o zaplatenie 113 722,37 eur s prísl.

Najvyšší súd 2 Cdo 229/2010 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ S. B., bývajúceho v T., 2/ M. B., bývajúcej v D., 3/ E. B., bývajúceho v D., 4/ A. B., bývajúcej v B., 5/ J. B., bývajúceho vo V., 6/ M. B., bývajúcej v Č., 7/ M. C., bývajúcej vo Š., 8/ P. C., bývajúcej vo Š., 9/ M. C., bývajúcej v Š., 10/ Š. C., bývajúceho v Š., ţalobcovia 2/, 3/, 4/ zastúpení K.H., so sídlom v B., proti ţalovaným 1/ Slovenskej republike – Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Ţupné nám. č. 13, 2/ Slovenskej republike – Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 2, 3/ Slovenskej republike – Ministerstvu financií Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova č. 5, 4/ Slovenskej republike – Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Mierová č. 19, o zaplatenie 113 722,37 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 12 C 93/2004, o dovolaní ţalobcov 2/ aţ 5/ proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 30. júna 2008 sp. zn. 14 Co 4/2008, takto r o z h o d o l : Z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 30. júna 2008 sp. zn. 14 Co 4/2008 a vec mu vracia na ďalšie konanie. Konanie o dovolaní ţalobcu 5/ z a s t a v u j e . O d ô v o d n e n i e Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 15. marca 2007 č.k. 12 C 93/2004-130 zamietol návrh ţalobcov 1/ aţ 10/, ktorým sa ţalobcovia voči ţalovaným domáhali zaplatenia 113 722,37 € s príslušenstvom (3 426 000 Sk) titulom náhrady škody podľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Súd ţalovaným náhradu trov konania nepriznal. 2 2 Cdo 229/2010 Krajský súd v Bratislave uznesením z 30. júna 2008 sp. zn. 14 Co 4/2008 odmietol odvolanie advokáta Mgr. P. K. podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. Ţalovaným náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe proti prvostupňovému rozsudku podal advokát Mgr. P. K. za ţalobcov odvolanie, hoci si ţalobcovia na zastupovanie v konaní zvolili advokáta JUDr. P. H.. Podľa obsahu plnej moci ţalobcovia zároveň udelili súhlas na to, aby advokáta pri jednotlivých úkonoch zastúpil advokátsky koncipient. V čase udelenia plnej moci uţ od 1. januára 2004 platil zákon č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o ţivnostenskom podnikaní (ţivnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. JUDr. P. H. v zmysle § 8 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. bol pozastavený výkon advokácie, od 25. januára 2007 nebol oprávnený poskytovať právne sluţby. Zvolený zástupca podľa § 8 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. však môţe zastupovať klienta iba v tom prípade, ak preukáţe, ţe so zastupovaním súhlasí. Mgr. P. K. nemal oprávnenie zastupovať ţalobcov bez ich súhlasu (§ 16 zákona č. 586/2003 Z.z., § 24 a § 25 ods. 3 O.s.p.). O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 a § 142 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podali ţalobcovia 2/ aţ 5/ dovolanie. Prípustnosť dovolania vyvodzovali z § 237 písm. f/ O.s.p a jeho dôvodnosť z § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. Navrhli, aby dovolací súd zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedli, ţe postupom odvolacieho súdu im bola odňatá moţnosť konať pred súdom, pretoţe ak bol súd názoru, ţe plnomocenstvo chýba, mal ich o tomto nedostatku informovať a zároveň ich vyzvať na jeho odstránenie. Ţalovaní 2/, 4/ navrhli uznesenie odvolacieho súdu potvrdiť a dovolanie ţalobcov zamietnuť. Ţalovaní 1/, 3/ sa k dovolaniu nevyjadrili. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpení advokátom v zmysle § 241 ods. 1 O.s.p. (okrem ţalobcu 5/) bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto mimoriadnym opravným prostriedkom. 3 2 Cdo 229/2010 Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa ( § 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Dovolanie proti uzneseniu je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ O.s.p.). Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. V danom prípade napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje znaky vyššie uvedených uznesení, preto prípustnosť dovolania z § 239 ods. 1, 2 O.s.p. nemoţno vyvodiť. Vzhľadom na zákonnú povinnosť dovolacieho súdu vyplývajúcu z § 242 ods. 1 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie splnenia podmienok prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. V zmysle § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku či uzneseniu), ak

1. a)sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2. b)ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3. c)účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4. d)v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie,
5. e)sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6. f)účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom,
7. g)rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dovolatelia vady v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/, g/ O.s.p. nenamietali, tieto neboli zistené ani dovolacím súdom. 4 2 Cdo 229/2010 Dovolatelia namietali vadu v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., ktorú videli v tom, ţe súd odmietol odvolanie Mgr. P. K. pre nedostatok plnomocenstva bez toho, aby ich vyzval na odstránenie tohto nedostatku. Vo všeobecnosti pod odňatím moţnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým znemoţní realizáciu tých procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. Odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa môţe podať predovšetkým účastník konania (§ 201 prvá veta O.s.p.), pričom účastníkom konania je navrhovateľ (ţalobca) a odporca (ţalovaný) (§ 90 O.s.p.). Účastník sa môţe dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Ako zástupcu si môţe účastník zvoliť vţdy advokáta (§ 25 ods. 1 O.s.p.), pričom zástupcovi, ktorého si zvolil, udelí písomne alebo ústne do zápisnice plnomocenstvo (§ 28 ods. 1 O.s.p.). Skutočnosť, ţe zástupca je oprávnený konať za účastníka pred súdom musí byť preukázaná a to spravidla predloţením písomného plnomocenstva. Ak plnomocenstvo chýba, súd je povinný účastníka konania o tomto nedostatku informovať a zároveň ho vyzvať na jeho odstránenie. Pre úplnosť na dodáva, ţe nepostačuje, ak opatrenie k odstráneniu tohto nedostatku smeruje len voči advokátovi, ktorý sa označil ako zástupca účastníka /(Rc 2 Cdo 249/2004)/. V danej veci z obsahu spisu vyplýva, ţe advokát Mgr. P. K. podal v mene ţalobcov ako ich zástupca odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa. Písomné plnomocenstvo, ktoré by preukazovalo jeho oprávnenie za ţalobcov pred odvolacím súdom konať, pripojené k odvolaniu nebolo. Keďţe týmto úkonom uplatňovali procesné práva v konaní ţalobcovia a nie zástupca, súd bol povinný za účelom odstránenia tohto nedostatku urobiť vhodné opatrenie formou písomnej výzvy adresovanej ţalobcom ako účastníkom konania, obsahom ktorej mala byť predovšetkým informácia o nedostatku plnomocenstva a výzva k jeho odstráneniu. Ak za situácie, keď súd prvého stupňa ţalobcov k odstráneniu tohto nedostatku nevyzval a odvolací súd bez nápravy jeho pochybenia odvolanie advokáta ako podané neoprávnenou osobou odmietol, ide o postup nesprávny, ktorým odňal ţalobcom moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Uvedená vada zakladá prípustnosť dovolania a je tieţ dôvodom, pre ktorý dovolací súd musí napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou, nemôţe byť povaţované za správne. 5 2 Cdo 229/2010 Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného uznesenie krajského súdu podľa § 243b ods. 1 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky zároveň konanie o dovolaní ţalobcu 5/ – J. B. (právny nástupca A. B., ktorá zomrela počas dovolacieho konania) zastavil podľa § 104 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243c O.s.p., keďţe dovolateľ neodstránil procesný nedostatok podmienky dovolacieho konania a to napriek uzneseniu Okresného súdu Bratislava I z 12. augusta 2010 č.k. 12 C 93/2004-234. Týmto uznesením bol právny nástupca pôvodnej dovolateľky vyzvaný, aby v lehote 10 dní od doručenia doručil súdu plnomocenstvo oprávňujúce advokátsku kanceláriu H. k jeho zastupovaniu v dovolacom konaní, alebo ak takým plnomocenstvom nedisponuje, aby si v tej istej lehote zvolil kvalifikovaného zástupcu pre dovolacie konanie a doručil súdu plnomocenstvo. Zároveň bol poučený o následkoch (zastavenie dovolacieho konania) ako aj v zmysle § 30 ods. 1 O.s.p. Uznesenie bolo ţalobcovi 5/ doručené 27. augusta 2010. I napriek uvedenému dovolateľ ostal nečinný, nedostatok svojho kvalifikovaného zastúpenia advokátom v dovolacom konaní neodstránil. Toto neučinil ani do rozhodnutia dovolacieho súdu. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 30. augusta 2011 JUDr. Jozef K o l c u n, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová