N a j v y š š í s ú d 3 To 7/2014 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Igora Burgera a sudcov JUDr. Aleny Šiškovej a JUDr. Viliama Dohňanského na verejnom zasadnutí konanom v Bratislave dňa
- októbra 2014 v trestnej veci obţalovaného Bc. P. C. pre trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 185a ods. 1 Tr. zák. účinného do
- júna 2002, vedenej na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku pod sp. zn. PK-2T 45/2013, o odvolaní podanom obţalovaným proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku zo
- januára 2014, sp. zn. PK-2T 45/2013, takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obţalovaného Bc. P. C. sa z a m i e t a. O d ô v o d n e n i e Uvedeným rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku bol obţalovaný Bc. P. C. uznaný za vinného z trestného činu zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 185a ods. 1 Tr. zák. účinného do
- júna 2002 na tom skutkovom základe, ţe v presne nezistenom období najneskôr v roku 2001, v meste S., okres S. M. Š. zosnoval a s doposiaľ nezistenými osobami postupne vytváral a štrukturálne formoval zločineckú skupinu, neskôr nazývanú „Š.“ alebo „chlapi od Š.“, ktorá na území Trnavského a Bratislavského kraja koordinovane pôsobila aţ do
- septembra 2007 s cieľom páchania zločinov tak, aby tým získali priamo alebo nepriamo finančný a majetkový prospech, najmä spôsobom vydierania, zastrašovaním, podvodmi a vyhráţkami, pričom druh a rozsah činnosti, plánovanie síl a prostriedkov určoval výhradne M. Š., ktorý pod svojou neustálou kontrolou jednotlivými úlohami poveroval priamych podriadených členov zločineckej skupiny, tzv. pravé ruky, ktorými boli v priebehu existencie skupiny Z. K., M. Č., F. A., P. H., blízkym organizačným pracovníkom bol člen zločineckej skupiny J. F. a títo ďalej v zmysle príkazov 2 3 To 7/2014 M. Š. riadili zverené úlohy a jednotlivé akcie, ako aj členov zločineckej skupiny a osôb činných pre zločineckú skupinu, pričom členmi zločineckej skupiny boli: M. Š. ako vodca zločineckej skupiny v celom období najneskôr od roku 2001 aţ do
- septembra 2007, pričom spáchal skutky pod číslo 3/, 4/, 5/, 6/, 7/, 8/, 9/ a 11/, Z. K. najneskôr od roku 2001 do apríla aţ mája 2003, potom od presne nezisteného obdobia roku 2004 do roku
- ktorý najskôr robil rozpisovanie sluţieb biletárov a vyhadzovačov na diskotékach, potom bol v tzv. výjazdovej skupine, neskôr bol veliteľom tzv. výjazdových skupín, vymáhal pohľadávky, bol v pozícii pravej ruky M. Š., bol poverený M. Š. riadiť násilnú činnosť tzv. rozbíjačov a vyberaním nelegálnych poplatkov od podnikateľov za tzv. ochranu, P. H. najneskôr od januára roku 2005 do
- septembra 2007 bol v tzv. výjazdovej skupine spolu s členom zločineckej skupiny P. Š., bol pravou rukou M. Š. a ako člen zločineckej skupiny spáchal skutky č. 6/, 7/, 8/, 9/ a 11/, F. A. najneskôr od roku 2003 do
- septembra 2007 bol pravou rukou M. Š., vystupoval v zločineckej skupine v mene M. Š., informoval M. Š. o zatknutí P. H. a M. M. s tým, ţe uviedol „zebrali našich“ a následne sa vyhráţal R. Z.. aby nevypovedal proti M. Š., a ţe on to ide riešiť s obhajcom, mal na starosti tzv. vydieračky, P. Š. najneskôr od mesiaca august roku 2005 do presne nezisteného obdobia najneskôr do
- septembra 2007 bol členom tzv. výjazdovej skupiny s pravou rukou a členom zločineckej skupiny P. H. a ako člen zločineckej skupiny spáchal skutky č. 6/ a 8/, J. F. od presne nezisteného obdobia najneskôr od roku 2001 do
- septembra 2007 pomáhal M. Š. zabezpečovať organizáciu zločineckej skupiny tým, ţe rozpisoval sluţby tzv. biletárov - vyhadzovačov a výjazdových skupín, zvolával členov skupiny na porady, robil osobného šoféra M. Š. a jeho rodine a spáchal ako člen zločineckej skupiny skutok pod číslom 3/, 3 3 To 7/2014 J. H. v presne nezistenom období v rozmedzí roku 2001 najneskôr do roku 2005 bol tzv. biletárom - vyhadzovačom na diskotékach, bol členom tzv. výjazdovej skupiny a tzv. rozbíjač a ako člen zločineckej skupiny spáchal skutok č. 5/, R. C. v presne nezistenom období v rozmedzí roku 2001 najneskôr do roku 2005 bol tzv. biletárom - vyhadzovačom, rozbíjačom a šoférom a ako člen zločineckej skupiny spáchal skutok č. 3/ a 5/, pričom činnými pre zločineckú skupinu boli: - Z. K. v čase spáchania skutkov č. 6/, 7/ a 12/, - R. Z. v čase spáchania skutkov č. 9/ a 11/, - M. J. v presne nezistenom období najneskôr od roku 2001 najneskôr do roku 2005 robil šoféra a spáchal skutok č. 5/, - Z. U. v presne nezistenom období v rozmedzí od roku 2004 do
- septembra 2007 robil biletára - vyhadzovača a usporiadateľa na diskotékach a v čase spáchania skutku č. 7/ a 12/, - M. M... v čase spáchania skutku č. 11/, pričom mjr. v zál. Bc. P. C. v priebehu roku 2002 poskytoval podporu zločineckej skupine tým, ţe ako príslušník Policajného zboru Slovenskej republiky, v tom čase zaradený na Obvodnom oddelení Policajného zboru J. poskytoval M. Š. informácie z policajného prostredia ako aj o pripravovaných a vykonávaných akciách v sluţobnom obvode Okresného riaditeľstva Policajného zboru S., konkrétne okrem iného aj dňa
- mája 2002 informoval M. Š. a Z. K. o tom, aby Š. ľudia nešli do obce S., ktorí mali vydierať podnikateľa T. O., nakoľko je na nich pripravená policajná akcia zameraná na ich zadrţanie, čo však aj napriek upozorneniu M. Š. a Z. K. nerešpektovali a následne boli zadrţaní Pohotovostným policajným útvarom Krajského riaditeľstva Policajného zboru Bratislava a zároveň M. Š. vykonával povinné organizačné porady s členmi zločineckej skupiny a osobami činnými pre zločineckú skupinu, na ktorých sa plánovali a vyhodnocovali jednotlivé akcie zločineckej skupiny, ďalej sa vykonávala povinná fyzická príprava, M. Š. stanovil systém rozdeľovania finančného zisku v zločineckej skupine, zabezpečoval 4 3 To 7/2014 ubytovanie niektorých členov zločineckej skupiny, stanovoval sankcie pri porušení jeho príkazov a nariadení a pri svojvoľnom opustení zločineckej skupiny a zločinecká skupina disponovala zbraňami ako sú baseballové palice a obušky, a motorovými vozidlami. Za to bol obţalovanému Bc C. podľa § 185a ods. 1 Tr. zák. účinného do
- júna 2002 uloţený trest odňatia slobody na tri roky. Podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. účinného do
- júna 2002 na výkon trestu odňatia slobody zaradil súd obţalovaného do prvej nápravnovýchovnej skupiny. Podľa § 47 ods. 1 Tr. zák. účinného do
- júna 2002 mu súd uloţil aj trest straty inej hodnosti, a to dôstojníckej hodnosti podľa § 20 ods. 1 písm. b/ Zákona č. 73/1998 Z.z., o štátnej sluţbe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej sluţby, Zboru väzenskej a justičnej stráţe Slovenskej republiky a Ţelezničnej polície. Proti tomuto rozsudku podal obţalovaný Bc. C. hneď na hlavnom pojednávaní odvolanie. V jeho písomnom odôvodnení podanom obhajcom obţalovaného uviedol, ţe spáchanie uvedeného skutku popiera, keďţe sa ho nedopustil. Podľa jeho názoru prokurátor ako aj Špecializovaný trestný súd v Pezinku boli od začiatku voči jeho osobe zaujatí. Obţalovaný tvrdí, ţe súd rozhodol bez toho, aby riadne zistil skutkový stav a bezdôvodne odmietol vykonať dôkazy, ktoré niekoľkokrát navrhol. Konkrétne navrhol vypočuť nespočetne veľa osôb z policajného prostredia, z prostredia záujmových osôb polície, čim by sa potvrdilo, ţe osoba K. klame. Súd mu neumoţnil konfrontáciu s touto osobou. Pritom pri poloţení jednej otázky by obţalovaný presvedčil súd, ţe uvedená osoba klame. Z listinných správ, ktoré obţalovaný predloţil súdu, podľa jeho názoru jasne vidieť protichodné odpovede bývalého a súčasného riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru S. na otázku obţalovaného, či sa uvedené riaditeľstvo podieľalo na akcii v S., ktorú mal obţalovaný prezradiť. V odvolaním napadnutom rozsudku sa uvádza, ţe odsúdený Z. K. bol vzatý do väzby dňa
- mája 2002 o 10.55 hod., zatiaľ čo v správe riaditeľa Okresného riaditeľstva 5 3 To 7/2014 Policajného zboru S. JUDr. V. J. sa konštatuje, ţe bol zadrţaný po akcii S. príslušníkmi polície dňa
- mája 2002 o 01.42 hod. Obţalovaný Bc. C. to povaţuje za zavádzajúce informácie zo strany súdu. Ďalej obţalovaný v odvolaní vytýka, ţe počas celého procesu sa nikto nechcel zaoberať otázkou s kým bol v hliadke dňa
- mája 2004 a
- mája 2007 pri ukladaní pokuty M. D. (svedčiacemu proti obţalovanému), napriek pocitu obţalovaného, ţe zo strany D. ide o pomstu, ktorou sa mu vyhráţal pri ukladaní pokuty za dopravný priestupok. Pritom nie je pravdou, ako sa píše v napadnutom rozsudku, ţe by pri ukladaní pokuty bol obţalovaný v dopravnej hliadke sám. Podľa názoru obţalovaného Bc. C. neexistuje ţiaden priamy dôkaz potvrdzujúci, ţe skutočne K. a Š. telefonoval v súvislosti s akciou v S.. Pochybné je aj tvrdenie obsiahnuté v rozsudku o tom, ţe M. Š. informoval viackrát o pripravovaných policajných akciách, pričom sa mu kladie za vinu len konkrétna akcia zo dňa
- mája
- Pre obţalovaného je záhadou aj skutočnosť, ako mohol podporovať informovaním zločineckú skupinu o akcii v S., keď nie je preukázané, ţe by uvedený skutok nejaká zločinecká skupina spáchala. Pokiaľ dňa
- decembra 2013 bolo začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie konkrétnym osobám pre spomenutý skutok, obţalovaný tento procesný úkon povaţuje za účelový. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, ţe polícia nemala vedomosť o tom, ţe by akcia v S. bola prezradená, čo vyplýva i z rozsudku prvostupňového súdu (str. 89). Obţalovaný povaţuje za zaráţajúce, ţe sú mu kladené za vinu skutky opísané ľuďmi, ktorí nie sú dôveryhodní a celé obvinenie je postavené na ich výpovedi. V samotnom rozsudku sa píše, ţe únik informácii mohol ísť od kukláčov, ÚBOK-u Policajného zboru Trnava (str. 43). Obţalovaný v odvolaní ďalej uvádza, ţe prvostupňový súd sa nevysporiadal s tým, ţe v zákone č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do
- júna 2002, podľa ktorého bol odsúdený, sa síce skutková podstata trestného činu zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny nachádza, ale v ţiadnom ustanovení vtedy účinného Trestného zákona nie je podporovanie zločineckej skupiny definované. Okrem toho sa v uvedenom zákone pri § 89 6 3 To 7/2014 uvádza v odseku 27, ţe na postih páchateľa za tento trestný čin bude potrebné preukázať i niektorý z alternatívnych znakov pod písm. a/ aţ písm. c/ obsiahnutých v § 89 ods. 27 Tr. zák. (účinného do
- júna 2002), ktoré charakterizujú zločineckú skupinu. Ani jeden z týchto znakov mu preukázaný nebol, takţe obţalovanému Bc. C. nie je jasné, akým spôsobom orgány činné v trestnom konaní dospeli k názoru, ţe jeho konanie má všetky znaky podporovania zločineckej skupiny. Z týchto dôvodov obţalovaný navrhol, aby odvolací súd po preskúmaní veci, rozsudok Špecializovaného trestného súdu v Pezinku zrušil a buď ho spod obţaloby oslobodil, alebo vec vrátil prvostupňovému súdu, aby ju znova prerokoval a rozhodol. Dodatočne zaslal obţalovaný Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dve písomnosti označené ako ţiadosti. Konkrétne ţiadosť o mimoriadne zníţenie trestu odňatia slobody s poukazom na ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák. a ţiadosť o odloţenie rozhodnutia odvolacieho súdu v tejto trestnej veci vzhľadom na neukončenie trestného stíhania vedeného proti obvineným K., G. a Š. za trestný čin hrubého nátlaku podľa § 235b ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. súvisiaceho s následnou policajnou akciou v S.. Po určení termínu verejného zasadnutia o odvolaní obţalovaný Bc. C. prostredníctvom svojho obhajcu predloţil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky vlastnoručne podpísanú ţiadosť, v ktorej výslovne ţiada, aby sa odvolacie konanie uskutočnilo v jeho neprítomnosti. Za splnenia zákonných podmienok uvedených v ustanovení § 293 ods. 7 Tr. por. odvolací súd vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obţalovaného. Na podklade podaného odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov v rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, majúc na zreteli, ţe na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Odvolací súd zistil, ţe podané odvolanie obţalovaného nie je dôvodné. Ako uţ bolo uvedené, obţalovaný povaţoval za bezdôvodné prvostupňovým súdom odmietnuté vykonanie ním navrhovaných dôkazov, ktoré v podstate navrhoval počas celého 7 3 To 7/2014 trestného konania. K tomu je potrebné zo strany odvolacieho súdu uviesť, ţe rozsah vykonaného dokazovania určuje súd, majúc na zreteli vykonanie tých relevantných dôkazov, na základe ktorých moţno ustáliť skutkový stav a právnu kvalifikáciu skutku. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, ţe tento zaujal svoje stanovisko k návrhom obţalovaného Bc. C. na doplnenie dokazovania (v podstate k návrhu identického s obsahom odvolania) na strane 91 a nasled. uvedeného rozsudku. Výsluch svedka T. O. súd správne odmietol z dôvodu, ţe nesúvisí s podstatou protiprávneho konania kladeného obţalovanému Bc. C. za vinu. K návrhu na výsluch riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru M. k tomu, či došlo k vyzradeniu akcie v S., súd logicky konštatoval nepotrebnosť vykonania tohto dôkazu, keďţe zo zápisníc o zadrţaní jednotlivých osôb v S. a rozhodnutí súdu o ich vzatí do väzby vyplýva, ţe len ignorovanie informácie o nej členmi skupiny, okrem K., ktorý po jej obdrţaní (čiţe prezradení) zmenil postoj a do S. nešiel, nevyvolalo podozrenie polície z jej prezradenia. Preto je správna úvaha prvostupňového súdu, ţe navrhovaný svedok M. nemôţe mať ţiadne presvedčivejšie informácie o tom, či bola, alebo nebola policajná akcia v S. prezradená. V súvislosti s obţalovaným Bc. C. namietanou, údajne zavádzajúcou informáciou o čase zadrţania Z. K., odvolací súd konštatuje, ţe rozhodujúcou je skutočnosť, ţe menovaný bol zadrţaný aţ
- mája 2002, na rozdiel od iných členov skupiny zadrţaných dňa
- mája 2002, čo potvrdzuje tvrdenie K. o prezradení policajnej akcie vedúce ho k tomu, ţe do S. nešiel. Okrem toho prvostupňový súd jasne a presvedčivým spôsobom na strane 88 aj na strane 90 posledný odsek napadnutého rozsudku odôvodnil, na základe ktorých dôkazov a akou úvahou dospel k záveru, ţe informátorom Š. bol obţalovaný Bc. C.. Pritom výpoveď obţalovaného Z. K. o tom, ţe mu priamo volal C., keďţe sa nedovolal Š., korešponduje s výpoveďou Č. a D., ţe C. bol policajt, ktorý poskytoval Š. informácie z policajného prostredia, pričom došlo opakovane aj k osobným stretnutiam obţalovaného Bc. C. a Š.. Otázka zloţenia policajnej hliadky v čase, keď mal obţalovaný Bc. C. v rokoch 2004 a 2007 uloţiť pri cestnej kontrole M. D. pokutu, a teda podľa C. výpovede D. sú pomstou za tieto pokuty, je nepodstatná. Výpovede D. korešpondujú s výpoveďou Č., K. i ďalšími uţ spomenutými dôkazmi. 8 3 To 7/2014 Posúdenie dôveryhodnosti výpovedí je vecou spadajúcou do hodnotenia dôkazov, čo je záleţitosťou súdu. Vykonané dôkazy aj z pohľadu odvolacieho súdu do seba zapadajú, a preto všeobecná námietka obţalovaného o nedôveryhodnosti usvedčujúcich výpovedí je postojom obţalovaného Bc. C. k ním, keďţe ţiadnym konkrétnym dôkazom sa táto námietka nepotvrdila. Pokiaľ obţalovaný Bc. C. spochybňuje právnu kvalifikáciu skutku kladeného mu za vinu, odvolací súd poukazuje na tú časť rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu dovolacieho (sp. zn. 1 Tdo V 14/2012), kde sa uvádza, ţe „obţalovaný C. nebol členom zločineckej skupiny, ale ju podporoval poskytovaním informácii z policajného prostredia. Táto jeho činnosť napĺňa všetky znaky zákonnej skutkovej podstaty trestného činu zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 185a ods. 1 Tr. zák. účinného do
- júna 2002“. Pritom odvolací súd zdôrazňuje, ţe predmetom dovolacieho konania bola práve adekvátnosť právneho posúdenia konania obţalovaného Bc. C.. Akékoľvek ďalšie úvahy uvedené v odvolaní týkajúce sa právnej kvalifikácie skutku sú preto bezpredmetné. Týka sa to aj úvahy obţalovaného o potrebe vyčkania rozhodnutia v trestnej veci vzťahujúcej sa k hrubému nátlaku v S.. Skutok spáchaný obţalovaným Bc. C. je samostatným dokonaným trestným činom, ktorého trestnosť nie je akcesoricky viazaná na to, či sa páchatelia aspoň pokúsili o trestnú činnosť v S.. Trest odňatia slobody uloţený obţalovanému Bc. C. na samej dolnej hranici trestnej sadzby povaţuje odvolací súd vzhľadom na závaţnosť činu, keď osoba v dôstojníckom policajnom postavení koná zločinne, za neprimerane mierny, pre absenciu odvolania prokurátora odvolacím súdom nenapraviteľný. Úvahy obţalovaného Bc. C. o mimoriadnom zníţení trestu odňatia slobody s poukazom na ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák. sú preto neakceptovateľné. Keďţe odvolací súd nezistil dôvodnosť obţalovaným podaného odvolania podľa § 319 Tr. por. ho zamietol. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťaţnosť nie je prípustná. V Bratislave
- októbra 2014 9 3 To 7/2014 JUDr. Igor B u r g e r , v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová