§ 250k O.s.p.

Najvyšší súd 3Sţhuv/1/2013 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: Home Service Slovakia, s.r.o., Schillerova 3, Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Martin Buzinger, PhD., advokát, Sekurisova 16, Bratislava, proti ţalovanému: Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, Jána Švermu 43, Banská Bystrica, za účasti: DANA – HOME SERVICE, s.r.o., Seberíniho 366/13, Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Simona Dobiašová, advokátka, Šoltésovej 18, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. POZ 5210- 2006 II/117-2011 zo dňa

1. septembra 2011, konajúc o odvolaní pribratého účastníka proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/116/2011-85 zo dňa
2. októbra 2012 voči III. výroku o trovách konania pribratého účastníka, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/116/2011-85 zo dňa
3. októbra 2012 v napadnutej časti výroku III. o trovách konania pribratého účastníka p o t v r d z u j e. Ţalobcovi a pribratému účastníkovi konania DANA – HOME SERVICE, s.r.o. náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. O d ô v o d n e n i e I. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici ţalobu ţalobcu ako nedôvodnú zamietol. Ţalobcovi ani pribratému účastníkovi konania náhradu trov konania nepriznal. Nepriznanie práva na náhradu trov konania pribratému účastníkovi odôvodnil s poukazom na osobitnú právnu úpravu otázky náhrady trov konania v piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.). Ustanovenie § 250k O.s.p. upravuje moţnosť priznať náhradu trov konania len úspešnému ţalobcovi. Súd nemá zákonný podklad pre priznanie náhrady trov konania ţalovanému, resp. pribratému účastníkovi konania podľa § 250 ods. 1 O.s.p. Nie je moţné postupovať podľa § 142 a nasl. O.s.p. (za pouţitia § 246c O.s.p.) v zmysle zásady zodpovednosti za výsledok sporového konania, nakoľko konanie podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. nie je konaním sporovým v zmysle tretej časti O.s.p. V správnom súdnictve súdy preskúmavajú zákonnosť postupu a rozhodnutí správnych 3Sţhuv/1/2013 2 orgánov a výsledok kauzy závisí od toho, či správny orgán zákon dodrţal alebo nie. Na tejto skutočnosti, ktorú musí súd zistiť v súlade s dispozičnou a koncentračnou zásadou vo vzťahu k ţalobe a ţalobcovi, nemôţe nič zmeniť argumentácia pribratého účastníka konania a § 250 ods. 1 O.s.p. je vo vzťahu k pribratému účastníkovi potrebné vykladať tak, ţe ide predovšetkým o zabezpečenie práva takéhoto účastníka, byť informovaný o prípadnej zmene v jeho právach a povinnostiach, ktorá môţe byť spôsobená prípadným zrušením rozhodnutia správneho orgánu. Z uvedeného dôvodu krajský súd ani nepoţadoval od pribratého účastníka písomné stanovisko k veci, toto bolo podané z jeho vlastnej iniciatívy a v podstate argumentáciu v ňom obsiahnutú ani nezohľadňoval pri rozhodnutí. II. Proti uvedenému rozsudku v časti výroku III. o trovách konania pribratého účastníka podal pribratý účastník včas odvolanie a navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) zmenil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/116/2011-85 zo dňa 24.10.2012 v napadnutej časti a pribratému účastníkovi priznal náhradu trov konania vo výške 1.111,81 € a náhradu trov odvolacieho konania vo výške 161,75 €. Prípadne, aby najvyšší súd rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/116/2011-85 zo dňa 24.10.2012 v napadnutej časti zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Svoje odvolanie odôvodnil tým, ţe nepriznanie práva na náhradu trov konania pribratému účastníkovi je porušením základného princípu súdneho konania, a to princípu rovnosti účastníkov. Tento princíp vyjadruje tú skutočnosť, ţe účastníci konania musia stáť pred súdom v rovnakom postavení bez toho, aby bola jedna alebo druhá strana akokoľvek procesne zvýhodnená. Poukázal na čl. 12, čl. 47 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj na čl. 37 Listiny základných práv a slobôd a § 18 O.s.p. V zmysle § 93 ods. 4 O.s.p. má vedľajší účastník konania rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania. Pribratý účastník má rovnako ako účastník konania právo dať sa zastupovať, ako má aj právo na náhradu trov konania, ktorá je súčasťou základného práva na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní. Výklad prvostupňového súdu vo vzťahu k § 250 ods. 1 O.s.p. povaţuje pribratý účastník za nesprávny, pričom má za to, ţe v danom prípade je potrebné aplikovať § 93 O.s.p. v spojení s § 246c O.s.p. Hoci má preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí a postupov samostatnú povahu a je špecifickým konaním, osobitne upraveným v piatej časti O.s.p., na riešenie otázok sa primerane pouţijú ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti O.s.p. (najmä § 137 - § 141, § 146, § 149, § 151 O.s.p.). Vzhľadom na uvedené má za to, ţe aj v správnom súdnictve je moţné v otázke náhrady trov konania primerane pouţiť všeobecnú zásadu úspešnosti účastníka v konaní. Pribratý účastník konania vyuţil svoje zákonné právo vyjadriť sa, ustanovené v § 123 O.s.p. a vyjadril sa k ţalobe, ako aj k navrhnutým dôkazom, nakoľko to povaţoval za potrebné. Aj napriek skutočnosti, ţe prvostupňový súd nevyzval pribratého účastníka, aby sa vyjadril a rovnako nevzal do úvahy jeho argumentáciu, nie je to skutočnosť, ktorá by bola rozhodujúca pre posúdenie otázky, či trovy pribratého účastníka boli alebo neboli účelne vynaloţené. III. Ţalobca ani ţalovaný sa k podanému odvolaniu pribratého účastníka nevyjadrili. 3Sţhuv/1/2013 3 IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní pribratého účastníka (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p., § 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, ţe odvolanie pribratého účastníka voči výroku III. napadnutého rozsudku nie je dôvodné. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie, či je správny záver krajského súdu o nepriznaní náhrady trov konania pribratému účastníkovi konania s ohľadom na ustanovenie § 250k O.s.p. a úspech v konaní. Senát najvyššieho súdu tu poukazuje na svoje skoršie rozhodnutie sp. zn. 5Sţp/14/2011 zo dňa 24.11.
4. Podľa § 250k ods. 1 O.s.p. ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti ţalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Ak bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené z dôvodu podľa § 250j ods. 3, súd ţalobcovi prizná úplnú náhradu trov konania. Môţe tieţ rozhodnúť, ţe sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. V správnom súdnictve v konaní o ţalobách rozhoduje súd o náhrade trov konania predovšetkým podľa § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak mal ţalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti ţalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania; môţe tieţ rozhodnúť, ţe sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Ide o osobitné ustanovenie, ktoré upravuje iba právo na náhradu trov konania úspešného ţalobcu a v odseku 1 v podstate vylučuje primerané pouţitie § 142 O.s.p., hoci úspech v konaní sa u ţalobcu posudzuje rovnako ako pri pouţití § 142 O.s.p. Právo na rozhodnutie o náhrade trov konania v súlade so zákonom (Robins c. Spojené kráľovstvo z
5. septembra 1997) je tieţ ratione materiae obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (pozri bliţšie Nález Ústavného súdu SR III. ÚS 212/09-26). Z uvedeného je zrejmé, ţe podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v konaní o ţalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov náhradu trov konania moţno priznať len úspešnému ţalobcovi. Nemoţnosť priznania náhrady trov konania úspešnému ţalovanému, resp. účastníkom konania, ktorých súd pribral do konania podľa § 250 ods. 1 veta druhá O.s.p., by síce mohla byť chápaná ako narušenie zásady rovnosti účastníkov konania, avšak na druhej strane za súčasnej právnej úpravy nemoţno od ţalobcu spravodlivo ţiadať, aby nahradil trovy vzniknuté účastníkovi, ktorého súd musí podľa § 250 ods. 1 veta druhá O.s.p. do konania pribrať, hoci ţalobca jeho pribratie do konania sám ovplyvniť nemohol. V tejto súvislosti moţno poukázať napr. na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. II. ÚS 56/05 z
6. júna 2005, podľa ktorého „aj úprava platenia a náhrady trov konania obsiahnutá najmä v Občianskom súdnom poriadku určuje, či sa právo na súdnu ochranu naplní reálnym obsahom (čl. 46 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky). Prístup k súdnej a inej právnej ochrane totiž závisí aj od toho, či účastník konania má alebo nemá vytvorené ekonomické predpoklady na uplatnenia tohto základného práva bez ohľadu 3Sţhuv/1/2013 4 na jeho procesné postavenie. Preto procesné predpisy, ktoré upravujú platenie a náhradu trov konania, treba vykladať v súlade s takto vymedzeným obsahom základného práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky). Pritom treba dbať na to, aby nikto len z dôvodu, že uplatní svoje základné právo na súdnu ochranu bez zreteľa na jeho postavenie v konaní, neutrpel materiálnu ujmu v dôsledku platenia trov konania, za predpokladu, že taký účastník konania bol úspešný s uplatnením svojho procesného stanoviska a dosiahol, že sa návrh alebo žaloba proti nemu právoplatne zamietli alebo dosiahol procesný úspech iným zákonom dovoleným spôsobom“. Vychádzajúc z uvedených zákonných ustanovení a zásad rozhodovania o trovách konania v správnom súdnictve, Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie krajského súdu v napadnutej časti výroku III. o náhrade trov konania pribratého účastníka potvrdil. Pribratému účastníkovi konania ani ţalobcovi s poukazom na § 250k ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Vyššie uvedený postup je v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. rozsudky najvyššieho súdu sp. zn. 3Sţf/2/2010, 3Sţf/18/2012, 5Sţo/230/2010, 5Sţh/3/2010, 3Sţp/14/2012). Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
7. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa
8. apríla 2014 JUDr. Ivan R U M A N A, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková