← Slovensko

§ 22 ods. 1 písm. h/ zák. č. 372/1990 Zb., § 16 ods. 5 zák. č. 8/2009 Z.z.

Obsah (9)§ 22§ 79§ 250j§ 36§ 246c§ 2§ 1§ 69§ 220

Najvyšší súd 10Sžd/7/2014 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a členov senátu JUD

§ 22ods. 1 písm. h/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom v čase spáchania skutku (ďalej len „Zo

P“), pretoţe svojim konaním porušil § 16 ods. 2, § 137 ods. 2 písm. d/, § 123 ods. 5 a § 137 ods. 2, písm. m/, zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase spáchanie skutku (ďalej len „ZCP“) tým, ţe dňa 5. apríla 2012 v čase 12,08 hod. viedol motorové vozidlo značky Mercedes-Benz 350 CDI, ev. č. Z. po diaľnici D1 v smere na Bratislavu, kde v kilometri 20.0 prekročil najvyššiu dovolenú rýchlosť jazdy určenú dopravnou značkou 110 km/h o 38 km/h. Uvedeným konaním porušil povinnosť ustanovenú v § 16 ods. 5 ZCP. Za tento priestupok bola ţalobcovi

§ 22ods.

2 písm. c/ s poukázaním na § 12 ods. 2 zákona o priestupkoch uloţená sankcia – pokuta vo výške 400,- Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 8 mesiacov. Zároveň bol

§ 79ods. 1 Zo

P zaviazaný uhradiť trovy konania vo výške 16,- Eur. II. Konanie na súde I. stupňa Krajský súd v Bratislave na základe ţaloby ţalobcu preskúmal zákonnosť napadnutých rozhodnutí a postup, ktorý predchádzal ich vydaniu a dospel k záveru, ţe rozhodnutie ţalovaného je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu

§ 250jods.

2 písm. d) O.s.p. Rozsudok odôvodnil tým, ţe z obsahu administratívneho spisu zistil nasledovné skutočnosti: z obsahu správy o výsledku objasňovania skutku na úseku cestnej dopravy zo dňa 5. apríla 2012 vyplýva, ţe ţalobca viedol vozidlo po diaľnici Dl smerom do Bratislavy rýchlosťou 148 km/h, čím prekročil maximálnu povolenú rýchlosť 110 km/h o 38 km/h. 3 10Sţd/7/2014 Ţalobca tvrdil, ţe

tachometra viedol vozidlo cca 119 km/h. Z priloţenej fotodokumentácie o motorových vozidlách s popisom nameranej rýchlosti 148 km/h a prístroja, ktorým bolo meranie vykonané, ţalobca identifikoval jednu z fotografii ako svoje motorové vozidlo. Z obsahu Certifikátu o overení prístroja „Cestný laserový rýchlomer typu TruCam LTI 20/20“ vyplýva, ţe zodpovedá schválenému typu a spĺňa metrologické poţiadavky na daný druh meradla tak, ako uviedol ţalovaný vo svojom stanovisku k ţalobe. Zo zápisu z ústneho pojednávania o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky zo dňa 28. júna 2012 (č. p.: ORP-P-430/BAIV-ODI1-2012) vyplýva okrem toho, ţe identifikoval svoje vozidlo z fotozáberu, ţe snaţí sa dodrţiavať rýchlosť a dopravné predpisy a nič iné k samotnému konaniu ďalej neuviedol. Ţalovaný povaţoval spáchanie priestupku za jednoznačne preukázané a na základe týchto skutočností vydal prvostupňové rozhodnutie. Ţalobca voči uvedenému rozhodnutiu podal včas odvolanie, kde v zásade namietal uţ všetky tie skutočnosti, ktoré uvádzal v ţalobe. Ţalovaný odvolaniu nevyhovel a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Cestné laserové rýchlomery sú označené meradlá, pouţívané pri kontrole dodrţiavania pravidiel cestnej premávky, pracujú na princípe vyhodnotenia signálu odrazeného laserového lúča od pohybujúceho sa objektu; spracovaný signál je funkciou okamţitej rýchlosti objektu,

prílohy č. 31 bod 2b/ k Vyhláške č. 570/ 2006 Z.z. Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky z 5. júna 2006, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 210/2000 Z. z. o meradlách a metrologickej kontrole v znení neskorších predpisov, ktorá bola prijatá v súlade s právne záväzným aktom Európskych spoločenstiev a osobitnými predpismi o poskytovaní informácií v oblasti noriem a technických predpisov. Cestný laserový rýchlomer ako meradlo rýchlosti pohybujúceho sa telesa svojou povahou a pouţitím pri odhaľovaní dopravných priestupkov v zmysle zákona o priestupkoch nie je moţné kvalifikovať ako informačno-technický prostriedok, ktorý slúţi na úplne iné účely ako predmetný merač. Nie je ho moţné zaradiť ani ako automatický technický systém v zmysle ods. 2 § 69 zákona č. 171/1993 Z.z. Účelom a technickým vybavením tento merač slúţi na plnenie úloh policajného zboru uloţených mu v §§ 1, 2 ods. 1 písm. j) a písm. k) zákona č. 171/1993 Z.z. a nie na plnenie úloh

§ 36zákona č.

171/1993 Z.z., preto na pouţitie tohto meradla sa nevzťahuje reţim ako pri pouţívaní informačno-technických prostriedkov. Napokon vodič motorového vozidla má dbať na dodrţiavanie dopravných predpisov ako osobitných bezpečnostných predpisov slúţiacich na ochranu širokej verejnosti, ktorých dodrţiavanie je nielen spoločensky ţiaduce ale dôvodne i kontrolované na to 4 10Sţd/7/2014 príslušnými orgánmi štátu. Takúto kontrolu potom vodič motorového vozidla ako účastník verejnej dopravy na pozemných komunikáciách je nútený strpieť, bez moţnosti sa odvolávať nedotknuteľnosti osoby a súkromia, keďţe takéto obmedzenie je v súlade so zákonom. Z uvedeného vyplýva, ţe námietka ţalobcu vo veci nelegitímne získaného a pouţitého dôkazu ţalovaným v danej veci - pouţitím vyššie uvedeného informačno-technického prostriedku, nemá ţiadne opodstatnenie a preto ju súd vyhodnotil za nedôvodnú. Súd rovnako nemohol akceptovať námietku ţalobcu súvisiacu s poţiadavkou preverenia bezporuchovosti rýchlomeru, pretoţe

„Certifikátu" meradlo zodpovedalo zákonným kritériám aţ do 16.12.2012, t. j. v relevantnom čase bol bezporuchový a navyše ţalobca nijako poruchovosť meradla nepreukázal ani nekonkretizoval. Námietku vyhotovenia vadnej fotografie alebo manipulácie s ňou súd povaţuje za účelovú, keďţe ţalobca na základe nej riadne identifikoval svoje motorové vozidlo. Na druhej strane však je potrebné konštatovať, ţe ţalovaný sa dôsledne nevysporiadal so zásadnou otázkou, ktorú súd v predmetnej veci povaţuje za kľúčovú a to, či moţno odklonom osy meradla (cestného laserového rýchlomeru TruCAM LTI 20/20) namerať odlišnú rýchlosť ako v skutočnosti. Takto potom nebolo bez akýchkoľvek pochybnosti preukázané, ţe ţalobca sa dopustil priestupku a rozhodnutie ţalovaného bolo potrebné pre nedostatok dôvodov zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. III. Odvolanie, vyjadrenie k nemu Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie ţalovaný. Uviedol v ňom, ţe

pripojeného stanoviska ZTS Elektronika SKS s. r. o. Nová Dubnica dochádza odklonom osy meradla k nameraniu jedine niţšej neţ skutočnej rýchlosti. Navrhol preto odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok zmeniť tak, ţe ţalobu zamietne, pretoţe v správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav a nevyskytli sa v ňom ţiadne vady majúce vplyv na podstatu rozhodnutia, ako to namietal ţalobca. Ţalobca vo vyjadrení k odvolaniu proti tomu namietol, ţe odvolací súd v zmysle § 205a ods. 1 O.s.p. nemôţe prihliadnuť na písomný doklad pripojený ţalovaným k odvolaniu (stanovisko ZTS Elektronika SKS s. r. o. Nová Dubnica) a na jeho základe meniť napadnutý rozsudok, pretoţe toto stanovisko nebolo predloţené v konaní o priestupku. 5 10Sţd/7/2014 Na druhej strane hoci nepodal odvolanie, len sa vyjadroval k odvolaniu ţalovaného, namietal chyby napadnutého rozsudku spočívajúce v nevysporiadaní sa s vadnou fotografiou vyhotovenou cestným rýchlomerom TruCAM LTI 20/20. Namietal tieţ záver prvostupňového súdu o bezvadnosti merača rýchlosti vychádzajúc z certifikátu o jeho bezporuchovosti, bez overenia si pravdivosti tohto tvrdenia. Namietol aj skutočnosť, ţe mal identifikovať vozidlo, na ktorom jazdil na oboch v priestupkovom spise zaloţených fotografiách a tieţ, ţe krajský súd sa nezaoberal kvalitou a obsahom vyhotovených fotografií. Napadnutý rozsudok krajského súdu navrhol potvrdiť ako vecne správny. IV. Konanie pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky ako súdom odvolacím Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“) v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (

§ 246cods.

1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a jednomyseľne dospel k záveru, ţe odvolanie je dôvodné. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím číslo SLV-PS-1120/2012 z

  1. decembra 2012 v zmysle § 21 ods. 11 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zrušilo k
  2. decembru 2012 okrem iných aj rozpočtovú organizáciu Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Bratislave, pričom práva a povinnosti zrušenej organizácie prešli dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Nakoľko pôvodne ţalovaný ako právnická osoba uvedeným dňom zanikol, účastníkom konania na strane ţalovaného sa stalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky z titulu právneho nástupníctva. Pod všeobecným označením ţalovaný v texte je preto nutné rozumieť tak pôvodný správny orgán ako aj jeho právneho nástupcu

toho, ktorého sa text odôvodnenia týka.

§ 250ja ods.

2 O. s. p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to povaţuje za potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, ţe krajský súd prejednal vec na nariadenom pojednávaní a rozsudok verejne vyhlásil

  1. novembra
  2. Odvolací súd vzhľadom 6 10Sţd/7/2014 na nepochybné dôkazy preukazujúce vinu ţalobcu nepovaţoval za potrebné na prejednanie veci nariaďovať pojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený
  3. júna 2014 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.). Z obsahu pripojených spisov odvolací súd zistil, ţe predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, potvrdené ţalovaným, ktorými bol ţalobca uznaný za vinného z priestupku

§ 22ods. 1 písm. h) Zo

P na vyššie uvedenom skutkovom základe, za čo mu bola uloţená pokuta 400 € a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 8 mesiacov.

§ 2ods. 1 Zo

P, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný

osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.

§ 22ods. 1 písm. h/ Zo

P, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto ako vodič motorového vozidla prekročí rýchlosť ustanovenú v osobitnom predpise 3c) alebo prekročí rýchlosť ustanovenú dopravnou značkou alebo dopravným zariadením v obci o 20 km.h na -1 a viac alebo mimo obce o 30 km.h na -1 a viac.

§ 1ods.

1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v platnom znení, policajný zbor je ozbrojený bezpečnostný zbor, ktorý plní úlohy vo veciach vnútorného poriadku, bezpečnosti, boja proti zločinnosti vrátane jej organizovaných foriem a medzinárodných foriem a úlohy, ktoré pre policajný zbor vyplývajú z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky.

ods. 3 policajný zbor sa vo svojej činnosti riadi ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

§ 2ods.

1 písm. j/ a k/ uvedeného zákona policajný zbor plní úlohy: dohliada na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky a spolupôsobí pri jej riadení, odhaľuje priestupky a zisťuje ich páchateľov, a ak tak ustanovuje osobitný zákon, priestupky aj objasňuje a prejednáva.

§ 69ods.

2 uvedeného zákona policajný zbor je oprávnený, ak je to potrebné na plnenie jeho úloh vyhotovovať zvukové, obrazové alebo iné záznamy z miest verejne prístupných a zvukové, obrazové alebo iné záznamy o priebehu sluţobnej činnosti alebo sluţobného zákroku. Policajný zbor má oprávnenie pri odhaľovaní priestupkov vyhotovovať 7 10Sţd/7/2014 záznamy v súlade so zákonom a to i meradlom - cestným laserovým rýchlomerom, ktorý sa pouţíva na zistenie rýchlosti pohybujúceho telesa na verejnom priestranstve.

§ 2ods.

1 písm. a/, b/, c/ zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia (o ochrane pred odpočúvaním) v platnom znení, informačno-technickými prostriedkami na účely tohto zákona sú najmä elektrotechnické, rádiotechnické, foto technické, optické, mechanické, chemické a iné technické prostriedky a zariadenia alebo ich súbory pouţívané utajovaným spôsobom pri vyhľadávaní, otváraní, skúmaní a vyhodnocovaní poštových zásielok a iných dopravovaných zásielok, odpočúvaní a zaznamenávaní v rámci telekomunikačných činností, vyhotovovaní a vyuţívaní obrazových, zvukových alebo iných záznamov.

ods. 2 informačno-technické prostriedky môţe pouţívať Policajný zbor, Slovenská informačná sluţba, Vojenské spravodajstvo, Ţelezničná polícia, Zbor väzenskej a justičnej stráţe a Colná správa (ďalej len „orgán štátu") v rozsahu

osobitných predpisov.

§ 36zákona č.

171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, pri plnení úloh v boji proti terorizmu, v boji proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti, pri odhaľovaní trestnej činnosti organizovanej v spojení s cudzinou a organizovanej trestnej činnosti súvisiacej s nedovolenou výrobou, drţaním a rozširovaním omamných a psychotropných látok, jedov, prekurzorov a jadrových materiálov, s falšovaním a pozmeňovaním peňazí, známok a cenných papierov, pri odhaľovaní iných obzvlášť závaţných trestných činov, pri poskytovaní ochrany a pomoci ohrozenému svedkovi a chránenému svedkovi

osobitného predpisu, pri operatívnej ochrane legalizanta a agenta, pri odhaľovaní daňových únikov a nezákonných finančných operácii, pri odhaľovaní úmyselných trestných činov

druhého a tretieho oddielu tretej hlavy druhej časti Trestného zákona, za ktoré moţno uloţiť trest odňatia slobody s hornou hranicou najmenej dva roky, alebo iných úmyselných trestných činov, ktorých stíhanie upravuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, a pri zisťovaní ich páchateľov a pátraní po nich je policajný zbor oprávnený pouţívať informačno-technické prostriedky. Ustanovenie predchádzajúcej vety sa nepouţije, ak ide o styk medzi obvineným a jeho obhajcom. Preskúmaním predloţeného spisového materiálu odvolací súd zistil, ţe správne orgány aplikovali správne najmä ustanovenia zákona o priestupkoch v znení neskorších predpisov na vzniknutú situáciu. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací spravujúc sa citovanými ustanoveniami zákonov, sa stotoţnil s konštatovaním súdu prvého stupňa len v tom, ţe cestný laserový rýchlomer ako meradlo rýchlosti pohybujúceho sa telesa svojou povahou a pouţitím 8 10Sţd/7/2014 pri odhaľovaní dopravných priestupkov v zmysle zákona o priestupkoch nie je moţné kvalifikovať ako informačno-technický prostriedok, a teda námietka ţalobcu vo veci nelegitímne získaného a pouţitého dôkazu ţalovaným v danej veci - pouţitím vyššie uvedeného informačno-technického prostriedku nemá ţiadne opodstatnenie a preto ju súd správne vyhodnotil ako nedôvodnú. Rovnako si odvolací súd osvojil záver krajského súdu o tom, ţe cestný laserový rýchlomer bol v čase jeho pouţitia merania rýchlosti bezporuchový a taktieţ, ţe v spise zaloţené fotografie obsahujú obrázok vozidla, na ktorom jazdil v čase skutku ţalobca a ţe s fotografiami nebolo manipulované. Tieto závery súdu však v zásade odporujú záveru, ţe je potrebné konštatovať, ţe ţalovaný sa dôsledne nevysporiadal so zásadnou otázkou, ktorú súd v predmetnej veci povaţuje za kľúčovú a to, či moţno odklonom osy meradla (cestného laserového rýchlomeru TruCAM LTI 20/20) namerať odlišnú rýchlosť ako v skutočnosti. Takto potom nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, ţe ţalobca sa dopustil priestupku. Za nevyvrátiteľnej domnienky o bezporuchovosti cestného laserového rýchlomera pouţitého na meranie rýchlosti vozidla vedeného ţalobcom v čase skutku práve z dôvodu, ţe bol opatrený certifikátom o jeho bezporuchovosti, platným do

  1. októbra 2012 vyplýva nielen to, ţe nameraná rýchlosť vozidla, ktoré riadil v čase skutku ţalobca bola 148 km/hod. a viac, ale aj to, ţe tento prístroj zodpovedal všetkým poţiadavkám vyplývajúcim z vyhlášky Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky z
  2. júna 2006, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky č. 210/2000 Z.z. o meradlách a metrologickej kontrole v znení neskorších predpisov. Z obsahu tejto vyhlášky a prílohy č. 31 k vyhláške č. 210/2000 Z.z. o cestných rýchlomeroch v zmysle zásady iura novit curia (súd pozná právo), mal krajský súd, ktorý túto vyhlášku vo svojom rozsudku citoval, dať odpoveď na otázku, ktorú v závere napadnutého rozsudku poloţil ţalovanému – aký vplyv má odklon osy meradla (cestného laserového rýchlomeru TruCAM LTI 20/20) na nameranú rýchlosť voči rýchlosti meraného objektu v skutočnosti. Z uvedeného právneho predpisu vyplýva nielen to, ako je cestný rýchlomer povinne vybavený, ale aj ako meria v sťaţených podmienkach a aký je odklon nameranej oproti skutočnej rýchlosti v takýchto podmienkach. Vo vyhláške a prílohe k nej je presne vymedzené, aké zariadenia musí rýchlomer obsahovať, aby sa zabránilo chybám pri jeho pouţití a meraní. Je v nej uvedené, kedy sa prístroj vypne, nezameria, ako upozorní na chybu a podobne. 9 10Sţd/7/2014 V bode
  3. Metrologické poţiadavky a v bode 3.2, písm. b/ vyhláška stanovuje najväčšiu dovolenú chybu +-3% z hodnoty meranej rýchlosti pre hodnoty rýchlosti nad 100 km.h-
  4. Z uvedeného vyplýva, ţe merač opatrený certifikátom bezporuchovosti môţe namerať rýchlosť v rozsahu maximálne + 3% oproti nameranej rýchlosti. Ak by sme pripustili najväčšiu moţnú chybovosť 3% zo 148 (= 3x 1,48 = 4,44) dostali by sme údaj, ktorý po odpočítaní od nameranej rýchlosti 148 km/hod. nie je niţší ako 140 km/hod. a teda nezbavuje ţalobcu zodpovednosti za zistený a bezpečne preukázaný priestupok – rýchlosť jazdy mimo obce o 30 km.h na -1 a viac. Krajský súd v Bratislave nesprávne vyvodil z citovanej vyhlášky závery o moţnej a maximálne prípustnej chybovosti cestného laserového rýchlomera a hoci odvolací súd nemohol vziať do úvahy stanovisko ţalovaného, resp. odborného orgánu predloţené aţ v odvolacom prieskumnom konaní (ako správne namietal ţalobca), odvolací súd nemal pochybnosť o tom, ţe ţalobca sa priestupku tak, ako mu bolo kladené za vinu dopustil. Vychádzal pritom zo správy o výsledku objasňovania, z ktorej nepochybne vyplynulo, ţe vodičom zastaveného vozidla, ktorému bola nameraná rýchlosť jazdy 148 km/hod. bol ţalobca, ţe v danom úseku bola povolená maximálne rýchlosť jazdy 110 km/hod., ţe merač rýchlosti bol opatrený certifikátom bezporuchovosti platným do
  5. októbra 2012 a v súlade s týmto certifikátom a vyhláškou Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky z
  6. júna 2006, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky č. 210/2000 Z.z. o meradlách a metrologickej kontrole v znení neskorších predpisov je najväčšia dovolená chyba + 3% z hodnoty meranej rýchlosti pre hodnoty rýchlosti nad 100 km.h-
  7. Z týchto nepochybných zistení mal odvolací súd za nepochybne preukázané spáchanie priestupku

§ 22ods. 1 písm. h/ Zo

P ţalobcom, a to skutkom uvedeným v úvode tohto rozhodnutia. So zreteľom na spôsob spáchania skutku, osobu páchateľa, najmä však jeho časté priestupky na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky povaţoval odvolací súd uloţenú sankciu v súlade s ustanovením § 22 ods. 2 písm. c/ ZoP za primeranú so zreteľom na generálnu prevenciu, ale inak, najmä so zreteľom na individuálnu prevenciu, miernu, konštatujúc, ţe ani opakované ukladanie pokút za prekročenú rýchlosť neviedlo u ţalobcu k náprave. Je preto zrejmé, ţe v budúcnosti bude pri recidíve potrebné siahnuť k prísnejším sankciám. 10 10Sţd/7/2014 Z týchto dôvodov odvolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutie ţalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu bolo vydané v súlade so zákonom, preto napadnutý rozsudok zmenil

§ 220v spojení s § 250ja ods.

3 O.s.p. tak, ţe ţalobu ako nedôvodnú zamietol. V. Trovy konania O trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

ustanovenia § 250k ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 a 2 O. s. p. a § 246c ods. 1 vety prvej O.s. p. tak, ţe účastníkom ich náhradu nepriznal, pretoţe ţalobca nemal v konaní úspech a ţalovaný nemá na ich náhradu zákonný nárok. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 25. júna 2014 JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.