Obsah (9)

§ 13§ 382§ 188§ 48§ 60§ 319§ 373§ 371§ 212

N a j v y š š í s ú d 1 Tdo 30/2010 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tomana a členov senátu JUDr. Pavla Farkaša

§ 13ods.

1 k § 188 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. prejednal dovolanie, ktoré obvinený podal proti uzneseniu Krajského súdu v Ţiline, sp. zn. 1 To 41/2008, zo dňa 20. mája 2008, a takto r o z h o d o l :

§ 382písm.

c/ Tr. por. dovolanie obvineného J. B. sa o d m i e t a . O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 2 T 97/2007, zo dňa 12. januára 2008, bol obvinený J. B. uznaný za vinného z prípravy na zločin lúpeţe

§ 13ods.

1 k § 188 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, ţe: dňa

1. apríla 2007 v úmysle zorganizovať zmocnenie sa trţby spoločnosti C., a.s., L. M., preváţanej v osobnom motorovom vozidle uvedenej firmy do pobočky V. v L., s pouţitím násilia, resp. hrozby násilia, nakontaktoval sa na osobu vystupujúcu pod menom Ľ., s ktorou sa stretol v ten istý deň v L., kde ju obţalovaný J. B. poţiadal o prepadnutie osobného motorového vozidla preváţajúce trţbu spoločnosti C., a.s. L., uviedol typ vozidla, popísal trasu jazdy tohto vozidla od predajne D. na K. ulici v L. aţ po pobočku V. v L., ako aj osádku 2 1 Tdo 30/2010 vozidla a s osobou menom Ľ. sa dohodol, ţe prepadnutie vozidla sa uskutoční dňa
2. apríla 2007 v dopoludňajších hodinách, kedy by mala byť preváţaná trţba vo výške minimálne 500 000 Sk a ţiadal po zmocnení trţby vyplatiť 33 % zo získanej sumy a dňa
3. apríla 2007 pribliţne o 08.40 hod. obţalovaný J. B. telefonicky označil vykonávateľovi Ľ. motorové vozidlo, ktoré odišlo od predajne D. na K. ulici v L. a ktoré preváţalo hotovosť 510 348 Sk a odišiel svojím vozidlom na dohovorené miesto smerom na R., ale v mestskej časti L. – P. bol zaistený príslušníkmi PZ, pričom Ľ., ktorý bol nasadený ako agent polície, nevykonal ţiadne úkony vedúce k zastaveniu vozidla preváţajúceho trţbu s pouţitím násilia, resp. hrozby násilia. Za to mu bol

§ 188ods.

2, § 38 ods. 3, § 36 písm. j/ Tr. zák. uloţený trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) rokov.

§ 48ods.

2 písm. a/ Tr. zák. bol pre výkon tohto trestu zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráţenia.

§ 60ods.

1 písm. a/ Tr. zák. mu bol tieţ uloţený trest prepadnutia veci – mobilného telefónu zn. N., výrobné číslo X. so SIM kartou E. číslo X. a batériou N. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obvinený J. B., ktoré Krajský súd v Ţiline

§ 319Tr.

por. zamietol uznesením, sp. zn. 1 To 41/2008, zo dňa

1. mája
2. Uloţený trest odňatia slobody obvinený J. B. vykonáva v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Dubnici nad Váhom od
3. júna
4. Okresný súd Liptovský Mikuláš dňa
5. augusta 2010 predloţil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dovolanie obvineného, ktoré podal prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Ľ. R. (zákonná podmienka

§ 373ods.

1 Tr. por.), ktoré smeruje proti spomínanému uzneseniu Krajského súdu v Ţiline, sp. zn. 1 To 41/2008, zo dňa

1. mája
2. Dovolanie bolo podané na súde prvého stupňa
3. novembra
4. V písomných dôvodoch dovolateľ uviedol, ţe napadnuté uznesenie Krajského súdu v Ţiline je zaloţené jednak na nesprávnom pouţití hmotnoprávnych ustanovení, jednak na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, čím je daný dovolací dôvod

§ 371ods.

1 písm. i/ Tr. por. 3 1 Tdo 30/2010 K porušeniu Trestného zákona došlo porušením § 13 ods. 3 písm. a/ v zmysle tohto ustanovenia trestnosť prípravy na zločine zaniká, ak páchateľ dobrovoľne upustí od ďalšieho konania smerujúceho k spáchaniu zločinu a odstráni nebezpečenstvo, ktoré vzniklo záujmu chránenému Trestným zákonom. Z dôkazov zabezpečených v priebehu trestného konania bolo jednoznačne preukázané, ţe dvakrát konal tak, ako je uvedené v predpokladanom ustanovení. Prvýkrát to bolo dňa

1. apríla 2007 v čase o
2. 57 hod., kedy sa uskutočnil prvý telefonický hovor medzi ním a agentom – príslušníkom polície Ľ. Hneď na začiatku tohto telefonického rozhovoru tomuto povedal, ţe do akcie nejde a s touto končí. Ten ho však v priebehu ďalšieho rozhovoru prinútil k ďalšej činnosti tvrdením, ţe s uvedenou vecou má uţ náklady, ţe je uţ na ceste do L., ţe tu uţ má ľudí a ţe mu bude musieť tieto náklady uhradiť. Práve hrozba, ţe bude od neho vymáhať svoje náklady ho prinútila ďalej s ním spolupracovať. Uţ tu je zaráţajúcim faktom, ţe príslušník polície ho navádzal na spáchanie skutku a ešte ho aj k tomuto prinútil hrozbou zaplatenia mu vzniknutých nákladov, čo súd vôbec nezohľadnil. V tejto súvislosti dáva obvinený do pozornosti aj údajnú neexistenciu záznamu z telefonického hovoru medzi ním a agentom dňa
3. apríla 2007 v čase o 12.57 hod. a okolnosti s ním spojené, pričom okresný súd nereagoval na nezmyselnú odpoveď príslušného orgánu, keď od neho poţadoval predmetný záznam. Druhýkrát jeho konanie naplnilo podmienky uvedené v ustanovení § 13 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. dňa
4. apríla 2007 v čase okolo 08.30 hod. V tom čase čakal pred predajňou C. a nadobudol presvedčenie, ţe ho Ľ. (agent) chce oklamať. Preto sa rozhodol nenahlásiť odchod vozidla a tým zmariť spáchanie činu. Po viacerých úvahách zmenil toto rozhodnutie tak, ţe ohlási odchod vozidla aţ v čase, keď vozidlo

jeho odhadu prejde úsekom, ktorý agent označoval ako miesto skutku. Preto aj odchod vozidla nahlásil aţ neskôr. Potom samozrejme, ţe chcel ísť na miesto, kde sa mal s Ľ. stretnúť, pretoţe jeho neprítomnosť na stretnutí by naznačovala, ţe práve on zmaril spáchanie skutku. Práve preto navrhoval, ako dôkaz vykonať výsluch policajta, ktorý velil akcii, počas ktorej bol zadrţaný. Je zjavné, ţe pred zadrţaním musel byť sledovaný a monitorovaný, teda policajt, ktorý ho sledoval musel zaregistrovať jeho odchod od predajne, prejazd bočnými uličkami a následne odstavenie vozidla na inom mieste a to dokonca takom, odkiaľ ani nebol výhľad na predajňu. 4 1 Tdo 30/2010 Súd neuznal takéto jeho tvrdenie s odôvodnením, ţe ak chcel upustiť od konania mal to spraviť tak, aby to bolo zrejmé aj ostatným osobám podieľajúcim sa na skutku. To ale nechcel z toho dôvodu, aby Ľ. nemohol skonštatovať, ţe skutok zmaril on a následne od neho ţiadať náklady, ako mu to povedal pri prvom telefonickom rozhovore. Takéto konštatovanie súdu však nemá ani oporu v zákone, nakoľko v ňom nie je ţiadnym spôsobom ani len naznačené, aby jeho upustenie od ďalšieho konania a odstránenie nebezpečenstva bolo zrejmé i iným osobám. Má za to, ţe súd mal vykonať dôkazy k tejto významnej skutočnosti. Odvolací súd aj nesprávne vyhodnotil časové súvislosti ohľadne prejazdu vozidla a jeho telefonátu ohlasujúcom jeho odchod a tieţ nesprávne ustálil, ţe cesta od predajne k banke trvá 9 aţ 11 minút, v skutočnosti toľko trvá celá cesta, t.j. od predajne k banke, vyloţenie trţby a návrat do predajne. V oboch prípadoch rozhodol o upustení od ďalšieho konania dobrovoľne a z vlastného presvedčenia skutok nedokonať. V prvom prípade nebezpečenstvo ešte nevzniklo, v druhom prípade odchod vozidla nahlásil oneskorene, odstránil nebezpečenstvo, ktoré by mohlo potencionálne vzniknúť. Ďalším porušením je právna kvalifikácia skutku, ako zločin lúpeţe

§ 188Tr.

zák. V celom konaní ani jedným dôkazom nebola takáto právna kvalifikácia vo vzťahu k jeho konaniu preukázaná. On sám nenavrhol spôsob spáchania skutku, ako mu je to kladené za vinu. Ten postupne jemu predkladal agent Ľ., pričom je moţné pozorovať postupné pridávanie kvalifikačných znakov lúpeţe, ako to uţ uviedol v časti II. pod bodom 3/ jeho dovolania zo

1. augusta
2. Z jeho pôvodného úmyslu, ţe sa peniaze len zoberú z vozidla aţ policajti namodelovali lúpeţ. V ďalšom má za to, ţe v trestnom konaní sa vôbec neobjasnila úloha osoby menom „M.“, pričom aj jeho návrh na vypočutie tejto osoby bol zamietnutý. Dovolateľ tieţ má za to, ţe ak súd konštatoval, ţe ho treba odsúdiť, tak mal jeho konanie právne posúdiť ako krádeţ

§ 212Tr.

zák., v príslušnom vývojovom štádiu a uloţiť mu trest v zmysle tohto ustanovenia. 5 1 Tdo 30/2010 Porušené bolo aj ustanovenie § 39 Tr. zák., pretoţe ak súd neuznal skutočnosti uvádzané na hlavnom pojednávaní, ako aj odvolaní, mal vziať do úvahy okolnosti prípadu a tieţ jeho pomery a uloţiť mu trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej zákonom. V závere svojho dovolania obvinený aj namieta, ţe bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces, pretoţe predmetná trestná činnosť bola vyprovokovaná, organizovaná a riadená policajnými orgánmi, ktoré iniciatívne a vlastnou aktivitou vytvorili podmienky a navodili situáciu skutku. V tomto ohľade bol porušený aj čl. 6 ods. 3 písm. d/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, keď súdy odmietli vykonať dôkazy, ktoré by mohli svedčiť v jeho prospech, konkrétne nevykonali výsluch V. Š., osoby menom „M.“, nezabezpečili a neoboznámili spomínaný prepis z telefonického hovoru a ďalšie. Obvinený preto navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil rozsudkom, ţe bol porušený zákon a zrušil uznesenie Krajského súdu v Ţiline, sp. zn. 1 To 41/2008, zo dňa

1. mája 2008 a tieţ predchádzajúci rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 2 T 97/2007, z
2. januára
3. K dovolaniu obvineného sa vyjadril okresný prokurátor v Liptovskom Mikuláši. Podrobne v ňom zdôvodnil neopodstatnenosť jednotlivých námietok, vznesených v dovolaní aţ nakoniec navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol dovolanie, pretoţe nie je splnený ţiadny dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 Tr. por. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako súdu dovolacieho (§ 377 Tr. por.), predovšetkým preskúmal procesné náleţitosti podaného dovolania. Zistil, ţe dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonnej lehote a na mieste, kde moţno dovolanie podať (§ 370 ods. 1 Tr. por.). Splnené boli aj ďalšie náleţitosti dovolania ako ich ustanovuje Trestný poriadok v § 372 a § 374 ods. 1 aţ ods.
4. Zároveň však dovolací súd zistil, ţe podané dovolanie treba odmietnuť na neverejnom zasadnutí, pretoţe nie sú splnené dôvody dovolania

§ 371ods.

1 písm. i/ Tr. por.

tohto ustanovenia dovolanie moţno podať, ak napadnuté rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom pouţití 6 1 Tdo 30/2010 iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôţe skúmať a meniť. Vo vzťahu k obvineným prezentovanému dovolaciemu dôvodu treba z hľadiska procesného posúdenia dovolania v ňom uvedené námietky začleniť do štyroch skupín: - v prvej skupine sú to tvrdenia o upustení od prípravy k predmetnému zločinu lúpeţe a o organizovaní a vyprovokovaní skutku políciou, čo malo viesť k jeho oslobodeniu spod obţaloby; - v druhej skupine je námietka, ţe neboli vykonané všetky dôkazy potrebné na objasnenie skutku a preverenie jeho obhajoby; - v tretej je tvrdenie obvineného o tom, ţe mu mal byť uloţený trest odňatia slobody pod zákonom stanovenú trestnú sadzbu v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zák.; - v poslednej štvrtej skupine je námietka, ţe zistený skutok nemal byť posúdený ako príprava k lúpeţi

§ 13ods.

1 k § 188 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., ale ako prečin krádeţe

§ 212Tr.

zák. v príslušnom vývojovom štádiu. Ohľadne námietok uvedených v prvých dvoch skupinách treba podotknúť, ţe tieto sú totoţné s obsahom odvolania, ktoré podal obvinený proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 2 T 97/2007, zo dňa 22. januára 2008, a o ktorom rozhodol Krajský súd v Ţiline uznesením, sp. zn. 1 To 41/2008, zo dňa 20. mája 2008 tak, ţe ho zamietol

§ 319Tr.

por. Odvolací súd sa v odôvodnení svojho uznesenia týmito námietkami podrobne zaoberal a presvedčivo ich vyhodnotil ako nedôvodné. V tomto smere teda obvinený sa v dovolaní sústredil na opakovanie obhajoby z doterajšieho konania a napáda skutkové zistenia súdu uvedené vo výrokovej časti, ktorá tento skutok popisuje z hľadiska subjektívnej i objektívnej stránky predmetného zločinu. Takto ním napadnuté skutkové zistenia vydáva za vady v hmotnoprávnom hodnotení skutku a vzhliadol v nich dovolací dôvod

§ 371ods.

1 písm. i/ Tr. por. Sformulované námietky uvedené v prvých dvoch skupinách preto dovolací súd nemôţe podrobne preskúmať, pretoţe mu v tom bráni dovetok uvedený v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. o nedotknuteľnosti skutkových zistení v dovolacom konaní. 7 1 Tdo 30/2010 Relevantnou nie je ani námietka, ţe mu mal byť uloţený trest odňatia slobody za pouţitia § 39 ods. 1 Tr. zák. t.j. pod zákonom stanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby. Takáto námietka nespadá pod dovolací dôvod

§ 371ods.

1 písm. i/ Tr. por. V prípade, ţe by bol výrok o treste nezákonný z dôvodu, ţe mu bol uloţený trest odňatia slobody mimo trestnej sadzby uvedenej v § 188 ods. 2 Tr. zák. by mohlo ísť o dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por. V danom prípade však takáto situácia nenastala, pretoţe obvinenému bol uloţený uvedený trest v rozpätí zákonom stanovenej trestnej sadzby. Jediným relevantným dôvodom, ktorý by spadal pod ustanovenie § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. je úvaha obvineného o nesprávnej právnej kvalifikácii skutku, ktorý bol súdmi ustálený na základe vykonaných dôkazov. Dovolací súd však takéto pochybenie nezisťuje. Právna kvalifikácia ustáleného skutku musí korešpondovať s jeho znením na strane jednej, na strane druhej tento skutok musí napĺňať všetky znaky skutkovej podstaty toho ktorého trestného činu. V skutkovom znení, ako bolo sformulované uţ v obţalobe a prevzaté do rozsudku súdu prvého stupňa, sa okrem iného uvádza „v úmysle zorganizovať zmocnenie sa trţby spoločnosti C. a.s., L. M. preváţanej v osobnom motorovom vozidle uvedenej firmy s pouţitím násilia, resp. hrozby násilia“. Úmysel obvineného „zmocniť sa cudzej veci za pouţitia násilia, resp. hrozbou násilia“ je teda priamo uvedený v skutku, pričom plne zodpovedá vykonanému dokazovaniu. Z komunikácie, ako je táto zrejmá z obrazovo-zvukových záznamov z rozhovorov medzi obvineným a agentom bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, ţe obvinený síce ako prvý o pouţití násilia pri zmocňovaní sa trţby nehovoril, avšak súhlasil v konečnom dôsledku s takouto verziou vykonania skutku navrhnutou agentom, pričom však nepochybne uţ predtým sám rátal s dovtedy nahlas nevyslovenou moţnosťou pouţitia násilia, keď agenta v rozhovore presviedčal, ţe muţa, ktorý bude preváţať peniaze sa nemusí báť, lebo „je to asi 55 ročný muţ, nie obratný, je taký suchý a tenký“, čím naznačoval fyzické nedostatočné jeho vybavenie pre prípadné prekonávanie fyzického odporu. 8 1 Tdo 30/2010 Po takýchto úvahách potom obvinený pokračoval v ďalšej spolupráci s agentom na príprave skutku aţ do jeho zadrţania. Z vyššie uvedeného vyplýva, ţe súdmi ustálená právna kvalifikácia skutku, pre ktorý bol odsúdený plne zodpovedá vykonanému dokazovaniu.

§ 382písm.

c/ Tr. por. dovolací súd dovolanie odmietne, ak zistí, ţe nie je daný dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 Tr. por. Dovolací súd na základe vyššie uvedených úvah nezistil dovolací dôvod, ako to neúspešne a neodôvodnene prezentoval obvinený, a preto na neverejnom zasadnutí rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 3. novembra 2010 Vypracoval: JUDr. Marián Jarábek JUDr. Pavol T o m a n , v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Katarína Císarová