1 vety druhej a tretej Zákona o rodine výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania, resp. pre maloleté dieťa aj najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd poukázal na ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Odvolací súd mal za to, že súd prvého stupňa neurčil správne ani výšku výživného, čo bolo zapríčinené popri inak správnej úvahe o vzdaní sa otcom výhodnejšieho zamestnania najmä len pomerne všeobecnými domnienkami o dostatočnosti jeho majetkových pomerov na úhradu vyživovacích povinností a tiež ďalších potrieb otca i jeho súčasnej rodiny. Odvolací súd uviedol, že to platilo za situácie, keď v skoršom konaní naznačený status otca ako poberateľa príjmov z inej než závislej činnosti preukázaný nebol a nevyhnutným tak bol podrobnejší rozbor jeho celkovej situácie. 2 Cdo 35/2011 3 Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal otec maloletej dovolanie. Žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť Krajskému súdu v Trnave na ďalšie konanie. V dovolaní namietal, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom ako aj, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolateľ konštatoval, že predvolanie na pojednávanie konané
ustanovenia § 238 ods. 4 O.s.p. Kolízny opatrovník maloletej vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že pokiaľ bude dovolací súd považovať dovolanie otca za prípustné a bude vo veci konať, rozhodnutie ponecháva na zváženie súdu. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal účastník konania včas (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243 ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 236 a nasl. O.s.p.). Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). 2 Cdo 35/2011 4 V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238 O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu (§ 238 ods. 3 O.s.p.), alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky
3 a 4 O.s.p. V zmysle § 238 ods. 4 O.s.p. dovolanie nie je prípustné vo veciach upravených Zákonom o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov okrem rozsudku o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavenie ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, o určení rodičovstva, o zapretí rodičovstva alebo osvojení. V danom prípade dovolanie smeruje proti rozsudku vydanému vo veci úpravy výživného, t.j. vo veci upravenej Zákonom o rodine (pričom nejde o rozsudok o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi, o určení rodičovstva, o zapretí rodičovstva alebo o osvojení). Napadnutý rozsudok teda nevykazuje znaky rozsudku, proti ktorému je dovolanie prípustné, ale znaky rozsudku, v prípade ktorého je dovolanie výslovne vylúčené (§ 238 ods. 4 O.s.p.). So zreteľom na dôvod dovolania a zákonnú povinnosť skúmať, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní, postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. (§ 242 ods. 1 O.s.p.), neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania
O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z procesných vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. (t.j., či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad odňatia možnosti účastníka konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným). Vzhľadom na namietané vady konania sa dovolací súd osobitne zameral na otázku, či postupom súdu nebola účastníkovi konania – otcovi maloletej odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). 2 Cdo 35/2011 5 O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Otec maloletej v dovolaní namietal, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom tým, že napriek tomu, že jeho právny zástupca oznámil súdu, že 15. novembra 2010 nastúpil do výkonu trestu a nemôže sa teda z objektívnych príčin zúčastniť na pojednávaní, odvolací súd doplnil dokazovanie výsluchom matky, oboznámením s obsahom listín a po vykonaní dokazovania odročil pojednávanie na 14. decembra 2010 za účelom vyhlásenia a doručenia už písomného rozsudku. Vzhľadom na nástup na výkon trestu sa pojednávania konaného 30. novembra 2010 nemohol zúčastniť a nemohol tak ani reagovať na jednotlivé dôkazy, ktoré súd zabezpečil a skutočnosti, ktoré boli na pojednávaní preberané. Namietal, že ho odvolací súd neoboznámil s dôkazmi a so skutočnosťami, ktoré odzneli na pojednávaní, tieto mu nezaslal na vyjadrenie, a preto aj zle rozhodol vo veci.
účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Ak nejde o zastupovanie
V tej istej veci môže mať účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu; to neplatí, ak ide o zastúpenie
O.s.p.
1 O.s.p. ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta. Plnomocenstvo udelené advokátovi nemožno obmedziť.
2 O.s.p. advokát je povinný účelne využívať všetky zákonom pripustené prostriedky a spôsoby poskytovania právnej pomoci účastníkovi, ktorého zastupuje.
ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná. 2 Cdo 35/2011 6
1 O.s.p. pojednávanie môže sa odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.
1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
dôkazy súd hodnotí
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
1 O.s.p. rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu alebo samosudca v mene Slovenskej republiky. Uvedie pritom výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti výkonu rozhodnutia.
3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Prejavenie názoru účastníka na prejednávanú vec je jedným zo základných práv účastníka konania. Spôsob, akým tento názor súd zisťuje sa však neuskutočňuje výlučne výsluchom účastníka. Aj pri osobe plne procesne spôsobilej, jej názor na prejednávanú vec zisťuje aj prostredníctvom jej zástupcu, resp. z písomného podania. Účastník konania môže konať pred súdom osobne alebo prostredníctvom ním zvoleného zástupcu. V konaní pred prvostupňovým a aj odvolacím súdom bol dovolateľ zastúpený advokátom. Prítomnosť účastníka, ktorý sa v konaní už vyjadril, na pojednávaní v zásade nie je povinnosťou, ale právom tohto účastníka. Pokiaľ sa však chce zúčastňovať 2 Cdo 35/2011 7 všetkých pojednávaní vo veci a z dôvodu existencie prekážky na jeho strane je mu to znemožnené, môže požiadať súd o odročenie pojednávania. Odročenie pojednávania je výnimočné opatrenie pre prípad, že účastník konania alebo iná osoba brániaca jeho záujmy sa ho pre dôležitý dôvod nemôže zúčastniť. Súd však nie je povinný pojednávanie odročiť. Najmä skúma povahu tejto prekážky, dopad neprítomnosti účastníka na konanie, ale aj prítomnosť osoby zástupcu, ktorý bráni záujmy dotknutého účastníka. Na pojednávaní
dovolanie otca maloletej bolo treba odmietnuť (§ 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Vecnú správnosť dovolaním napadnutého rozsudku dovolací súd vzhľadom na jeho neprípustnosť neskúmal. O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol v zmysle ustanovení § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 31. mája 2011 JUDr. Martin V l a d i k, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.