← Slovensko

o zaplatenie 13 277 567,55 eur s prísl.

Najvyšší súd 5 Obo 5/2013 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: T. LTD., L., identifikačné číslo X., zast. JUDr. J. K., advokát so sídlom M., proti ţalovaným: 1/ B., a. s., P., IČO: X., zast. AK M., s. r. o., P., 2/ T., IČO: X., zast. Mgr. Mgr. P. S., PhD., advokát so sídlom N. a 3/ Z., a. s. N., IČO: X.. zast. AK M., s. r. o., P., o zaplatenie 13 277 567,55 Eur (400 000 000,-- Sk) s prísl. zo zmeniek a o návrhu žalobcu na prerušenie konania, na odvolanie ţalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z

  1. októbra 2012, č. k. 29Cb/56/2002-567 a námietke zaujatosti, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave z
  2. októbra 2012, č. k. 29Cb/56/2002-567 z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Bratislave uznesením z
  3. októbra 2012, č. k. 29Cb/56/2002-567 návrh ţalobcu na prerušenie konania zamietol, konanie vo veci samej zastavil a o trovách konania rozhodol tak, ţe o ich náhrade a o vrátení preddavku súd rozhodne do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Z odôvodnenia uznesenia súdu prvého stupňa vyplýva, ţe ţalobca návrhom zo
  4. septembra 2012 navrhol, aby súd prerušil konanie vo veci podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p., a to z dôvodu, ţe prebieha iné konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môţe mať zásadný význam pre rozhodnutie súdu. Za takúto otázku povaţoval skutočnosť, ţe uplatnil svoje právo na Ústavnom súde SR, a to so sťaţnosťou z
  5. augusta 2012 proti porušovaniu základných práv, vyplývajúcich z Ústavy SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 2 5 Obo 5/2013 Prvostupňový súd po preskúmaní návrhu na prerušenie konania zo
  6. septembra 2012 a obsahu predmetného spisu zistil, ţe uznesením tunajšieho súdu vydaného
  7. júla 2012, č. k. 29Cb/56/2002-530 bola účastníkom konania uloţená povinnosť podľa § 141a O. s. p. zloţiť preddavok na trovy konania v sume 663 878,38 Eur. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
  8. júla
  9. Ţalovaní preddavok na trovy konania zloţili v súdom určenej lehote a ţalobca ku dňu vydania napadnutého uznesenia si svoju povinnosť nesplnil, napriek riadnemu poučeniu o následkoch. Ţalobca uznesenie o povinnosti zloţiť preddavok na trovy konania povaţoval za porušenie jeho základných práv, a preto sa domáhal prerušenia konania do rozhodnutia o jeho sťaţnosti podanej podľa jeho tvrdenia na Ústavný súd SR. Z dikcie ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. vyplýva, ţe predmetné ustanovenie upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, to znamená, ţe ide o také prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Pre rozhodnutie v danej veci nie je nevyhnutné rozhodnutie Ústavného súdu SR o tvrdenej (nepreukázanej) sťaţnosti ţalobcu. Z tohto dôvodu prvostupňový súd návrh ţalobcu na prerušenie konania zamietol. Súd prvého stupňa na základe § 141a ods. 1 O. s. p. z dôvodu, ţe ţalobca preddavok v určenej lehote nezloţil, konanie vo veci samej zastavil. Ţalobca podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie proti uzneseniu prvostupňového súdu a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ţalobca v odvolaní uviedol: 1) ţe trvá na zákonnom riadnom doručovaní originálu napadnutého uznesenia do vlastných rúk splnomocnenej právnej zástupkyni ţalobcu - Mgr. Z. B., ktorej ţalobca udelil plnomocenstvo na právne zastupovanie vo veci samej v celom súdnom konaní, 2) z opatrnosti v 15-dňovej lehote od doručenia uznesenia JUDr. J. K., M., týmto tento podáva odvolanie, 3) dôvody odvolania - v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f/, g/, h/ O. s. p. 3 5 Obo 5/2013 4) napadnuté uznesenie nespĺňa podmienku preskúmateľnosti a presvedčivosti (§ 157 ods. 2, § 167 ods. 2 O. s. p. 5) výrok napadnutého uznesenia povaţuje za predčasný, keďţe súd prvého stupňa mal najskôr rozhodnúť o návrhu ţalobcu na prerušenie konania, 6) prvostupňový súd pred vydaním napadnutého uznesenia nevykonal dôkazy o existencii, predmete, dôvodoch a právnych následkoch iného konania, Ţalobca zároveň upovedomil súd, ţe Ústavný súd Slovenskej republiky medzičasom rozhodol o prijatí sťaţnosti ţalobcu z
  10. augusta 2012 (porušenie základných práv ţalobcu voči porušovateľovi Slovenská republika - Krajský súd v Bratislave, zrušenie predmetných uznesení a dôvod, pre ktorý sa ţalobca domáhal prerušenia konania). Odvolateľ - ţalobca má preto za to, ţe všetky napadnuté výroky rozhodnutia súdu prvého stupňa sú predčasné, nespĺňajúce podmienky vecne a procesne správneho súdneho rozhodnutia, čím ţalobcovi bola odňatá moţnosť konať pred súdom. Ţalobca – odvolateľ zároveň vzniesol námietku zaujatosti voči sudkyni Krajského súdu v Bratislave JUDr. Helene Škrinárovej z dôvodu jeho pochybností o jej nezaujatosti pre jej viaceré pochybenia a postupy v konaní. K odvolaniu ţalobcu sa písomne vyjadril ţalovaný v I. a III. rade, ktorí vo vyjadrení rozobrali svoj názor k prípustnosti odvolania, nevyhoveniu návrhu na prerušenie konania, právomoci všeobecného súdnictva preskúmavať ústavnosť rozhodnutí a postupov v občianskom súdnom konaní, opodstatnenosti uloţenej povinnosti zloţiť preddavok na trovy konania a vyjadrili sa k vznesenej námietke zaujatosti sudkyne JUDr. Heleny Škrinárovej. Na základe ich stanovísk k jednotlivým dôvodom odvolania, rozvedenými v ich vyjadrení preto navrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. Ţalovaný v II. rade sa písomne k odvolaniu ţalobcu nevyjadril. Ţalovaní v I. a III. rade cestou svojho právneho zástupcu doručili odvolaciemu súdu Nález ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 551/2012 a zároveň si vyčíslili trovy konania. 4 5 Obo 5/2013 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal odvolanie ţalobcu v súlade s ust. § 212 ods. 1 a 2 O. s. p., bez nariadenia pojednávania v zmysle ust.§ 214 ods. 2 O. s. p. a následne dospel k názoru, ţe odvolaniu ţalobcu je treba vyhovieť. Z predloţeného spisového materiálu odvolací súd zistil, ţe ţalobca si ţalobou uplatnil právo na zaplatenie zmenkovej istiny 400 000 000,-- Sk s prísl. voči ţalovanému Z., a. s., B., dňa
  11. augusta 2002, a to formou vydania zmenkového platobného rozkazu. V predmetnej veci súd prvého stupňa ţalobe ţalobcu vyhovel a vydal zmenkový platobný rozkaz dňa
  12. októbra 2002, č. k. 50 RZm599/02-
  13. Ţalovaný v zákonom stanovenej lehote podal námietky. Dňa
  14. decembra 2002 vydal Krajský súd v Bratislave pod sp. zn. IT 18/02-106 príkaz na zaistenie pre účely trestného konania 3 kusov zmeniek, ktoré sú premetom ich vymáhania v konaní sp. zn. 29Cb/56/02 a zároveň zakázal s nimi nakladať a uplatňovať z nich práva. Následne súd prvého stupňa uznesením z
  15. decembra 2002, č. k. 29Cb/56/2002-110 konanie prerušil. Ţalobca voči tomuto uzneseniu podal odvolanie, o ktorom rozhodol odvolací súd uznesením z
  16. februára 2003 tak, ţe napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil. Prvostupňový súd uznesením z
  17. júna 2003, č. k. 29Cb/56/2002-165 konanie zastavil, keď dospel k záveru, ţe ţalobca podal ţalobu na neexistujúci právny subjekt. Ţalobca podal proti tomuto uzneseniu odvolanie, o ktorom rozhodol odvolací súd dňa
  18. septembra 2004, č. k. 6 Obo 207/03-244 tak, ţe napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. 5 5 Obo 5/2013 O návrhu ţalobcu na pripustenie zámeny účastníka na strane ţalovaného rozhodol súd prvého stupňa uznesením
  19. júla 2003, č. k. 29Cb/56/2002-204 tak, ţe nepripustil zámenu účastníka na strane ţalovaného, pričom odvolací súd o odvolaní ţalobcu proti tomuto uzneseniu rozhodol dňa
  20. septembra 2004, č. k. 6 Obo 237/03-246 tak, ţe napadnuté uznesenie prvostupňového súdu potvrdil. Ţalobca voči obom vyššie uvedeným uzneseniam odvolacieho súdu podal dovolanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací rozhodol o dovolaní ţalobcu rozsudkom z
  21. februára 2006, č. k. 1 0bdoV 4/2005-285 a 1 Obdo V 5/2005 tak, ţe napadnuté uznesenia odvolacieho súdu a Krajského súdu v Bratislave zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dňa
  22. februára 2007, č. k. 29Cb/56/2002-351 súd prvého stupňa konanie prerušil. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací uznesením z
  23. apríla 2007, č. k. 6 Obo 59/2007-358 rozhodol o odvolaní ţalobcu tak, ţe napadnuté uznesenie prvostupňového súdu z
  24. februára 2007, č. k. 29Cb/56/02-351 potvrdil. Ţalovaný v III. rade podal návrh, aby súd prvého stupňa uloţil ţalobcovi zloţiť preddavok na trovy konania vo výške 5% sumy. Prvostupňový súd uznesením z
  25. júla 2012, č. k. 29 Cb/56/2002-530 uloţil ţalobcovi povinnosť zloţiť na účet Krajského súdu v Bratislave preddavok na trovy konania v sumu 663 878,38 Eur v lehote do 60 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Zároveň uloţil povinnosť zloţiť preddavok na trovy konania v rovnakej lehote aj ţalovaných v I., II. a III. rade v sume 663 878,38 EUR, a to spoločne a nerozdielne. Prvostupňový súd po uplynutí stanovenej lehoty na zloţenie preddavku na úhradu trov konania konštatoval, ţe ţalobca preddavok nezloţil a ţalovaní preddavok zloţili, a preto konanie zastavil (§ 141a ods. 1 O. s. p.). Odvolací súd na základe vyššie uvedené s postupom súdu prvého stupňa nesúhlasí a povaţuje ho za nepreskúmateľný z týchto dôvodov: 6 5 Obo 5/2013 Podľa ust. § 141a O. s. p. navrhovateľovi, u ktorého nie sú splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 v celom rozsahu a ktorý uplatňuje právo na zaplatenie peňaţnej sumy prevyšujúcej 400-násobok ţivotného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, súd na návrh odporcu uloţí, aby v lehote nie dlhšej ako 60 dní zloţil preddavok na trovy konania. Na zloţenie preddavku podľa prvej vety vyzve súd súčasne s uloţením povinnosti navrhovateľovi v rovnakej lehote aj odporcu. Povinnosť zloţiť preddavok na trovy konania nemá účastník, ktorého majetkové pomery ako dlţníka nemoţno usporiadať podľa osobitného predpisu o konkurznom konaní. Ak navrhovateľ preddavok na trovy konania v určenej lehote nezloţí a odporca, ktorý má povinnosť zloţiť preddavok, ho zloţil, súd konanie v lehote 15 dní od uplynutia lehoty na zloţenie preddavku na trovy konania zastaví. Podľa § 141a ods. 4 O. s. p., ak je na jednej strane sporu účastníkov viac a kaţdý z nich koná samostatne, uloţí súd zloţiť preddavok na trovy konania kaţdému z nich, inak spoločne a nerozdielne. Prvostupňový súd v uznesení č. k. 29Cb/56/2002-530 uloţil povinnosť zloţiť preddavok na trovy konania: 1.) ţalobcovi v sume 663 878,38 Eur a ţalovaným I., II. a III. preddavok na trovy konania v sume 663 878,38 Eur spoločne a nerozdielne. Z predmetného uznesenia nie je moţné vyvodiť, či preddavok na trovy konania mali ţalovaní v I. aţ III. rade platiť spoločne a nerozdielne, alebo či kaţdému z nich bola uloţená povinnosť zloţiť preddavok na trovy konania po 663 878,38 Eur. Z oznámenia účtovníčky Krajského súdu v Bratislave, nedátovaného, vyplýva, ţe na účet KS v Bratislave bola zloţená: 1.) suma 190 866,-- Eur od B., 2.) suma 373 432,-- Eur od Z. a 3.) suma 99 582,-- Eur od T. K tomuto záveru dospel odvolací súd na základe rozhodnutia Ministerstva pôdohospodárstva SR § 15 zák. č. 111/1990 Zb. a § 11 zák. č. 92/1991Zb., v súlade s privatizačnými majetkami a rozhodnutiami Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR č. 801 z
  26. marca 2002 spis č. KM-429/2002, č. 853 z
  27. októbra 2002, spis č. KM 1306/2002 bol zrušený dňom
  28. decembra 2002 bez likvidácie štátny podnik Z., štátny podnik, T.B.. Majetok zrušeného štátneho podniku v súlade s privatizačnými projektami a rozhodnutiami Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR č. 801 z
  29. 7 5 Obo 5/2013 marca 2002 a č. 853 z
  30. októbra 2002 prešiel dňom
  31. januára 2003 zo všetkými aktívami a pasívami, právami a záväzkami i neznámymi vrátane práv a záväzkov z pracovno-právnych vzťahov, okrem práv podľa § 16 zák. č. 92/1991 Zb. na Fond národného majetku SR. Dňom 1.januára 2003 bol vloţený majetok zrušeného štátneho podniku Fondom národného majetku SR do akciových spoločností: B., a. s., B., Z., a. s., N. a T., a. s., T.. Uvedené subjekty sa stali právnymi nástupcami k právam a záväzkom i neznámym, viaţucim sa k majetku tak, ako sú vymedzené v privatizačných projektoch vedených pod č. 2275 a
  32. Z vyššie uvedeného teda nevyplýva, ţe právni nástupcovia pôvodne ţalovaného záväzky i neznáme, viaţuce sa k majetku vloţeného FNM SR z majetku zrušeného štátneho podniku Z. hradiť spoločne a nerozdielne. Rovnako z odôvodnenia predmetného uznesenia nie je zrejmé, na základe akých skutkových zistení dospel prvostupňový súd k názoru, ţe u ţalobcu nie sú splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 O. s. p. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, ţe prvostupňový súd si bez ďalšieho osvojil tvrdenia ţalovaného v III. rade, ktorý navrhol súdu prvého stupňa, aby rozhodol o zloţení preddavku na trovy konania podľa § 141a ods. 1 O. s. p. Pretoţe vyššie uvedené nejasnosti uznesenia súdu prvého stupňa o zloţení preddavku na trovy konania sú takého charakteru, ţe ho robia zmätočným, i následný postup prvostupňového súdu o zastavení konania podľa § 141a ods. 1 O. s. p. s odvolaním sa na toto uznesenie nie je moţné vecne a právne posúdiť. Odvolací súd sa dôkladne oboznámil s Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 551/2012-60 z
  33. júna 2013, ako aj s odlišným stanoviskom ústavného sudcu – predsedu ústavného senátu I. JUDr. Milana Ľalíka. So stanoviskom sudcu JUDr. Milana Ľalíka sa stotoţňuje aj odvolací súd a záverom dodáva, ţe väčšinové stanovisko I. senátu ústavného súdu formálne pristúpilo k riešeniu ústavnej sťaţnosti sťaţovateľa, keďţe sa nezaoberalo dopadom ustanovenia § 141a O. s. p. vo vzťahu k jeho následkom, t. j. zastaveniu konania ani z pohľadu aplikácie § 141a O. s. p. k ochrane základných práv a slobôd jednotlivca, medzi ktoré nepochybne patrí aj právo kaţdého domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené (čl. 6 Dohovoru). Realizácia tohto práva je aj 8 5 Obo 5/2013 povinnosťou štátu zabezpečiť tomu zodpovedajúce právo fyzickej a právnickej osoby v prístupe na súd. Ide o zabezpečenie praktického a účinného prístupu na súd a ţe tento prístup musí byť neformálny a skutočný. Teda prístupu na súd nemôţu brániť ani ţiadne faktické a ani právne prekáţky. Pod faktickými prekáţkami je treba rozumieť akékoľvek prekáţky, ktorých dôsledkom je nemoţnosť uplatnenia práva na súde (napr. prekáţky súvisiace so spôsobilosťou na právne úkony resp. procesnou spôsobilosťou, neprimerane vysoký súdny poplatok a pod.). Povinnosť zaplatiť súdny poplatok nemoţno samo osebe povaţovať za také obmedzenie práva na prístup k súdu, ktoré by samo osebe bolo v nesúlade s čl. 6 Dohovoru. Podľa názoru odvolacieho súdu však zloţenie preddavku na trovy konania za takéto obmedzenie povaţovať moţno 1), keďţe ustanovenie § 141a O. s. p. sa dotýka v štádiu začatého konania povinnosti zloţiť preddavok na trovy konania bez ohľadu na to, ţe účastník konania - ţalobca ako dominus litis, disponujúci svojim návrhom, si splnil svoju zákonnú povinnosť a zaplatil súdny poplatok. Ustanovenie § 141a O. s. p. oslabuje postavenie ţalobcu ako „pána sporu“, čím dochádza k oslabeniu dispozičnej zásady, ktorá je procesným vyústením autonómie vôle ţalobcu, ako jednej zo základných zásad, ktorými sa riadia právne vzťahy v oblasti súkromného práva. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O. s. p.). Bude preto úlohou súdu prvého stupňa, aby zistil, či na strane ţalovaných ide o spoločenstvo účastníkov podľa § 91 ods. 1 alebo § 91 ods. 2 O. s. p., čo má vplyv na uloţenie povinnosti (sumy) preddavku na trovy konania a v zmysle tohto zistenia ďalej konal vo veci preddavku na trovy konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený (§ 16 O. s. p.) sa vznesenou námietkou zaujatosti ţalobcom v jeho odvolaní nezaoberal z dôvodu, ţe sudkyňa JUDr. Helena Škrinárová, ktorá vydala napadnuté uznesenie, ale aţ následne v odvolaní bola ţalobcom namietaná, a to z dôvodu jej bezpredmetnosti, keďţe JUDr. H. Škrinárová má prerušený výkon sudcu podľa § 24 ods. 1 zák. č. 385/2002 Z. z. od
  34. januára
  35. Námietka ţalobcu o nesprávnom postupe súdu prvého stupňa, t. j., ţe tento mal najskôr rozhodnúť o návrhu ţalobcu na prerušenie konania, je v štádiu rozhodovania odvolacieho súdu irelevantná, keďţe ústavný súd o sťaţnosti ţalobcu rozhodol Nálezom sp. 9 5 Obo 5/2013 zn. I. ÚS 551/2012-60 dňa
  36. júna 2013 tak, ţe základné právo ţalobcu na súdnu ochranu porušené nebolo. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. V Bratislave
  37. januára 2014 JUDr. Darina Ličková, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.