PO- 147/2-31/2011 zo dňa 27.06.2011 v spojení s prvostupňovým Personálnym rozkazom 2Sţo/48/2013 2 riaditeľa personálneho útvaru Liptovský Mikuláš č. 2058 zo dňa 10.03.2011. Predmetným Personálny rozkazom bol ţalobca
1 písm. d/ zákona č. 346/2005 Z.z. o štátnej sluţbe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 346/2005 Z.z.“) prepustený zo sluţobného pomeru profesionálneho vojaka z dôvodu, ţe závaţným spôsobom porušil základnú povinnosť ustanovenú zákonom spôsobom uvedeným v § 70 ods. 4 písm. f/ zákona č. 346/2005 Z.z.. Ţalobca mal základnú povinnosť profesionálneho vojaka závaţným spôsobom porušiť tým, ţe počas výkonu štátnej sluţby sa odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie prítomnosti alkoholu v organizme. Krajský súd v dôvodoch rozsudku uviedol, ţe bolo povinnosťou správneho orgánu zaoberať sa námietkami ţalobcu týkajúcimi sa skúmania jeho psychického stavu po návrate z 8-mesačnej misie v Afganistane, kde zodpovedal za 165 ľudí. Táto skutočnosť mohla totiţ objektívne vyvolať „skratové“ konanie ţalobcu a bolo úlohou správnych orgánov sa touto námietkou podrobne a odborne zaoberať. Je nepostačujúce, ak ţalovaný v tomto smere poukázal len na stanovisko kpt. Mgr. M. Š. zo dňa 28.04.2011,
ktorého prejavy popísané ţalobcom nie sú
Medzinárodnej klasifikácie chorôb-MKCH-10 príznakmi akútnej stresovej reakcie, pričom zároveň uviedla, ţe moţno súhlasiť s tvrdením ţalobcu, ţe zo skutočnosti, ţe neabsolvoval psychologické vyšetrenie počas observačného pobytu nie je moţné usúdiť, v akom psychickom stave po návrate z misie bol. Takéto stanovisko nielenţe nezodpovedá náleţitému posúdeniu psychického stavu ţalobcu po príchode z misie, ale vzhľadom na sluţobný pomer kpt. Mgr. M. Š. a skutočnosť, ţe bola priamo zainteresovaná v predmetnej veci, moţno mať dôvodné pochybnosti o jej nestrannosti. Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie ţalovaný a navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe ţalobu zamietne. V dôvodoch uviedol, ţe všetky tvrdenia ţalobcu sú
názoru ţalovaného účelové, predovšetkým tvrdenie o zlom psychickom stave ţalobcu. Ţalobca totiţ tento svoj stav namietal aţ v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu. Ak mal ţalobca dojem, ţe vykonávanie štátnej sluţby profesionálneho vojaka Ozbrojených síl SR počas misie v Afganistane malo vplyv na jeho psychický stav, mal to avizovať ihneď po návrate z misie, alebo aspoň po „skratovom“ konaní ţalobcu počas observačného pobytu vo VÚCHP v Novej Polianke a nie aţ v odvolaní proti personálnemu rozkazu riaditeľa Personálneho úradu č. 2058 zo dňa 10.03.2011. Taktieţ je
názoru ţalovaného účelové aj tvrdenie ţalobcu, 2Sţo/48/2013 3 ţe nemohol absolvovať psychologické vyšetrenie dňa 10.12.2010, nakoľko mu bol nariadený pokoj na lôţku, pretoţe sa cítil zle. V súvislosti s týmto ţalovaný poukázal na to, ţe ţalobca sa sám svojím konaním uviedol do stavu, pre ktorý mu bol nariadený pokoj na lôţku a neabsolvoval tak psychologické vyšetrenie. Ţalobca mal v prvom rade rešpektovať nariadenie náčelníka Generálneho štábu Ozbrojených síl SR na vykonanie zdravotníckeho vyšetrenia po ukončení vyslania na plnenie úloh v operácii ISAF Afganistan č. ŠbO-224- 318/2012, v ktorom mali profesionálni vojaci nariadený zákaz svojvoľného opúšťania VÚCHP Nová Polianka a zákaz poţívania alkoholických nápojov, omamných a psychotropných látok počas pobytu vo VÚCHP Nová Polianka aj počas opustenia priestorov VÚCHP Nová Polianka. Toto nariadenie ţalobca nerešpektoval, nakoľko sa v nočných hodinách vzdialil z VÚCHP Nová Polianka a aj keď odmietol vyšetrenie na zistenie prítomnosti alkoholu v tele, priznal poţitie alkoholu a aj príznaky nasvedčovali tomu, ţe alkohol poţil. V dobe od 09.12.2011, kedy došlo zo strany ţalobcu ku konaniu, ktoré bolo dôvodom jeho prepustenia zo štátnej sluţby profesionálneho vojaka, do 10.03.2012, kedy bolo vydané rozhodnutie o prepustení ţalobcu, mal ţalobca dostatok priestoru a moţností na to, aby upozornil na svoj zlý psychický stav a poţiadal o psychologické vyšetrenie. Ţalovaný sa nestotoţnil s názorom krajského súdu o pochybnostiach týkajúcich sa nestrannosti kpt. Mgr. Š.. Neexistuje ţiadna dôvodná pochybnosť o jej zaujatosti a skutočnosť, ţe kpt. Mgr. Š. bola v sluţobnom pomere profesionálneho vojaka nie je dôvodom na pochybnosť o jej nestrannom výkone štátnej sluţby. V danom čase ţalobca nijakým spôsobom neupozornil na svoj psychický stav, preto ţalovaný nemal a ani nemohol mať pochybnosť o náleţitom psychickom stave ţalobcu po návrate z misie, a preto ţalovaný nemal dôvod predpokladať naliehavosť potreby vyšetrenia psychického stavu ţalobcu iným psychológom. Ţalovaný povaţuje rozsudok súdu prvého stupňa za nevykonateľný v časti týkajúcej sa posúdenia otázky psychického stavu ţalobcu po návrate z misie, vzhľadom na uţ uplynutý čas. Znalecký posudok, ako výsledok odporúčaného znaleckého dokazovania, by v ţiadnom prípade nemohol zaručiť objektívnosť zistenia psychického stavu ţalobcu. Práve naopak, keďţe od vydania ţalobou napadnutého druhostupňového rozhodnutia správneho orgánu uplynulo takmer 12 mesiacov a od návratu ţalobcu z misie v Afganistane uplynulo viac ako 17 mesiacov, v tejto otázke absolútne neprichádza do úvahy navrátenie do predošlého 2Sţo/48/2013 4 stavu a skúmanie psychického stavu ţalobcu v čase po návrate z misie v Afganistane. Rovnako namietal názor súdu prvého stupňa, ţe ţalovaný neumoţnil ţalobcovi vyjadriť sa k stanovisku kpt. Mgr M. Š..
názoru ţalovaného súd prvého stupňa vychádzal aj z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko nedostatočne prihliadal na viazanosť ţalovaného právnymi predpismi. Poukázal na ustanovenia § 70 ods. 1 písm. d/ zákona č. 346/2005 Z.z., § 70 ods. 4 písm. f/ zákona č. 346/2005 Z.z., v ktorých sú zakotvené obligatórne dôvody skončenia sluţobného pomeru profesionálneho vojaka prepustením, teda sluţobný pomer profesionálneho vojaka sa z uvedených dôvodov musí skončiť prepustením zo zákona. Vedúci sluţobného úradu nemohol vzhľadom na obligatórny charakter ustanovenia § 70 ods. 1 v spojení s § 70 ods. 4 písm. f/ zákona č. 346/2005 Z.z. konať inak, ako prepustiť ţalobcu zo sluţobného pomeru. Ţalobca sa k podanému odvolaniu ţalovaného nevyjadril. Odvolanie mu bolo doručené dňa 25.07.
jeho vyjadrenia to bol dôsledok jeho psychického vypätia počas vyslania na plnenie úloh mimo územie SR z dôvodu náročnosti operácie a podmienok pôsobenia stráţnej jednotky a jeho osobnej zodpovednosti za splnenie stanovených náročných úloh. Negatívny vplyv mal aj návrat jednotky z operácie, kedy spiatočný let trval cca 26 hodín. Po príchode na územie SR bol ţalobca aj naďalej zodpovedný za jednotku aţ do príchodu veliteľa kontingentu plk. M.. Na základe vyjadrenia kpt. Mgr. M. Š., vedúcej tímu psychológov, zo dňa 11.02.2011 sa ţalobca nezúčastnil skríningového vyšetrenia v dňoch 09.12.-10.12.2010 po návrate z misie. Napriek tomu kpt. Mgr. M. Š. osobne ţalobcu navštívila a ponúkla mu psychologickú pomoc, ktorú však odmietol. Ţalobca bol odoslaný na sluţobnú cestu v dňoch 08.-
2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších priestupkov (ďalej len „zákon č. 372/1990 Zb.“). Za tento skutok bolo ţalobcovi disciplinárnym rozkazom č. 2.mb- 21/2011-PP zo dňa 10.01.2011 uloţené zníţenie sluţobného platu o 15 % na tri mesiace. 2Sţo/48/2013 6
1 písm. d/ zákona č. 346/2005 Z.z. sluţobný pomer profesionálneho vojaka sa skončí prepustením, ak závaţným spôsobom porušil základnú povinnosť ustanovenú týmto zákonom alebo porušil zákaz ustanovený týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak.
4 písm. f/ zákona č. 346/2005 Z.z. závaţný spôsob porušenia základnej povinnosti
odseku 1 písm. d/ je odmietnutie profesionálneho vojaka podrobiť sa počas výkonu štátnej sluţby vyšetreniu na zistenie prítomnosti alkoholu alebo metabolitov omamných alebo psychotropných látok v organizme.
346/2005 Z.z. na konanie vo veciach sluţobného pomeru profesionálneho vojaka sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
2 Správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
1 Správneho poriadku účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.
2 Správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám moţnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náleţitosti. 2Sţo/48/2013 7
l O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonšta- tovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku Krajského súdu v Prešove po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku. S týmito sa odvolací súd stotožňuje v celom rozsahu. V prejednávanej veci ostalo sporné, či bolo dostatočným spôsobom vykonané dokazovanie a následné hodnotenie dôkazov správnymi orgánmi postačovalo na preukázanie toho, ţe ţalobca svojím konaním porušil ustanovenia § 70 ods. 1 písm. d/ v spojení s § 70 ods. 4 písm. f/ zákona č. 346/2005 Z.z. s ohľadom na jeho psychický stav bezprostredne po návrate z misie v Afganistane. Prvostupňový súd správne uviedol, ţe v konaní sa správne orgány dostatočne nezaoberali zisťovaním skutočného stavu veci. Aj ţalovaný správne vo svojom odvolaní uviedol, ţe ţalobca na svoj psychický stav poukázal v odvolaní proti personálnemu rozkazu zo dňa 28.03.
3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. a s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd
1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 224 ods. 2 O.s.p. a § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku keďţe úspešnému ţalobcovi v odvolacom konaní ţiadne trovy nevznikli. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 20. augusta 2014 JUDr. Jozef M i l u č k ý , v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.