← Slovensko

o zaplatenie 49 661,52 Eur s prísl.

Najvyšší súd 4 Obdo 19/2010 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: J. C. Z., U., IČO: X. zastúpeného JUDr. C. S., advokátom, K. proti ţalovanému: O. U., IČO: X., zastúpenému V./H., s. r. o., Advokátska kancelária, K. IČO: X., o zaplatenie 49 661,52 eur s príslušenstvom, vedenej Okresným súdom Topoľčany pod sp. zn. 8Cb/108/2008, na dovolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 15Cob/12/2010-596 zo dňa

  1. apríla 2010, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 15Cob/12/2010-596 zo dňa
  2. apríla 2010 v dovolaním napadnutej časti z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e : Prvostupňový súd rozsudkom č. k. 8Cb/108/2008-535 zo dňa
  3. 2009 uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi sumu 49 661,52 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,87 % ročne od
  4. 2003 do zaplatenia a náhradu nákladov konania v sume 17 493,81 eur a zároveň ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť náhradu trov štátu v sume 426,80 eur. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, ţe účastníci konania uzatvorili zmluvu o dielo č. 36/98 zo dňa
  5. 1998, na základe ktorej mal ţalobca ako zhotoviteľ vykonať pre ţalovaného ako objednávateľa práce na diele – „Vodovod – havarijný stav U. rozvod vody“ s tým, ţe dohodnutá cena bez DPH bola vo výške 587 121,39 eur. Dielo sa vykonávalo na etapy a boli uzatvárané dodatky. Celkovo boli uzavreté 2 dodatky, v ktorých bola upravená DPH a dohodnutá cena za meter výkopových práv – pretláčania. Po vykonaní diela – určitých 2 4 Obdo 19/2010 častí úsekov, ţalobca vykonané práce fakturoval. Ţalovaný neuhradil faktúru č. 79/
  6. Neuhradenie faktúry ţalovaný v priebehu konania zdôvodnil viacerými dôvodmi. Prvý dôvod, ţe práce ţalobca nevykonal, ţalovaný nešpecifikoval, a preto súd túto námietku vzhliadol ako nedôvodnú. Druhým dôvodom bolo namietanie neplatnosti zmluvy o dielo a uplatnenie z tohto titulu vzájomného návrhu zo dňa
  7. 2005, ako i sumy 37 055,03 eur. Ţalovaný zobral svoj vzájomný návrh späť a konanie bolo zastavené. Tretím dôvodom bola námietka, ţe časť diela vykonala osoba, ktorá nebola zhotoviteľom ani subdodávateľom. K tejto námietke ţalovaného zaujal právne stanovisko Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 5Obdo 3/2007 zo dňa
  8. Povaţoval za nesporné, ţe v predmetnej zmluve o dielo, v dohodnutej cene 426 608,24 eur neboli zahrnuté objekty „Vodojem, studňa + technológia, vodo a elektroinštalácia“ a „Privádzač K. D.“, nemoţno tieto platby započítať na zaplatenie ceny za objekt „Rozvod vody v obci“, ako to započítal odvolací súd. Z tohto dôvodu povaţoval námietku ţalovaného za nedôvodnú. Štvrtým dôvodom ţalovaného bola námietka neunesenia dôkazného bremena ţalobcom, ţe vykonal dielo. Ţalovaný mal za to, ţe v konaní bolo preukázané, ţe predmetné dielo nevykonával iba ţalobca, ale aj iné osoby, bez jeho poverenia (objednávateľ, P. U.). Súd v tejto časti poukázal na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozhodnutí č. k. 8Cb/127/2004-255 zo dňa
  9. 2005, podľa ktorého je v konaní potrebné rozlišovať o ktoré dielo ide. V zmluve o dielo, v dohodnutej cene 426 608,24 eur neboli zahrnuté objekty „Vodojem, studňa + technológia, vodo a elektroinštalácia“ a „Privádzač K. D.“, ide o samostatné diela. Ţalovaný namietal, ţe časť prác vykonalo P. U. Znalec v znaleckom posudku č. 18/2005 vyčíslil, ţe v roku 2003 bola hodnota diela s DPH 157 956,71 eur, z toho O. U. 27 970,-- eur a ţalobca v hodnote 129 986,05 eur. Znalec uviedol, ţe dielo fakturované za vykonané práce na vodovode U. je výrazne niţšie ako zmluvná cena a fakturovaná suma za dielo je primeraná. Vzhľadom k tomu, ţe znalec presne vyčíslil práce na diele ţalovaným s tým, ţe tieto nie sú zahrnuté v cene, ktorá je predmetom konania, súd na túto námietku neprihliadol. Piatym dôvodom bolo uplatnenie pohľadávky ţalovaného na započítanie. Uviedol, ţe listom zo dňa
  10. 2009 si uplatnil voči ţalobcovi peňaţný nárok na vrátenie sumy 44 893,18 eur. Poţadovaná suma predstavuje rozdiel medzi sumou 66 388,-- eur, ktorú zaplatil ţalovaný ţalobcovi na základe faktúry č. 69/2003 a sumou 21 494,82 eur, ktorá v zmysle znaleckého posudku predstavuje hodnotu diela vykonaného ţalobcom. Ţalobca k námietke započítania vzniesol námietku premlčania. Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, ţe ak ţalovaný 3 4 Obdo 19/2010 zaplatil ţalobcovi za vykonanie prác na objektoch „Vodojem, studňa + technológia, vodo a elektroinštalácia“ a „Privádzač K. D.“, nemoţno tieto platby započítať na zaplatenie ceny za objekt „Rozvod vody v obci“, ako to započítal odvolací súd. A keďţe ţalobca vzniesol námietku premlčania k započítaniu, tak k započítaniu nemoţno prihliadnuť. Právo moţno uplatniť aj po uplynutí premlčacej lehoty, len ak sa obe práva vzťahujú na tú istú zmluvu alebo na viaceré zmluvy uzavreté na základe jedného rokovania alebo niekoľkých súvisiacich rokovaní; ide teda o priamu nadväznosť či súvislosť záväzkov - § 275 ods. 2 a 3 Obchodného zákonníka. V danom prípade ide o dve samostatné diela, ktoré nemajú vzájomnú súvislosť, a preto súd túto námietku vzhliadol ako nedôvodnú. Šiestym dôvodom je námietka, podľa ktorej ţalovaná cena za dielo predstavuje cenu za dielo na úseku D. a bola ţalobcovi zaplatená v rámci faktúry č. 2/
  11. Z predloţených dokladov účastníkov, náčrtov o vykonaných úsekoch, súpisov vykonaných prác a dodávok za obdobie január 2003 a september 2003 jednoznačne vyplýva, ţe úsek „D.“ nebol duplicitne fakturovaný vo faktúre č. 2/2003, ale bol fakturovaný len vo faktúre č. 79/
  12. V čase odovzdania diela ţalovaný mal vedomosť o faktúre č. 2/2003, ktorú i uhradil ako i o faktúre č. 79/2003, pričom nenamietal, ţe dielo podľa faktúry č. 79/2003 je duplicitne fakturované. Vzhľadom k tomu, ţe ţalovaný neuniesol bremeno na preukázanie svojho tvrdenia, súd ani na túto námietku neprihliadol. Súd zaviazal ţalovaného na zaplatenie istiny 49 661,52 eur, čo je rozdiel medzi celkovou pôvodne ţalovanou sumou 53 281,91 eur a sumou uţ právoplatne priznanou vo výške 3 620,39 eur rozsudkom Okresného súdu Topoľčany č. k. 8Cb/127/2004-255 zo dňa
  13. Ţalobca si uplatnil pôvodne 0,05% denný úrok z omeškania. Okresný súd Topoľčany rozsudkom č. k. 8Cb/127/2004-255 zo dňa
  14. 2005 zamietol návrh v časti úroku z omeškania nad 8,87% ročne, v tejto časti je rozhodnutie právoplatné, a preto priznal ţalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,87 % od
  15. 2003 do zaplatenia. O náhrade trov štátu rozhodol podľa § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.) a o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Na odvolanie ţalovaného Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. 15Cob/12/2010-596 zo dňa
  16. 2010 napadnutý rozsudok prvostupňového súdu v časti uloţenia povinnosti 4 4 Obdo 19/2010 ţalovanému zaplatiť ţalobcovi sumu 19 009,56 eur s 8,87% úrokmi z omeškania od
  17. 2003 do zaplatenia potvrdil a v zostávajúcej napadnutej časti zmenil tak, ţe ţalobu zamietol. Ţalobcovi aj ţalovanému uloţil povinnosť nahradiť trovy štátu, kaţdý v sume 213,40 eur a zároveň ţiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uviedol, ţe zo ţiadneho listinného dôkazu nachádzajúceho sa v spise nevyplýva duplicitná fakturácia prác, ktoré sú predmetom sporu (náčrty zrealizovaných úsekov, súpisy vykonaných prác). Poukazujúc na záväzný právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na jednoznačné vyjadrenie ţalobcu (č. l. 451), podľa ktorého vo faktúre č. 79/2003 v cene 1 605 171,-- Sk fakturoval 505 m pretlaku (zostáva dofakturovať 254,0 m, čo je fakturované faktúrou č. 2005/00022, ktorá nie je predmetom sporu), vyjadrenie ţalovaného (č. l. 456), podľa ktorého 515 m pretlaku bolo vykonaných, má ţalobca nárok na zaplatenie skutočne zrealizovaných, ţalobou uplatnených 505 m rozvodu vody á 1 350,-- Sk (Dodatok č. 1 k ZoD 36/98 zo dňa
  18. 1998, čl. II bod 7). Za 505 m rozvodu vody v O. teda ţalobcovi ako zhotoviteľovi diela patrí suma 22 629,95 eur. Po odpočítaní uţ právoplatne priznanej sumy 3 620,39 eur (109 068,-- Sk) bola teda podľa názoru odvolacieho súdu ţaloba dôvodná v časti zaplatenia sumy 19 009,56 eur. Na takejto cene diela sa účastníci dohodli zmluvou o dielo č. 36/98 v znení dodatku č.
  19. Povinnosťou ţalovaného ako objednávateľa podľa uvádzanej zmluvy je zaplatiť ţalobcovi (čl. V, bod 1) takto vypočítanú cenu diela aj s 8,87 % úrokmi z omeškania. Pokiaľ ide o ţalovaným uplatnenú obranu proti návrhu (započítacia námietka) odvolací súd súhlasí s dôvodmi jej neuznania súdom prvého stupňa. O náhrade trov rozhodol podľa § 148 ods. 1 O. s. p. a o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal ţalobca v zákonom stanovenej lehote dovolanie v časti, ktorou bol zmenený rozsudok prvostupňového súdu. Prípustnosť dovolania proti napadnutému rozsudku v jeho časti vo veci samej je daná podľa § 238 ods. 1 O. s. p. Ţalobca dovolanie odôvodnil podľa § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O. s. p., pričom mal za to, ţe 5 4 Obdo 19/2010 v doterajšom konaní bol perfektne zistený skutkový stav veci, ktorý bol však odvolacím súdom nesprávne právne posúdený. Dovolateľ ďalej uviedol, ţe na základe doplneného dokazovania, prvostupňový súd mal bez akýchkoľvek pochybností za preukázané, ţe ţalobca predmetné dielo vykonal a ţe na diele, ktorého sa spor týka sa nepodieľal nikto iný. To potvrdzuje i fakt, ţe medzi ţalovaným a P. U. neexistujú ţiadne fakturačné ani účtovné doklady. Rozsudok odvolacieho súdu je len popisom dovtedy známych procesných postupov a rozhodnutí, ktoré predchádzali jeho konaniu a odôvodnenie o zmene prvostupňového rozhodnutia obmedzil súd len na jeden odsek. Dovolaním napadnuté rozhodnutie povaţuje ţalobca za zmätočné z dôvodu, ţe ničím nezdôvodnil, z čoho priznaná suma pozostáva, z ktorých faktúr, z akého obdobia podľa príslušnej DPH. Uvedené platby, na základe právoplatne priznaných súm, ktoré ţalovaný uhradil nie je moţné účtovne normálne zaradiť do jednotlivých fakturačných období, pretoţe nie je jasné, ktoré faktúry a z akého obdobia sú týmito platbami v zmysle rozsudkov pokryté a ktoré nie. Nie je moţné ani posúdiť, z ktorého obdobia zaúčtovať príslušnú DPH, pretoţe to z rozhodnutia nevyplýva. Navrhol, aby dovolací súd zmenil napadnutý rozsudok v časti, v ktorej tento zmenil rozsudok prvostupňového súdu tak, ţe rozhodne o zostávajúcej časti predmetu sporu, t. j. o zaplatení 30 651,96 eur tak, ţe ţalovaný je povinný zaplatiť sumu 30 651,96 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,87% ročne od
  20. 2003 aţ do zaplatenia a ţalobcovi prizná aj náhradu trov konania. K podanému dovolaniu sa vyjadril ţalovaný. Vo vyjadrení tieţ poukázal na závery dovolacieho súdu, podľa ktorých je potrebné zistiť, akú časť diela skutočne vykonal ţalobca. V konaní bolo jednoznačne preukázané, ţe časť diela vykonala tretia osoba (P. U.), resp. ţalovaný sám, a preto priznanie celej poţadovanej ceny za dielo súdom prvého stupňa nie je správne. Predmetom sporu je zaplatenie dodávateľskej faktúry ţalobcu č. 79/2003 na zaplatenie 1 605 171,-- Sk. Sú to práce, ktoré uţ mal dodávateľ zaplatené, a preto to povaţuje za dvojitú úhradu. Súd prvého stupňa ako aj odvolací súd nesprávne vyhodnotili započítanie (kompenzáciu), keď ju neuznali, pričom poukázal na svoju rozsiahlejšiu argumentáciu uvedenú v odvolaní zo dňa
  21. Ţalovaný povaţuje napadnuté 6 4 Obdo 19/2010 rozhodnutie odvolacieho súdu, ak aj nie za úplne správne, tak aspoň za spravodlivé a vecne správne (nebolo relevantne zistené akú časť diela skutočne vykonal ţalobca, na druhej strane bolo nesprávne posúdené započítanie vykonané ţalovaným), a preto navrhol, aby dovolací súd dovolanie ţalobcu zamietol a priznal ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, ţe dovolanie podal účastník konania v zákonom stanovenej lehote (§ 240 ods. 1 O. s. p.) skúmal, či smeruje proti rozhodnutiu, ktorý moţno v zmysle § 236 a nasl. O. s. p. napadnúť týmto mimoriadnym opravným prostriedkom. Podľa § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Občiansky súdny poriadok pripúšťa dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu z dôvodov, taxatívne uvedených v § 237 písm. a/ aţ g/ a v prípadoch, uvedených v § 238 O. s. p. V prejednávanej veci je dovolanie voči napadnutej časti rozhodnutia odvolacieho súdu prípustné podľa § 238 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého je dovolanie tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Ţalobca v dovolaní poukazuje na existenciu dovolacieho dôvodu podľa § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O. s. p., t, j. ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p. je daný aj v prípade, ak odvolací súd vychádzal pri rozhodovaní veci z iného skutkového základu ako súd prvého stupňa, bez toho, aby postupoval podľa § 213 ods. 3 O. s. p. a zopakoval dôkazy, na ktorých zaloţil svoje zistenia súd prvého stupňa. Dovolaním napadnutým rozsudkom odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, ţe ţalobcom v konaní uplatnenú pohľadávku vo výške 49 661,52 Eur v časti o zaplatenie sumy 30 651,96 Eur s príslušenstvom zamietol. Pohľadávka ţalobcu predstavuje časť ceny dodávky prác, vykonaných ţalobcom na základe zmluvy o dielo č. 36/1998 zo dňa 7 4 Obdo 19/2010
  22. 1998 a jej dodatku č. 1 zo dňa
  23. 2000, č. 2 zo dňa
  24. 2003 a č. 3 zo dňa
  25. Odvolací súd odôvodnil zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa v dovolaním napadnutom rozsahu s poukazom na vyjadrenie ţalobcu zo dňa
  26. 2009 ohľadom rozsahu dodávky prác vyúčtovaných faktúrou č. 79/2003 a vyjadrenie ţalovaného na pojednávaní, konanom dňa
  27. 2009, bez toho, aby dokazovanie zopakoval alebo si vykonaním ďalších dôkazov zabezpečil dostatočný podklad pre svoje vlastné skutkové zistenia. Nezaoberal sa rozsahom vykonaných prác, prevzatých ţalovaným v zápisoch o odovzdaní a prevzatí diela a potvrdených technickým dozorom ţalobcu, pričom nepostupoval ani v intenciách uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa
  28. 2008 sp. zn. 5 Obdo/2007, podľa záverov ktorého bolo potrebné v ďalšom konaní zistiť rozsah prác, skutočne vykonaných ţalobcom. Konanie pred odvolacím súdom je preto postihnuté vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.). V konaní pred odvolacím súdom došlo tieţ k vade, uvedenej v § 237 písm. f/ O. s. p., t. j. odňatiu moţnosti konať pred súdom. Odôvodnenie dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu neobsahuje náleţitosti, uvedené v § 157 ods. 2 O. s. p., v dôsledku čoho bola ţalobcovi odňatá reálna a efektívna moţnosť konať pred súdom, spočívajúca v práve z objektívneho hľadiska právne i skutkovo argumentovať k vecnej a procesnej stránke rozhodovanej veci. Je preto daná aj existencia dovolacieho dôvodu podľa § 237 písm. f/ O. s. p. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre v dovolaním napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b O. s. p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O. s. p.). 8 4 Obdo 19/2010 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  29. júna 2011 JUDr. Viera Pepelová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.