonníka zdôvodnili, prečo poistný vzťah medzi žalobkyňami a žalovanou (v dôsledku tvrdenej nemožnosti plnenia) nemohol zaniknúť, spĺňa rozsudok odvolacieho súdu

rozsudkom súdu prvého stupňa požiadavky na riadne a presvedčivé odôvodnenie (§ 157 ods. 2, § 211 ods. 2 O.s.p.). Pokiaľ dovolateľka namietala, že v konaní na súdoch nižších stupňov došlo k procesnej vade uvedenej v § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. dovolací súd uvádza, že tzv. iná (než 7 4 Cdo 331/2012 v § 237 O.s.p. uvedená) procesná vada konania je relevantný dovolací dôvod, prípustnosť dovolania ale nezakladá. K námietke žalovanej, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), dovolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod v tom zmysle, že ho možno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní, samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá (viď R 43/2003 a R 54/2012). Keďže žalovanou bol tento dovolací dôvod uplatnený v dovolaní, ktoré nie je procesne prípustné, nemohol dovolací súd podrobiť napadnutý rozsudok posúdeniu z hľadiska správnosti v ňom zaujatých právnych záverov (t.j. medziiným ani o existencii naliehavého právneho záujmu žalobkýň na požadovanom určení a iné namietané žalovanou právne skutočnosti, ani o aplikovateľnosti R 190/1998 na prejednávanú vec). Možno preto uzavrieť, že dovolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by opodstatňovali prípustnosť dovolania podľa § 237 O.s.p. a keďže dovolanie nie je prípustné ani podľa § 238 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadny opravný prostriedok žalovanej odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.

§ 243bods.

5 O.s.p. bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozsudku odvolacieho súdu. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (s použitím analógie)

§ 243bods.

5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre použitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretože trovy žalobkýň vzniknuté v súvislosti s ich vyjadrením k dovolaniu nepovažoval, vzhľadom na jeho neprípustnosť, za potrebné na účelné bránenie práva. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 30. septembra 2013 JUDr. Eva Sakálová, v.r. Za správnosť vyhotovenia : predsedníčka senátu Jarmila Uhlířová