P“), ktorého sa mala dopustiť na tom skutkovom základe, ţe dňa
ust. § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol ako nedôvodnú. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe ţalobkyňa síce v konaní popierala, ţe by spáchala dopravný priestupok, z ktorého bola obvinená, t. j. ţe by nerešpektovala dopravné značenie, resp. neuposlúchla pokyn príslušníka PZ na predloţenie dokladov pri zastavení jej vozidla na Predstaničnom námestí, avšak toto svoje tvrdenie ţiadnym spôsobom nepreukázala. Je nedôvodné domnievať sa, ţe by si príslušníci PZ, ppráp. K., strţm. Š. vymysleli skutok a z tohto bez reálneho základu vinili ţalobkyňu. Ţalobkyňa sa pri spisovaní správy o výsledku objasňovania priestupku dňa 5. mája 2011 odmietla k zisteniam hliadky 3 10Sţd/8/2014 vyjadriť, nevzniesla ţiadne námietky a v konaní neprezentovala ţiadne dôkazné prostriedky na svoju obranu.
názoru súdu v danom prípade z vykonaných dôkazov, ktoré sú popísané vyššie, dospel správny orgán k správnym skutkovým zisteniam a nemal dôvod pochybovať o ich dôveryhodnosti. Z dokazovania teda vyplýva, ţe ţalobkyňa sa dopustila priestupkov, ktoré jej boli napadnutými rozhodnutiami kladené za vinu. Krajský súd v prejednávanej veci povaţoval napadnuté rozhodnutie za vydané v súlade so zákonom. Z prvostupňového aj druhostupňového rozhodnutia mu bolo zrejmé, aké dôkazné prostriedky boli podkladom rozhodnutia, zo spáchania akého dopravného priestupku bola ţalobkyňa uznaná vinnou a na základe akej správnej úvahy správny orgán dospel k výške uloţenej sankcie. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, ţe v konaní bolo
ţalovaného zistené, ţe ţalobkyňa nerešpektovala dopravnú značku, výzvu policajta na predloţenie dokladov pri kontrole na Predstaničnom námestí a správne orgány uviedli právne predpisy, v zmysle ktorých rozhodli a rozviedli svoju úvahy ohľadom dôkazných prostriedkov, na ktoré prihliadali pri vydaní napadnutých rozhodnutí. Prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí zdôvodnil okolnosť, pre ktorú pojednával v neprítomnosti ţalobkyne. Ţalovaný v odvolacom konaní postupoval v súlade s § 81 zákona o priestupkoch.
názoru súdu aj výška uloţenej sankcie bola primeraná vzhľadom na okolnosť, ţe ţalobkyňa v priebehu predchádzajúcich dvoch rokov spáchala iné dopravné priestupky, za ktoré jej bola uloţená finančná pokuta. Je preto logický záver, ţe ak zo strany ţalobkyne došlo s odstupom krátkeho času k podobnému porušeniu povinnosti, nedošlo uloţením pokuty k náprave. V takom prípade by len uloţenie ďalšej sankcie na dolnej hranici sadzby nesplnilo preventívny a výchovný účel. Udelená sankcia v rámci zákonom ohraničenej sadzby bola aj
názoru súdu primeraná povahe priestupku a okolnostiam s prihliadnutím na osobu páchateľa. Krajský súd nepovaţoval za dôvodné ani námietky ţalobkyne ohľadne prerokovania priestupku v jej neprítomnosti, doručovania predvolania a na to nadväzujúce porušenia jej práv na predkladanie dôkazov a najmä na spravodlivý proces, čo aj náleţite odôvodnil. 4 10Sţd/8/2014 III. Odvolanie a vyjadrenie k nemu Proti rozsudku krajského súdu ţalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie. Uviedla v ňom, ţe jej konanie nie je priestupkom, ţe skutkový stav nebol riadne zistený, resp. nie je v súlade s vykonanými dôkazmi, namietala prerokovanie priestupku bez jej prítomnosti, pretoţe musela v deň pojednávania opustiť Bratislavu, ale nasledujúci deň sa dostavila na políciu a chcela spísať záznam a ospravedlnila sa, namietala vykonané dôkazy, poukazovala na to, ţe skutok sa stal inak ako popisujú hliadkujúci policajti a navrhla napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť ţalovanému na ďalšie konanie. Popisovala, ako sa chcela od príslušníka polície dozvedieť, či môţe vojsť do zákazu vjazdu, pretoţe má preukaz ZŤP, avšak príslušník polície ju odbil, aby odišla, čo uposlúchla a asi o päť minút bola na Praţskej ulici zastavená inou hliadkou. Poukazovala na nepravdivosť tvrdení príslušníkov polície o tom, ţe bola v zákaze vjazdu, ţe by sedela v motorovom vozidle v čase kontaktu s policajtom a ţe by kládla odpor alebo bola vyzvaná na predloţenie dokladov. Videozáznam neţiadala v pôvodnom konaní predloţiť, pretoţe keď sa dopytovala o takej moţnosti, bolo jej povedané, ţe kamery nefungujú a preto bolo zbytočné záznam ţiadať. Namietala tieţ, ţe fotografie zaloţené v administratívnom spise nie sú z jej prípadu a netýkajú sa ho. Namietala tieţ predčasnosť záverov krajského súdu, opakovala, ţe sa ničoho nedopustila a uzatvorila konštatovaniami o nesprávnych skutkových a právnych záveroch. Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, ţe napadnutý rozsudok povaţuje za správny, má za to, ţe skutkový stav bol zistený dostatočne a z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, ţe ţalobkyňa sa dopustila priestupkov, ktoré jej boli napadnutými rozhodnutiami kladené za vinu. Stotoţnil sa s názorom súdu, pokiaľ námietky ţalobkyne vyhodnotil ako nedôvodné a navrhol odvolanie zamietnuť a rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. 5 10Sţd/8/2014 IV. Konanie pred odvolacím súdom Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, (ďalej len „O.s.p.“), v spojení s § 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (
1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 211 a nasl.) a jednomyseľne dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím číslo SLV-PS-1120/2012 z
toho, ktorého sa text odôvodnenia týka.
2 O.s.p., odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to povaţuje za potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie. Odvolací súd vzhľadom na nepochybné dôkazy preukazujúce vinu ţalobkyne nepovaţoval za potrebné na prejednanie veci nariaďovať pojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený 25. júna 2014 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP).
1, písm. j/, k/ a ods. 2 zákona o priestupkoch účinného v čase spáchania priestupku, priestupku sa dopustí ten, kto
osobitného predpisu, (t.j. § 137 ods. 2 písm.
odseku 1 písm. j/ moţno uloţiť pokutu od 60 eur do 300 eur a zákaz činnosti do dvoch rokov,
písm. k/ moţno uloţiť pokutu do 100 eur.
1, 2 a 4 zákona o priestupkoch, objasňovaním priestupkov
tohto zákona sa rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom, či a) sa stal skutok, ktorý je priestupkom
tohto alebo iného zákona,
odseku 1 vykonávajú správne orgány, ktoré sú príslušné prejednať zistené priestupky, ak priestupok zistili v rozsahu svojej pôsobnosti alebo ak im priestupok oznámil iný orgán (§ 56 ods. 1), ktorý nie je oprávnený priestupok prejednať
tohto alebo iného zákona. Správne orgány sú oprávnené poţiadať o vykonanie objasňovania priestupkov orgány oprávnené objasňovať priestupky
odseku 3 v rozsahu ich pôsobnosti. Orgány Policajného zboru objasňujú
2 zákona o priestupkoch, obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať 7 10Sţd/8/2014 skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. K výpovedi ani k priznaniu ho nemoţno donucovať.
1 zákona o priestupkoch, o priestupku koná správny orgán v prvom stupni ústne pojednávanie. V neprítomnosti obvineného z priestupku moţno vec prejednať len vtedy, ak sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostaví bez náleţitého ospravedlnenia alebo bez dôleţitého dôvodu.
zákona, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. V danom prípade sa doručovanie písomností vykonáva
príslušných ustanovení správneho poriadku.
1 a 2 správneho poriadku, dôleţité písomnosti, najmä rozhodnutia, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáţe jeho splnomocnením na preberanie zásielok. Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdrţiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, ţe písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloţí písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloţenia, posledný deň tejto lehoty sa povaţuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uloţení nedozvedel.
1 a 2 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení účinnom v čase spáchania priestupku, účastník cestnej premávky je povinný dodrţiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v tomto zákone. Účastník cestnej premávky je ďalej povinný
1, vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 9/2009 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o cestnej premávke je 8 10Sţd/8/2014 vyobrazená značka, ktorú ţalobkyňa pri svojej jazde nerešpektovala označená ako zákazová značka B 1, ktorá zakazuje vjazd všetkých motorových vozidiel. Odvolací súd preskúmal predloţený administratívny spis i zápisnicu z pojednávania krajského súdu i jeho rozsudok a zistil, ţe krajský súd dospel správnym a nepochybným záverom o zákonnosti rozhodnutia ţalovaného i jemu predchádzajúceho rozhodnutia Okresného dopravného inšpektorátu Bratislava IV. Niet pochybností o tom, ţe okrem popierania viny, ţalobkyňa nepredloţila jediný fakt, nieto ešte dôkaz, ktorý by čo i len spochybňoval jej vinu a ozrejmoval dôvod, pre ktorý by ju dvaja, pre ňu neznámi príslušníci PZ, usvedčovali zo spáchania protiprávneho konania. Odvolací súd v zhode s ustanovením § 219 ods. 2 O.s.p.,
ktorého, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody, konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a v podrobnostiach na ne odkazuje. Krajský súd v Bratislave nepovaţoval za logické tvrdenia ţalobkyne o tom, ţe by ju policajti potrebovali postihnúť za jej otázku, či môţe parkovať v zákaze vjazdu, ako tvrdila. Rovnako sa javilo nelogické tvrdenie ţalobkyne, ţe neodišla z miesta činu, neodmietala predloţiť doklady a nemusela byť zadrţaná ďalšou policajnou hliadkou. Ak by príslušníci polície takto nedovolene zasahovali do jej práv, vystavovali by sa riziku neúmerného postihu. Je preto logickejšie ich tvrdenie, ţe ţalobkyňa porušila zvislé dopravné značenie a pri vychádzaní z neho neuposlúchla pokyn kontrolujúcej hliadky. Rovnaký bol jej postup pri preberaní predvolania na výsluch a priestupkové konanie. Odvolací súd na tomto mieste dopĺňa, ţe ani správny orgán ani súd nemôţe niesť zodpovednosť a vyvodzovať dôsledky o porušovaní základných práv len preto, ţe ţalobkyňa svoje ústavou garantované práva na spravodlivý proces nevyuţila, nech sa tak stalo z akýchkoľvek dôvodov. Ţalobkyňa je povinná rešpektovať postupy a rozhodnutia štátnych orgánov, a pokiaľ tak konať nechce z vlastnej vôle, musí si byť vedomá zodpovednosti a následkov za protiprávne konanie. Ak si ţalobkyňa predvolanie na konanie o priestupku, doručované prvý krát v mieste jej bydliska uţ
odvolacieho súdu správne, keď neuveril verzii ţalobkyne, ktorá sa snaţila naznačiť, ani nie preukázať, ţe jej následné zastavenie inou hliadkou, päť minút jazdy od miesta priestupku, malo byť odplatou za to, ţe sa mala pýtať na moţnosť parkovania v zákaze vjazdu. Tak ako správne orgány i krajský súd a napokon i odvolací súd uverili a priklonili sa pri hodnotení dôkazov verzii príslušníkov polície, ktorým sa mala ţalobkyňa vysmievať a hroziť im, ţe ak ju nenechajú na pokoji a neprestanú riešiť, ţe prídu o prácu. Odvolací súd sa zhodne s krajským súdom stotoţnil aj s výškou uloţenej sankcie, ktorá sa javí skôr mierna neţ prísna, najmä so zreteľom na priestupkovú minulosť ţalobkyne a nedostatočný vplyv miernych sankcií na jej správanie. Z týchto dôvodov odvolací súd nezistiac pochybenia v konaní správnych orgánov, ani v prieskumnom konaní a rozhodnutí krajského súdu napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdil. V. Trovy konania O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
ustanovenia § 250k ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 2 O. s. p. a § 246c ods. 1 vety prvej O. s. p. tak, ţe účastníkom ich náhradu nepriznal, pretoţe ţalobkyňa nemala v odvolacom konaní úspech a ţalovaný nemá na ich náhradu zákonný nárok. 10 10Sţd/8/2014 P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 25. júna 2014 JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.