Najvyšší súd 2 Cdo 63/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ M. W., bývajúceho v B., 2/ E. L., bývajúcej v B., obaja zastúpení JUDr. O

§ 151ods.

2 O.s.p. O trovách štátu rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p. Na odvolanie pôvodného ţalovaného Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 8. októbra 2009 sp.zn. 3 Co 111/2009 rozsudok okresného súdu potvrdil s odôvodnením, ţe súd prvého stupňa náleţite zistil skutkový stav veci a jeho právny záver je zákonu zodpovedajúci. Uviedol, ţe v odvolaní sa neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvého stupňa zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia, ani takými, o ktorých by súd prvého stupňa pri rozhodovaní o veci nebol mal vedomosť alebo ktoré by nebol uváţil. Odvolací súd ustálil vecnú správnosť odvolaním napadnutého prvostupňového rozhodnutia a podľa § 219 O.s.p. ho potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s pouţitím § 151 O.s.p. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie pôvodný ţalovaný, ktorý ţiadal, aby dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu, ako aj súdu prvého stupňa a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania a jeho dôvodnosť vyvodzoval z ustanovenia § 237 písm. a/, b/ O.s.p. Dovolateľ v dovolaní poukázal 3 2 Cdo 63/2011 na skutočnosť, ţe z rozhodnutia Štátneho notárstva Bratislava III č. D 721/86-28 z 26. marca 1987 jednoznačne vyplýva, ţe ţalobca nikdy nebol a ani nie je vlastníkom pozemku parcely číslo X.. Namietal nedostatok aktívnej legitimácie v tomto konaní pred súdom. Ţalobcovia 1/, 2/ sa k dovolaniu pôvodného ţalovaného nevyjadrili. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie bolo podané včas účastníkom konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému nie je prípustné a preto ho treba odmietnuť. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Keďţe v prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, podmienky prípustnosti dovolania upravuje ustanovenie § 238 O.s.p. Dovolanie je zásadne prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.), alebo proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.). Dovolanie je prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O.s.p.). V prejednávanej veci pôvodný dovolateľ napadol rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, pričom sa nejedná o prípad, v ktorom by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu skôr vysloveného v tejto veci. Prípustnosť dovolania teda nemoţno vyvodzovať z ustanovenia § 238 ods. 2 O.s.p. Rovnako odvolací súd nevyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O.s.p.). 4 2 Cdo 63/2011 Vzhľadom na zákonnú povinnosť dovolacieho súdu skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. (§ 242 ods. 1 O.s.p.), dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu (rozsudku či uzneseniu) odvolacieho súdu, ak

1. a)sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2. b)ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3. c)účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4. d)v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie,
5. e)sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6. f)účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom,
7. g)rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Citované ustanovenie § 237 O.s.p. nemá obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný a ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., moţno ním napadnúť aj rozhodnutie vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 238 O.s.p. neprípustné. Pôvodný ţalovaný odôvodnil dovolanie tým, ţe z rozhodnutia Štátneho notárstva Bratislava III č. D 721/86-28 z 26. marca 1987 jednoznačne vyplýva, ţe ţalobca nikdy nebol a ani nie je vlastníkom pozemku parcely číslo X.. Namietal nedostatok aktívnej legitimácie v konaní. Námietku, ţe sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov dovolateľ nijako nekonkretizoval. Podmienkou toho, aby niekto mohol byť účastníkom občianskeho súdneho konania je, ţe musí byť na to spôsobilý. Spôsobilosť byť účastníkom konania sa rozumie spôsobilosť subjektov mať procesné práva a povinnosti, ktoré procesné právo priznáva účastníkom konania. Ide o procesnú subjektivitu. Túto spôsobilosť upravuje Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 19 tak, ţe ju má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak ten, komu ju zákon priznáva. Vo všetkých občianskoprávnych konaniach majú spôsobilosť byť účastníkom konania tí, ktorí majú všeobecnú spôsobilosť mať práva a povinnosti podľa hmotného práva, teda všeobecnú hmotnoprávnu subjektivitu. Spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby (§ 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, na ktorý musí súd prihliadať v kaţdom štádiu konania a má za následok zastavenie konania. 5 2 Cdo 63/2011 Tento nedostatok nemoţno odstrániť postupom podľa § 43 O.s.p., pretoţe nejde o vadu podania spočívajúcu v jeho neúplnosti alebo nesprávnosti. Spôsobilosť byť účastníkom konania a prípadnú následnú vadu konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. b/ O.s.p. je podľa ustálenej súdnej praxe potrebné odlišovať od tzv. vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej) predstavujúcej hmotnoprávny vzťah účastníka k prejednávanej veci, ktorá je z hľadiska prípustnosti dovolania irelevantná (R 34/1993). Ţalovaný medzi spôsobilosťou byť účastníkom konania a vecnou legitimáciou nerozlišuje. Preto jeho tvrdenia uvádzané v dovolaní, ktoré sa týkajú aktívnej vecnej legitimácie, sú pre prípustnosť dovolania právne bezvýznamné. Pokiaľ ide o procesnú vadu podľa § 237 písm. a/ O.s.p., namietanú v dovolaní, dovolací súd osobitne skúmal, či v konaní sa rozhodlo vo veci, ktorá ne/patrí do právomoci súdov a dospel k záveru, ţe dovolanie nie je prípustné ani podľa tohto ustanovenia, nakoľko existenciu procesnej vady v zmysle § 237 písm. a/ O.s.p. v konaní nezistil. Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe v prejednávanej veci je dovolanie ţalovanej podľa Občianskeho súdneho poriadku neprípustné. So zreteľom na to, dovolanie ţalovanej odmietol podľa § 243b ods. 5 prvá veta O.s.p.

§ 218ods.

1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je takýto opravný prostriedok neprípustný. Najvyšší súd Slovenskej republiky úspešným ţalobcom 1/ a 2/ voči ţalovanej, ktorá úspech nemala, nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, pretoţe im ţiadne nevznikli (§ 243b ods. 5 O.s.p.

§ 224ods.

1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 28. apríla 2011 JUDr. Martin V l a d i k, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová