Obsah (7)

§ 238§ 153§ 214§ 115a§ 14§ 243b§ 146

Najvyšší súd 6 Cdo 271/2013 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne M. bývajúcej v K., zastúpenej J. advokátom, so sídlom v K., proti žalovane

údajov na doručenke prevzala

2. 2011, neobsahovala predvolanie na pojednávanie, ale iba uznesenie Krajského súdu v Košiciach, na splnení povinnosti súdu doručiť riadne a včas žalovanej predvolanie na pojednávanie
4. 2011 to nič nemení, lebo z ďalšej doručenky založenej v spise je zrejmé, že takéto predvolanie jej bolo doručené už predchádzajúcou zásielkou dňa
7. Za nedôvodnú považoval aj odvolaciu námietku, že vo veci rozhodla vylúčená sudkyňa, ktorá mala byť

žalovanej vylúčená tým, že sa stotožnila s argumentáciou žalobkyne. Vyslovil názor, že takáto námietka smerovala proti postupu sudkyne v konaní, preto nemohla byť dôvodom na jej vylúčenie z prejednávania a rozhodovania veci. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala dovolanie žalovaná. Žiadala, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu spolu s rozsudkom súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila odňatím možnosti konať pred súdom, ku ktorému malo dôjsť nedoručením jej predvolania na pojednávanie pred súdom prvého stupňa a ďalej tým, že na prejednanie odvolania nebolo nariadené pojednávanie v zmysle § 214 ods. 1 písm. a/ O. s. p., hoci odvolací súd skúmaním obsahu doručeniek vykonal dôkaz týmito listinami. Namietala tiež to, že v prvostupňovom konaní konala a rozhodovala vylúčená sudkyňa, a že odvolací súd vec nesprávne právne posúdil. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k dovolaniu navrhla tento mimoriadny opravný prostriedok odmietnuť a priznať jej náhradu trov dovolacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) skúmal predovšetkým prípustnosť dovolania a dospel k záveru, že smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 238 O. s. p. Prípustnosť dovolania v predmetnej veci

§ 238O. s.

p. neprichádza do úvahy. Nejde totiž v dovolaní napadnutom vyhovujúcom výroku o zmeňujúci rozsudok odvolacieho 3 6 Cdo 271/2013 súdu vo veci samej, ani o rozsudok, v ktorom by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, pretože dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval. Rovnako nejde o potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu a nejedná sa ani o potvrdenie rozsudku, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky

§ 153ods.

3 a 4. Ak súdne konanie trpí niektorou z vád vymenovaných v ustanovení § 237 O. s. p., možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie

§ 238O. s.

p. neprípustné. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O. s. p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 písm. a/ až g/ O. s. p., dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto zákonného ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie konania, hoci bol

zákona potrebný, prípad odňatia možnosti účastníkovi pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným. Nezistil však existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení.

§ 214ods.

1 O. s. p. v znení účinnom v čase rozhodnutia odvolacieho súdu na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol

§ 115a

bez nariadenia pojednávania a je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, c/ ide o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, d/ to vyžaduje dôležitý verejný záujem.

§ 214ods.

2 O. s. p. v ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania. Z ustanovenia § 214 ods. 1 písm. a/ O. s. p. vyplýva, že na prejednanie odvolania, ktoré smeruje proti rozhodnutiu vo veci samej, musí predseda senátu odvolacieho súdu nariadiť pojednávanie, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie. 4 6 Cdo 271/2013 Či v konkrétnom prípade je nevyhnutné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, je však vecou úvahy odvolacieho súdu a nie účastníkov konania. Ak odvolací súd dospeje k záveru, že súd prvého stupňa náležitým spôsobom zistil skutkový stav veci a preto nie je potrebné dokazovanie zopakovať alebo doplniť, nič mu nebráni (ak nejde o ostatné tri v zákone vymenované prípady) o odvolaní rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. Uvedené ustanovenie treba vykladať v systematickej súvislosti s ustanovením § 213 ods. 3 až 5 O. s. p. V prejednávanej veci nešlo o prípad uvedený v citovanom ustanovení § 214 ods. 1 písm. a/ O. s. p., kedy by bolo potrebné nariaďovať pojednávanie, na ktorom by došlo k vykonaniu dôkazov. Vysporiadanie sa s odvolacou námietkou žalovanej o nedoručení predvolania na pojednávanie pred súdom prvého stupňa nevyžadovalo nariadenie pojednávania pred odvolacím súdom. Žalovaná totiž v odvolaní nenavrhla žiadne dokazovanie, ktoré by malo vyvrátiť závery prvostupňového súdu o riadnom doručení predvolania. Najmä však nezaujala žiadne stanovisko k doručenke osvedčujúcej, že predvolanie na pojednávanie jej bolo doručené

2. 2011 (v poradí prvou zásielkou, keď z obsahu spisu vyplýva, že odoslanie druhej zásielky obsahujúcej uznesenie krajského súdu bolo zjavnou reakciou súdu na skutočnosť, že pôvodný zástupca žalovanej JUDr. Fedorko, ktorému bolo toto uznesenie doručené spolu s predvolaním
4. 2011, oznámil, že žalovanú už v konaní nezastupuje – č. l. 96 ). Pritom s predmetnou doručenkou sa žalovaná mala možnosť oboznámiť, keďže pred podaním odvolania využila možnosť nahliadnuť do spisu (č. l. 123). Bolo preto postačujúce, pokiaľ odvolací súd pri posudzovaní uvedenej odvolacej námietky vychádzal z obsahu spisu, a to konkrétne z obsahu doručeniek založených na č. l. 95, u ktorých platí prezumpcia ich pravdivosti, ak nie je preukázaný opak (§ 45 ods. 2 O. s. p.). Zároveň z tohto dôvodu odvolací správne konštatoval splnenie podmienok pre prejednanie a rozhodnutie veci pred súdom prvého stupňa v neprítomnosti žalovanej. Vady konania v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O. s. p. teda dovolací súd nezistil. Dôvodnou nebola ani námietka dovolateľky (vznesená už v odvolacom konaní), že v konaní pred súdom prvého stupňa rozhodovala vylúčená sudkyňa. I keď ustanovenie § 14 ods. 1 O. s. p. spája vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania vo veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len pochybnosť o ich nezaujatosti, nemožno prehliadať, že rozhodnutie o vylúčení sudcu predstavuje výnimku z významnej ústavnej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania 5 6 Cdo 271/2013 a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a len zo skutočne závažných dôvodov, ktoré sudcovi zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom, objektívne, nezaujato a spravodlivo. Samotný subjektívny názor účastníka konania, že v osobe určitého sudcu sú dané okolnosti vylučujúce ho z prejednávania a rozhodovania veci, nezakladá ešte bez ďalšieho dôvod pre legitímne obavy z jeho nestranného a nezaujatého rozhodovania.

§ 14ods.

3 O. s. p. dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach. Samotná skutočnosť, že si súd osvojil a vo svojom rozhodnutí citoval niektoré z argumentov, ktoré jedna z procesných strán uviedla v rámci súdneho konania, nie je porušením princípu nestrannosti súdu, ale bežným postupom vyplývajúcim z kontradiktórnosti občianskeho súdneho konania. Sama osebe (bez preukázania ďalších skutočností) nespôsobuje zaujatosť sudcu a potrebu jeho vylúčenia. Aj s touto námietkou sa správne vysporiadal už odvolací súd. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalovanej

§ 243bods.

5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. odmietol ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol

§ 146ods.

1 písm. c/ O. s. p. (s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O. s. p., keď neboli dané dôvody pre použitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretože trovy žalobkyne pozostávajúce z odmeny jej právneho zástupcu za vyjadrenie k dovolaniu nepovažoval za účelné na bránenie práva. V preskúmavanej veci mohla byť totiž prípustnosť dovolania daná len existenciou niektorej z procesných vád, vyplývajúcich z ustanovenia § 237 O. s. p., ktoré dovolací súd skúma bez ohľadu na stanoviská účastníkov konania. Toto uznesenie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3: 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 21. augusta 2014 6 6 Cdo 271/2013 JUDr. Rudolf Č i r č, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Pudmarčíková