druhej hlavy piatej časti O.s.p. sú ţalobca a ţalovaný (§ 250 ods. 1 O.s.p.). V danom prípade tak neprichádza do úvahy pribrať do konania J. Š. ani postupom
1 veta druhá O.s.p., keďţe J. Š. nebol účastníkom správneho konania. Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal J. Š. v lehote ustanovenej zákonom (§ 204 ods. 1 O.s.p.) odvolanie, v ktorom navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého 2 3Sţo/69/2013 stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, prípadne akceptovať vstup vedľajšieho účastníka do konania. V podanom odvolaní poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len ústavný súd) sp. zn. IV. ÚS 60/2010 a uviedol, ţe o právny záujem vedľajšieho účastníka ide spravidla vtedy, ak rozhodnutím vo veci môţe byť dotknuté jeho právne postavenie alebo práva a povinnosti vyplývajúce z hmotného práva. Za právny záujem sa nepovaţuje len právny záujem na výroku rozhodnutia, ale aj na skutkových a právnych záveroch, na ktorých je rozhodnutie v predmetnej veci zaloţené. Predpokladom prípustnosti vedľajšieho účastníctva v konaní je právny záujem toho, kto chce vstúpiť do konania, na výsledku sporu. Takýto záujem má ten, ktorého právne postavenie bude rozhodnutím súdu priaznivo alebo nepriaznivo ovplyvnené. Odvolateľ ďalej namietal nesprávne právne posúdenie v neprospech odvolateľa. Uviedol, ţe právo na náhradu trov konania je právom záväzkovým a majetkovým a moţno s ním rovnako nakladať ako s inými majetkovými právami.
výsledku konania bude závisieť otázka vzniku majetkového práva, za ktoré do 100 € pristúpil odvolateľ do sporu. Samotný predmet konania má širšie hmotnoprávne súvislosti ako riešil súd prvého stupňa a síce prípadnú morálnu zodpovednosť, disciplinárnu zodpovednosť nezákonne konajúcich príslušníkov ZVJS a hmotnoprávnu zodpovednosť štátu za nezákonný postup a nezákonné rozhodnutie príslušníkov ZVJS, ktorá môţe byť zaloţená rozhodnutím súdu v merite alebo nezákonným postupom súdu či ţalovaného. Odvolateľ ako dôvod svojho hmotnoprávneho záujmu na výsledku konania a vstupu do konania uviedol, ţe sa novo zaväzuje ako ručiteľ za ţalovaného zaplatiť ţalobcovi akékoľvek trovy konania a akúkoľvek nemajetkovú, morálnu a majetkovú škodu do 100 € spôsobenú ţalovaným ţalobcovi. Má tieţ záujem na objektívnom zisťovaní pravdy a zákonnosti v šikanóznych prípadoch zneuţívania právomoci príslušníkmi ZVJS proti bezbranným odsúdeným a chce poskytnúť pomoc pri jej zisťovaní v konaní ako účastník a svedok. Prípadný úspech aj neúspech ţalobcu povedie k zmene hmotnoprávnych práv a povinností odvolateľa (vzhľadom na jeho právne úkony v danej veci), čím je daný jeho procesný aj hmotnoprávny záujem na výsledku konania. Je výlučným právom odvolateľa, na ktorú stranu konania pristúpi, keď je jeho záujmom len objektívna pravda a spravodlivosť, ktorá je
jeho právneho subjektívneho predbeţného názoru na strane ţalobcu. Právny zástupca ţalobcu v podanom vyjadrení k odvolaniu odvolateľa uviedol, ţe podané odvolanie je nepreskúmateľné a nezrozumiteľné a nevie o akú pohľadávku ide. Odvolateľ podal spolu so ţalobcom ţalobu, ktorá je predmetom preskúmania v správnom súdnictve, pričom celé jeho podanie je o nešpecifikovanej pohľadávke, ku ktorej mal nejakým spôsobom pristúpiť. Citácia ním uvedených rozhodnutí ústavného súdu nesúvisí s meritom tohto konania, a preto výslovne poţiadal, aby sa na takéto podanie vôbec neprihliadalo a odvolateľ zostal v pozícii vedľajšieho účastníka na strane ţalobcu. Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, ţe ho povaţuje za nedôvodné, právne irelevantné, a preto ho navrhol v plnom rozsahu zamietnuť. V plnom rozsahu sa stotoţňuje 3 3Sţo/69/2013 s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení krajského súdu, ktorým bola ţiadosť odvolateľa zamietnutá. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c O.s.p. v spojení s § 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie krajského súdu a konanie mu predchádzajúce (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 212 a nasl. O.s.p.), vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a dospel k záveru, ţe odvolaniu J. Š. nie je moţné priznať úspech. Ţalobu zo dňa 30.04.2012 podal ţalobca spoločne s J. Š., ako vedľajším účastníkom na strane ţalobcu. V podanej ţalobe uviedli, ţe záujem J. Š. v danej veci je daný v tom, ţe
Občianskeho zákonníka sa zaviazal zaplatiť ţalovanému za ţalobcu akékoľvek trovy konania v danej veci do 100 €, čím je daný objektívny hmotnoprávny záujem J. Š. na výsledku konania a výroku o trovách konania. V konaní, do ktorého J. Š. zamýšľal vstúpiť ako vedľajší účastník na strane ţalobcu, krajský súd preskúmava zákonnosť rozhodnutia Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby v Leopoldove č. ÚVTOS-10-166/21-2012 zo dňa 11.04.2012. V prejednávanej veci išlo o preskúmanie zákonnosti disciplinárneho rozhodnutia udeleného len ţalobcovi.
1 veta prvá O.s.p. sa pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, pouţijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.
1 O.s.p. účastníkmi konania sú ţalobca a ţalovaný. Súd aj bez návrhu uznesením priberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté.
2 O.s.p. ţalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, ţe ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach. Podať ţalobu môţe aj fyzická alebo právnická osoba, s ktorou sa v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať malo.
1 O.s.p. ako vedľajší účastník môţe sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manţelstva alebo určenie, či tu manţelstvo je alebo nie je.
3 O.s.p. do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh. Ustanovenie § 93 je ustanovením prvej hlavy tretej časti a spolu s § 90-94 O.s.p. upravuje inštitút účastníka (konania). 4 3Sţo/69/2013 Preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a postupov správnych orgánov má oproti prejednávaniu a rozhodovaniu súkromnoprávnych sporov a aj nesporových konaní osobitnú povahu, ktorú reflektuje aj právna úprava správneho súdnictva. Z týchto dôvodov väčšina procesných inštitútov je v správnom súdnictve upravená osobitne a odlišne od všeobecného súdnictva. Pouţitie iných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku prichádza do úvahy len analogicky na základe ustanovenia § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p., keď pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v piatej časti O.s.p. ustanovuje primerané pouţitie ustanovení prvej, tretej a štvrtej časti O.s.p. Primeranosť znamená obdobné pouţitie, t.j. analogickú aplikáciu všeobecných ustanovení O.s.p., ustanovení o konaní v prvom stupni a ustanovení o opravných prostriedkoch. Primeranosť pouţitia týchto ustanovení je limitovaná účelom a cieľom správneho súdnictva (§ 244) a so zreteľom na tento účel ich treba aj aplikovať a vykladať. V konaní
druhej hlavy piatej časti O.s.p. je okruh účastníkov taxatívne určený v § 250 O.s.p. Účastníkom konania
druhej hlavy piatej časti O.s.p. sú ţalobca a ţalovaný, ktorí sú v tomto zákonnom ustanovení aj definovaní prostredníctvom postavenia v správnom konaní, v ktorom bolo vydané preskúmavané rozhodnutie. Zákonom č. 384/2008 Z.z. bolo s účinnosťou od 15. októbra 2008 ustanovenie § 250 ods. 1 O.s.p. doplnené druhou vetou,
ktorej súd aj bez návrhu uznesením priberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté. Pôjde tak o účastníkov správneho konania, ktorí nepodali ţalobu aj z dôvodu, ţe sú s rozhodnutím správneho orgánu spokojní, avšak v prípade jeho zrušenia by mohli byť ich práva a povinnosti dotknuté. V správnom súdnictve nie je vylúčená ani primeraná aplikácia § 93 O.s.p., upravujúceho inštitút vedľajšieho účastníka. Ustanovenie § 93 O.s.p. však predpokladá, ţe na výsledku uţ začatého, ale doteraz ešte právoplatne neskončeného súdneho konania, môţe mať záujem aj osoba, ktorá nie je ani jeho účastníkom, ani jedným zo spoločníkov, ak sa jej výsledok konania
hmotného práva napriek tomu týka. Preto zákon dovoľuje, aby táto osoba vstúpila do konania pred súdom prvého i druhého stupňa na strane toho účastníka, na ktorého víťazstve má záujem a ktorému chce svojimi procesnými úkonmi pomáhať. Túto tretiu osobu vstupujúcu do konania za uvedených podmienok zákon nazýva vedľajším účastníkom. Vedľajšie účastníctvo predpokladá spor (súkromnoprávny) a právny záujem na výsledku tohto sporu. Naproti tomu základným cieľom, resp. poslaním konania v správnom súdnictve
piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je preskúmavať „zákonnosť“ rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V preskúmavacom konaní štátny orgán súdnej moci, ktorý je pánom zákona a zákonnosti („iura novit curia“), posudzuje „zákonnosť“ postupov a rozhodnutí štátnych orgánov verejnej správy, pričom intervencia tretieho subjektu súkromného charakteru (hoci aj s právnickým vzdelaním) do tohto vzťahu štátnych mocí, v záujme podpory „právneho názoru“ jednej 5 3Sţo/69/2013 z nich, je bez právneho významu (pozri napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. II. ÚS 197/07-44 z
1 O.s.p. v konaní o ţalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov náhradu trov konania moţno priznať len úspešnému ţalobcovi. Ţalovaný zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania. Uvedené vyplýva z ustálenej 6 3Sţo/69/2013 judikatúry najvyššieho súdu napr. 3Szd/2/2012 zo dňa 13.11.2012, 2Sţp/9/2011 zo dňa 21.03.2012, 2Sţo/119/2009 zo dňa 16.02.2010, 5Sţp/14/2011 zo dňa 24.11.2011. Pribratie do konania inej osoby neţ je účastník konania
1 O.s.p. v správnom súdnictve predstavuje výnimku, a to aj s ohľadom na uţ uvedené pomerne široké chápanie účastníka správneho konania. V záujme rýchleho a hospodárneho vybavenia veci je preto úlohou súdu v súlade so zákonom regulovať prístup osôb do konania tak, aby nedochádzalo k jeho predlţovaniu pri zachovaní ústavných práv fyzických osôb a právnických osôb. Osoba, ktorá nepreukáţe existenciu právneho záujmu na výsledku konania a ak aj z povahy predmetu konania vyplýva nemoţnosť zásahu do jej práv a právom chránených záujmov, by svojimi podaniami mohla, hoc aj neúmyselne, konať v neprospech záujmov účastníka konania, predlţujúc tak čas od podania ţaloby do jej vecného vybavenia. Je preto namieste, aby súd bezodkladne rozhodoval o ţiadostiach osôb o vstup do konania v pozícii vedľajšieho účastníka. Najvyšší súd po skutkovom a právnom vyhodnotení veci dospel k záveru, ţe krajský súd postupoval správne, keď rozhodol tak, ţe J. Š. do konania vedeného na tamojšom súde pod sp. zn. 23S/85/2012 ako vedľajšieho účastníka na strane ţalobcu nepripustil. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/85/2012-80 z 01.10.2013 potvrdil (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave dňa 01. júla 2014 JUDr. Gabriela G E R D O V Á predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.