1, § 149 ods. 1, § 151 ods. 1 a 5 O.s.p. a
príslušnými ustanoveniami vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb a úspešnému ţalobcovi priznal ich náhradu v celkovej sume 937,22 eur. 5 4 Cdo 191/2013 Proti tomuto rozhodnutiu krajského súdu podala včas dovolanie ţalovaná z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci odvolací súdom (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), z dôvodu, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pretoţe súdy opomenuli svoju povinnosť podľa § 118 ods. 2 O.s.p. (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a z dôvodu, ţe v konaní došlo k vade uvedenej v § 237 O.s.p., a to k odňatiu moţnosti pred súdom konať (§ 241 ods. 2 písm. a/
f/ O.s.p.). A to tým, ţe pri dokazovaní listinami nebol dodrţaný správny postup súdu podľa § 129 O.s.p. Ďalej namietala i porušenie § 213 ods. 2 O.s.p., keďţe odvolací súd podľa jej názoru rozhodol podľa § 797 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenia neboli predmetom právnych úvah pred prvostupňovým súdom. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ţalovaná navrhla rozsudok odvolacieho súdu ako aj rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne, aby rozsudok odvolacieho súdu a rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a ţalobu v celom rozsahu zamietol. Zároveň navrhla odloţiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu do rozhodnutia dovolacieho súdu o dovolaní. Ţalobca vo vyjadrení k dovolaniu navrhol tento mimoriadny opravný prostriedok v celom rozsahu zamietnuť. Zároveň si uplatnil náhradu trov dovolacieho konania vo výške 81,46 eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet jeho právneho zástupcu JUDr. M., vedený v T. číslo účtu X.,a to za vypracovanie vyjadrenia k podanému dovolaniu vo výške 60,07 eur, reţijný paušál vo výške 7,81 eur a 20 %-nú daň z pridanej hodnoty vo výške 13,58 eur. Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie podmienok pre odklad vykonateľnosti (dovolaním) napadnutého rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 243 O.s.p. a v súlade s ustálenou praxou dovolacieho súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie. Následne Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods.1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu proti ktorému ho zákon pripúšťa. Dospel pritom k záveru, ţe dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť. 6 4 Cdo 191/2013 Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemoţno napadnúť kaţdé rozhodnutie súdu. Jeho úpravou v občianskom súdnom konaní je dotknutý princíp nezmeniteľnosti a záväznosti rozhodnutí súdov, ktoré nadobudli právoplatnosť. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, len pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Podmienky prípustnosti dovolania sú upravené v ustanoveniach § 237, § 238 a § 239 O.s.p. V ustanovení § 237 O.s.p. sú stanovené podmienky prípustnosti dovolania proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu bez ohľadu na jeho procesnú formu. Ustanovenie § 238 O.s.p. upravuje dôvody prípustnosti dovolania proti rozhodnutiam odvolacieho súdu vydaným vo forme rozsudku a v ustanovení § 239 O.s.p. sú uvedené dôvody prípustnosti dovolania, ktoré smerujú proti rozhodnutiam odvolacieho súdu vydaným vo forme uznesenia. V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. Podmienky prípustnosti dovolania bolo preto potrebné skúmať v zmysle § 238 O.s.p., podľa ktorého je dovolanie prípustné, ak smeruje proti rozsudku, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.), alebo proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (238 ods. 3 O.s.p.). Dovolaním ţalovanej je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky rozsudkov uvedených v § 238 O.s.p., proti ktorým je dovolanie prípustné; prípustnosť jej dovolania preto z tohto ustanovenia nevyplýva. Dovolanie by vzhľadom na uvedený záver bolo procesne prípustné, len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., ku ktorým je dovolací súd povinný prihliadnuť (§ 242 ods. 1 O.s.p.). Vzhľadom na túto zákonnú povinnosť, neobmedzil 7 4 Cdo 191/2013 sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. (t. j., či v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, nepodania návrhu na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania nesprávne obsadeným súdom). Prípustnosť dovolania z hľadiska § 237 O.s.p. pritom nie je zaloţená uţ tým, ţe dovolateľ tvrdí, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou vadou uvedenou v § 237 O.s.p., ale nastáva aţ vtedy, ak rozhodnutie odvolacieho súdu vadou uvedenou v citovanom zákonnom ustanovení skutočne trpí. Ţalovaná v dovolaní nenamietala, ţe by v konaní došlo k procesným vadám v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. a existencia procesnej vady takejto povahy nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva. So zreteľom na obsah dovolania, dovolací súd osobitne skúmal, či v konaní (ne)došlo k odňatiu moţnosti konať pred súdom (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p.
f/ O.s.p.). Pod odňatím moţnosti pred súdom konať sa rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Táto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné právo, ktoré mu právny poriadok priznáva. 8 4 Cdo 191/2013 Námietka dovolateľky spočívajúca v tom, ţe odvolací súd posúdil vec podľa § 797 a nasl. Občianskeho zákonníka, a teda z pohľadu ustanovení, ktoré neboli predmetom právnych úvah pred súdom prvého stupňa bez toho, aby postupoval podľa § 213 ods. 2 O.s.p., z odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia nevyplýva. Totiţ, ako je zrejmé z odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia, odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. z dôvodov, ţe sa v celom rozsahu stotoţnil s jeho odôvodnením, pričom sa riadne vysporiadal aj s námietky ţalovanej uvedenými v odvolaní a tieto nepovaţoval za dôvodné. Odvolací súd vychádzal z ustanovení, podľa ktorých vec posudzoval uţ súd prvého stupňa. Dovolateľkou uvedené ustanovenie § 797 Občianskeho zákonníka nebolo predmetom posudzovania tak pred súdom prvého stupňa, ako ani pred odvolacím súdom a dovolateľkou uvedené nasledujúce ustanovenia § 797 Občianskeho zákonníka, t. j. § 798 a nasl. ustanovenia Občianskeho zákonníka boli predmetom posudzovania pred súdom prvého stupňa. Najvyšší súd Slovenskej republiky ďalej uvádza, ţe pokiaľ aj odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvedie aj ďalšie dôvody (v danej veci napr., keď odvolací súd doplnil, ţe poistnú zmluvu je potrebné posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka), pričom tieto ďalšie ustanovenia právneho predpisu nie sú pre rozhodnutie veci rozhodujúce v zmysle § 213 ods. 2 O.s.p., nezakladá to prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p. Prípustnosť dovolania nebola spôsobilá zaloţiť ani námietka dovolateľky, ţe listinné dôkazy neboli vykonané spôsobom upraveným v ustanovení § 129 ods. 1 O.s.p. Prípadné pochybenie v tomto smere, i keby bolo preukázané, nezakladá totiţ vadu podľa § 237 písm. f/ O.s.p. Pokiaľ totiţ súd v procese dokazovania určitý dôkaz hodnotí a vyvodzuje z neho skutkový záver, no dokazovanie nevykoná spôsobom, ktorý predpisuje zákon, ide o procesnú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., t. j. o tzv. inú vadu konania, ktorá však prípustnosť dovolania nezakladá. Nevykonanie listinného dôkazu spôsobom upraveným v ustanovení § 129 O.s.p. je za tzv. inú vadu povaţované aj v ďalších rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (pozri napr. sp. zn. 3 MCdo 16/2008, 6 Cdo 84/2010, 5 MCdo 10/2010, 3 Cdo 166/2012, 4 Cdo 107/2011). Najvyšší súd preto nevidí dôvod odkloniť sa od ustálenej judikatúry ani v danej veci. Dovolateľkou ďalej namietané tzv. iné vady konania, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a nesprávne právne posúdenie veci, sú síce dovolacími 9 4 Cdo 191/2013 dôvodmi v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p., ktoré však moţno uplatniť vtedy, ak je dovolanie procesne prípustné, no samotné tieto dôvody prípustnosť dovolania nezakladajú. Pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemoţno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia. V preskúmavanom prípade prípustnosť dovolania nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p. a iné vady konania v zmysle § 237 O.s.p. neboli dovolacím súdom zistené. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie ţalovanej podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
1 písm. c/ O.s.p. odmietol ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné. V dovolacom konaní úspešnému ţalobcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti ţalovanej, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p.
1 a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd priznal ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania, ktorá spočíva v odmene advokáta za jeden úkon právnej sluţby, ktorý mu poskytol vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu z
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.