Najvyšší súd 3 Sţo/59/2013 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Gerdovej a zo sudcov JUDr.

§ 192ods.

1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej sluţbe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej sluţby, Zboru väzenskej a justičnej stráţe Slovenskej republiky a Ţelezničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 73/1998 Z.z.) z dôvodu, ţe porušil 2 3 Sţo/59/2013 sluţobnú prísahu a sluţobné povinnosti zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v sluţobnom pomere by bolo na ujmu dôleţitých záujmov štátnej sluţby. Skutočnosťou zakladajúcou dôvod skončenia sluţobného pomeru bolo, ţe ţalobca prednostne, bez prítomnosti vlastníka, drţiteľa vozidla alebo splnomocnenej osoby na základe poţiadavky Š. K., ktorý vţdy zabezpečil aj potrebné doklady, okrem iného vykonal - dňa 25.07.2007 zmenu vlastníka osobného motorového vozidla zn. Suzuki Swift evidenčného čísla C. z OTP Leasing, a.s. na nového vlastníka B. S. z Č. - dňa 25.07.2007 zmenu vlastníka osobného motorového vozidla zn. Škoda Octávia, evidenčného čísla C. na nového vlastníka D. S. z Č., - dňa 30.07.2007 prihlásil do evidencie motorových vozidiel osobné motorové vozidlo zn. BMW s prideleným evidenčným číslom C. na vlastníka L. K. z M., - dňa 27.08.2007 zmenu vlastníka osobného motorového vozidla zn. Škoda Fábia, evidenčného čísla C. z leasingovej spoločnosti na nového vlastníka M. F. z Č. a následne na Mgr. M. F. z K. Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, ţe ţalovaný postupoval v súlade so zákonom, dostatočne zistil skutkový stav veci a preto nie je dôvod na jeho zrušenie. V konaní mal za preukázané, ţe personálny rozkaz, ktorým bol ţalobca prepustený zo sluţobného pomeru z dôvodu uvedeného v ustanovení § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. bol ţalobcovi doručený dňa 29.02.2008 a proti nemu podaný rozklad ţalovaný rozhodnutím z

1. mája 2008 zamietol. Následne sa ţalobca ţalobou na Krajskom súde v Bratislave domáhal preskúmania zákonnosti tohto rozhodnutia. Krajský súd rozsudkom č. k. 3S 119/2008-54 zo dňa 08.12.2009 ţalobu zamietol a Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č. k. 8 Sţo/83/2010 zo dňa
2. januára 2011 rozsudok Krajského súdu v Bratislave zmenil tak, ţe zrušil rozhodnutie ţalovaného z
3. mája 2008 a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu. Po doplnení dokazovania a preskúmaní zadováţených dôkazov ţalovaný dospel k záveru, ţe nie je dostatočne preukázaná skutočnosť, ţe ţalobca v rozpore so svojimi povinnosťami uloţenými mu v čl. 3 od. 2 písm. b/ a c/ NP PZ č. 1/2007 vykonával evidenčné úkony dňa
4. júla 2008, a to zmenu vlastníka osobného motorového vozidla zn. Škoda Octávia evidenčného čísla C. na nového vlastníka D. S. z Č. a evidenčné úkony dňa
5. júla 2007 tým, ţe prihlásil do evidencie motorových vozidiel osobné motorové vozidlo zn. BMW evidenčné číslo C. na vlastníka L. K. z M.. Ďalším dokazovaním, výpoveďou P. H. však bolo preukázané, ţe oslovil M. F., ktorý má známeho na polícii, a ktorý vybaví prihlásenie do evidencie bez čakania. P. H. mu potom odovzdal doklady a o vec sa uţ ďalej nestaral. Ţalobca evidenčné úkony - evidenciu osobného motorového vozidla zn. Volkswagen Passat, evidenčné číslo C. na drţiteľa P. H. – následne vykonal v rozpore so svojimi povinnosťami. Krajský súd dospel k záveru, ţe konaním ţalobcu došlo k zvlášť hrubému porušeniu sluţobnej prísahy a hrubému porušeniu sluţobnej povinnosti tým, ţe sa nezdrţal konania, ktoré mohlo viesť k stretu dôleţitého záujmu štátnej sluţby s osobnými záujmami a mohlo narušiť váţnosť policajného zboru, alebo ohroziť dôveru v tento zbor a nedodrţal sluţobnú disciplínu. Konania uvedeného vo výroku sa ţalobca dopustil najskôr
6. júla 2007 a riaditeľ sa o tom dozvedel dňa
7. januára 2007 doručením mu oznámenia z Odboru boja proti korupcii Stred, Úradu boja proti korupcii Prezídia Policajného zboru. Krajský súd ďalej uviedol, ţe pokiaľ ţalobca namietal, ţe evidenčné úkony vykonal za prítomnosti osôb stanovených v predpisoch, potom súd poukazuje na výpoveďou P. H. 3 3 Sţo/59/2013 dostatočne preukázanú skutočnosť, ţe ţalobca osobne vykonal evidenčné úkony pri evidencii osobného motorového vozidla zn. Volkswagen Passat, evidenčné číslo C. na drţiteľa P. H. v rozpore so svojimi povinnosťami. Pokiaľ ide o ďalšiu námietku ţalobcu, ţe neprevzal ţiaden úplatok, krajský súd zdôraznil, ţe konanie ţalobcu v samostatnom personálnom konaní nebolo posudzované ako konanie majúce znaky trestného činu ale ako konanie v rozpore so sluţobnou prísahou a sluţobnými povinnosťami policajta. V pôsobnosti príslušných sluţobných orgánov v rámci ich práva na voľnú úvahu nie je zhodnotenie doterajších výsledkov sluţby policajta a v ustanovení § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. nie sú obsiahnuté poľahčujúce hľadiská pre miernejšie posúdenie porušenia sluţobnej prísahy (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 7 Sţ/124/03). Ţalobca bol s návrhom na prepustenie rovnako, ako aj s podkladovým materiálom na vec sa vzťahujúcim oboznámený a z jeho vyjadrenia zo dňa 11.02.2008 vyplýva, ţe na doplnenie nemá ţiadne ďalšie návrhy. Ako ţalovaný, tak aj krajský súd mal za preukázané, ţe evidenčné úkony spojené s evidenciou motorového vozidla na P. H. vykonal práve ţalobca. Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie ţalobca a navrhol rozsudok krajského súdu zrušiť, alternatívne rozsudok zmeniť a rozhodnutie ţalovaného a prvostupňového orgánu zrušiť, vec vrátiť ţalovanému na ďalšie konanie a priznať náhradu trov konania ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pre nesprávne posúdenie veci, z dôvodu, ţe zistenie skutkového stavu z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie je v rozpore s obsahom spisu a zistenie skutkového stavu je nepostačujúce na posúdenie veci. V dôvodoch rozsiahleho odvolania uviedol, ţe po zrušení rozsudku najvyšším súdom (rozsudok NS SR sp. zn. 8 Sţo/83/2010 z 21.01.2011) pre nedostatočne zistený skutkový stav správne orgány nevykonali ţiadne dokazovanie a pri rozhodnutí vychádzali len z dôkazov, ktoré boli vykonané v prípravnom konaní, po začatí trestného stíhania, a ktoré správnym uváţením, bez zadováţenia objektívnych podkladov, nerešpektujúc názor najvyššieho súdu, nevyhodnotili. Opakovane tvrdil, ţe ţiadneho porušenia povinnosti policajta , ktoré by malo charakter zvlášť hrubého porušenia sluţobnej povinnosti a odôvodňovalo by prepustenie zo sluţobného pomeru sa nedopustil a vytýkal krajskému súdu, ţe jeho rozsudok je arbitrárny, pretoţe v podstate akceptoval ţalovaným uvedené skutočnosti a bliţšie neodôvodnil, z ktorých dôkazov vychádzal ţalovaný pri vydaní rozhodnutia. Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť, pretoţe ţalobca neuvádza ţiadne nové skutočnosti, jeho odvolanie sa zakladá na spochybňovaní právneho názoru krajského súdu a zotrval na svojom stanovisku uvedenom vo vyjadrení k ţalobe dňa
8. júna
9. Argumentoval, ţe súd nemôţe preskúmavať správne rozhodnutie nad rámec v ţalobe vymedzeným a v tejto súvislosti poukázal na ustálený právny názor najvyššieho súdu (rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 1Sţo/33/2008),

ktorého posúdenie otázky závaţnosti porušenia sluţobnej prísahy alebo sluţobnej povinnosti je predmetom správneho uváţenia ţalovaného a súdu neprislúcha, aby vlastnou úvahou nahrádzal diskrečné oprávnenie správneho orgánu v otázke naplnenia obsahu právne neurčitého pojmu porušenie sluţobnej prísahy a sluţobných povinností zvlášť hrubým spôsobom, pretoţe by tým vstupoval do právomocí orgánu exekutívy, ktorá mu neprináleţí. Vo vzťahu ku konaniu o prepustenie zo sluţobného pomeru a trestnému konaniu dal ţalovaný do pozornosti judikatúru NS SR,

ktorej sú tieto samostatnými konaniami s osobitnou právnou úpravou, pričom v konaní o prepustenie zo sluţobného pomeru nemoţno vydanie rozhodnutia viazať a podmieňovať rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní. Účelom konania o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia ţalovaného 4 3 Sţo/59/2013 o prepustenie zo sluţobného pomeru nie sú otázky viny alebo neviny, ale len otázka, či sú splnené zákonné predpoklady na prepustenie policajta zo sluţobného pomeru. Otázku prezumpcie neviny prípadne trestnosti činu nie je moţné skúmať. Po podaní odvolania doručil ţalobca krajskému súdu a dňa 19.12.2013 aj najvyššiemu súdu podanie s prílohou, uznesením Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 26. augusta 2013 č. VII/2Gv73/07-117, ktorým dokumentuje, ţe prokurátorka Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR

§ 215ods.

1 písm. b/ trestného poriadku trestné konanie proti nemu zastavila. Z uvedeného uznesenia najvyšší súd zistil, ţe skutok, pre ktorý bol M. J. stíhaný uznesením vyšetrovateľa OBPK Stred zo dňa 10.01.2008 č. k. PPZ-38/BPK-S-2007 za zločin prijímania úplatku

§ 329ods.

1, ods. 2 trestného zákona v jednočinnom súbehu s pokračujúcim prečinom zneuţívania právomoci verejného činiteľa

§ 326ods.

1 písm. a/ trestného zákona, nie sú trestným činom. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p., § 246c ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní (§ 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 212 a nasl. O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.) a po tom, ako bol deň vyhlásenia rozhodnutia uverejnený na úradnej tabuli najvyššieho súdu a na jeho internetovej stránke www.nsud.sk najmenej 5 dní vopred, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.). V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.). Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu

procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. Zákon č. 73/1998 Z.z. v ustanovení § 1 upravuje štátnu sluţbu príslušníkov policajného zboru,..... (ďalej „štátna sluţba“) a právne vzťahy, ktoré súvisia so vznikom, zmenami a skončením štátnej sluţby. Sluţobnú disciplínu a disciplinárnu právomoc upravuje tretia časť zákona v §§ 47 aţ § 63 a deviata časť zákona skončenie sluţobného pomeru v ustanoveniach § 189 aţ 199.

§ 47zákona č.

73/1998 Z.z. sluţobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení povinností ustanovených Ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, sluţobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených.

§ 48ods.

3 zákona č. 73/1998 Z.z., policajt je povinný: a/ plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený, b/ vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas, f/ zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom služby na vlastný prospech alebo na prospech iného, 5 3 Sţo/59/2013 g/ v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor, h/ dodržiavať služobnú disciplínu.

§ 192ods.

1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Najvyšší súd z obsahu predloţeného súdneho a administratívneho spisu zistil, ţe vydaniu napadnutého rozhodnutia ţalovaného predchádzalo konanie na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 3/S/119/2008 o prepustenie ţalobcu zo sluţobného pomeru, v ktorom rozsudkom zo dňa

1. decembra 2009 bola ţaloba ţalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného (č. p.: SLV-69/PK-2008 zo dňa
2. mája 2008) zamietnutá. Dôvodom prepustenia ţalobcu zo sluţobného pomeru príslušníka policajného zboru bolo porušenie sluţobnej prísahy a sluţobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v sluţobnom pomere by bolo na ujmu dôleţitých záujmov štátnej sluţby. Skutočnosťou zakladajúcou dôvod skončenia sluţobného pomeru bolo, ţe sa dopustil skutkov uvedených v personálnom rozkaze ministra vnútra Slovenskej republiky č. 45 zo dňa 27.02.2008 a to, ţe prednostne, bez prítomnosti vlastníka, drţiteľa vozidla alebo splnomocnenej osoby na základe poţiadavky Š. K., ktorý vţdy zabezpečil aj potrebné doklady, okrem iného vykonal dňa 25.07.2007

§ 329ods.

1, 2 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s pokračujúcim prečinom zneuţívania právomoci verejného činiteľa

§ 326ods.

1 písm. a/, Trestného zákona,

uznesenia o vznesení obvinenia OBPK Stred zo dňa 10.01.2008 č. k. PPZ-38/BPK-S-2007. Predmetom konania na najvyššom súde nebola trestná vec. Vychádzajúc z ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR týkajúcej sa problematiky prepustenia zo sluţobného pomeru policajta (napr. nález ÚS č. k. III. ÚS 263/06, rozsudok NS SR č. k. 1 Sţo/152/2007), účelom súdneho konania je len otázka, či sú splnené predpoklady na prepustenie policajta zo služobného pomeru. Pre posúdenie konania policajta postačuje preukázanie skutku, ktorý bol dôvodom na prepustenie a skutkové zistenia musia byť zadovážené spôsobom, ktorý predpokladá zákon. Z formálne právneho hľadiska, ten istý skutok, pre ktorý je vznesené obvinenie z trestného činu, môţe byť súčasne dôvodom na prepustenie príslušníka policajného zboru. V kvázi jednočinnom súbehu môţe byť tým istým skutkom naplnená nielen skutková podstata trestného činu, ale aj zákonný dôvod

§ 192ods.

1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. Súbeh vylučuje iba skutočnosť, ţe veci patria do právomoci rozdielnych orgánov. Pokiaľ ţalobca nebol právoplatne odsúdený pre trestný čin, je moţné vyhodnocovať skutok iba v nadväznosti na porušenie interných predpisov na zvýšenie disciplíny policajtov. Vzhľadom na to, ţe trestné konanie i konanie o skončenie sluţobného pomeru prebiehajú súbeţne, dôkazy musia byť vyhodnotené samostatne a ustálené detaily skutku v nadväznosti na porušenie konkrétnych sluţobných povinností. Do právoplatného rozhodnutia o vine ţalobcu v trestnom konaní musí ţalovaný pri vyhodnocovaní dôkazov postupovať autonómne. Žalobcom predloţené uznesenie prokurátorky Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR č. VII/2 Gv 73/07-117 zo dňa 26. augusta 2013 je dôkazom toho, ţe trestné stíhanie ţalobcu za zločin prijímania úplatku

§ 329ods.

1, ods. 2 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s pokračujúcim prečinom zneuţívania právomoci verejného činiteľa

§ 326ods.

1 písm. a/ Trestného zákona bolo zastavené preto, ţe nie sú tieto skutky trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Zastavenie trestného konania voči ţalobcovi je však pre danú vec nepodstatné. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ţalovaného vyplýva, ţe protiprávne konanie zakladajúce dôvod prepustenia, ktorým je zvlášť hrubé porušenie sluţobnej prísahy (sluţobná disciplína je konkretizovaná internými predpismi) a sluţobnej povinnosti, bolo ţalobcovi preukázané výpoveďou svedka P. H., v prospech ktorého bola vykonaná evidencia vozidla. Úlohou najvyššieho, ako aj krajského súdu v preskúmavacom konaní bolo posúdiť, či správny orgán postupoval v súlade so zákonom a či konaním ţalobcu boli naplnené znaky 7 3 Sţo/59/2013 prepúšťacieho dôvodu

§ 192ods.

1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. z hľadiska závaţnosti moţného negatívneho vplyvu v sluţobnom pomere. Pri rozhodovaní o prepustení zo sluţobného pomeru príslušníka policajného zboru je potrebné, aby boli splnené podmienky prepustenia, to znamená, aby bolo dostatočne preukázané, ţe protiprávnym konaním porušil sluţobnú povinnosť a sluţobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v sluţobnom pomere by bolo zároveň na ujmu dôleţitých záujmov štátnej sluţby.

§ 233ods.

1 zákona č. 73/1998 Z.z., oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady. Oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo neprospech účastníka konania (ods. 2 citovaného zákona č. 73/1998 Z.z.).

§ 241ods.

3 zákona č. 73/1998 Zb. v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri pouţití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval. Za dôkaz môţu slúţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka. Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. Oprávnený orgán hodnotí dôkazy

vlastnej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (§ 238 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 73/1998 Z.z.). Z obsahu napadnutých administratívnych rozhodnutí je zrejmé, ţe sa predmetnými návrhmi na vykonanie dôkazov správne orgány nezaoberali aj keď ich povinnosťou je dostatočne zistiť skutkový stav veci a v prípade, ak ţalovaný alebo správny orgán prvého stupňa povaţovali vykonanie navrhnutých dôkazov na nedôvodné bolo potrebné, aby v rozhodnutiach uviedli skutočnosti, ktoré ich k takémuto rozhodnutiu viedli. Najvyšší súd považuje za ústavne konformný len taký výklad príslušného právneho predpisu (ustanovenia zákona), ktorý neukracuje účastníka na jeho práve poznať dôvody akéhokoľvek rozhodnutia dotýkajúceho sa jeho práv a oprávnených záujmov. Rozhodovanie správneho orgánu má vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a konanie treba viesť tak, aby posilňovalo dôveru občanov v správnosť rozhodovania, aby prijaté rozhodnutia správnych orgánov boli úplné a výstižné (a presvedčivé), ktoré majú účastníkov presvedčiť o správnosti jeho rozhodovania a postupu. Najvyšší súd Slovenskej republiky v zrušujúcom rozsudku sp. zn. 8Sţo/83/2010 z 27. januára 2011 uviedol, ţe správne orgány oboch stupňov rozhodli bez riadneho zistenia skutočného stavu veci, a teda bez zadováţenia objektívnych podkladov pre rozhodnutie. 8 3 Sţo/59/2013 Skutočnosť, ţe odvolací orgán kládol ţalobcovi za vinu spáchanie ďalšieho skutku, ktorý v rozhodnutí prvostupňového orgánu nebol uvedený, predstavuje také závaţné pochybenie, ktoré má za následok porušenie práva ţalobcu na spravodlivý proces, keďţe sa k tomuto skutku nemohol vyjadriť. Najvyšší súd v citovanom rozsudku tieţ uviedol, cit.: „ ... nie je povinnosťou prieskumného súdu nahradiť použité správne uváženie svojím vlastným. Súčasťou preskúmania súdu je i posúdenie, či správne uváženie je logickým vyústením riadneho hodnotenia skutkových zistení.“ Treba dodať, ţe pri vyuţití správnej úvahy je potrebné, aby správny orgán jej pouţitie dostatočným spôsobom zdôvodnil. Výrok rozhodnutia musí obsahovať opis skutku, ktorého sa ţalobca dopustil, aby nebol zameniteľný s iným konaním. V preskúmavanej veci sa ţalovaný správny orgán neriadil pokynom uvedeným v rozsudku najvyššieho súdu a jeho právnym názorom (§ 250r O.s.p.) pri zisťovaní skutočného stavu veci ak v priebehu konania žalobcovi kládol za vinu ďalší skutok, ktorý vo výroku rozhodnutia absentuje, a s ktorým je spojený tak závaţný postih, akým je prepustenie policajta zo sluţobného pomeru. Naviac, ţiadne dôkazy svedčiace v prospech alebo neprospech účastníka, nevykonal. Úlohou súdu vykonávajúceho prieskum rozhodnutia správneho orgánu nie je nahrádzať jeho činnosť, ale len preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia ako aj postupu, ktorý jeho prijatiu predchádzal. Pri rozhodovaní o prepustení zo sluţobného pomeru je potrebné, aby bolo ţalobcovi dostatočne preukázané, ţe svojím konaním závaţným spôsobom porušil základnú povinnosť a zároveň boli dodržané všetky jeho procesné práva. Senát najvyššieho súdu sa v tomto prípade nestotoţnil s názorom vysloveným v rozsudku Krajského súdu v Bratislave a na základe uvedených právnych skutočností a vyhodnotení odvolacích námietok ţalobcu rozhodol tak, ţe napadnutý rozsudok

§ 250ja ods.

3 O.s.p. zmenil, rozhodnutie ţalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. O trovách konania rozhodol najvyšší súd

§ 250kods.

1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 224 ods. 2 O.s.p. tak, ţe úspešnému ţalobcovi priznal právo na ich náhradu. Trovy konania pozostávajú z troch úkonov právnej sluţby:

1. prevzatie a príprava zastúpenia,
2. písomné podanie na súd – podanie návrhu na začatie konania vo výške 2x 123,50 € a k tomu prislúchajúci reţijný paušál vo výške 2x 7,41 € a
3. písomné podanie na súd – odvolanie proti rozsudku krajského súdu vo výške 130,16 € a k tomu prislúchajúci reţijný paušál vo výške 7,81 €, t.j. 399,79 € + 20% DPH = 479,74 €. Trovy konania boli vyčíslené a špecifikované advokátom v podaní zo dňa 31.07.2013 a priznané

§ 11ods.

4 v spojení s 14 ods. 1 písm. a/, b/, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 9 3 Sţo/59/2013 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení neskorších predpisov. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 01. 05. 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 03. júna 2014. JUDr. Gabriela G E R D O V Á predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková