1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) zamietol ţalobu ţalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. I/222/19660-120967/2011/993415-r z
skutočného obsahu. Skutočným obsahom v daných obchodných prípadoch bolo iba profitovať na odpočítaní dane z pridanej hodnoty za zdaniteľné obchody, ktoré boli daňovým subjektom deklarované ako nákup od tuzemských dodávateľov (pri ktorých sa reálnosť dodania nepotvrdila), s cieľom získať daňovú výhodu, čo je v rozpore so zákonom. Správca dane pri hodnotení dôkazov vzal do úvahy svedecké výpovede, ako aj informácie z kontrolných zistení z daňových kontrol za ostatné obdobia roku 2010 a z doţiadaní iných daňových úradov, ktoré sa týkali obchodných transakcií medzi spoločnosťami AUTODOPRAVA Marián Zorko, s.r.o., S. s.r.o., A.. s.r.o., M. s.r.o., Z. s.r.o., F. s.r.o., M. Z. s.r.o. a ďalších spoločností (zapojených v reťazových obchodných transakciách), ktoré sú podrobne uvedené v protokole o daňovej kontrole, ako aj v dodatočnom platobnom výmere. Svedkovia boli vypočutí veľmi detailne a ich odpovede boli konkrétne a vyčerpávajúce. V rámci daňových konaní, ktoré vykonali miestne príslušní správcovia dane u spoločností, ktoré mali byť dodávateľmi fakturovaných zdaniteľných obchodov, nebolo preukázané reálne dodanie zdaniteľných obchodov. Ak mal ţalobca vedomosť o tom, kde sa všetky doklady spoločnosti nachádzali, či nachádzajú, mal moţnosť tieto doklady zabezpečiť a predloţiť ich správcovi dane aj prostredníctvom svojho právneho zástupcu, resp. tretej osoby, čo v danom prípade neurobil. Správca dane v rámci výkonu daňovej kontroly konal v súčinnosti s orgánmi činnými v trestnom konaní (ďalej len OČTK), čoho dôkazom je list správcu dane č. 604/321/42690/2011/Cib z
názoru ţalobcu nie je moţné, aby správca dane vypočul konkrétnu osobu ako svedka v inom, samostatnom konaní, pričom dotknutý daňový subjekt o takomto výsluchu neinformuje, keďţe nie je účastníkom daňového konania a v prejednávanom konaní vyuţije zápisnicu o tomto úkone ako listinný dôkaz. Takýmto postupom bolo ţalobcovi odňaté právo klásť svedkovi otázky, a teda aj moţnosť uplatniť svoj vplyv na priebeh a výsledok konania vyuţitím svojich procesných práv. Voľná úvaha správneho orgánu pri voľbe vykonania dôkazov ho však nezbavuje povinnosti riadne zistiť skutkový stav, a to minimálne v rozsahu potrebnom na vydanie rozhodnutia (rozhodnutie Najvyššieho súdu sp.zn. 7Sţ/124/01, 7Sţ/131-137/01).
názoru ţalobcu mal byť adekvátnym dôkazným prostriedkom na objasnenie, či došlo k zakúpeniu stavebného materiálu, predovšetkým podrobný výsluch konateľov ţalobcu, prípadne ďalších zamestnancov ţalobcu na okolnosti, kedy došlo k zakúpeniu tovaru a k platbe.
obsahu výsluchu a jeho hodnotení v intenciách ustanovenia § 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. je moţné zváţiť, či neprichádza do úvahy konfrontácia s predávajúcimi, u ktorých bolo vykonané miestne zisťovanie. Aţ po vykonaní dôkazov v tomto smere by správca dane mohol zváţiť, či neprichádza do úvahy ďalšie dokazovanie. Uviedol, ţe konateľ ţalobcu bol počas priebehu celej daňovej kontroly vo väzbe, a teda nemohol predkladať poţadované doklady. Skutkové okolnosti mu znemoţnili, aby mohol poţadované doklady predkladať prostredníctvom svojho obhajcu. Vo väzbe bola konateľka ţalobcu, ako aj jej syn a dcéra, jedine manţel konateľky ostal na slobode, ktorý 4 2Sžf/109/2013 však zahynul pri dopravnej nehode. Obhajca tak reálne nemal šancu dostať sa do priestorov ţalobcu. Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu ţalobcu navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/19/2012-32 z
svojej úvahy samostatne aj vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi a je povinný prihliadať na všetky skutočnosti, ktoré vyšli pri výsluchu najavo. V procese dokazovania hľadal správca dane vierohodné dôkazy aj v prospech 5 2Sžf/109/2013 daňového subjektu, ktoré by preukázali oprávnenosť nároku na odpočítanie dane za kontrolované zdaňovacie obdobie, a to tým, ţe poţiadal OČTK o zabezpečenie zadrţaných dokladov a zároveň vypočúval svedkov, ktorí boli s kontrolovaným daňovým subjektom obchodne, ale aj personálne prepojení. Pretoţe v priebehu výkonu daňovej kontroly daňový subjekt nepreukázal prijatie zdaniteľných obchodov, ktoré sú deklarované v podanom daňovom priznaní, správca dane postupoval v súlade s § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. a hodnotil právne úkony
skutočného obsahu. Platiteľ dane má nárok na odpočet dane iba vtedy, ak preukáţe splnenie všetkých podmienok stanovených v zákone č. 222/2004 Z.z. Ţalobca však neuniesol dôkazné bremeno, keďţe sa mu nepodarilo prijatie zdaniteľných obchodov, deklarovaných v podanom daňovom priznaní, preukázať. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia zverejnené najmenej 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.). Z obsahu administratívneho a súdneho spisu odvolací súd zistil, ţe u ţalobcu bola vykonaná daňová kontrola DPH za zdaňovacie obdobia február, apríl aţ júl, september a december
zistenia správcu dane medzi zaistenými dokladmi nenachádzali. Ani z výpovedí svedkov, či z ústnych pojednávaní nie je zrejmé, kde sa predmetné doklady ţalobcu nachádzajú a ani ich samotná existencia. Konateľ ţalobcu neposkytol k predloţeniu poţadovaných dokladov ţiadne vyjadrenie a ani ich predloţenie nezabezpečil. Keďţe ţalobca za kontrolované zdaňovacie obdobie december 2010 ţiadne relevantné doklady nepredloţil, nepreukázal, ţe mu právo na odpočítanie dane v sume 40 976,56 € vzniklo, z toho dôvodu mu táto odpočítaná daň priznaná nebola. Správca dane pre dostatočné zistenie skutkového stavu zaobstaral podporné dôkazné prostriedky. Z výpovede svedka T. Š., konateľa spoločnosti S. s.r.o., vyplýva, ţe pre ţalobcu nikdy neuskutočnil zdaniteľné obchody, nikdy nedisponoval dokladmi svojej spoločnosti a hotové faktúry len podpisoval. Do predmetnej spoločnosti ho mal nastrčiť jeho strýko J. M., ktorý mu mal povedať, ţe všetko je legálne.
vyjadrení jeho strýka mal chodiť len na daňový úrad, pričom jeho strýko sa postaral aj o zaloţenie firmy. Uviedol, ţe táto spoločnosť reálne nemala ţiadny hmotný ani nehmotný majetok, ani skladové priestory a ani zamestnancov. Uviedol, ţe reálne táto spoločnosť nenakupovala od nikoho, avšak papierovo od firiem F. s.r.o., M. s.r.o., G. s.r.o., T, s.r.o.,. Odberateľmi spoločnosti boli A, s.r.o., ţalobca, M, spol. s r.o., T.S., s r.o., A., s.r.o., U, s.r.o., B, s.r.o., P., s.r.o., E, s.r.o., B, s.r.o., L. s.r.o., T, s.r.o., L, s.r.o., E, s.r.o., B, s.r.o., A, s.r.o., C, s.r.o.. A. K., konateľka A., s.r.o., v písomnej svedeckej výpovedi uviedla, ţe sa nevie vyjadriť, čo je hlavnou podnikateľskou činnosťou tejto spoločnosti, keďţe sa nikdy osobne nezúčastnila ţiadneho obchodného rokovania a písomnosti týkajúce sa chodu firmy t.j. účtovné doklady a zmluvy jej boli predloţené na podpis p. Z., konateľkou ţalobcu. F. K., konateľ spoločnosti F, s.r.o., uviedol, ţe účtovné ani iné doklady nevie predloţiť, keďţe sa u neho nenachádzali ţiadne doklady, týkajúce sa firmy. Uviedol, ţe tovar pre spoločnosť S, s.r.o., nikdy nevidel a ani predmetné faktúry nevystavil a nepodpísal. Spoločnosť F, s.r.o., nemala ţiadny hmotný a nehmotný majetok. Odkedy bol konateľom spoločnosti, táto ţiadnu 7 2Sžf/109/2013 činnosť nevykonávala. Faktúry za spoločnosť F, s.r.o., vystavovali D. D. alebo N. K. na pokyn p. Z. alebo p. Z.. Svedkyne D. D. a N. K. uviedli, ţe všetko riadila M. Z., príp. M. Z., ktorí dávali príkazy na vyhotovenie faktúr a inkasovali finančné prostriedky. Účtovníctvo za všetky spoločnosti, v ktorých sú alebo boli konateľmi M. a M. Z., ako aj za ďalšie spoločnosti, ktoré sa zúčastnili v reťazových dodávkach tovarov a sluţieb, sa malo vyhotovovať a nachádzať v priestoroch na Farskej ulici v Nitre. V sporných obchodných prípadoch bolo správcom dane preukázané vytvorenie umelých obchodných vzťahov medzi dodávateľskými spoločnosťami a ţalobcom, ktorých účelom bolo získanie daňovej výhody. V rámci daňových konaní, ktoré vykonali miestne príslušní správcovia dane u spoločností, ktoré mali byť dodávateľmi, resp. odberateľmi fakturovaných tovarov, prípadne sluţieb alebo dodávateľmi dodávateľov, nebolo preukázané reálne dodanie zdaniteľných obchodov. Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyţadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní pouţije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťaţujú a umoţňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň (§ 2 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.). Správca dane hodnotí dôkazy
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo (§ 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb.). Pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vţdy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane (§ 2 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb.).
4 zákona č. 511/1992 Zb. ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 8 2Sžf/109/2013
8 zákona č. 511/1992 Zb. daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.
1 veta prvá a druhá zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom v kontrolovanom období (ďalej len zákon č. 222/2004 Z.z.). Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.
1 zákona č. 222/2004 Z.z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo sluţby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo sluţbe vznikla daňová povinnosť.
2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. platiteľ môţe odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a sluţieb, ktoré pouţije na dodávky tovarov a sluţieb ako platiteľ s výnimkou
odsekov 3 a 7. Platiteľ môţe odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a sluţieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. právo na odpočítanie dane
môţe platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane
2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú
.
1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonšta- tovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 9 2Sžf/109/2013 Odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku Krajského súdu v Bratislava po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, ţe nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku. S týmito sa odvolací súd stotoţňuje v celom rozsahu. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno-právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďţe ide o fiškálne záujmy štátu, zákon č. 511/1992 Zb. obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Právo na odpočítanie DPH si môţe daňový subjekt uplatniť v tom prípade, ak preukáţe, ţe došlo k dodaniu zdaniteľného obchodu a ten zdaniteľný obchod pouţil alebo pouţije na účely jeho podnikania ako platiteľ. Dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie (§ 29 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb.). Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (§ 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.). V tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje aj na rozsudok najvyššieho súdu vo veci sp.zn. 2Sţf/4/2009 z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III. ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, ţe: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte – žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z.z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu – žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné 10 2Sžf/109/2013 bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený“. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotoţnil so záverom krajského súdu o tom, ţe platiteľ má nárok na odpočet dane iba vtedy, ak preukáţe splnenie všetkých podmienok stanovených v zákone č. 222/2004 Z.z. Tvrdenie ţalobcu, ţe správca dane nekonkretizoval doklady, ktoré ţiadal ku konkrétnym daňovým priznaniam predloţiť je v rozpore so skutkovým stavom, pretoţe doklady, ktoré poţadoval správca dane na výkon daňovej kontroly boli konkretizované v oznámení o výkone daňovej kontroly č. 604/321/37872/2011/Cib zo dňa 25.03.2011, ktoré bolo doručené splnomocnenej zástupkyni ţalobcu a následne boli konkretizované aj vo výzve na predloţenie dokladov č. 604/321/111238/2011/Cib zo dňa 24.06.2011, ktorá bola doručená konateľke spoločnosti do Ústavu na výkon väzby v Leopoldove. Listinné dôkazy neboli ţalobcom predloţené, rovnako neboli súčasťou dokumentácie, ktorou disponovali OČTK. Základnou povinnosťou daňového subjektu pri uplatnení nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty je disponovať dokladmi, ktoré preukazujú dodanie tovaru alebo sluţieb. Ţalobca tvrdil, ţe mu bolo odňaté právo vyplývajúce z § 15 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb., správca dane mu však v priebehu kontroly umoţnil vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole. Zistenia správcu dane ţalobca hodnoverným spôsobom v zmysle § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. nevyvrátil. Bolo na ţalobcovi, aby zabezpečil predloţenie dôkazov potvrdzujúcich reálnosť uskutočnenia predmetného obchodu, z ktorého poţiadal o odpočet DPH. Pokiaľ bola konateľka ţalobcu vo výkone väzby a nemala priamy prístup k daňovej dokumentácii, bolo v jej záujme uviesť správcovi dane, kde je moţné do dokumentov nahliadnuť resp. kde boli doklady uloţené ešte pred začatím vyšetrovania OČTK. Takýto postup konateľka ţalobcu nezrealizovala, a to i napriek skutočnosti, ţe doklady viaţuce sa k predmetnému obdobiu – december 2010 OČTK nemali k dispozícii. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania, kedy správca dane aplikoval zásadu voľného hodnotenia dôkazov
3 zákona č. 511/1992 Zb. s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, moţno konštatovať, ţe záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil a ţalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváţenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona 11 2Sžf/109/2013 č. 222/2004 Z.z. Bolo potrebné, aby sám ţalobca preukázal, ţe vynaloţil a prijal všetky rozumné opatrenia s odbornou starostlivosťou vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti, aby zabránil tomu, ţe reálne uskutočnenie obchodu bude spochybnené. Súd v správnom súdnictve preskúmava rozhodnutie a postup orgánu verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených v ţalobe t.j. v medziach ţaloby (§ 250j ods. 1 a 2 O.s.p.). Rozsahom tvrdení uvedených v ţalobe je súd viazaný a nemôţe ho prekročiť. Tu platí v správnom súdnictve koncentračná zásada, keď ţalobca môţe ţalobné dôvody síce meniť, avšak rozširovať ich môţe len do konca lehoty na podanie ţaloby. Po uplynutí tejto lehoty uţ nie je moţné v priebehu konania vznášať ďalšie námietky a výhrady proti ţalobou napadnutému rozhodnutiu, a to ani v duplike na vyjadrenie ţalovaného ani na pojednávaní. To znamená, ţe k ţalobným bodom uplatneným po uplynutí lehoty na podanie ţaloby správny súd nemôţe prihliadať. Je preto výlučne vecou ţalobcu, aby stanovil medze súdneho prieskumu, a to tak po stránke kvantitatívnej (označením výrokov rozhodnutia, ktoré ţiada preskúmať), ako aj kvalitatívnej (uvedením konkrétnych ţalobných dôvodov). Iba v dvojmesačnej lehote
1 O.s.p. je moţné rozšíriť rozsah napadnutia rozhodnutia. Rozšírením rozsahu napadnutia rozhodnutia sa chápe nielen rozšírenie petitu ţaloby o ďalšie výroky, ale aj samotné rozšírenie ţalobných dôvodov, t.j. vytknutie ďalšieho rozporu so zákonom v preskúmavanom rozhodnutí ako i v postupe, ktorý vydaniu rozhodnutia predchádza, prípadne i uvedenie ďalšieho porušenia ţalobcových práv. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu ako vecne správny a v súlade so zákonom potvrdil. Rozhodnutia ţalovaného a správcu dane obsahujú všetky zákonom poţadované náleţitosti, ţalovaný pri hodnotení dôkazov postupoval v medziach zákona a logického uvaţovania, všetky dôkazy hodnotil v ich vzájomnej súvislosti a prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Z týchto podstatných dôvodov napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave ako vecne správny
3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 219 ods. l, 2 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol
1 O.s.p. v spojení s § 246c veta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, ţe ţalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďţe v odvolacom konaní nebol úspešný. 12 2Sžf/109/2013 Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 20. augusta 2014 JUDr. Alena P o l á č k o v á , PhD. , v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.