Najvyšší súd 2 Cdo 240/2010 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ R. N., bývajúcej v Š., 2/ R. V., bývajúcej v Š., 3/ L. B., bývajúcej v Š

§ 142ods.

1 O.s.p. Krajský súd v Bratislave uznesením z

1. augusta 1991 sp. zn. 7 Co 222/1991 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, ţe je 2 2 Cdo 240/2010 potrebné doplniť dokazovanie, odstrániť procesné vady, vypočuť účastníkov konania, svedkov a nariadiť znalecké dokazovanie. Okresný súd Dunajská Streda rozsudkom (v poradí druhým) z
2. decembra 2008 č.k. 4 C 52/1991-729 určil, ţe závet poručiteľa L. V., narodeného X., zomretého X., pojatý do notárskej zápisnice z
3. septembra 1987 pod číslom N X., NZ X. na bývalom Štátnom notárstve v D. je neplatný. Ţalovaným 1/ aţ 4/ uloţil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť náhradu trov konania ţalobcom v sume 185 598,40 Sk k rukám právnej zástupkyne JUDr. G. Z. do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe ţalobcovia sa návrhom domáhali určenia, ţe závet poručiteľa L. V. je neplatný a to z dôvodu jeho nespôsobilosti na právne úkony ako aj z dôvodu, ţe poručiteľ nepodpísal závet spísaný formou notárskej zápisnice. V konaní bolo preukázané, ţe nebohý poručiteľ, ktorý bol v príbuzenskom pomere so ţalobkyňou 1/ R. N., prvýkrát zriadil závet formou notárskej zápisnice v roku 1982 v prospech ţalobkyne 1/ a jej nebohého manţela. Ţalobkyňa 1/ od
4. júna 1981 do roku 1985 vykonávala opatrovateľskú sluţbu a všestranne sa starala o nebohého poručiteľa a jeho manţelku. V roku 1985 medzi manţelkou nebohého poručiteľa a ţalobkyňou 1/ došlo k nezhodám. Napriek tomu, ţe opatrovateľská sluţba ţalobkyne 1/ v roku 1985 bola zrušená, bolo preukázané, ţe ţalobkyňa 1/ k poručiteľovi a jeho manţelke naďalej chodievala, starala sa o nich aţ do októbra 1986, kedy bola vyhnaná z ich domácnosti ţalovaným 1/ B. H..
5. septembra 1987 poručiteľ i jeho manţelka zriadili do notárskej zápisnice novší závet v prospech ţalovaných – ţalovaného 1/ B. H. a toho času jeho nebohej manţelky E. H.. Notárska zápisnica bola vyhotovená bývalým štátnym notárom v D. JUDr. L. K., ktorý ovládal slovenský i maďarský jazyk a bol aj maďarskej národnosti. Súd prvého stupňa po preskúmaní notárskej zápisnice dospel k záveru, ţe po formálnej stránke notárska zápisnica obsahujúca závet poručiteľa spĺňa všetky zákonom predpísané náleţitosti. Vzhľadom na namietané skutočnosti ohľadne neplatnosti závetu z dôvodu nepravosti podpisu poručiteľa a jeho nespôsobilosti na právne úkony bolo vykonané dokazovanie 2 znaleckými posudkami z odboru grafológie a 3 znaleckými posudkami z odboru psychiatrie. S poukazom na záver kontrolného znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru Bratislava bolo jednoznačne preukázané, ţe podpis obsiahnutý v notárskej zápisnici z
6. septembra 1987 sp. zn. N X., NZ X. vyhotovil poručiteľ s tým, ţe krstné meno vyhotovil vedenou rukou a to s najväčšou pravdepodobnosťou za pomoci svojej manţelky. Z tohto dôvodu preto nemoţno hovoriť o tom, ţe v notárskej zápisnici sa nachádza vlastnoručný podpis poručiteľa, keďţe vlastnoručne tam podpísal iba svoje priezvisko. 3 2 Cdo 240/2010 Na druhej strane z obsahu zápisnice vôbec nevyplýva, ţe by tam bola prítomná nejaká ďalšia osoba (manţelka), ktorá mala pomáhať pri podpísaní závetu a dokončení jeho podpisu. Tým, ţe poručiteľ podpis na zápisnici nevyhotovil celkom vlastnoručne, znamená, ţe bol pri podpísaní tejto listiny pod určitým nátlakom a nemoţno hovoriť o slobode prejavenej vôle. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, ţe poručiteľ so ţalobkyňou 1/ ako príbuznou mal vţdy dobré vzťahy, nikdy sa nepohádali, medzi nimi po celý čas pretrvával kladný, pomerne blízky príbuzenský vzťah. I keď duševná porucha u nebohého poručiteľa, aj keď iba prechodná v čase zriadenia sporného závetu bezpečne preukázaná nebola, vyhodnotiac všetky dôkazy vykonané v tomto konaní nie je skutočne moţné vylúčiť, ţe nebohý poručiteľ v čase zriadenia druhého závetu v prospech ţalovaných bol v takom psychickom stave vzhľadom na vek, prekonané choroby uţ z prechádzajúceho obdobia, na apatiu, v ktorej ţil, keďţe bol pod určitým dozorom ţalovaných, ţe nevedel presne rozpoznať následky svojho konania v čase zriadenia sporného závetu. Tieto skutočnosti napriek všetkým jeho zisteným a diagnostikovaným chorobám však bezpečne preukázané neboli. Súd teda po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov v ich vzájomnej súvislosti dospel k záveru, ţe závet je neplatný z dôvodu, ţe nebol vlastnoručne podpísaný nebohým poručiteľom a ďalej, ţe bol zistený aj nedostatok slobody vôle s poukazom aj na jeho váţny kolísavý zdravotný stav zistený práve kontrolným znaleckým posudkom psychiatrickej nemocnice P. v P.

§ 142ods. 1 O.s.p. Krajský súd v Trnave na odvolanie ţalovaných 1/ aţ 4/ rozsudkom zo 6. júla 2010 sp. zn. 9 Co

D 64/2009 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Trnave z

1. júla 2010 sp. zn. 9 CoD 64/2009 zmenil napadnutý rozsudok tak, ţe ţalobu zamietol. Ţalobcom 1/ aţ 4/ uloţil povinnosť zaplatiť ţalovaným 2/ aţ 4/ náhradu trov konania 4 546,68 € k rukám ich právneho zástupcu, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe pod podpisom treba rozumieť také vypísanie mena, ktoré závetca obvykle pouţíva, vypísanie celého priezviska a mena sa nevyţaduje. Krajský súd uviedol, ţe z obsahu spisového materiálu vyplynulo, ţe poručiteľ a jeho manţelka mali poskytovanú opatrovateľskú sluţbu dobrovoľnou opatrovateľkou – ţalobkyňou 1/ od roku 1982 aţ 1985, ktorá bola aj ich príbuznou a ktorá ich navštevovala. Opatrovateľská sluţba bola v roku 1985 zrušená. Ţalobkyňa 1/ však poskytovala starostlivosť manţelom V. aj naďalej aţ do októbra 1986, kedy bola podľa jej tvrdenia vyhnaná z domácnosti závetcu ţalovaným 1/. Odvtedy sa so závetcom a jeho manţelkou nestretla, nebola s nimi v kontakte. Následne po roku 1986 začali starostlivosť o poručiteľa a jeho manţelku zabezpečovať ţalovaný 1/ a jeho, toho času 4 2 Cdo 240/2010 uţ nebohá manţelka E..
2. septembra 1987 bola pod sp. zn. N X., NZ X. na Štátnom notárstve v D. spísaná notárska zápisnica JUDr. L. K., štátnym notárom, obsahujúca závet L. V.. Z notárskej zápisnice vyplýva, ţe totoţnosť závetcu bola zistená z úradného preukazu s tým, ţe podľa vlastného udania a lekárskeho potvrdenia je spôsobilý na právne úkony a ţiada spísať závet v zmysle, ţe všetok svoj majetok hnuteľný i nehnuteľný, kdekoľvek sa nachádzajúci pre prípad smrti zanecháva B. H., narodenému v roku X. a jeho manţelke E., rodenej K., narodenej v roku X., s tým, ţe to je jeho posledná vôľa, nemá ţiadnych neopomenuteľných dedičov a činí tak z dôvodu, ţe závetní dedičia ako susedia sa o neho a jeho manţelku v ich chorobe starajú a starostlivosť od nich moţno očakávať i v budúcnosti. Notárska zápisnica bola napísaná, závetcovi prečítaná, do maďarskej reči pretlmočená a po schválení vlastnoručne podpísaná tak štátnym notárom ako aj závetcom. Pred týmto závetom poručiteľ zriadil
3. júla 1982 závet takisto formou notárskej zápisnice, a to v prospech ţalobkyne 1/ a jej toho času nebohého manţela, takisto z dôvodu, ţe sa oňho a jeho manţelku starali. Odvolací súd mal za to, ţe sporný závet po formálnej stránke spĺňa všetky zákonom predpokladané náleţitosti pre notársku zápisnicu v súlade s ustanovením § 91 aţ § 96 Notárskeho poriadku. Ďalej mal za to, ţe na sporný závet je potrebné nazerať v prvom rade ako na závet zriadený formou notárskej zápisnice, ktorú spisoval štátny notár. Nejedná sa teda o závet spísaný doma v súkromí vlastnou rukou poručiteľa. Navyše treba tieţ zohľadniť skutočnosť, ţe v ten istý deň bol zriadený u toho istého notára aj závet manţelky poručiteľa sp. zn. N X., NZ X., ktorým takisto manţelka poručiteľa zanechala všetok svoj majetok ţalovanému 1/ a jeho manţelke E. z dôvodu, ţe je bezdetná a menovaní susedia sa o ňu a jej manţela starajú. Poručiteľ sa rozhodol spolu s manţelkou zanechať svoj majetok ţalovaným, nemoţno toto rozhodnutie povaţovať za unáhlené, ale skôr za rozhodnutie po následnom zváţení a prejednaní aj s manţelkou. Ohľadne podpisu poručiteľa na spornom závete bolo vykonané znalecké dokazovanie dvoma znaleckými posudkami. Prvý znalecký posudok vypracoval znalec z odboru grafológie A.. D., ktorý konštatoval, ţe podpis v notárskych zápisniciach z
4. júla 1982 N X. a z
5. septembra 1987 N X. vyhotovil poručiteľ. V ďalšom znaleckom posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru Bratislava je uvedené, ţe sporný podpis obsiahnutý v notárskej zápisnici z
6. septembra 1987 N X. vyhotovil L. V. s tým, ţe krstné meno vyhotovil vedenou rukou a to s najväčšou pravdepodobnosťou za pomoci svojej manţelky. Zdravotným stavom poručiteľa je vysvetliteľný dôvod vyhotovenia krstného mena vedenou rukou. Odvolací súd túto skutočnosť na rozdiel od názoru súdu prvého stupňa nepovaţoval za skutočnosť spôsobujúcu neplatnosť závetu z dôvodu nedostatku slobody vôle. V zmysle platnej judikatúry stačí, ak je 5 2 Cdo 240/2010 závet podpísaný len priezviskom, nemusí byť podpísaný aj krstným menom. Keď však uţ bol podpísaný krstným menom vyţaduje sa aj to, aby bolo krstné meno napísané vlastnoručne. Pomoc tretej osoby pri podpise krstného mena odvolací súd nepovaţoval za skutočnosť spôsobujúcu neplatnosť závetu. Takisto nepovaţoval za dôvodnú aplikáciu ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd, i keď posúdenie psychického stavu poručiteľa nebolo predmetom odvolania, mal za to, ţe znalecké dokazovanie i ostatné dokazovanie vykonané za účelom posúdenia spôsobilosti poručiteľa na právne úkony bolo vykonané v dostatočnom rozsahu a ţiaden z vykonaných dôkazov jednoznačne nepotvrdil, ţe by závetca nebol v čase spísania závetu spôsobilý na právne úkony.

§ 224ods.

2 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podali ţalobcovia 1/ aţ 4/ dovolanie a navrhli napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzovali z § 238 ods. 1 a § 237 písm. f/ O.s.p. Uviedli, ţe odvolacie konanie je postihnuté inou vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ako aj to, ţe odvolací súd nesprávne právne vec posúdil. Navyše sa nevysporiadal so skutočnosťou ohľadne ukončenia opatrovania navrhovateľkou tak, ako to bolo v konaní preukázané vykonaným dokazovaním. Majú za to, ţe závet nespĺňa všetky náleţitosti, pretoţe poručiteľ nevidel pre ochorenie oboch očí, a pre ktoré ochorenie sa následne podrobil operácii jedného oka. Ďalej uviedli, ţe závetca neovládal slovenský jazyk. V danom prípade išlo o 84 ročného starca s váţnymi zdravotnými ťaţkosťami, ktorému zlyhávali základné ţivotné funkcie, zle sa orientoval. Zdôraznili, ţe prvostupňový súd neodôvodňoval neplatnosť závetu len tým, ţe podpis závetcu nebol celý napísaný závetcom ale aj tým, ţe závetca neprejavil slobodnú vôľu, no odvolací súd sa vo svojom rozhodnutí s právnymi závermi prvostupňového súdu náleţité nevyporiadal, čím je jeho rozhodnutie nedôsledné a nepreskúmateľné. Odvolací súd však poukazoval na to, ţe z vykonaných dôkazov (neuviedol ktorých a ani ţalobcovia to nevedia) vyplýva, ţe závetca cielene spísal závet ako spoločné rozhodnutie jeho a jeho manţelky o ich spoločnom majetku. Pokiaľ ide o odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu ohľadne spôsobilosti závetcu na právne úkony, uviedli, ţe vzhľadom na výpoveď MUDr. R., ktorá osobne závetcu vyšetrovala je viac ako isté, ţe v tejto otázke bez nariadenia kontrolného znaleckého dokazovania nie je moţné urobiť jednoznačné závery a vyporiadať sa aj s námietkami ţalobcov ku kaţdému znaleckému posudku, ktoré zostali bez povšimnutia čo do hodnotenia skutkového stavu. Navyše aj ţalovaní ţiadali v odvolaní, aby bolo vo veci vykonané kontrolné znalecké dokazovanie, odvolací súd sa ani s ich argumentáciou 6 2 Cdo 240/2010 nevysporiadal. Odňatie moţnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) dovolatelia vidia v tom, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu nie je riadne odôvodnené (§ 157 ods. 2 O.s.p.) a bolo zmenené bez toho, aby odvolací súd zopakoval dokazovanie. Ďalej poukázali na to, ţe keď uţ odvolací súd bol toho názoru, ţe na vec sa vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní nebolo pouţité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce – ide o Notársky poriadok zákon č. 323/1992 Zb. o postupe notára pri spisovaní závetu, súd nepostupoval podľa § 213 ods. 2 O.s.p. a nevyzval účastníkov konania, aby sa k moţnému pouţitiu tohto predpisu vyjadrili (ide o predpis na tento prípad neaplikovateľný). V dobe zriadenia sporného závetu platil zákon č. 95/1963 Zb. o štátnom notárstve a o konaní pred štátnym notárom – notársky poriadok. Ţalovaní sa k dovolaniu vyjadrili a navrhli ho ako nedôvodné zamietnuť. Zároveň si uplatnili právo na náhradu trov dovolacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpení advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, ţe ho treba zrušiť. V zmysle ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie je tieţ prípustné, proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.). V zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe

1. a)v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p.,
2. b)konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
3. c)rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku. 7 2 Cdo 240/2010 Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v tomto zákonnom ustanovení (t.j., či nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia moţnosti účastníka konať pred súdom, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom, či nesprávne obsadeným súdom). Dovolatelia vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. nenamietali a v dovolacom konaní vady tejto povahy nevyšli najavo. V dovolaní sa namieta existencia vady konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., ktorú dovolatelia vidia v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu, resp. v jeho nepreskúmateľnosti. Skúmanie, či odvolacím súdom bola účastníkovi podľa jeho tvrdení postupom súdu odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) je zaloţené vţdy na individuálnom prístupe k prejednávanej veci. Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k prípustnosti dovolania z dôvodu odňatia moţnosti konať pred súdom je bohatá a zahŕňa rôzne situácie procesného charakteru. Vady konania vymedzené v zhora citovaných častiach ustanovenia § 237 O.s.p. sú porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťaţnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004 sp.zn. I ÚS 226/03) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie povaţovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. 8 2 Cdo 240/2010 Pretoţe povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma moţnosť náleţite, skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci vyuţitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá prípustnosť dovolania a zároveň aj dôvodnosť podaného dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p. Ţalobcovia sa ţalobou domáhali určenia neplatnosti závetu L. V. pojatého do notárskej zápisnice z 30. septembra 1987 pod číslom N X., NZ X. z dôvodu jeho nespôsobilosti na právne úkony ako aj z dôvodu, ţe poručiteľ nepodpísal závet spísaný formou notárskej zápisnice. Okresný súd ţalobe vyhovel vychádzajúc z toho, ţe poručiteľ podpis na zápisnici nevyhotovil celkom vlastnoručne, pri podpísaní tejto listiny bol pod určitým nátlakom, nebolo moţné preto hovoriť o slobode prejavenej vôle. Konštatoval, ţe aj keď duševná porucha u nebohého poručiteľa v čase zriadenia sporného závetu bezpečne preukázaná nebola, vyhodnotiac všetky vykonané dôkazy nebolo moţné vylúčiť, ţe nebohý poručiteľ v čase zriadenia druhého závetu v prospech ţalovaných bol v takom psychickom stave vzhľadom na vek, prekonané choroby uţ z prechádzajúceho obdobia, na apatiu, v ktorej ţil, keďţe boli pod určitým dozorom ţalovaných, ţe nevedel presne rozpoznať následky svojho konania v čase zriadenia sporného závetu. Tieto skutočnosti napriek všetkým jeho zisteným a diagnostikovaným chorobám však bezpečne preukázané neboli. Súd po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov v ich vzájomnej súvislosti dospel k záveru, ţe závet je neplatný z dôvodu, ţe nebol vlastnoručne podpísaný nebohým poručiteľom a ďalej, ţe bol zistený aj nedostatok slobody vôle s poukazom aj na jeho váţny kolísavý zdravotný stav zistený práve kontrolným znaleckým posudkom psychiatrickej nemocnice P.v P. Krajský súd naopak dospel k záveru, ţe ţaloba je nedôvodná, preto rozsudok okresného súdu zmenil a ţalobu zamietol. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe závet je platný a vyjadruje slobodnú vôľu poručiteľa, pretoţe z vykonaných dôkazov vyplýva, ţe závetca cielene spísal závet ako spoločné rozhodnutie jeho a jeho manţelky. Okrem iného ešte uviedol, ţe kaţdý môţe prejaviť svoju poslednú vôľu do notárskej zápisnice, ktorú spíše 9 2 Cdo 240/2010 na ţiadosť účastníka hociktorý notár, pričom postupuje podľa Notárskeho poriadku (zákon č. 323/1992 Zb.). Odvolací súd uzavrel, ţe závet spĺňa všetky zákonom predpokladané náleţitosti pre notársku zápisnicu v súlade s ustanovením § 91 aţ § 96 Notárskeho poriadku. Nie je zrejmé, z akého právneho predpisu odvolací súd vychádzal, keďţe na jednej strane hovorí o zákone č. 323/1992 Zb. (v čase spísania závetu ešte nebol účinný) a na strane druhej o § 91 a nasl. Notárskeho poriadku (bez uvedenia čísla zákona), zrejme zákona účinného v čase spísania závetu a to zákona č. 95/1963 Zb. o štátnom notárstve a o konaní pred štátnym notárstvom (notársky poriadok), keďţe aplikáciu tohto právneho predpisu okresnému súdu nevytkol. Pre úplnosť dovolací súd ešte dodáva, ţe aj citácia ustanovenia § 476 ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je podľa stavu účinného ku dňu spísania závetu. V tejto časti treba povaţovať rozhodnutie krajského súdu za nepreskúmateľné. Pokiaľ ide o ďalšie odôvodnenie, odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tieţ s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozsudku je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu musí byť zároveň aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní. Ak rozsudok odvolacieho súdu neobsahuje náleţitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p., je nepreskúmateľný. Okresný súd po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov (listinné dôkazy, znalecké posudky, výpoveď svedkov, účastníkov konania) dospel k záveru, ţe závet je neplatný aj z dôvodu, ţe bol zistený nedostatok slobody vôle s poukazom aj na znalecký posudok psychiatrickej nemocnice P. v P. („nie je moţné vylúčiť prítomnosť duševnej poruchy“). Krajský súd len konštatoval, ţe závetca cielene spísal závet ako spoločné rozhodnutie jeho a jeho manţelky, čo vyjadruje slobodu vôle. Na skutočnosti, ktoré mal súd prvého stupňa za preukázané, a z ktorých vyvodil nedostatok slobody vôle ako boli napr. dobré vzťahy medzi poručiteľom a ţalobcami a teda predpoklad nemennosti závetu v prospech ţalobcov ako aj to, ţe poručiteľ bol pod určitým dozorom ţalovaných a jeho zdravotný stav, odvolací súd vôbec neprihliadol. Prečo tieto skutočnosti odvolací súd nepovaţoval za dôleţité, resp. prečo z nich nebolo moţné vyvodiť záver, aký prijal okresný súd, krajský súd neuviedol. Strohé konštatovanie o cielenom spísaní závetu ako spoločného rozhodnutia poručiteľa a jeho 10 2 Cdo 240/2010 manţelky bez ďalšieho bliţšieho zdôvodnenia nemoţno povaţovať za dostatočné odôvodnenie rozhodnutia. Svoje rozhodnutie teda odvolací súd neodôvodnil v súlade s poţiadavkami, ktoré na odôvodnenie rozhodnutia stanovujú príslušné zákonné ustanovenia (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Odôvodnenie rozhodnutia súdu musí byť zrejmé, jasné a zrozumiteľné nielen súdu, ale aj účastníkovi konania, keďţe súd rozhoduje o jeho právnej veci (I. ÚS 241/2007). Tým, ţe uvedené princípy neboli rešpektované odvolacím súdom, došlo k porušeniu základného práva dovolateľa na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru, resp. čl. 46 ods. 1 Ústavy SR v spojení s § 157 ods. 2 O.s.p. v dôsledku čoho je konanie postihnuté vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Vzhľadom na výskyt vady v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., dovolací súd sa uţ nezaoberal ďalšími námietkami uvedenými v dovolaní a ani vecným prieskumom rozhodnutia. Len pre úplnosť dovolací súd záverom zdôrazňuje, ţe predpokladom toho, aby odvolací súd mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým záverom a na ním zaloţených následných právnych záveroch, je opakovanie dokazovania v potrebnom rozsahu odvolacím súdom nevyhnutým. Podmienkou zmeny rozhodnutia v takomto prípade je teda skutočnosť, ţe odvolací súd opakuje v potrebnom rozsahu dokazovanie, na základe ktorého dospeje k skutkovému stavu, odlišnému od skutkového stavu zisteného prvostupňovým súdom, tvoriaceho podklad pre rozhodnutie v danej veci. Pre odlišné hodnotenie dôkazov je potrebné zadováţiť si rovnocenný podklad. Pretoţe napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nie je správne, Najvyšší súd Slovenskej republiky ho zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne odvolací súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. 11 2 Cdo 240/2010 V Bratislave 31. januára 2011 JUDr. Martin V l a d i k, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová