2, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. j/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov a iné, prerokoval na verejnom zasadnutí
1 písm. e/, písm. d/ zák. č. 301/2005 Z.z. účinného od 1. januára 2006 (Tr. por.) sa z r u š u j e celý výrok o trestoch u obžalovaných E. D., A. H. a J. H..
3 zák. č. 301/2005 Z.z. (Tr. por.) pri nezmenených výrokoch o vine obžalovaných E. D., A. H. a J. H. z rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo
2, § 29 ods. 1, ods. 2, § 35 ods. 1, § 42 ods. 2 zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (Tr. zák.) k úhrnným výnimočným trestom odňatia slobody : E. D. v trvaní 25 (dvadsaťpäť) rokov, J. H. v trvaní 25 (dvadsaťpäť) rokov, A. H. v trvaní 25 (dvadsaťpäť) rokov.
2 písm. c/ zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (Tr. zák.) sa obžalovaní na výkon trestu odňatia slobody zaraďujú do III. (tretej) nápravnovýchovnej skupiny.
č. 301/2005 Z.z. (Tr. por.) odvolanie obžalovaného A. H. sa z a m i e t a . O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo
2, § 222 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb., obžalovaní E. D., J. H. a A. H. ako obzvlášť nebezpeční recidivisti
1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. a v bode 2/ obžalovaní E. D., J. H. a A. H. boli uznaní za vinných z trestného činu vraždy formou spolupáchateľstva
2, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. j/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb., ako obzvlášť nebezpeční recidivisti
1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. a obţalovaná S. L. z trestného činu neoznámenia trestného činu
1 Tr. zák., na tom skutkovom základe, ţe 1/ obžalovaní E. D., J. H., A. H., S. C. a M. K. dňa 23. decembra 2003 v popoludňajších hodinách v chatovej oblasti časti K., v chate V. B., postupne dlhší čas 3 4 To 9/2014 striedavo fyzicky napádali L. K., nar. X. tak, ţe ho E. D. bil päsťami do hlavy, J. H. ho bil polenami a päsťami do hlavy, kopal mu do hlavy a celého tela, skákal po ňom, A. H. ho kopal do hlavy a celého tela, S. C. ho bila topánkou po hlave a kopala doňho a M. K. mu kopala do hlavy, čím L. K. spôsobili ťaţký opuch mozgu pri pomliaţdení mozgu a vnútrolebečnom krvácaní zranenia, ktorým poškodený bezprostredne
hol na mieste činu, 2/ obžalovaní E. D., J. H. a A. H. dňa 26. decembra 2003 v dopoludňajších hodinách v chatovej oblasti časti K. po predchádzajúcom dohovore v úmysle odstrániť svedka usmrtenia L. K. usmrtili S. Š., nar. X. tak, ţe potom ako S. L. zakúpila lepkavú chemikáliu (bez vedomosti na účel pouţitia), vylákali ho do lesa, kde ho E. D. ponúkol touto chemikáliou v úmysle ho otráviť a následne J. H. s E. D. ho zvalili na zem, násilím mu liali chemikáliu do úst, a potom za prítomnosti A. H. a S. L. mu E. D. kuchynským noţom prerezal veľkou silou spoločnú krčnú tepnu. S. Š. utrpel poleptanie tváre i vnútorných orgánov a bezprostredne po úplnom prerezaní veľkej spoločnej krčnej tepny vykrvácal, pri čine prítomná S. L. čin neoznámila prokurátorovi, vyšetrovateľovi alebo policajnému orgánu. Prvostupňový súd za tieto trestné činy
2, § 35 ods. 2, § 29 ods. 1, § 42 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov uložil obžalovaným úhrnné výnimočné tresty odňatia slobody v trvaní E. D. 25 rokov, J. H. 25 rokov a A.... H. 25 rokov, na výkon ktorých týchto obžalovaných
3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. zaradil do III. (tretej) nápravnovýchovnej skupiny. Obţalovaným M. K. a S. C.
3 Tr. zák. uloţil tresty odňatia slobody kaţdej v trvaní 5 rokov. Obţalovanej S. L.
1 Tr. zák. uloţil trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov.
1 písm. a/ Tr. zák. tieto obţalované pre výkon uloţených trestov zaradil do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.
1 Tr. por. poškodenú O. Š., nar. X., bytom K. s nárokom na náhradu škody odkázal na konanie o veciach občianskoprávnych. Uzneseniami Krajského súdu v Košiciach z
1 Tr. por. č. 301/2005 Z.z. povolené obnovy konania za súčasného zrušenia výrokov o trestoch
1 Tr. por. č. 301/2005 Z.z. ohľadne týchto obžalovaných z rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo 16. januára 2007, sp. zn. 6 T 1/2005, a títo obžalovaní boli
por. č. 301/2005 Z.z. vzatí do väzby. Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z
2, § 35 ods. 2, § 29 ods. 1, § 42 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov na výnimočné úhrnné tresty odňatia slobody E. D. v trvaní 25 rokov, J. H. v trvaní 25 rokov a A. H. v trvaní 21 rokov.
2 písm. c/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov boli uvedení obžalovaní na výkon trestu odňatia slobody zaradení do III. (tretej) nápravnovýchovnej skupiny. Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení podali odvolania obžalovaní E. D., A. H. a J. H., ktoré odôvodnili sčasti samostatne, sčasti prostredníctvom obhajcov. Prokurátor Krajskej prokuratúry v Košiciach (ďalej iba prokurátor) podal odvolanie výlučne v neprospech obžalovaného A. H. a u ostatných obţalovaných sa tohto práva vzdal. Obžalovaný E. D. v dôvodoch odvolania z 26. mája 2014, 27. mája 2014 a 5. augusta 2014, ktorého prílohami sú vyjadrenia k skutkovým zisteniam a zaujatosti sudcov, poukázal na to, ţe krajský súd mu napadnutým rozsudkom uloţil rovnaký trest, ako v pôvodnom konaní, a to napriek nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky týkajúceho sa asperačnej zásady, pre ktorú bola povolená obnova konania.
jeho názoru sa tak stalo pre jeho maďarskú národnosť ako i preto, ţe senát tohto súdu je voči nemu zaujatý. Uviedol, ţe svoje konanie úprimne oľutoval, vo výkone pôvodného trestu sa správal slušne, disciplinárne trestaný nebol a za kvalitnú prácu bol odmenený. Preto uloţený trest povaţuje za neprimeraný a nezákonný. Z týchto dôvodov najvyššiemu súdu navrhol, aby napadnutý rozsudok zrušil a uložil mu trest odňatia slobody v primeranej výške. 5 4 To 9/2014 Pre úplnosť je potrebné uviesť, ţe obžalovaný E. D. v písomnom oznámení z
1 písm. d/ Tr. por. odmietnuté, pretože nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup
2 Tr. por. Obžalovaný A. H. v dôvodoch svojho odvolania zo
jeho názoru za danej situácie mu krajský súd mal bez pouţitia sprísňujúcich ustanovení (§ 35 ods. 2 a § 42 ods. 1 Tr. zák.) a spolupáchateľstva (§ 9 ods. 2 Tr. zák.) uloţiť zmiernený trest v rozpätí od 12 do 16 rokov. Uloţenie trestu v trvaní 21 rokov nezodpovedá miere jeho zavinenia, a preto sa domáhal uloţenia trestu vo výmere 15 rokov. Keďţe z pôvodne uloţeného trestu odňatia slobody vo výmere 25 rokov vykonal 10 rokov a 5 mesiacov a jeho hodnotenie počas tohto výkonu trestu bolo kladné, mal ho krajský súd pre výkon novo uloţeného trestu zaradiť do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny. Najvyššiemu súdu preto navrhol, aby napadnutý rozsudok zrušil vo všetkých výrokoch a vec vrátil krajskému súdu 6 4 To 9/2014 na nové prejednanie a rozhodnutie, alternatívne, aby po zrušení tohto rozsudku vo veci sám rozhodol tak, že mu uloží miernejší trest v intenciách jeho odvolania. Odvolanie prokurátora podané v jeho neprospech navrhol zamietnuť. Obžalovaný J. H. v dôvodoch svojho odvolania z 23. júna 2014 a 8. júla 2014 krajskému súdu vytkol, ţe pri rozhodovaní o novom treste po povolení obnovy konania opätovne vychádzal z asperačnej zásady
2 Tr. zák. v dôsledku čoho mu uloţil rovnako prísny trest ako v pôvodnom konaní. Opomenul prihliadnuť k miere jeho zavinenia, ktorá je niţšia ako u obţalovaného E. D..
jeho názoru krajský súd pri novom ukladaní trestu nevzal do úvahy ani fakt, ţe k odhaleniu skutku došlo jeho pričinením a pri jeho objasňovaní spolupracoval. Posudzované konanie úprimne oľutoval a pozostalým sa ospravedlnil. Rovnako tak nebola zohľadnená kriminálna minulosť obţalovaných, z ktorých A. H. bol 18 krát, E. D. 9 krát a on len 2 krát súdne trestaný, z toho jedenkrát sa osvedčil v skúšobnej dobe po podmienečnom odsúdení. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto požiadal, aby po zrušení napadnutého rozsudku sám spravodlivo a objektívne posúdil mieru jeho zavinenia a aby mu po zohľadnení všetkých relevantných skutočností uložil primeraný trest, resp. aby vrátil vec krajskému súdu na opätovné prejednanie. Prokurátor v dôvodoch odvolania z 13. júna 2014 konštatoval, ţe zníţenie pôvodného trestu u obţalovaného A. H. po povolení obnovy konania z dôvodu revízie asperačnej zásady povaţuje za odporujúce podstate a zmyslu nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý revidoval základné zásady ukladania sankcii uvedených v § 41 ods. 2 Tr. zák. spočívajúce vo výpočte trestu pri viacerých trestných činoch. Podstata revízie uplatňovania asperačnej zásady a následného prehodnocovania trestu nespočíva v akejsi „všeobecnej amnestii“, resp. opätovného prehodnocovania všeobecnej miery zavinenia tak, ako to urobil krajský súd u obţalovaného A. H. v napadnutom rozsudku. Navyše v danom prípade u tohto obţalovaného použitie asperačnej zásady v pôvodnom znení § 41 ods. 2 Tr. zák. v skutočnosti nebolo ani uplatnené. V osobe tohto obţalovaného ide 18 krát súdne trestaného páchateľa, obzvlášť nebezpečného recidivistu, ktorý spáchal dva mimoriadne závažné trestné činy, ktorými boli usmrtené dve osoby surovým spôsobom a v úmysle zakryť iný trestný čin a bol mu uložený výnimočný trest
1 Tr. zák. Pritom ten istý senát hodnotil mieru zavinenia u tohto obţalovaného rozdielne v pôvodnom konaní a v konaní po povolení obnovy i keď otázka asperácie s týmto 7 4 To 9/2014 hodnotením nemá mať súvis. Z týchto dôvodov najvyššiemu súdu navrhol, aby napadnutý rozsudok zrušil a obžalovanému A.... H. uložil trest odňatia slobody v pôvodnej výške so zaradením pre jeho výkon do III. (tretej) nápravnovýchovnej skupiny. Krajský súd v Košiciach v súlade s ustanovením § 314 Tr. por. doručil rovnopisy odvolaní ostatným stranám, ktoré by mohli byť rozhodnutím o odvolaniach priamo dotknuté, s upozornením, ţe sa môţu k odvolaniam vyjadriť a po uplynutí lehoty na podanie odvolania všetkým oprávneným osobám predloţil spis s odvolaniami krajského prokurátora a obvinených E. D., A. H. a J. H. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky. Ţiadosť obţalovaného o prepustenie z väzby na slobodu z 18. júla 2014 najvyšší súd uznesením z 19. augusta 2014 uţ zamietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, na verejnom zasadnutí na podklade odvolaní obţalovaných E. D., A. H. a J. H. a prokurátora
1 Tr. por. č. 301/2005 Z.z. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov o trestoch napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, ţe odvolania obžalovaných sú dôvodné, aj keď z iných, ako obžalovanými uplatnených odvolacích dôvodov. Odvolanie prokurátora u obžalovaného A. H. je dôvodné. Úvodom je potrebné uviesť, že obnova konania u všetkých obžalovaných bola povolená iba vo výrokoch o trestoch, a preto výroky o vine ostali nedotknuté a sú právoplatné. Z toho dôvodu sa odvolací súd dôvodmi odvolania obžalovaných týkajúcich sa viny a v dôsledku toho i skutkových zistení v pôvodnom konaní nezaoberal. Obžalovaný E. D. námietku zaujatosti voči sudcom JUDr. Z. S. a JUDr. M.D. z Krajského súdu v Košiciach vzniesol
nich sú nehumánne a neústavné. Najvyšší súd po preskúmaní veci zistil, ţe uloţené tresty čo do ich výmery, s výnimkou trestu uloţeného obţalovanému A.... H. sú síce spravodlivé a primerané, ale pri ich ukladaní krajský súd nesprávne aplikoval ustanovenia Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v rozsahu ako je na to poukázané niţšie.
1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (platného a účinného v decembri 2003, kedy boli skutky pod bodmi 1/ a 2/ napadnutého rozsudku spáchané - neskorší Trestný zákon nebol v zmysle § 16 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. pre páchateľov priaznivejší) - kto iného úmyselne usmrtí, potresce sa odňatím slobody na desať aţ pätnásť rokov.
2 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. výnimočným trestom sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený v odseku 1.
1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. výnimočným trestom sa rozumie jednak trest odňatia slobody nad pätnásť aţ do dvadsiatich piatich rokov, jednak trest odňatia slobody na doţivotie. Výnimočný trest sa môže uložiť len za trestný čin, pri ktorom to tento zákon vo všeobecnej časti (§ 43) alebo v osobitnej časti dovoľuje.
2 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. trest odňatia slobody nad pätnásť rokov aţ do dvadsiatich piatich rokov môţe súd uloţiť iba vtedy, ak stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť je veľmi vysoký a moţnosť nápravy páchateľa je obzvlášť sťaţená; to neplatí, ak súd ukladá tento výnimočný trest
1, § 94 ods. 2, § 219 ods. 2 alebo § 259b ods. 2. Krajský súd síce napadnutým rozsudkom obţalovaným uloţil výnimočné úhrnné tresty odňatia slobody aj
ustanovení § 35 ods. 2, § 42 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb., ale urobil tak iba formálne. V dôvodoch tohto rozsudku totiţ neobjasnil akým spôsobom a v akom rozsahu sprísnil ukladané tresty
pouţitých ustanovení vo výrokovej časti. Ak by totiţ došlo k skutočnému sprísneniu trestnej sadzby uvedenej v § 29 ods. 1 Tr. zák. 9 4 To 9/2014 č. 140/1961 Zb.
uvedených ustanovení, táto by vţdy prevyšovala nielen pätnásť rokov, ale aj dvadsaťpäť rokov, čo zákon zakazuje.
1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody ustanovená v tomto zákone sa u obzvlášť nebezpečného recidivistu zvyšuje o jednu tretinu. Obzvlášť nebezpečnému recidivistovi súd uloţí trest v hornej polovici takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody.
2 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. horná hranica trestnej sadzby nesmie ani po zvýšení
odseku 1 prevyšovať pätnásť rokov. Pri ukladaní výnimočného trestu odňatia slobody nad pätnásť až do dvadsiatich piatich rokov nesmie horná hranica prevyšovať dvadsaťpäť rokov.
3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. ustanovenie odseku 1 neplatí, ak súd postupuje pri ukladaní úhrnného trestu alebo súhrnného trestu
2.
2 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu a pri obzvlášť nebezpečnom recidivistovi o jednu polovicu; súd uloží páchateľovi trest v hornej polovici takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody. Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať pätnásť rokov. Pri ukladaní výnimočného trestu odňatia slobody nad pätnásť do dvadsiatich piatich rokov nesmie horná hranica zvýšenej trestnej sadzby odňatia slobody prevyšovať dvadsaťpäť rokov. Z uvedeného vyplýva, že obžalovaným vzhľadom na výrok o vine musel byť ukladaný iba úhrnný výnimočný trest odňatia slobody od 15 rokov do 25 rokov, keďže zákonné podmienky pre uloženie doživotného trestu neboli
pôvodného rozsudku splnené. Najvyššiemu súdu pritom neuniklo, že zo znaleckého posudku z odboru psychológie spracovaného znalkyňou PhDr. E. K., na čo poukázal v rozsudku krajský súd v pôvodnom konaní, vyplýva, že u všetkých obžalovaných je prognóza prevýchovy z psychologického aspektu v zásade nepriaznivá a nepravdepodobná, nakoľko ich osobnostné charakteristiky nie je možné prevýchovou preštrukturovať. Krajský súd pri ukladaní nového úhrnného výnimočného trestu odňatia slobody obžalovanému A.... H. zníženie trestu na 21 rokov odôvodnil iba prehodnotením miery 10 4 To 9/2014 jeho zavinenia zo znenia skutku v bode 2/. Pritom z tohto skutku a z jeho odôvodnenia v napadnutom rozsudku je zrejmé, ţe obţalovaný A. H. po zakúpení lepkavej chemikálie jeho druţkou si ihneď uvedomil na čo má slúţiť. Napriek tomu sa podieľal s ostatnými obţalovanými na vylákaní S. Š. do lesa a spoločne s druţkou odišiel na miesto činu, kde došlo k usmrteniu S. Š. bez toho, aby tomu zabránil. Pritom ide o obţalovaného, ktorý bol v minulosti 18 krát súdne trestaný (E. D. bol odsúdený 9 krát a J. H. 2 krát), a to aj za násilnú trestnú činnosť. Posledne uloţený nepodmienečný trest odňatia slobody vykonal
1 písm. d/ Tr. por. a prokurátora
1 písm. e/, písm. d/ Tr. por. č. 301/2005 Z.z. Po zrušení napadnutého rozsudku
týchto ustanovení vo výroku o trestoch najvyšší súd
3 Tr. por. č. 301/2005 Z.z. rozsudkom pri nezmenenom výroku o vine z pôvodného rozsudku rozhodol tak, že uložil obžalovaným rovnaké úhrnné výnimočné tresty odňatia slobody v trvaní 25 rokov bez ich sprísnenia
2, § 42 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov, lebo pri správnom použití zákona je to neprípustné. K úvahám o druhu a výške trestov, ktorými sa Najvyšší súd Slovenskej republiky riadil, okrem skôr uvedeného navyše dodáva nasledovné. Predpokladom účinnej ochrany spoločnosti, teda účinnosti generálnej a individuálnej prevencie je adekvátnosť trestov za spáchaný trestný čin, pričom trest sa musí rovnať 11 4 To 9/2014 spôsobenému bezpráviu. V zmysle poţiadavky primeranosti trestu k trestnému činu, za ktorý sa ukladá, musí byť trest úmerný škode, ktorú páchateľ trestným činom spôsobil. Druh a výmera trestu musia byť súdom v kaţdom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým záleţitostiam daného prípadu. Medzi skutočnosti, na ktoré v záujme individualizácie musí súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadať, patria spôsob spáchania činu a jeho následok, miera zavinenia, pohnútka, priťaţujúce a poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa či moţnosť jeho nápravy. Svojím úmyselným konaním obţalovaní spôsobili poškodeným L. K. a S. Š. neodstrániteľný následok, smrť poškodených, pričom tak konali spôsobom uvedeným v skutkovej vete bodov 1/ a 2/ napadnutého rozsudku svedčiacom o vysokej miere surovosti a bezcitnosti, navyše skutok v bode 2/ spáchali z obzvlášť zavrhnutiahodnej pohnútky zakryť trestný čin. Najvyšší súd tak postupoval preto, že nové rozhodnutie bolo možné urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por. Obžalovaných pre výkon uložených úhrnných výnimočných trestov odňatia slobody zaradil prvostupňový súd do III. (tretej) nápravnovýchovnej skupiny v zmysle § 39a ods. 2 písm. c/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov, pretože obžalovaným boli uložené výnimočné úhrnné tresty za trestný čin uvedený v § 62 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov. Keďže odvolanie obžalovaného A. H. nebolo dôvodné, toto
por. č. 301/2005 Z.z. zamietol. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku ţiadny riadny opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 30. septembra 2014 JUDr. Martin P i o v a r t s y , v. r. predseda senátu 12 4 To 9/2014 Vyhotovil: JUDr. Viliam Dohňanský Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.