f/ O.s.p. a je nesprávny. Navrhoval zrušiť rozhodnutia oboch súdov a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Tiež žiadal odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie. Navrhovateľka sa k podanému dovolaniu nevyjadrila. Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie podmienok pre odloženie vykonateľnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 243 O.s.p. a v súlade s ustálenou praxou tohto súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) skúmal predovšetkým prípustnosť dovolania a dospel k záveru, že smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť. 3 4 Cdo 151/2014 Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu v prípadoch uvedených v ust. § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. a proti rozsudku odvolacieho súdu v prípadoch uvedených v ust. § 238 O.s.p.
1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné aj proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci.
3 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým prvostupňový súd vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky
3 až 4 O.s.p. V zmysle § 238 ods. 4 O.s.p. dovolanie nie je prípustné vo veciach upravených zákonom o rodine, ibaže ide o rozsudok o obmedzenie alebo pozbavenie rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, o určenie rodičovstva, o určenie zapretia rodičovstva alebo o osvojenie. V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým sa rozhodlo vo veci upravenej zákonom o rodine (manželské výživné). Napadnutý rozsudok teda nevykazuje znaky rozsudku, proti ktorému je dovolanie prípustné, ale znaky rozsudku, v prípade ktorého je prípustnosť dovolania výslovne vylúčená (§ 238 ods. 4 O.s.p.). Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania
O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p.
tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu ak po a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne 4 4 Cdo 151/2014 rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dovolateľ dovolanie odôvodnil odkazom na § 237 písm. f/ O.s.p., t.j. že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom z dôvodu, že rozsudok odvolacieho súdu bol vyhlásený bez nariadenia pojednávania, pričom svoju účasť na tomto pojednávaní ospravedlnili a túto účasť považoval za mimoriadne dôležitú, pretože sa chcel vyjadriť ku všetkým skutočnostiam uvedeným v odvolaní. V dôsledku toho došlo k vadám konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p., čo malo za následok aj nesprávne rozhodnutie vo veci. Pod odňatím možnosti pred súdom konať treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Citované zákonné ustanovenie teda umožňuje súdu, aby na pojednávaní prejednal vec v neprítomnosti účastníka za predpokladu, že tento bol na pojednávanie riadne predvolaný, a že na pojednávanie sa nedostavil a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie. O odročenie pojednávania musí teda účastník konania resp. zástupca požiadať a žiadosť o odročenie pojednávania musí byť podložená „dôležitým dôvodom“. Dôležitosť dôvodu, ktorým je odôvodňovaná žiadosť neprítomného účastníka o odročenie pojednávania, posudzuje súd vždy
konkrétnych, individuálnych okolností prípadu. V danom prípade odporca namietal odňatie možnosti konať pred odvolacím súdom pretože odvolací súd rozhodoval bez nariadenia pojednávania, ktorého sa nemohol zúčastniť, keďže bolo v kolízii s iným pojednávaním (konanie o rozvod manželstva). 5 4 Cdo 151/2014 Dovolací súd zistil, že odvolací súd nariadil pojednávanie, na ktoré odporcu riadne a včas predvolal (doručenka pripojená k č.l. 161a). Odporca mal tak možnosť zúčastniť sa pojednávania a vyjadriť sa k veci. Túto možnosť však nevyužil, pretože svoju neúčasť ospravedlnil z dôvodu kolízne iného pojednávania a požiadal o odročenie pojednávania. Následne odvolací súd rozhodol, že bude pojednávať v jeho neprítomnosti
2 O.s.p. Za tohto stavu, ak odvolací súd prejednal vec v neprítomnosti odporcu, (ale aj navrhovateľky), neporušil tým žiadne procesné ustanovenie a právo patriace odporcovi ako účastníkovi konania. Procesným postupom, ktorý zvolil, neodňal odporcovi možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Z obsahu dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že súd prvého stupňa sa v odôvodnení svojho rozsudku jasným a zrozumiteľným spôsobom vyporiadal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré boli pre jeho rozhodnutie podstatné a právne významné. Odporca bol riadne vypočutý pred okresným súdom dňa
prípustné, a nebola preukázaná existencia dovolateľom namietanej vady konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., a tiež neboli zistené ani iné procesné vady uvedené v § 237 O.s.p., dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie je neprípustné. Dovolanie odporcu preto odmietol (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.). V dovolacom konaní vzniklo právo navrhovateľke na náhradu trov tohto konania. Dovolací súd jej napriek tomu nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, keďže tieto nežiadala (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 23. júla 2014 JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.