← Slovensko

§ 34 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch

Obsah (6)§ 250j§ 5§ 27§ 34§ 8§ 224

Najvyšší súd 3 Sţo/42/2013 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD. a zo sudcov JUDr

§ 250jods.

1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) ţalobu ţalobcu zamietol a nepriznal mu právo na náhradu trov konania. Ţalobca sa podanou ţalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ministerky spravodlivosti SR č. 7610/2009/52-RK zo dňa 21.12.2011, ktorým bolo zmenené prvostupňové rozhodnutie č. 7610/2009/52 zo dňa 11.03.2011 tak, ţe ţalobca bol

3 Sţo/42/2013 2 § 34 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu vydania administratívnych rozhodnutí (ďalej len zákon č. 382/2004 Z.z.) vyčiarknutý zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, z oddielu na zápis znalcov, odbor: Písmoznalectvo, odvetvie: Ručné písmo (identifikácia pisateľa). Zmena prvostupňového rozhodnutia sa týkala formálnej stránky výroku prvostupňového rozhodnutia, keďţe došlo k zmene názvu znaleckého odboru, v rámci ktorého ţalobca vykonával svoju znaleckú činnosť. Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, ţe ţalobca bol riadne pozvaný na dva termíny odbornej skúšky, pričom sa z obidvoch ospravedlnil pre náhle zhoršenie zdravotného stavu a vţdy len niekoľko dní pred samotným termínom skúšky. Tieto subjektívne dôvody boli pričítané na ťarchu ţalobcu. Druhostupňový správny orgán sa zaoberal aj samotnou podstatou neúčasti ţalobcu na skúškach a vyslovil názor o účelovosti oboch tvrdených práceneschopnostiach ţalobcu, s cieľom vyhnúť sa vykonaniu odbornej skúšky. Terajšie vyčiarknutie ţalobcu zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov nepredstavuje trvalú prekáţku pre opätovný zápis ţalobcu do tohto zoznamu, pretoţe prekáţka

§ 5ods.

1 písm. i/ zákona č. 382/2004 Z.z. sa vzťahuje len na vyčiarknutie uloţené ako disciplinárne opatrenie

§ 27ods.

3 písm. d/ zákona č. 382/2004 Z.z. a ţalobca tak kedykoľvek môţe podať ţiadosť o zápis, ktorému bude samozrejme predchádzať, splnenie všetkých zákonných predpokladov. II. Proti rozsudku krajského súdu podal ţalobca včas odvolanie a navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/20/12-58 zo dňa 16.01.2013 a ţalobe v celom rozsahu vyhovel, prípadne napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Ţalobca úvodom zhrnul skutkový stav, z ktorého vychádzal súd prvého stupňa pri svojom rozhodnutí, s ktorým sa však ţalobca nestotoţnil. Ţalovaný je subjektom verejného práva vykonávajúceho právomoc štátneho orgánu, ktorý je povinný postupovať

čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ústava). Právny názor súdu, ktorým dôvodí, ţe lehota stanovená právnym predpisom nebola prepadná, ale skôr poriadková a táto nebráni kedykoľvek ţalovanému uplatniť právo vyčiarknuť ţalobcu zo zoznamu

§ 34ods.

4 zákona č. 382/2004 Z.z. je nesprávnym názorom, nalomujúcim princípy právnej istoty plynúce z ustanovenia čl. 152 ods. 4 ústavy. Rovnako za porušenie zásady proporcionality povaţuje ţalobca názor súdu k otázke plynúcich lehôt. Ţalobca poukázal na skutočnosť, ţe stanovenie hmotnoprávnych lehôt obsiahnutých v jednotlivých predpisoch materiálneho práva je významná najmä pre posúdenie, či určité bolo uplatnené riadne a včas. Pokiaľ ţalovaný, vedomý si povinností zodpovedajúcich pri uplatnení tzv. prechodných ustanovení právneho predpisu, ktoré zákonodarca premietol do obsahu právnej normy, neuplatnil v zákonom stanovenej lehote, právo zakladajúce právomoc správneho orgánu aplikovaním 3 Sţo/42/2013 3 ustanovenia § 34 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z., pomocou ktorého (nad zákonom limitujúci čas) na rozdiel od kvalifikovaných dôvodov daných v ustanovení § 8 zákona č. 382/2004 Z.z. mohol uplatniť právo vyčiarknutia znalca zo zoznamu a ak v takto stanovenej lehote neurobil, potom právo správneho orgánu uplatniť mimoriadny postup, na základe ktorého by malo dôjsť k vyčiarknutiu, zaniklo. Po uplynutí zákonom stanovenej lehoty mohol správny orgán postupovať uţ len aplikáciou kvalifikovaných dôvodov

§ 8zákona č.

382/2004 Z.z. a nie

prechodného ustanovenia § 34 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z. Nesplnenie povinnosti znalca, umoţňovalo správnemu orgánu včas uplatniť právo na aplikáciu ustanovenia § 34 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z. Vyčiarknutie zo zoznamu znalcov má povahu sankčného opatrenia s dopadom na samotnú podstatu činnosti znalca. Ţalobca si splnil zákonom stanovené povinnosti

§ 5ods.

1 písm. d/ zákona č. 382/2004 Z.z., keď absolvoval skúšky z odborného minima dňa 16.03.2007. Následne si ţalobca podal prihlášku na odbornú skúšku

§ 5ods.

3 vyhlášky č. 490/2004 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška č. 490/2004 Z.z.) na konkrétny dátum 28.06.2007, kedy bola naplánovaná odborná skúška aj pre ostatných znalcov z odboru písmoznalectvo, avšak ţalovaný ţalobcovi neumoţnil vykonanie tejto skúšky. Ţalobca v závere svojho odvolania poukázal ešte na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj na ustanovenia čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Dňa 24.09.2013 bolo Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) doručené doplnenie odvolania ţalobcu, v ktorom uviedol, ţe písomnú prihlášku podal riadne a včas na ministerstvo, pričom od prihlásenia sa na skúšku zo dňa 18.06.2007 do 31.08.2008 nebola ţalobcovi zaslaná ţiadna pozvánka na vykonanie potrebnej skúšky. Ţalobca sa po úspešnom absolvovaní skúšky z odborného minima prihlásil na odbornú skúšku, ktorá sa pre väčšinu písmoznalcov mala konať dňa 28.06.2007, avšak namiesto pozvánky bolo ţalobcovi doručené, ţe ţiadosť ţalobcu je evidovaná a bude mu určený nový termín konania. Následne ţalobca čakal na nový termín konania skúšky a na vykonanie odbornej skúšky bol pozvaný aţ dňa 26.04.2010 a následne 16.05.2011, ktorých sa ţalobca z dôvodu práceneschopnosti zúčastniť nemohol. Dňa 20.05.2011 poţiadal ţalobca o nový termín vykonania skúšky, pričom ţalovaný mu zaslal odpoveď, ţe ţiadosť eviduje a určí nový termín skúšky. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len Ministerstvo spravodlivosti SR) tak svojím postupom neumoţnilo ţalobcovi v zákonom stanovenej lehote, do 31.08.2007 vykonať odbornú skúšku. Nemoţno prikladať na ťarchu ţalobcu, ktorý sa v dôsledku nepriaznivého zdravotného stavu nemohol zúčastniť predmetných termínov skúšky a sankcionovať ho za to. Prvostupňové rozhodnutie ţalovaného zo dňa 11.03.2011 si ţalobca prevzal dňa 30.05.2011, čiţe po termíne odbornej skúšky, ktorá sa mala konať dňa 16.05.

  1. Ţalobca taktieţ poukázal na existenciu prekáţky res iudicata, keďţe prvostupňové rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti SR o vyčiarknutí zo dňa 27.08.2009 a prvostupňové rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 11.03.2011, ktoré vyvolalo celé konanie 3 Sţo/42/2013 4 o vyčiarknutí ţalobcu zo zoznamu znalcov, čo sa týka skutkového stavu sú absolútne totoţné. Aţ následným rozhodnutím Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 21.12.2011 sa píše o nových skutočnostiach. V čase vydania rozhodnutia Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 11.03.2011, doručeného ţalobcovi dňa 30.05.2011, nemohlo ministerstvo vedieť, či sa ţalobca zúčastní odbornej skúšky dňa 16.05.
  2. Povinnosťou ţalobcu v zmysle § 34 ods. 5 zákona č. 382/2004 Z.z. bolo prihlásiť sa na odbornú skúšku najneskôr do 31.12.2007, čo ţalobca dňa 18.06.2007 splnil. Následne bolo povinnosťou ţalovaného umoţniť ţalobcovi vykonať odbornú skúšku v súlade s týmto zákonom. Keďţe ţalovaný si túto povinnosť nesplnil, nemoţno predmetné ustanovenie vykladať v neprospech ţalobcu. III. Ţalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril. Odvolanie ţalobcu mu bolo doručené dňa 29.05.2013 a doplnenie odvolania dňa 23.04.
  3. IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia zverejnené najmenej 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.). Z obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu senát najvyššieho súdu zistil, ţe ţalobca bol vymenovaný za znalca dňa 28.04.1998, zákon č. 382/2004 Z.z. nadobudol účinnosť dňa 01.09.
  4. V zmysle § 34 ods. 3 písm. b/ zákona č. 382/2004 Z.z. bol ţalobca ako znalec povinný do 31.08.2007 preukázať splnenie podmienky odborného minima a odbornej skúšky

tohto zákona. Ţalobca bol vyčiarknutý zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov dňa 18.01.2007, čo však bolo zrušené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/175/07-51 zo dňa 01.04.

  1. Ţalobca absolvoval odborné minimum a dňa 18.06.2007 podal u ţalovaného prihlášku na odbornú skúšku v odbore: Písmoznalectvo, odvetvie: ručné písmo. Dňa 28.08.2009 ţalobca poţiadal o oznámenie termínu vykonania odbornej skúšky. Rozhodnutím č. 29583/2009/51/ZT zo dňa 27.08.2009 Ministerstvo spravodlivosti SR rozhodlo o vyčiarknutí ţalobcu zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov. Toto prvostupňové rozhodnutie bolo rozhodnutím č. 29583/2009/51/ZT zo dňa 30.10.2009 v celom rozsahu v rámci autoremedúry zrušené, z dôvodu, ţe absolvovanie odbornej skúšky v predmetnom odbore mu objektívne nebolo umoţnené. 3 Sţo/42/2013 5 Ţalobca bol na základe poverenia pozvaný na odbornú skúšku znalca na termín 26.04.
  2. Dňa 23.04.2010 ţalobca poţiadal o ospravedlnenie neúčasti na odbornej skúške dňa 26.04.2010 z dôvodu váţneho ochorenia. Dňa 28.05.2010 podal ţalobca opätovne ţiadosť o vykonanie odbornej skúšky. Ústavom súdneho inţinierstva v Ţiline bol ţalobcovi určený nový termín odbornej skúšky na deň 16.05.2011, avšak aj z tohto termínu sa ţalobca dňa 11.05.2011 ospravedlnil z dôvodu práceneschopnosti. Rozhodnutím Ministerstva spravodlivosti SR č. 7610/2009/52 zo dňa 11.03.2011 bol ţalobca

§ 34ods.

6 zákona č. 382/2004 Z.z. vyčiarknutý zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov z dôvodu, ţe nevykonal odbornú skúšku znalca z predmetného odboru a nesplnenie tejto povinnosti, vyplývajúcej z § 34 ods. 4 zákona č. 382/2004 Z.z. znalcom malo za následok vznik povinnosti Ministerstva spravodlivosti SR rozhodnúť o jeho vyčiarknutí do 31.08.2009. Rozhodnutím ministersky spravodlivosti č. 7610/2009/52-RK zo dňa 21.12.2011 bolo zmenené prvostupňové rozhodnutie č. 7610/2009/52 zo dňa 11.03.2011, avšak len z formálnej stránky, týkajúcej sa zmeny názvu znaleckého odboru.

§ 34ods.

1 zákona č. 382/2004 Z.z. znalci a tlmočníci, ktorí sú vymenovaní ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, ústavy a iné pracoviská zapísané v zozname

doterajších predpisov, sa povaţujú za znalcov - fyzické osoby, znalecké organizácie alebo tlmočníkov

tohto zákona.

§ 34ods.

3 zákona č. 382/2004 Z.z. znalci - fyzické osoby, znalecké organizácie, tlmočníci a prekladatelia

odsekov 1 a 2 sú povinní ministerstvu

  1. a)do 28. februára 2005 1. preukázať splnenie podmienky bezúhonnosti, 2. predloţiť doklad o zaplatení správneho poplatku za zápis do zoznamu, 3. predloţiť úradne osvedčenú kópiu zmluvy o uzavretí poistenia zodpovednosti za škodu, ktorá by mohla vzniknúť v súvislosti s vykonávaním znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti alebo prekladateľskej činnosti, 4. nahlásiť údaje, ktoré sa zapisujú do zoznamu,
  2. b)do 31. augusta 2007 preukázať splnenie podmienky odborného minima a odbornej skúšky

tohto zákona.

§ 34ods.

4 zákona č. 382/2004 Z.z. znalci, tlmočníci a prekladatelia

odsekov 1 a 2, ktorí do 31. augusta 2007 nepreukázali splnenie podmienky

§ 34ods.

3 písm. b/ sú povinní preukázať splnenie podmienky odborného minima a odbornej skúšky

tohto zákona do 31. augusta 2008.

§ 34ods.

5 zákona č. 382/2004 Z.z. znalci, tlmočníci a prekladatelia

odsekov 1 a 2, ktorí majú záujem absolvovať odbornú skúšku

tohto zákona, musia na účely preukázania splnenia podmienky odbornej skúšky

odseku 4 podať prihlášku 3 Sţo/42/2013 6 na odbornú skúšku najneskôr do 31. decembra 2007; na neskôr podané prihlášky sa neprihliada.

§ 34ods.

6 zákona č. 382/2004 Z.z. Ministerstvo rozhodne o vyčiarknutí znalca - fyzickej osoby, znaleckej organizácie, tlmočníka alebo prekladateľa

odsekov 1 a 2 zo zoznamu najneskôr do

  1. februára 2006, ak nesplní podmienky uvedené v odseku 3 písm. a/, alebo do
  2. augusta 2009, ak nesplní podmienky uvedené v odseku 3 písm. b/. Senát odvolacieho súdu sa stotoţnil s názorom súdu prvého stupňa ohľadom povinnosti znalca v zmysle § 34 ods. 3 písm. b/ zákona č. 382/2004 Z.z. preukázať splnenie podmienky odbornej skúšky a odborného minima. Ţalobca úspešne absolvoval odborné minimum, avšak neabsolvoval odbornú skúšku. Rovnako

najvyššieho súdu nie je moţné administratívne rozhodnutie zo dňa 27.08.2009 povaţovať za prekáţku veci rozhodnutej k prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 11.03.2011, keďţe ţalobca v prvom prípade nemal reálnu moţnosť odbornú skúšku absolvovať. Ţalobca poukázal na to, ţe si podal prihlášku dňa 18.06.2007, avšak skúška v odbore Písomníctvo, odvetvie: ručné písmo sa konala uţ dňa 28.06.2007, teda len 10 dní po doručení uvedenej ţiadosti, a tak ţalobcovi nebolo umoţnené zúčastniť sa na odbornej skúške. Lehotu, stanovenú na rozhodnutie o vyčiarknutí znalca v zmysle § 34 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z. nie je moţné vykladať v tom zmysle, ţe v prípade, ak ministerstvo nestihlo rozhodnúť o vyčiarknutí znalca do stanovenej lehoty, t.j. do 31.08.2009, znalec má naďalej právo zostať zapísaný v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, a to i napriek tomu, ţe nesplnil podmienky stanovené zákonom. Naopak i

názoru senátu odvolacieho súdu nejde o takú zákonnú lehotu, ktorá by mala charakter prekluzívny, z hľadiska posúdenia plynutia lehoty na vydanie rozhodnutia ministerstva. Správne preto ustálil prvostupňový súd, keď vo svojom rozsudku konštatoval, ţe nedodrţanie tejto lehoty nemá za následok zánik práva ţalovaného vydať rozhodnutie o vyčiarknutí znalca. Pokiaľ by nedodrţanie tejto lehoty znamenalo zánik práva ţalovaného vydať predmetné rozhodnutie, musel by byť jej prepadný účinok stanovený v zákone, čo však nie je. Verejným záujmom obsiahnutým v predmetnom zákone je, aby výkon znaleckej činnosti bol vykonávaný len osobami, ktoré svoju odbornosť preukázali i odbornými skúškami. Ţalobca od účinnosti zákona vedel o povinnosti vykonať odbornú skúšku tak, ako je to stanovené v § 34 zákona č. 382/2004 Z.z., t.j. od 01.09.2004, a bolo len v jeho záujme, aby splnil všetky zákonom poţadované predpoklady. Poukazujúc na uvedené, sa

názoru najvyššieho súdu, ţalobca nemôţe z hľadiska posúdenia zákonnosti predmetného rozhodnutia ţalovaného úspešne odvolávať len na to, ţe sa z oboch predvolaných termínov na vykonanie odbornej skúšky ospravedlnil a to z dôvodu pracovnej neschopnosti. Pokiaľ mu uvedené subjektívne prekáţky bránili dostaviť sa na stanovený termín odbornej skúšky, čoho následkom bolo vydanie rozhodnutia o jeho vyčiarknutí zo zoznamu znalcov, 3 Sţo/42/2013 7 má ţalobca moţnosť uchádzať sa po splnení zákonom stanovených podmienok o nový zápis do tohto zoznamu. Odvolací súd sa stotoţnil i so záverom ţalovaného k zistenému skutkovému stavu o tom, či vôbec ţalobcom tvrdené dôvody existovali. Je totiţ zrejmé, ţe jeho zdravotný stav sa vţdy zhoršil niekoľko dní pred skúškou (

  1. apríla 2010, resp.
  2. mája 2011). Ďalej bol vţdy vyšetrovaný lekárkou, ktorej ambulancia sa nachádza v Bratislave, avšak ospravedlnenia neúčasti sú datované vţdy v Trenčíne. V prvom prípade mal ţalobca dňa
  3. apríla 2010 predpísaný kľud na lôţku (po vyšetrení lekárkou v Bratislave), následne
  4. apríla 2010 (t.j. deň po vyšetrení) faxoval svoje ospravedlnenie z faxového čísla JUDr. I. N. z T.. V druhom prípade je ospravedlnenie datované v rovnaký deň ako potvrdenie lekára (
  5. mája 2011), avšak bolo podané v Trenčíne, kým vyšetrenie vykonala lekárka v Bratislave. Tieto skutočnosti spochybňujú, či bol ţalobca v daných časoch skutočne natoľko chorý, aby sa nemohol dostaviť na skúšku, keď sa v oboch prípadoch mohol dopraviť z Bratislavy do Trenčína. S poukazom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/20/12-58 zo dňa 16.01.2013 ako vecne správny

§ 250ja ods.

3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 219 ods. l, 2 O.s.p. potvrdil, keďţe dôvody, ktoré prvostupňový súd v rozsudku uviedol, povaţuje za správne. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol

§ 224ods.

l O.s.p. v spojení s § 246c ods. l veta prvá O.s.p. a § 250k ods. l O.s.p. Ţalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V senáte rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od

  1. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa
  2. mája 2014 JUDr. Jana Z E M K O V Á PhD. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.