o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

Najvyšší súd Slovenskej republiky 7Sžso/14/2011 R O Z S U D O K V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy Hanzelovej a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Mariany Reiffovej, v právnej veci žalobkyne V., a. s., so sídlom M. X, B., proti žalovanému Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, so sídlom Žellova 2, Bratislava, za účasti L., B. X, R., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o poplatku z omeškania s platením poistného, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, z 9. decembra 2010, č.k. 1S/89/2009–61, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 9. decembra 2010, č.k. 1S/89/2009–61, p o t v r d z u j e . Žiadnemu z účastníkov nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 9. decembra 2010, č.k. 1S/89/2009–61, zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo 6. marca 2009, číslo PV 501/03913/2007/R, ktorým vyhovel rozkladu účastníka konania L. (ďalej len „platiteľ poistného“) a podľa § 59 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) zmenil platobný výmer č. PV 501/03913/2007/R z 22. septembra 2008 vydaný Úradom - pobočkou Martin z dôvodu porušenia povinnosti ustanovenej v § 16 ods. 3 zák. č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní, zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych 2 7Sžso/14/2011 zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 273/1994 Z. z.“) takto: poplatok z omeškania o výške 0,2% z dlžnej sumy za obdobie 06/1996 – 10/1996 zo sumy 498,47 € na sumu 0,00 €. Trovy konania zostali nezmenené na sumu 8,29 €. Krajský súd neúspešnej žalobkyni nepriznal náhrady trov konania. Z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu vyplýva, že predmetom rozhodnutia žalovaného bolo platenie poplatku z omeškania za oneskorené platenie poistného na zdravotné poistenie platiteľom poistného za obdobie od 1. júna 1996 do 31. októbra 1996 v sume 498,47 €. Krajský súd poukázal, že v čase vzniku nároku na poistné platil zákon č. 273/1994 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 1995, avšak v čase rozhodovania o právnom nároku žalobcu, bol tento zákon už zrušený. Žalovaný postupoval podľa spoločných a prechodných ustanovení zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 580/2004 Z. z.“), konkrétne podľa ust. § 32 ods. 1, ktorý upravuje premlčanie nároku zdravotnej poisťovne na predmetný poplatok z omeškania so zaplatením poistenia v písmene b/ tak, že tieto zanikajú uplynutím 10 rokov odo dňa nároku zdravotnej poisťovne na predpísanie poplatkov z omeškania. Podľa názoru krajského súdu z dôvodu, že zdravotná poisťovňa uplatnila nárok na poplatky z omeškania od 1. júna 1996 do 31. októbra 1996 podaním doručeným Úradu 30. novembra 2007, pohľadávky zdravotnej poisťovne za toto obdobie už boli v súlade s § 32 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. premlčané. Preto bol postup žalovaného zákonný a napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom. Proti rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa včas odvolanie a žiadala, aby odvolací súd rozhodnutie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedla, že sa pridržiava vyjadrení uvedených v žalobnom návrhu. Poukázala, že vec bola nesprávne právne posúdená, pretože podľa jej názoru zákon č. 580/2004 Z. z. v prechodných ustanoveniach § 32 ods. 1 upravuje plynutie premlčacej doby bez toho, aby boli riešené dôsledky nesplnenia oznamovacej povinnosti v súvislosti s plynutím premlčacej doby. Z toho dôvodu bola žalobkyňa ukrátená na svojich právach, ktoré jej vznikli za účinnosti skoršieho právneho predpisu – nepravá retroaktivita, pričom pri neskúmaní plnenia oznamovacej povinnosti by mali zdravotné poisťovne obmedzenú možnosť vymáhať poistné (zhoršenie právneho postavenia žalobkyne). Inštitút nepravej retroaktivity slúži na zabezpečenie princípov 3 7Sžso/14/2011 kontinuity a stability spoločenských vzťahov a ich právnych úprav, aby nevznikalo právne vákuum. Uviedla tiež, že v danom prípade zákonodarca vytvoril stav právnej neistoty, ktorý trval do obdobia 31. decembra 2008, t.j. do účinnosti § 85h zákona č. 581/2004 Z. z. účinného od 1. januára 2009, čím nastala vágnosť a interpretačná nejasnosť. Posudzovanie konfliktu intertemporality by sa malo riadiť hľadiskom proporcionality a malo by viesť k záveru o takom spôsobe legislatívneho riešenia časového stretu právnych úprav, ktoré by nenarušili princíp právnej istoty, ako ani princíp rovnosti, ale ich primeraným spôsobom vyvažovali. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave potvrdiť ako vecne správny. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací podľa § 10, § 246c a § 250ja OSP, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu odvolania a v medziach žaloby bez pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 273/1994 Z. z. poistné za príslušný kalendárny mesiac, je splatné do ôsmeho dňa po uplynutí tohto mesiaca. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. na poistné, poplatky z omeškania, poplatky za nesplnenie oznamovacej povinnosti a pokuty, ktoré bol platiteľ povinný uhradiť do účinnosti tohto zákona, sa vzťahuje desaťročná premlčacia lehota takto:

1. a)na poistné odo dňa splatnosti,
2. b)na poplatky z omeškania odo dňa nároku zdravotnej poisťovne na predpísanie poplatkov z omeškania,
3. c)na poplatky za nesplnenie oznamovacej povinnosti od posledného dňa, keď mohla byť oznamovacia povinnosť riadne splnená,
4. d)na pokuty odo dňa nesplnenia povinnosti. Najvyšší súd zistil, že skutkový stav nebol medzi účastníkmi konania sporný. Žalobkyňa doručila Úradu – pobočke Trenčín dňa 30. novembra 2007 návrh na vydanie rozhodnutia platobným výmerom z titulu pohľadávky poplatku z omeškania za omeškanie s platením poistného na zdravotné poistenie spolu v sume 15 017 Sk a trovy konania v sume 250 Sk z dôvodu, že platiteľ poistného nezaplatil riadne a včas ani vôbec poistné na zdravotné 4 7Sžso/14/2011 poistenie za obdobie od 1. júna 1996 do 31. októbra 1996, pričom platiteľ poistného následne vzniesol v správnom konaní námietku premlčania. Sporným preto zostal výklad prechodného ustanovenia § 32 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z., ktorý upravuje premlčaciu dobu vo vzťahu k poistnému, poplatkom z omeškania, poplatkom za nesplnenie oznamovacej povinnosti a pokút, ktoré bol platiteľ povinný uhradiť do 31. decembra 2004. Predovšetkým je potrebné poznamenať, že žalovaný správne rozhodoval podľa platného a účinného zákona č. 580/2004 Z. z., pretože zákon č. 273/1994 Z. z. bol zrušený zákonom č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ak zdravotnej poisťovni vznikol nárok na poplatok z omeškania podľa predošlej právnej úpravy, tento nárok jej nezanikol, je však ale potrebné podľa prechodných ustanovení vyriešiť vplyv novej právnej úpravy na právne vzťahy upravené predchádzajúcim zákonom. V prípade, ak je podľa novej právnej úpravy v prechodných ustanoveniach stanovená nová premlčacia doba, právne vzťahy sa spravujú touto novou premlčacou dobou. Pritom nie je narušený princíp právnej istoty, pretože nová právna úprava neupravuje nanovo vznik právnych vzťahov a následkov, ku ktorým došlo predo dňom účinnosti nového zákona, ale upravuje odlišne len právnu skutočnosť, ktorá má vplyv na obsah týchto právnych vzťahov v budúcnosti, čo však je prípustné. Je teda nepochybné, že zákon č. 580/2004 Z. z. v časti spoločné a prechodné ustanovenia nanovo upravil premlčaciu dobu, a preto žalovaný nemohol prihliadnuť na už zrušený § 21 ods. 2 zákona č. 273/1994 Z. z., v ktorom bolo upravené zvlášť premlčanie v prípade nesplnenia si oznamovacej povinnosti. Ak sa potom podľa novej právnej úpravy na poistné, ktoré bol platiteľ povinný uhradiť do účinnosti nového zákona, vzťahuje nová premlčacia doba, na plynutie ktorej nemá žiadny vplyv splnenie alebo nesplnenie oznamovacej povinnosti, jej uplynutím dôjde k premlčaniu, bez ohľadu na to, či si platiteľ splnil, alebo nesplnil svoju oznamovaciu povinnosť. Aj podľa názoru odvolacieho súdu sú pohľadávky žalobkyne za obdobie od 1. júna 1996 do 31. októbra 1996 premlčané v zmysle ustanovenia § 32 ods. 1 písm.
5. b)zákona č. 580/2004 Z.z., pretože žalobkyňa uplatnila nárok na predpísanie poplatku z omeškania z platenia poistného podaním návrhu, doručenému Úradu dňa 30. novembra 2007. 5 7Sžso/14/2011 Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na § 85h ods. 1 a 2 zákona č. 581/2004 Z. z. a na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. októbra 2008, sp. zn. 9Sžso/65/2008 je potrebné poznamenať, že ani uvádzané ustanovenie zákona, ani uvedené rozhodnutie najvyššieho súdu nepodporujú tvrdenia žalobkyne, pretože sa netýkajú premlčania pohľadávok vo veciach zdravotného poistenia. Je nepochybné, že právne vzťahy zo zdravotného poistenia patria do oblasti práva verejného. V ustanovení § 32 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z.z. je okrem premlčania poistného upravené tiež premlčanie poplatkov z omeškania, poplatkov za nesplnenie oznamovacej povinnosti a pokút, ktoré sú dôsledkom porušenia právnej povinnosti zo strany určitého subjektu, teda majú nesporne sankčný charakter, preto je nevyhnutné pri ich ukladaní, resp. uplatňovaní, dodržiavať aj zásady platné pre správne trestanie. Podľa týchto zásad sa nový právny predpis môže použiť len vtedy, ak to zákon výslovne ustanovuje, alebo ak je to pre účastníka (platiteľa poistného) výhodnejšie. V danom prípade je preto správnosť postupu ako aj správnosť výkladu novšej právnej normy nepochybná a žalobkyňa ako vykonávateľka verejného zdravotného poistenia sa preto nemôže dovolávať toho, že bola novou právnou úpravou ukrátená. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto považuje rozhodnutie žalovaného, ako aj krajského súdu za dostatočne odôvodnené, s ich dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje, pričom námietky uvedené žalobkyňou v odvolaní sú v podstate zhodné s námietkami uvedenými v žalobe, s ktorými sa krajský súd náležite už vysporiadal. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná, a preto má právo na náhradu trov odvolacieho konania (§ 250k ods. 1 a § 246c OSP v spojení s § 224 ods. 1 a ods. 2 OSP). V odvolacom konaní jej žiadne trovy nevznikli, preto odvolací súd jej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Neúspešný žalovaný nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. 6 7Sžso/14/2011 V Bratislave 25. augusta 2011 JUDr. Ida Hanzelová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Mária Kráľová