Obsah (7)

§ 30§ 250k§ 82§ 244§ 250i§ 40§ 89

Najvyšší súd 5Sžo/22/2014 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a členov senátu J

§ 30Správneho poriadku.

V tejto súvislosti krajský súd poukázal na judikát NS SR č. R 103/2011. Ďalej uviedol, ţe neobstojí argument ţalobcu o tom, ţe bol ukrátený na svojich právach nedoručením prvostupňového rozhodnutia, pretoţe prvostupňové rozhodnutie bolo ţalobcovi doručené dňa 20.06.2012 (po uplynutí doby udelenej výnimky) a ţalobca podal voči nemu rozklad. Na záver skonštatoval, ţe rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sţp/3/2011 zo 17.04.2012, na ktorý odkazoval ţalobca, nie je moţné aplikovať, lebo ţalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie ţaloby. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd

§ 250kods.

1 OSP, neúspešnému ţalobcovi nepriznal náhradu trov konania a úspešnému ţalovanému náhrada trov konania nevznikla. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca, v ktorom uviedol, ţe rozhodnutie krajského súdu povaţuje za nesprávne z dôvodov uvedených v ustanovení § 205 ods. 2 písm.

1. d)a
2. f)OSP. Ţalobca poukázal na judikát Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Sţp/3/2011 zo 17.04.2012. Opätovne uviedol, ţe bol ukrátený na svojich právach nedoručením prvostupňového správneho rozhodnutia. Ţalobca zdôraznil, ţe predmetné rozhodnutie nemohlo nadobudnúť právoplatnosť, keďţe nebolo doručené všetkým účastníkom konania, konkrétne ţalobcovi. Poukázal na skutočnosť, ţe v konaní bolo preukázané, ţe prvostupňový orgán nepostupoval zákonne ani správne, keď opatril prvostupňové rozhodnutie doloţkou právoplatnosti. Ţalobca navrhol zmeniť napadnutý rozsudok tak, ţe odvolací súd zruší napadnuté rozhodnutie a vec vráti ţalovanému na ďalšie 3 5Sţo/22/2014 konanie. Súčasne podaním zo dňa 20.02.2014 ţiadal, aby mu bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania. K podanému odvolaniu sa vyjadril ţalovaný dňa 26.02.2014, pričom uviedol, ţe konanie ţalobcu je účelové, obsahujúce iba námietky formálneho charakteru proti procesnému postupu ţalovaného v danom konaní. Uviedol, ţe je zrejmé, ţe vzhľadom na uplynutie lehoty povolenej výnimky ţalobca nemôţe dosiahnuť svoj cieľ, pre ktoré bolo toto mimovládne zdruţenie zaloţené, t.j. zlepšenie stavu ţivotného prostredia. Takéto konanie ţalobcu je v rozpore s deklarovanými princípmi a účelom existencie ţalobcu ako občianskeho zdruţenia, ktoré podporuje ochranu prírody a

názoru ţalovaného je motivované iba snahou o získanie trov konania na úkor ţalovaného, nie snahou o dosiahnutie cieľov ochrany prírody. Ţalovaný uviedol, ţe ţalobca en bloc napáda svojimi rozkladmi a ţalobami prakticky všetky povoľovacie rozhodnutia vydávané odborom výkonu štátnej správy ministerstva, čo opätovne svedčí len o snahe účelovo sa obohatiť na trovách konania, nakoľko napadnutie všetkých rozhodnutí o povolení výnimiek vydaných uvedeným odborom ministerstva vylučuje akýkoľvek individuálny prístup ţalobcu k jednotlivým predmetom konania. Zdôraznil, ţe je nepochybné, ţe ţalovaný konal v súlade s platnou legislatívou a na základe správneho posúdenia veci, keď napadnutým rozhodnutím zastavil správne konanie o rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu

§ 82ods.

9 písm.

1. a)zákona o ochrane prírody z dôvodu odpadnutia dôvodu na konanie v spojení s § 89 ods. 3 písm.
2. b)zákona o ochrane prírody z dôvodu, ţe rozhodnutie vydané

tohto zákona stráca platnosť uplynutím času, na ktorý bolo vydané. Ţalovaný uviedol, ţe skutočnosť, ţe ţalovaný musel v danej veci rozhodnúť o zastavení konania kvôli tomu, ţe odpadol dôvod na ďalšie konanie, nemoţno v nijakom prípade povaţovať za odňatie práv ţalobcu postupom správneho orgánu. V tejto súvislosti ţalovaný uviedol, ţe konanie začalo na ţiadosť ţiadateľa, ktorý však nepoţiadal o predĺţenie výnimky. Ţalovaný povaţoval za potrebné poukázať na to, ţe ak by rozhodnutím o rozklade zrušil prvostupňové rozhodnutie, vystavil by ţiadateľa situácii, ţe prípadná realizácia výnimky by nebola uskutočnená na základe existujúceho rozhodnutia, t.j. dopustil by sa priestupku alebo iného správneho deliktu

zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ţalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 4Sţ/98-102/02 zo 17.12.

1. K ţalobcovmu opätovne uvádzanému rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn. 1 Sţp/3/2011 ţalovaný zhodne so závermi vyslovenými v rozsudku krajského súdu poukazuje na to, ţe predmetný rozsudok nie je moţné pouţiť, pretoţe sa týka aktívne legitimovanej osoby na podanie ţaloby, pričom 4 5Sţo/22/2014 ţalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie ţaloby. Ďalej má ţalovaný za to, ţe za daného stavu je bez právneho významu skúmať tvrdené ukrátenie ţalobcových práv a oprávnených záujmov, keďţe v čase jeho vstupu ako účastníka do správneho konania bol odstrel medveďa hnedého zrealizovaný a realizácia jeho práv bola teda výlučne formálneho charakteru, avšak reálne nemohla zabezpečiť výhodnejší resp. priaznivejší výsledok. Ţalovaný povaţuje za zavádzajúce tvrdenie ţalobcu, ţe konajúci súd vo všetkých konaniach vykonal dopyt na ţalovaného ohľadom realizácie resp. nerealizácie povolenej výnimky. Na záver poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S 1764/12 a rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 5Sţp/31/
2. Ţalovaný navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok z dôvodov v ňom uvedených. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ďalej aj „najvyšší súd“) (§ 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) v spojení s § 10 ods. 2 OSP), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní (§ 250ja ods. 2 OSP) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia zverejnené najmenej 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 OSP).

§ 244ods.

1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

§ 244ods.

3 OSP rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

§ 250iods.

1 OSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môţe vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

§ 82ods.

9 písm. a) zákona o ochrane prírody, orgán ochrany prírody konanie

tohto zákona zastaví, ak dôvod na konanie odpadol. 5 5Sţo/22/2014

§ 82ods.

3 písm. b) zákona o ochrane prírody, rozhodnutie vydané

tohto zákona stráca platnosť uplynutím času, na ktorý bolo vydané. Z obsahu pripojených spisov najvyšší súd zistil, ţe predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie ţalovaného, ktorým bolo zastavené konanie o rozklade, ktorý podal ţalobca proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu – Ministerstva ţivotného prostredia, odboru ochrany prírody sp. zn. 34182/2010-2.1 zo dňa 12.07.2010, ktorým sa povolila výnimka na usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého

§ 40ods.

2, 3 písm.

1. c)ZOPK zo zákazov stanovených v § 35 ods. 1 písm.
2. a)ZOPK v poľovnom revíri Kríţna z dôvodu, ţe odpadol dôvod na konanie. Ţalobca sa v konaní pred prvostupňovým správnym orgánom i pred ţalovaným domáhal neudelenia výnimky na usmrtenie chráneného ţivočícha - medveďa hnedého. Jeho záujem smeroval k ochrane tohto ţivočícha. Najvyšší súd zdôrazňuje, ţe zákonným predpokladom podania správnej ţaloby v správnom súdnictve je skutočnosť, ţe ţalobca bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím, ktoré je nezákonné. Správny súd musí preukázanie ukrátenia práv ţalobcu nezákonným rozhodnutím skúmať ex offo. Najvyšší súd má za to, ţe ţalobca nepreukázal ukrátenie na svojich právach, ktoré mu vzniklo rozhodnutím o zastavení rozkladového konania, keďţe v danom prípade, v čase vstupu ţalobcu ako účastníka do správneho konania bol odstrel medveďa hnedého zrealizovaný a ţalobcova účasť v tomto štádiu konania nemohla spôsobiť ukrátenie jeho práv, t.j. realizácia jeho práv bola teda výlučne formálneho charakteru, avšak reálne nemohla zabezpečiť výhodnejší resp. priaznivejší výsledok. V tejto súvislosti Najvyšší súd poukazuje na skutočnosť, ţe konanie začalo na ţiadosť ţiadateľa, ktorý však nepoţiadal o predĺţenie výnimky v zmysle § 89 ods. 2 zákona o ohrane prírody. Najvyšší súd vychádzajúc zo stanoviska Najvyššieho súdu Snj 72/2013 zo 04. júna 2014, uverejneného na jeho webovej stránke http://www.nsud.sk/data/files/875_stanovisko- snj-72-2013.pdf zastáva názor, ţe neplatnosť povolenej výnimky o povolení na odstrel chráneného ţivočícha – medveďa hnedého spôsobená uplynutím času, na ktorý bola výnimka povolená, má za následok, ţe odpadol predmet konania, lebo výnimka, ktorá bola obsahom rozhodnutia uţ zanikla a neexistuje. Správny orgán preto môţe (ba dokonca musí) zastaviť konanie o výnimke, a to v ktoromkoľvek štádiu správneho konania. Za daných okolností „odpadnutím dôvodu na konanie“ treba rozumieť v prípade časovo limitovaného rozhodnutia aj stratu „platnosti rozhodnutia“ ako právny dôvod, ktorý má za následok odpadnutie 6 5Sţo/22/2014 predmetu konania v dôsledku uplynutia času, na ktoré bolo vydané. Ak rozhodnutie orgánu ochrany prírody o povolení na usmrtenie chráneného ţivočícha – medveďa hnedého

§ 89ods.

3 zákona o ochrane prírody stratilo platnosť uplynutím času, na ktoré bolo vydané, odpadol dôvod na ďalšie konanie o povolenie takejto výnimky. Rozhodnutie orgánu ochrany prírody

§ 82ods.

9 písm. a) zákona o ochrane prírody potom nemá predmet konania, lebo takýmto predmetom konania nie je zviera, na odstrel ktorého bola potrebná výnimka, ale predmetom správneho konania je právna podmienka, ktorou je samotná výnimka. Ak takáto výnimka neexistuje, lebo jej platnosť zanikla, potom súčasne odpadol aj predmet správneho konania. Znamená to, ţe aj vtedy, ak čas, na ktorý bolo vydané rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa na povolenie odstrelu uplynie ešte pred právoplatnosťou tohto rozhodnutia, zaniká dôvod na konanie aj v konaní o rozklade, ktorý bol proti nemu podaný. Aj toto uplynutie času spôsobuje nevyhnutnosť zastavenia konania, lebo inak by orgán konajúci o rozklade uţ nemohol neplatné rozhodnutie skúmať a prípadne ho zrušiť, zmeniť alebo potvrdiť, či rozklad zamietnuť. Najvyšší súd zdôrazňuje, ţe samotný formálny priebeh konania o rozklade by nepredstavoval pre účastníka konania reálnu moţnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech a bolo by v rozpore so zásadou materiálnej pravdy aj v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Súd aj správny orgán musia pritom zásadu zisťovania skutočného stavu veci uplatňovať súčasne so zásadou hospodárnosti tak, aby nedochádzalo k zbytočnému predlţovaniu konania a aby sa neprimerane nezvyšovali náklady konania. Iný výklad zákona by smeroval len k formálnemu zopakovaniu konania o rozklade bez toho, aby umoţňovalo účastníkovi konania reálnu moţnosť dosiahnuť materiálne iné rozhodnutie v jeho prospech a bolo by v rozpore aj so zásadou hospodárnosti správneho konania, ktorá je zakotvená v § 3 ods. 3 Správneho poriadku. Najvyšší súd sa stotoţňuje so závermi vyslovenými v rozhodnutí krajského súdu o tom, ţe správne konanie malo byť zastavené v zmysle § 30 Správneho poriadku. Najvyšší súd uvádza, ţe tvrdenie ţalobcu, ţe bolo realizované neprávoplatné rozhodnutie o povolení výnimky nie je ničím podloţené ani preukázané a vychádzajúc z prezumpcie zákonnosti a správnosti postupu kaţdého subjektu do vydania právoplatného rozhodnutia o opaku, nemoţno tvrdiť, ţe je reálna. 7 5Sţo/22/2014 Na záver nedá najvyššiemu súdu nepodotknúť, ţe ochrana ţivotného prostredia ako spoločného záujmu všetkých občanov Slovenskej republiky je dôleţitou aktivitou a činnosť zdruţení na ochranu ţivotného prostredia na jeho rôznych úsekoch si jednoznačne zaslúţi pozornosť a podporu. Avšak nielen na získanie všeobecnej podpory a rešpektu by tieto zdruţenia mali zakaţdým zvaţovať účelnosť krokov, ktoré podnikajú, aby v konečnom dôsledku nemrhali svoju pozornosť a prostriedky na formálne, obsahovo prázdne manifesty tak, ako je to v prípade tohto konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky z týchto dôvodov stotoţniac sa s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

ustanovenia § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 246c ods. 1 vety prvej OSP tak, ţe účastníkom ich náhradu nepriznal, pretoţe ţalobca v konaní nemal úspech a ţalovaný nemá na ich náhradu zákonný nárok. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave dňa 24. júla 2014 JUDr. Jarmila Urbancová predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková