← Slovensko

o nahradenie prejavu vôle

Najvyšší súd 2 Cdo 235/2010 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ R. P., bývajúceho v B., 2/ M. P., bývajúceho v B., 3/ A. P., bývajúcej v B., všetci zastúpení H., so sídlom v B. proti ţalovanému W., so sídlom v B., zastúpenému JUDr. J. H., advokátom v B., o nahradenie prejavu vôle, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 10 C 285/2004, o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z

  1. júna 2010 sp. zn. 7 Co 80/2009, takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Bratislave z
  2. júna 2010 sp. zn. 7 Co 80/2009 a rozsudok Okresného súdu Bratislava I z
  3. decembra 2008 č.k. 10 C 285/2004-653 a vec vracia Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo
  4. februára 2002 č.k. 7 C 192/2000-22 zamietol návrh, ktorým sa ţalobcovia domáhali uloţenia povinnosti ţalovanému ponúknuť ţalobcom na predaj spoluvlastnícky podiel X. z nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území B., zapísaných v katastri nehnuteľností na LV č. X. ako pozemok parc. č. X. – zastavaná plocha o výmere X. m2 a stavba s. č. X. – dom postavený na pozemku parc. č. X. a to za kúpnu cenu 816 250,-- Sk (v dôsledku porušenia predkupného práva). Ţalobcom 1/ aţ 4/ uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému náhradu trov konania 900,-- Sk na účet jeho právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd konštatoval, ţe k porušeniu predkupného práva zo strany ţalovaného došlo tým, ţe spoluvlastník P. W. zaloţil ako jediný spoločník obchodnú spoločnosť W., (ţalovaný), ktorej základné imanie tvorí nepeňaţný vklad v sume 1 306 000,-- Sk a jeho predmetom je spoluvlastnícky podiel p. W. o veľkosti X. na predmetných nehnuteľnostiach. Ţalobcovia sa však nedovolali neplatnosti prevodu spoluvlastníckeho podielu, ale domáhali sa realizácie predkupného práva 2 2 Cdo 235/2010 zaloţeného na dohode, hoci ţiadna dohoda medzi ţalobcami uzavretá nebola. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 149 ods. 1 O.s.p. Krajský súd v Bratislave rozsudkom z
  5. januára 2003 sp. zn. 13 Co 464/2002 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. Ţalobcom 1/ aţ 4/ uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania 2 820,-- Sk na účet jeho právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Voči tomuto rozsudku pripustil dovolanie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe ţaloba je vnútorne rozporná, preto jej nebolo moţné vyhovieť. K otázke zásadného právneho významu uviedol nasledovné. Ak § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka ustanovuje pri porušení predkupného práva moţnosť domáhať sa, aby nadobúdateľ ponúkol vec na predaj, mohol by sa teoreticky domáhať aj len nahradenia prejavu vôle uloţením povinnosti nadobúdateľa ponúknuť vec oprávneným na predaj. Otázkou zostáva, či má takýto nadobúdateľ (ktorý vec nadobudol na základe neplatného právneho úkonu) právo vec predávať spoluvlastníkom, ktorým zostalo predkupné právo zachované. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z
  6. júla 2004 sp. zn. 3 Cdo 123/2003 zrušil rozsudok odvolacieho súdu a rozsudok prvostupňového súdu a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, ţe pokiaľ odvolací súd zaujal názor, ţe ţaloba je vnútorne rozporná, jej jednotlivé časti si protirečia a ţe teda ţalobný návrh je vadný (§ 79 ods. 1 O.s.p.), nebolo moţné túto skutočnosť povaţovať za dôvod pre potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa. Občiansky súdny poriadok pritom účastníkovi priznáva právo byť informovaný súdom, ţe jeho ţaloba je povaţovaná za nesprávnu alebo neúplnú, a tieţ právo na základe výzvy súdu ju opraviť alebo doplniť. Dopustil sa tým závaţnej procesnej vady (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Pre úplnosť uviedol, ţe ak podielový spoluvlastník prevedie vec na osobu, ktorá nevykazuje znaky osoby uvedenej v § 116 Občianskeho zákonníka, bez toho, aby predmet prevodu ponúkol skôr oprávnenému spoluvlastníkovi, nie je jeho úkon o prevode veci absolútne neplatný, ale relatívne neplatný. Oprávnený spoluvlastník má v takom prípade dve (navzájom sa vylučujúce) moţnosti : buď sa dovolá neplatnosti tohto úkonu (§ 40a Občianskeho zákonníka), alebo uplatní svoje práva v zmysle § 603 Občianskeho zákonníka. Okresný súd Bratislava I uznesením z
  7. decembra 2006 č.k. 10 C 285/2004-519 návrh ţalobcov zo
  8. decembra 2000 v zmysle neskorších zmien odmietol. Účastníkom 3 2 Cdo 235/2010 náhradu trov konania nepriznal. S poukazom na § 103, § 104 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, ţe petit návrhu nie je jednoznačne vykonateľný. Krajský súd v Bratislave uznesením z
  9. mája 2007 (nesprávne uvedený rok 2006) sp. zn. 3 Co 89/2007 zrušil uznesenie prvostupňového súdu a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Okresný súd Bratislava I rozsudkom z
  10. decembra 2008 č.k. 10 C 285/2004-653 návrh zamietol, konanie voči ţalobkyni 4/ zastavil (§ 96 O.s.p.). Vyslovil, ţe o trovách konania súd rozhodne aţ po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe o ţalobe o nahradenie prejavu vôle poţadujúcej uloţenie povinnosti ţalovanému ponúknuť na predaj spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach môţe súd rozhodnúť len tak, ţe návrhu úplne vyhovie alebo ho zamietne. Sám však nemôţe obsah ponuky modifikovať a dopĺňať tak, aby obsahovala náleţitosti ponuky v zmysle ustanovenia § 605 Občianskeho zákonníka. Ţalobcovia sa podľa názoru súdu nesprávne domáhajú výkonu svojho predkupného práva, pretoţe ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka, § 603 aţ § 606 Občianskeho zákonníka vo svojich skutkových podstatách predpokladajú vykúpenie prevádzaného spoluvlastníckeho podielu oprávnenými spoluvlastníkmi v celosti. Ustanovenie § 140 veta druhá Občianskeho zákonníka ustanovuje vykúpenie podielu a nie časti podielu. Z uvedeného vyplýva, ţe vykúpiť prevádzaný podiel môţu aj len niektorí spoluvlastníci a to pomerne podľa veľkosti svojich podielov, ale sú povinní vykúpiť vţdy prevádzaný podiel v celosti. Krajský súd v Bratislave rozsudkom z
  11. júna 2010 sp. zn. 7 Co 80/2009 zmenil rozsudok okresného súdu tak, ţe ţalovanému uloţil povinnosť ponúknuť ţalobcom 1/, 2/, 3/, na predaj spoluvlastnícky podiel X., kaţdému X. na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v katastrálnom území B., zapísaných v katastri nehnuteľností vedenom Katastrálnym úradom v B. – Správou katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky B. na LV č. X. ako pozemok parc. č. X. – zastavaná plocha o výmere X. m2 a stavba s. č. X. – dom postavený na pozemku parc. č. X. a to kaţdému za kúpnu cenu 9 031,51 €, spolu za kúpnu cenu 27 094,53 €, v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe napriek tomu, ţe dovolací súd zrušil rozsudky súdov oboch stupňov bez toho, aby ich podrobil preskúmaniu z hľadiska vecnej správnosti skutkových a právnych záverov, na ktorých boli tieto rozhodnutia zaloţené, zaoberal sa otázkou správnosti a vhodnosti 4 2 Cdo 235/2010 zvolenej ţaloby a to v súvislosti s otázkou, či všeobecná právna úprava predkupného práva, ktorá má záväzkovú povahu, sa vzťahuje aj na prípady zákonného predkupného práva, ktoré má vecnú povahu. Ak podielový spoluvlastník prevedie vec na osobu, ktorá nevykazuje znaky v § 116 Občianskeho zákonníka bez toho, aby predmet prevodu ponúkol najskôr oprávnenému spoluvlastníkovi, nie je jeho úkon absolútne neplatný, ale relatívne neplatný. Dovolací súd vyslovil právny názor, ţe oprávnený spoluvlastník má v takom prípade dve moţnosti, a to buď sa dovolá neplatnosti tohto úkonu, alebo uplatní svoje právo v zmysle § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd a aj prvostupňový súd dospeli k rovnakému záveru v tom, ţe došlo k porušeniu predkupného práva, keď W. vloţil do základného imania spoločnosti, ktorú zaloţil ako jediný zakladateľ svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach bez toho, aby ho ponúkol na odkúpenie ostatným spoluvlastníkom. Pretoţe v danom prípade ide o nahradenie prejavu vôle nadobúdateľa (ţalovaného) ponúknuť na predaj spoluvlastnícky podiel z nehnuteľností ţalobcom, je potrebné ponuku urobiť v predpísanej forme a s obsahom, z ktorého vyplývajú všetky podmienky predaja. Pri predaji nehnuteľnosti sa musí ponuka urobiť písomne. Obsah ponuky v zákone nie je presne vymedzený. V § 605 Občianskeho zákonníka je iba všeobecné konštatovanie, ţe ponuka sa robí ohlásením všetkých podmienok. Z výkladu tohto ustanovenia a z teórie právnych úkonov vyplýva, ţe ponuka musí predovšetkým obsahovať predmet predaja a cenu predaja, keďţe ide o podstatné náleţitosti kúpnej zmluvy. V súvislosti s názorom súdu prvého stupňa (bol tieţ dôvodom zamietnutia návrhu ţalobcov), ţe ţalobcovia si mohli uplatniť len celý spoluvlastnícky podiel nadobúdateľa, je potrebné uviesť, ţe takáto argumentácia súdu nemá oporu v zákone a odporuje logike. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal ţalovaný dovolanie. Navrhol rozsudok odvolacieho súdu zmeniť tak, ţe odvolací súd potvrdí prvostupňové rozhodnutie. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z § 238 ods. 1 O.s.p. a jeho dôvodnosť z § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Uviedol, ţe ţalobcovia v konaní nemali ujasnené čoho sa mali v súdnom konaní domáhať. Krajsky súd ako odvolací súd rozhodol o niečom úplne inom ako sa domáhali ţalobcovia. Krajsky súd rozhodol o uloţení povinnosti. Z nahradenia prejavu vôle urobil bez akéhokoľvek procesnoprávneho základu uloţenie povinnosti. Týmto bezprecedentne porušil princíp rovnosti účastníkov súdneho konania a proti ich vôli – v rozpore s tým čoho sa domáhali ţalobcovia, rozhodol o ich nároku. Odvolací súd, tým ako rozhodol, porušil aj dispozičný princíp občianskoprávneho súdneho konania. Odvolací súd ďalej protizákonne vymedzil veľkosť spoluvlastníckeho podielu, ktorý je ţalovaný povinný ponúknuť na predaj. 5 2 Cdo 235/2010 Do základného imania obchodnej spoločnosti P. W. vloţil svoj spoluvlastnícky podiel, t.j. X. (X.), ale ţalobcovia sa domáhali vykúpenia len X.. Krajský súd takto vymedzený spoluvlastnícky podiel akceptoval, hoci zákon takúto moţnosť nepripúšťa. Pokiaľ ide o ţalobkyňu 4/ uviedol, ţe neuplatnenie si predkupného práva, čo len jedným zo spoluvlastníkov nemôţe byť – hoci na základe jeho vôle – zväčšením vykupovaných podielov len niektorých spoluvlastníkov, ale je pomerným (podľa veľkostí podielov) zväčšením podielov všetkých jednotlivých spoluvlastníkov, ktorým patrí predkupné právo. S poukazom na článok 20 ods. 1 Ústavy SR osobitne upozornil na rozhodnutie NS ČR z
  12. apríla 2004 sp. zn. 22 Cdo 1836/2003 a tam vyslovený právny názor, ţe v tomto prípade išlo o prevod na blízku osobu, preto predkupné právo ani nevzniklo. P. W. realizoval svoje vlastnícke právo tak, ţe chcel uţívať a poţívať úţitky predmetu vlastníckeho práva. Podľa § 59 ods. 1 Obchodného zákonníka vkladom (aj nepeňaţným) spoločníka jeho majetku do základného imania obchodnej spoločnosti mu umoţňuje podieľať sa na výsledku podnikania takéhoto subjektu. Kapitalizácia majetku – predmetu vlastníckeho práva, nie je jeho zbavenie sa – prevod ale je zhodnotením majetku. Ďalej namietal nesprávne právne posúdenie veci. Uviedol, ţe ţalovaný bol v konaní poškodený a ţalobcovia boli na jeho úkor zvýhodnení. Ţalobcovia 1/ aţ 3/ vo svojom písomnom vyjadrení k dovolaniu ţalovaného odkázali na svoje doterajšie písomné podania. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, ţe dovolanie je podané opodstatnene. V zmysle § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.). V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, 6 2 Cdo 235/2010 ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať, či napadnutý rozsudok nebol vydaný v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. (§ 242 ods. 1 O.s.p.), zaoberal sa dovolací súd najprv otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. O vadu tejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom a g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Uvedené procesné vady neboli v dovolaní tvrdené a v dovolacom konaní nevyšli vady v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/, g/ O.s.p. najavo. Dovolací súd však zistil, ţe konanie pred odvolacím súdom je postihnuté vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Pod odňatím moţnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým znemoţní realizáciu tých procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. Vady konania vymedzené v zhora citovaných častiach ustanovenia § 237 O.s.p. sú porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z
  13. decembra 1994, séria A č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťaţnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej 7 2 Cdo 235/2010 republiky (nález z
  14. mája 2004 sp. zn. I. ÚS 226/03) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie povaţovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Pretoţe povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma moţnosť náleţite, skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci vyuţitia prípadnych riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p. a zároveň aj dôvodnosť podaného dovolania. Dovolací súd po preskúmaní veci zistil, ţe krajský súd a ani okresný súd sa vo svojom rozhodnutí nijako nevysporiadali s námietkou žalovaného týkajúcej sa prevodu svojho spoluvlastníckeho podielu na blízku osobu. Ţalovaný uţ v podaní doručenom Okresnému súdu Bratislava I
  15. augusta 2006 (č.l. 482 a nasl.) uviedol, ţe ak spoluvlastník vkladá svoj spoluvlastnícky podiel z nehnuteľnosti do spoločnosti s ručením obmedzeným, v ktorej je spoločníkom, ide o prevod spoluvlastníckeho podielu na právnickú osobu ako osobu jemu blízku a predkupné právo podľa § 140 Občianskeho zákonníka ostatným spoluvlastníkom nevzniká. Na podporu svojho právneho názoru priloţil rozhodnutie NS ČR z
  16. apríla 2004 sp. zn. 22 Cdo 1836/
  17. Na toto rozhodnutie poukázal aj vo svojom vyjadrení k odvolaniu ţalobcov proti rozsudku prvostupňového súdu (č.l. 703) ako aj v dovolaní. Súdy niţších stupňov odôvodnili svoje rozhodnutia v rozpore s § 157 ods. 2 O.s.p., keď uviedli len nedostatočne a nezrozumiteľne, z akých skutočností vychádzali a akými úvahami sa pri posudzovaní otázky prevodu spoluvlastníckeho podielu z nehnuteľností na blízku osobu (§ 116 Občianskeho zákonníka) riadili. V tomto smere je potrebné podrobnejšie vysvetliť, či je moţné tento prevod vnímať ako prevod na osobu blízku. A v prípade, ţe je súd názoru, ţe prevod spoluvlastníckeho podielu z nehnuteľnosti v danej veci nemoţno povaţovať za prevod na blízku osobu (§ 116 Občianskeho zákonníka), je potrebné uviesť dôvody. 8 2 Cdo 235/2010 Odvolací súd (a aj prvostupňový súd) sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tieţ s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozsudku je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Dovolací súd ďalej uvádza, ţe odvolací súd vo výroku svojho rozhodnutia uloţil ţalovanému povinnosť ponúknuť ţalobcom 1/, 2/, 3/, na predaj spoluvlastnícky podiel X., kaţdému X. na predmetných nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v katastrálnom území B., a to kaţdému za kúpnu cenu 9 031,51 €, spolu za kúpnu cenu 27 094,53 €, v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia však uviedol, ţe v danom prípade ide o nahradenie prejavu vôle. V dôsledku toho je rozhodnutie odvolacieho súdu navyše nepreskúmateľné. Uvedeným rozhodnutím sa vôľa ţalovaného nenahradila, pretoţe ako vyplýva z výroku, ţalovanému bola uloţená vyššie uvedená povinnosť. Odvolací súd sa ďalej nevysporiadal s napadnutým zastavujúcim výrokom rozhodnutia prvostupňového súdu. V odôvodnení rozhodnutia v tejto súvislosti nič neuviedol a rozhodnutie prvostupňového súdu zmenil (nie v časti). Preto aj z tohto dôvodu je rozhodnutie krajského súdu nepreskúmateľné. Podľa § 118 ods. 4 O.s.p. ak sa pojednávanie neodročuje, pred jeho skončením súd vyzve účastníkov, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci. Na záver súd uznesením vyhlási dokazovanie za skončené. Z uvedeného ustanovenia vyplýva jednak procesná povinnosť súdu vyzvať účastníkov na zhrnutie ich návrhov a vyjadriť sa k dokazovaniu i právnej stránke veci, jednak tomu zodpovedajúce procesné oprávnenie účastníka na „záverečnú reč“. V nej môţu účastníci (ich zástupcovia) zhrnúť svoje návrhy, vyjadriť svoj názor na vykonané dokazovanie z hľadiska jeho úplnosti, zákonnosti a hodnotenia jednotlivých dôkazov. Vyjadriť sa môţu tak k skutkovej ako aj právnej stránke veci. Takéto zhrnutie a vyjadrenie nemusí predniesť osobne účastník konania, môţe ho za neho predniesť jeho zástupca. Podstatný obsah tohto zhrnutia a vyjadrenia treba uviesť do zápisnice o pojednávaní. Zo spisu vyplýva, ţe na pojednávaní pred odvolacím súdom
  18. júna 2010 (č.l. 715-717 spisu), súd oboznámil 9 2 Cdo 235/2010 doterajší priebeh konania, vypočul právneho zástupcu ţalobcov, právneho zástupcu ţalovaného. K veci sa vyjadril aj ţalovaný (konateľ ţalovaného). Záverom na prednesy reagoval právny zástupca ţalobcov. V zmysle zápisnice o pojednávaní z
  19. júna 2010 odvolací súd „doplnil“ dokazovanie čítaním listinných dôkazov zaloţených v spise. Následne odvolací súd odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia rozsudku. Rozsudok bol vyhlásený
  20. júna
  21. Zápisnica o pojednávaní pred odvolacím súdom z
  22. júna 2010 nesvedčí o tom, ţe by odvolací súd rešpektoval § 118 ods. 4 O.s.p. a ţe by pred skončením odvolacieho pojednávania vyzval účastníkov konania, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci. Moţno teda konštatovať, ţe aj týmto postupom odvolací súd odňal dovolateľovi moţnosť konať pred súdom. Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na zistenú vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. rozsudok odvolacieho súdu a prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1, 3 O.s.p.), pretoţe rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou nemôţe byť povaţované za správne. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania nezaoberal sa napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti, ani ďalšími dôvodmi dovolania. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 veta tretia O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
  23. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  24. mája 2011 JUDr. Martin V l a d i k, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.