Obsah (4)

§ 243a§ 242§ 243i§ 224

4 M Cdo 21/2011 R O Z S U D O K V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Sakálovej a sudcov JUDr. Edity Bakošovej a JUDr. Ľubora

§ 243aods.

3 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 243i ods. 2

§ 242ods.

1 O.s.p. a dospel k záveru, ţe mimoriadne dovolanie nie je opodstatnené. V preskúmavanej veci uplatnil generálny prokurátor dovolací dôvod podľa 243f ods. 1 písm.b/ O.s.p. a to v súvislosti s nedostatkami v zistení skutkového stavu a podľa § 243f ods. 1 písm.c/ O.s.p. nesprávne právne posúdenie veci v súvislosti s nesprávnym pouţitím § 27 ods. 4 Obchodného zákonníka a z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia otázky platnosti kúpnej zmluvy z hľadiska namietanej simulácie právneho úkonu. Za inú vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm.b/ a § 243f ods. 1 písm.b/ O.s.p.) sa spravidla povaţuje najmä porušenie ustanovení o dokazovaní, a to tým, ţe súd vôbec nezisťoval skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci aj napriek tomu, ţe boli tvrdené a na ich preukázanie boli navrhnuté dôkazy, porušenie ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov (napr. osoba, ktorá mala byť vypočutá ako svedok, bola vypočutá ako účastník konania, svedok nebol o svojich povinnostiach riadne poučený, dôkaz listinou bol vykonaný v rozpore s § 129 O.s.p. a pod.), nevykonanie dôkazu navrhnutého účastníkom na preukázanie rozhodujúcej skutočnosti, hoci súd následne dospel k záveru, ţe účastník neuniesol dôkazné bremeno, odklon odvolacieho súdu od skutkových záverov súdu prvého stupňa bez zopakovania dôkazov alebo doplnenia dokazovania, nesplnenie poučovacej povinnosti, zohľadnenie skutočnosti, ktorá z dokazovania nevyplynula, opomenutie 5 4 M Cdo 21/2011 rozhodnej skutočnosti, ktorá vyšla v konaní najavo a logický rozpor v hodnotení dôkazov. Dovolací súd s poukazom na obsah spisu, námietky dovolateľa a ním uvedený dovolací dôvod (§ 243f ods. 1 písm.b/ O.s.p.) nepovaţuje dovolanie za dôvodné. Z napadnutých rozhodnutí je zrejmé, ţe súdy pre svoje skutkové zistenia vzali do úvahy iba skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov a v ich hodnotení dôkazov a poznatkov nevyplýva logický rozpor. Súd prvého stupňa kaţdý dôkaz uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia a podrobne rozviedol, čo z neho vyplýva, resp. čo z neho vyvodil vrátane dovolateľom namietaných výpovedí svedkov JUDr. M. a V.. Hodnotenie vierohodnosti dôkazov v rámci hodnotenia ich pravdivostnej hodnoty je právom súdu. V prejednávanej veci súdy prihliadali na listinné dôkazy – predloţenú kúpnu zmluvu z

1. marca 2004 a zápisnicu zo zasadnutia valného zhromaţdenia z toho istého dňa a nie na neisté tvrdenia svedka JUDr. M., jeho domnienky („nepamätám si..., pripúšťam aj moţnosť..., nemôţem s určitosťou tvrdiť..., pre odstup času si nepamätám“ a pod.), či svedka V., tvrdiaceho, ţe kúpnu zmluvu nepodpisoval, keď listinné dôkazy (vyššie uvedené) svedčili o opaku. Súdy vzali do úvahy i skutočnosti, ktoré v konaní vyšli najavo v súvislosti s posúdením, či kúpnu zmluvu podpisovala oprávnená osoba, a teda či je kúpna zmluva z tohto dôvodu platným právnym úkonom. Pri vyvodenom závere, ţe kúpna zmluva bola uzavretá
2. marca 2004 s prihliadnutím na nepopierateľnú skutočnosť, ţe JUDr. M. bol z funkcie konateľa spoločnosti (predávajúcej) odvolaný na valnom zhromaţdení konanom
3. apríla 2004 a táto zmena bola v obchodnom registri zapísaná aţ
4. júna 2004, súdy nepochybne vyvodili logický záver, ţe kúpnu zmluvu uzavrela na to oprávnená osoba, ktorej overenie pravosti podpisu aj s odstupom času nemení nič na tom, kedy bola kúpna zmluva podpísaná. V súvislosti k namietanému, ţe vo veci nebol vypočutý konateľ kupujúcej E. S. dovolací súd poznamenáva, ţe o tom, ktoré dôkazy budú vykonané rozhoduje výlučne súd (§ 120 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci boli účastníci poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p. (predloţiť všetky dôkazy a skutočnosti), no vypočutie E. S. nenavrhli. Navyše z obsahu spisu nevyplýva ani tvrdenie generálneho prokurátora, ţe spolu s E. S. bol konateľom kupujúcej i JUDr. M.. Z výpisu z obchodného registra vyplýva, ţe JUDr. M. bol spoločníkom spoločnosti kupujúcej od
5. augusta 1998 do
6. júla 2002, teda v čase uzavretia kúpnej zmluvy uţ spoločníkom tejto spoločnosti nebol; konateľom spoločnosti kupujúcej bol JUDr. M. od
7. decembra 1996 do
8. apríla 2003, teda ani konateľom tejto spoločnosti nebol v čase uzavretia kúpnej zmluvy z
9. marca
10. 6 4 M Cdo 21/2011 Na základe uvedeného dospel dovolací súd k záveru, ţe v danej veci nie je daný dovolateľom uvádzaný dovolací dôvod podľa § 243f ods. 1 písm.b/ O.s.p. V mimoriadnom dovolaní generálny prokurátor Slovenskej republiky namietal aj nesprávne právne posúdenie veci (§ 243f ods. 1 písm.c/ O.s.p.). Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepouţil správny (náleţitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Mimoriadny dovolateľ namietal súdmi nesprávne pouţitý § 27 ods. 4 Obchodného zákonníka a nesprávne posúdenie otázky kúpnej zmluvy z
11. marca 2004 z hľadiska namietanej simulácie právneho úkonu. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia citoval § 27 ods. 4 Obchodného zákonníka, ktoré upravuje situáciu, ak je nesúlad medzi zapísanými a zverejnenými údajmi. V preskúmavanej veci generálny prokurátor správne namietal, ţe toto ustanovenie sa na ňu nevťahuje. Správne mali súdy poukázať na § 27 ods. 3 Obchodného zákonníka, ktoré upravuje účinnosť zapísaných údajov voči tretím osobám, a to odo dňa ich zverejnenia, okrem prípadu, ak zapísaná osoba preukáţe, ţe tretia osoba o týchto údajoch vedela. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia síce citoval nesprávne ustanovenie, ale v odôvodnení uviedol, ţe skutočnosť, ţe kupujúca o tejto zmene (zániku funkcie konateľa) nevedela, nemôţe jej byť tento fakt na ťarchu, čo fakticky vyplýva práve z § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Podľa § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náleţitosti. Neplatnosti takého právneho úkonu sa nemoţno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho povaţoval za nezastretý. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. 7 4 M Cdo 21/2011 Podľa § 589 Občianskeho zákonníka cenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa § 40a. Podľa § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka darovacou zmluvou darca niečo bezodplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Kúpna zmluva je najbeţnejším odvodeným spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o dvojstranný právny úkon pozostávajúci z návrhu (oferty) a prijatia návrhu (akceptácie) spočívajúci vo vzájomných a obsahovo zhodných prejavoch vôle dvoch strán, na základe ktorých predávajúcemu vznikne povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. Účelom kúpnej zmluvy je tak prevod vlastníckeho práva za dohodnutú kúpnu cenu. Účelom darovacej zmluvy je bezodplatný prevod vlastníckeho práva. Darca darovacou zmluvou niečo bezodplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a obdarovaný to prijíma. Z vyššie uvedeného potom vyplýva, ţe úmysel strán je pri oboch týchto úkonoch rozdielny. V preskúmavanej veci ako to správne konštatovali aj súdy niţších stupňov úmysel ţalobkyne bezodplatne darovať nehnuteľnosti ţalovanej nebol preukázaný. Zmluvné strany sa dohodli na kúpnej cene 1 Sk s prihliadnutím na ťarchy, ktoré na nehnuteľnosti viazli, pričom ich zmluvná voľnosť nebola obmedzená. V danej veci neboli splnené podmienky predvídané v § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého iný právny úkon (v danej veci tvrdená darovacia zmluva), ktorý mal byť zastretý právnym úkonom (kúpna zmluva) platí len ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náleţitosti. V prejednávanej veci nebola preukázaná vôľa účastníkov uzavrieť darovaciu zmluvu a uzavretá kúpna zmluva nemá náleţitosti zmluvy darovacej, keďţe v nej bola dohodnutá kúpna cena, keď podstatnou náleţitosťou darovacej zmluvy je naopak, bezodplatnosť. Navyše neplatnosti takéhoto právneho úkonu sa nemoţno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho povaţoval za nezastretý. Z obsahu spisu skutočnosť, ţe by kupujúca povaţovala kúpnu zmluvu za zastretý právny úkon nevyplýva. Treba zdôrazniť, ţe podstatou náleţitosťou kúpnej zmluvy je okrem iného dohoda o cene. V danej veci ţalobkyňa (aj mimoriadny dovolateľ) odôvodňovala neplatnosť kúpnej zmluvy tým, ţe účastníci vzhľadom na dohodnutú kúpnu cenu, mienili uzavrieť darovaciu zmluvu. Občiansky zákonník v § 589 ukladá povinnosť dojednať cenu v súlade so všeobecne záväznými právnymi 8 4 M Cdo 21/2011 predpismi, avšak všeobecne záväzné cenové predpisy iba v malej miere obmedzujú zmluvnú voľnosť v občiansko-právnych vzťahoch. Týmto predpisom je zákon č. 18/1996 Z.z. o cenách v znení neskorších predpisov a na jeho základe vydávané vykonávacie predpisy, ktoré vymedzujú všeobecné pravidlá zabraňujúce tomu, aby zmluvné strany nedohodli neprimeranú cenu. Za neprimeranú cenu sa u predávajúceho povaţuje dohodnutá cena, ktorou sa výrazne presahujú ekonomicky oprávnené náklady alebo primeraný zisk alebo u kupujúceho dohodnutá cena, ktorá výrazne nedosahuje ekonomicky oprávnené náklady. Označený zákon a ani iný zákon nezakazoval (v preskúmavanej veci) dohodnúť i kúpnu cenu 1 Sk, pokiaľ to zodpovedalo vôli zmluvných strán. Vzhľadom na uvedené potom tvrdené nesprávne právne posúdenie otázky platnosti kúpnej zmluvy z hľadiska namietanej simulácie právneho úkonu je neopodstatnené. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto vytýkané nesprávne právne posúdenie veci (§ 243f ods. 1 písm.c/ O.s.p.) nepovaţoval za dôvodné. Dovolanie generálneho prokurátora zamietol v zmysle § 243b ods. 1 O.s.p.

§ 243iods.

2 O.s.p. Úspešnej ţalovanej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti ţalobkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p.

§ 224ods.

1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky jej však túto náhradu nepriznal, pretoţe trovy súvisiace s odmenou právneho zástupcu ţalovanej za vyjadrenie k mimoriadnemu dovolaniu nepovaţoval za potrebné na účelné bránenie práva, keď v porovnaní s jej vyjadreniami v základnom konaní neobsahovalo nové okolnosti. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 24. októbra 2013 JUDr. Eva Sakálová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová