3 posledná veta Exekučného poriadku. Krajský súd v Trenčíne na odvolanie oprávnenej uznesením z 27. februára 2012 sp.zn. 2 CoE 20/2012 uznesenie exekučného súdu v I. výroku potvrdil a v II. a III. výroku zrušil a vec vrátil exekučnému súdu na ďalšie konanie. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s rozhodnutím exekučného súdu v I. výroku, preto rozhodnutie v tejto časti potvrdil
1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Mal za to, že exekučný súd správne vec posúdil
1 a 2 zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni a na zdôraznenie správnosti poukázal na prechodné ustanovenie § 277 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Za nesprávne považoval odvolací súd rozhodnutie v II. a III. výroku, ktoré výroky sú
jeho názoru viazané na okolnosti, ktoré v čase rozhodnutia exekučného súdu ešte neexistovali a nastanú až v prípade splnenia predpokladaných podmienok v budúcnosti. Pretože pre tieto výroky v čase rozhodnutia exekučného súdu neboli dané dôvody, odvolací súd ich
1 písm. i/ O.s.p. zrušil. Proti tomuto uzneseniu krajského súdu v I. časti, v ktorej odvolací súd uznesenie exekučného súdu potvrdil, podal dovolanie oprávnený z dôvodu
2 písm. a/ v spojení s § 237 písm. d/, e/ a f/ O.s.p. a z dôvodu
2 písm. b/ a c/ O.s.p. 3 4 Cdo 143/2012 Dôvody dovolania spočívajúce v § 237 písm. d/ a e/ O.s.p. bližšie neuviedol. Odňatie možnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) videl v nepreskúmateľnosti rozhodnutia a v rozhodnutí veci bez nariadenia pojednávania. Inú vadu konania (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) videl v neúplnom zistení skutkového stavu a nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) v rozhodnutí veci
ustanovenia právneho predpisu, ktoré neobsahovalo znenie uvedené súdom prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia, s ktorým odôvodnením sa stotožnil odvolací súd. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky navrhol uznesenie krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Povinný sa k dovolaniu nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 237 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie odvolacieho súdu v rozsahu
1 a 2 O.s.p. a dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vydaného vo forme uznesenia sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 239 O.s.p.
1 O.s.p., dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania
1 písm. c/.
2 O.s.p., dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd 4 4 Cdo 143/2012 vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré je dovolaním napadnuté nevykazuje znaky niektorého z uznesení uvedených v § 239 O.s.p. Preto prípustnosť dovolania oprávneného nemožno vyvodiť z ustanovenia § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. S prihliadnutím na námietku oprávneného, ale tiež vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní, postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v ustanovení § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania
O.s.p., ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. (t.j., či v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, nepodania návrhu na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania nesprávne obsadeným súdom). Oprávnený nenamietal, že by v konaní došlo k procesným vadám v zmysle § 237 písm. a/ až c/ a g/ O.s.p. a existencia procesnej vady takejto povahy nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva. Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil ani vadu konania
d/ a e/ O.s.p., ktoré vady oprávnený v dovolaní uvádzal bez bližšieho odôvodnenia. So zreteľom na obsah dovolania, dovolací súd osobitne skúmal, či v konaní (ne)došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p.). 5 4 Cdo 143/2012 Pod odňatím možnosti pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Táto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z
2 O.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.
2 O.s.p., ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, 6 4 Cdo 143/2012 prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. V preskúmavanej veci exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že výkaz nedoplatkov poistného možno v súlade s § 25 ods. 1 a 2 zákona o Sociálnej poisťovni, v znení účinnom v čase vydania výkazu nedoplatkov poistného, vykonať iba v lehote do desiatich rokov od skončenia lehoty určenej na splnenie uloženej povinnosti, t.j. odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia, 24. januára 2000. Avšak v čase vydania výkazu nedoplatkov poistného, t.j. 30. novembra 1999, nebolo účinné znenie, ktoré uviedol exekučný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia. V znení uvedenom exekučným súdom predmetné ustanovenie bolo účinné od 1. júla 2001.
1 a 2 zákona o Sociálnej poisťovni, v znení účinnom v čase vydania výkazu nedoplatkov poistného (30. novembra 1999), pohľadávky na poistnom voči osobám, ktoré sú
1 a 3 povinné platiť poistné, sú prednostnými pohľadávkami
osobitného predpisu. Výkon rozhodnutia na pohľadávky uvedené v odseku 1 sa vykonáva na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia exekučným príkazom pobočky na pohľadávky na peňažné prostriedky vedené na účtoch v peňažných ústavoch. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s rozhodnutím exekučného súdu v tejto časti a na zdôraznenie správnosti poukázal na prechodné ustanovenie § 277 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení bez bližšieho odôvodnenia vzťahu týchto ustanovení k ustanoveniam uvedených exekučným súdom.
názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorý sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia exekučného súdu v preskúmavanej časti ustanovením právneho predpisu v znení, v akom účinné nebolo a vzťah doplnenej citácie § 277 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení k ustanoveniam uvedených exekučným súdom bližšie neodôvodnil, nepreskúmateľné. Na základe vyššie uvedeného, keď exekučný súd neodôvodnil svoje rozhodnutie účinným ustanovením príslušného právneho predpisu a tento nedostatok neodstránil ani odvolací súd, ktorý sa s takýmto odôvodnením v celom rozsahu stotožnil, pričom sám neodôvodnil svoje doplnenie odôvodnenie rozhodnutia exekučného súdu na zdôraznenie správnosti rozhodnutia 7 4 Cdo 143/2012 exekučného súdu, rozhodnutie odvolacieho súdu tak neobsahuje všetky náležitosti v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto z uvedeného dôvodu považoval rozhodnutie odvolacieho súdu za nepreskúmateľné. Takýmto rozhodnutím bola oprávnenej odňatá možnosť konať pred súdom
f/ O.s.p. v spojení s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd. Odôvodnenie rozhodnutia súdu musí mať náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p. (§ 211 O.s.p.). Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania, zistené rozhodujúce skutočnosti a ustanovenia právneho predpisu, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery, z ktorých musí byť zrejmé, akými úvahami sa spravoval, keď danú vec posúdil
určitého ustanovenia právneho predpisu. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Odôvodnenie rozhodnutia súdu musí byť zároveň aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní. V prípade, že v rozhodnutí nie je uvedené účinné ustanovenie právneho predpisu,
ktorého súd rozhodol, resp. je uvedené neexistujúce ustanovenie, rozhodnutie nemožno považovať za odôvodnené a ide tak o procesne nesprávne rozhodnutie. Rozhodnutie, ktoré nemá náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p. je potom nepreskúmateľné a účastníkovi je takýmto rozhodnutím odňatá možnosť konať pred súdom, nakoľko nemá možnosť v dovolacom konaní náležite argumentovať. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a zároveň musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí byť preskúmateľné. V prejednávanej veci nie je možné preskúmať správnosť postupu. 8 4 Cdo 143/2012 Uvedená skutočnosť, že v konaní došlo k procesnej vade
f/ O.s.p. je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za správne. Oprávnený v dovolaní namietal odňatie možnosti konať pred súdom aj z dôvodu rozhodnutia veci bez nariadenia pojednávania. V posudzovanej veci ide o exekučné konanie, ktoré nie je v zásade konaním sporovým a dokazovanie sa obvykle nevykonáva. Rozhodnutie súdu je založené na posúdení písomných dôkazov, na ktoré nebolo potrebné nariadiť pojednávanie. Súd vychádza z tvrdení oprávnenej uvedených v návrhu na vykonanie exekúcie a listinných dôkazov, ktoré predložila. Exekučný poriadok v znení účinnom v čase rozhodovania exekučného súdu neobsahoval ustanovenia,
ktorých by bolo povinnosťou súdu v predmetnej veci nariadiť pojednávanie. Ani postupom odvolacieho súdu nebola oprávnenej z tohto dôvodu odňatá možnosť konať pred súdom. Odvolací súd postupoval v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p., ak o odvolaní oprávnenej rozhodol bez nariadenia pojednávania. V danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie v zmysel § 214 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a nebol splnený ani jeden z ostatných dvoch dôvodov uvedených v § 214 ods. 1 písm. b/ a c/ O.s.p., pre ktoré predseda senátu odvolacieho súdu musí vždy nariadiť pojednávanie. Postupom súdov, ktoré vo veci nenariadili pojednávanie, teda nebola oprávnenému odňatá možnosť konať pred súdom z tohto dôvodu. Pokiaľ oprávnený ako dovolací dôvod uvádzal aj inú vadu konania (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), dovolací súd napadnuté rozhodnutie nemohol v dovolacom konaní vzhľadom na vyššie uvedené podrobiť prieskumu z týchto dôvodov. Najvyšší súd Slovenskej republiky z dôvodov vyššie uvedených preto rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie (§ 243b O.s.p.) s tým, že právny názor ním vyslovený je pre súd záväzný. 9 4 Cdo 143/2012 V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 26. marca 2014 JUDr. Ľubor Š e b o , v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.