1 písm. c/ a d/ Zákona o pobyte cudzincov zrušený trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a odvolanie ţalobcu bolo zamietnuté. V dôvodoch rozsudku uviedol, ţe preskúmal ţalobou napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov
druhej hlavy piatej časti OSP apo preskúmaní veci a postupu ţalobu ţalobcu
1 OSP dospel k záveru, ţe ţalobu je potrebné zamietnuť, pretoţe rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach ţaloby sú v súlade so zákonom. Krajský súd uviedol, ţe z obsahu administratívneho spisu zistil, ţe ţalobcovi bol udelený trvalý pobyt rozhodnutím zo dňa
krajského súdu zrušenie trvalého pobytu ţalobcu nie je neprimerané v súvislosti s moţnosťou styku ţalobcu s maloletou dcérou. Zrušením trvalého pobytu ţalobcu na území Slovenskej republiky sa ţalobca z územia Slovenskej republiky nevyhosťuje, nezakazuje sa mu pobyt na území Slovenskej republiky a ani sa neobmedzuje jeho sloboda pohybu a pobytu. Ţalobca má moţnosť zdrţiavať sa na území Slovenskej republiky, napr. na základe poţiadania o tolerantný pobyt v zmysle § 58 ods. 2 písm. b/ Zákona o pobyte cudzincov,
ktorého policajný útvar udelí tolerovaný pobyt štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ak nie sú dôvody na zamietnutie ţiadosti
12, ak to vyţaduje rešpektovanie jeho súkromného a rodinného ţivota a neohrozuje bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok. Aj pre tolerovaný pobyt však musí ţalobca spĺňať podmienky poţadované zákonom. Krajský súd povaţoval za preukázané, ţe ţalobca sa zdrţiaval mimo územia Slovenskej republiky viac ako 180 dní a túto skutočnosť písomne neoznámil správnemu orgánu, čo potvrdzuje aj samotná výpoveď ţalobcu zo dňa 11. septembra 2013 a túto skutočnosť potvrdzujú aj odtlačky z priechodových pečiatok v samotnom cestovnom doklade. Krajský súd po preskúmaní veci a postupu správnych orgánov dospel k záveru, ţe zrušenie trvalého pobytu na území Slovenskej republiky bolo u ţalobcu v súlade so zákonom, ţalobca ako príslušník tretej krajiny sa bez písomného oznámenia policajnému útvaru nepretrţite zdrţiaval v zahraničí dlhšie ako 180 dní, neoznámenie tejto skutočnosti je v rozpore s verejným záujmom Slovenskej republiky a bezpečnosti štátu, štát musí mať záujem na regulovaní počtu cudzincov z tretích štátov na svojom vlastnom území s trvalým pobytom. Záujem na regulácii počtu cudzincov z tretích štátov na území Slovenskej republiky je tieţ aj vo verejnom záujme Slovenskej republiky, zrušenie trvalého pobytu neprimerane nezasahuje do súkromného ţivota ţalobcu, keďţe ţalobca sa môţe aj naďalej pohybovať na území Slovenskej republiky, musí však za podmienok stanovených zákonom vyuţiť inú moţnosť pobytu, napr. tolerovaný pobyt. 4 1Sža/22/2014 Ţalobca bol v konaní neúspešný, preto mu krajský súd v zmysle § 250k ods. 1 OSP nepriznal náhradu trov konania. II. Stručné zhrnutie odvolacích dôvodov žalobcu Ţalobca podal proti rozsudku krajského súdu včas odvolanie, v ktorom uviedol, ţe s rozsudkom v celom rozsahu nesúhlasí z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ OSP, teda z dôvodu, ţe súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ţalobca poukázal na ustanovenie § 50 ods.1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov, z ktorého vyplýva, ţe policajný útvar zruší trvalý pobyt, ak štátny príslušník tretej krajiny sa bez písomného oznámenia policajnému útvaru nepretrţite zdržiava v zahraničí dlhšie ako 180 dní. V uvedenom zákonnom ustanovení je uvedený pojem „zdrţiava“ v prítomnom čase. Jazykovým výkladom je výklad slov pouţitých v právnej norme. Tieto slová majú rovnaký význam ako v beţnom spisovnom jazyku, výnimkou sú legálne definície, ktoré sú obsiahnuté priamo v právnych predpisoch. Pojem „zdrţiava“ je konštantné vnímaný v prítomnom čase. Pojem formálne presne, jednoducho a jednoznačne vyjadruje oprávnenia a povinnosti navrhovateľa.
ţalobcu interpretácia právnej normy bez akceptácie jej zmyslu a účelu vedie k absurdným dôsledkom, ktoré robia z právneho poriadku nie systém, ale náhodný zhluk noriem. V dotknutom zákonom ustanovení je celkom zjavne pouţitý pojem zdrţiava sa v prítomnom čase. Pod pojem „zdrţiava sa“ nemoţno v ţiadnom prípade podradiť aj pojem „zdrţiaval sa“ alebo pojem „bude sa zdrţiavať“. 5 1Sža/22/2014 Podmienkou zrušenia trvalého pobytu v zmysle dotknutého zákonného ustanovenia je skutočnosť, ţe štátny príslušník sa „zdrţiava“ v zahraničí, nie „zdrţiaval“ v zahraničí.
ţalobcu zrušiť trvalý pobyt
ustanovenia § 50 ods. 1 písm. c/ moţno iba v čase, keď sa štátny príslušník tretej krajiny reálne zdrţiava v zahraničí, nie keď uţ sa nachádza na území Slovenskej republiky. Účastník konania sa v čase vydania rozhodnutia Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica č. p.: PPZ-HCP-BB2-7- 001/2014-SK zo dňa
1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov policajný útvar zruší trvalý pobyt, ak štátny príslušník tretej krajiny sa bez písomného oznámenia policajnému útvaru nepretrţite zdrţiava v zahraničí dlhšie ako 180 dní.
d/ zákona o pobyte cudzincov policajný útvar zruší trvalý pobyt, ak manţelia nevedú spoločný rodinný ţivot, ak ide o trvalý pobyt
1 písm. a/.
2 písm. a/ zákona o pobyte cudzincov ustanovenie odseku 1 neplatí, ak by dôsledky zrušenia trvalého pobytu boli neprimerané dôvodu zrušenia trvalého pobytu, najmä s ohľadom na súkromný a rodinný život štátneho príslušníka tretej krajiny.
čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (ďalej len „Dohovor“) kaţdý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného ţivota, obydlia a korešpondencie. Štátny orgán nemôţe do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, 7 1Sža/22/2014 verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných. Nevyhnutné v demokratickej spoločnosti znamená
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽJP“) „oprávnené na základe naliehavej sociálnej potreby a zvlášť to musí byť úmerné k sledovanému zákonnému cieľu“. Aplikácia ustanovenia § 50 ods. 2 písm. a/ zákona o pobyte cudzincov v kontexte s čl. 8 Dohovoru pritom nie je fakultatívna. Správny orgán vţdy musí skúmať rodinný a súkromný ţivot príslušníka tretej krajiny, a v prípade, ţe by dôsledky zrušenia trvalého pobytu boli neprimerané dôvodu zrušenia trvalého pobytu, správny orgán trvalý pobyt nezruší. Navrhovateľovi bol síce udelený trvalý pobyt
1 písm. a/ zákona o pobyte cudzincov ako manţelovi štátneho občana Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, od udelenia pobytu sa však situácia navrhovateľa zmenila, keď jeho pobyt na území Slovenskej republiky uţ nie je odôvodnený manţelstvom s občiankou Slovenskej republiky, ale potrebou rešpektovania jeho rodinného a súkromného ţivota vzhľadom na jeho maloletú dcéru. Presne na tieto prípady pamätal aj zákon o pobyte cudzincov v ustanovení § 50 ods. 2 písm. a/,
ktorého aj keď nastanú dôvody k zrušeniu trvalého pobytu príslušníka tretej krajiny, tieto dôvody neplatia a správny orgán trvalý pobyt nezruší, ak by dôsledky zrušenia trvalého pobytu boli s ohľadom na rodinný a súkromný ţivot príslušníka tretej krajiny neprimerané vzhľadom k dôvodu zrušenia trvalého pobytu. Samotný odporca vo svojom rozhodnutí vo vzťahu k rodinnému ţivotu ţalobcu nespochybňuje, ţe zrušením trvalého pobytu dôjde k zásahu do práva navrhovateľa garantovaného v čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Správny orgán tento zásah bez ďalšieho nepovaţuje za neprimeraný s poukazom na znenie čl. 8 ods. 2 Dohovoru. V napadnutom rozhodnutí správny orgán len konštatuje súlad zásahu do rodinného a súkromného ţivota navrhovateľa s čl. 8 ods. 2 Dohovoru. Prečo je tento zásah nevyhnutný 8 1Sža/22/2014 v demokratickej spoločnosti a z akého dôvodu je nevyhnutný z dôvodov vymedzených v čl. 8 ods. 2 Dohovoru však z rozhodnutia správneho orgánu nevyplýva. ESĽP vo svojich rozhodnutiach porovnáva záujmy jednotlivcov a celej spoločnosti. Z judikatúry ESĽP vyplýva, ţe slovo „nevyhnutné“ nie je synonymom slova „nepostrádateľné“ a nemá ani takú flexibilitu ako výrazy „prijateľné“, „beţné“, „uţitočné“, či „ţiadúce“. Navyše výraz „nevyhnutné v demokratickej spoločnosti“ znamená, ţe aby bol zásah v súlade s Dohovorom, musí okrem iného zodpovedať „naliehavej sociálnej potrebe“ a byť „primeraný sledovanému legitímnemu cieľu“. V danom prípade
ţalobcu nemoţno povaţovať zásah do práv účastníka konania a jeho maloletej dcéry za nevyhnutný v demokratickej spoločnosti. Z napadnutého rozhodnutia súčasne nemoţno zistiť, na základe čoho k tomuto právnemu záveru dospel správny orgán a samotné konštatovanie súladu nemoţno povaţovať za postačujúce. Rozhodnutie o zrušení trvalého pobytu účastníka konania je zásahom do práva navrhovateľa ako aj jeho maloletej dcéry na rešpektovanie rodinného a súkromného ţivota. Tento zásah pritom nie je ničím odôvodnený. Navrhovateľ a jeho maloletá dcéra nemôţu viesť rodinný ţivot napĺňajúci ustanovenie čl. 8 Dohovoru, ak nebudú ţiť na území jedného štátu. Takým štátom súčasne nemôţe byť iný štát ako Slovenská republika. Dcéra navrhovateľa má právo na otcovskú starostlivosť a výchovu a nemoţnosť pobytu navrhovateľa na území Slovenskej republiky jej toto právo upiera. Navrhovateľ a ani jeho maloleté dcéra sa nikdy nedopustili konania, pre ktoré by mohol štát do ich práv v zmysle čl. 8 Dohovoru dôvodne zasahovať. Z rozhodnutia súčasne nemoţno vyvodiť z akého dôvodu odporca neuplatnil pri rozhodovaní ustanovenie § 50 ods. 2 písm. a/ zákona o pobyte cudzincov. Dôvodom na zrušenie trvalého pobytu navrhovateľa v zmysle napadnutého rozhodnutia je skutočnosť, ţe navrhovateľ nevedie so svojou manţelkou rodinný ţivot a skutočnosť, ţe sa vymedzený čas nezdrţiaval na území Slovenskej republiky. Dôsledky 9 1Sža/22/2014 zrušenia trvalého pobytu navrhovateľa na území Slovenskej republiky sú neprimerané dôvodom, ktoré k zrušeniu viedli. Manţelka navrhovateľa sa opakovanými nepravdivými tvrdeniami, ktoré boli spochybnené predloţenými dôkazmi, súdom v konaní vedenom pred Okresným súdom Martin ako aj vypracovaným znaleckým posudkom, snaţí, aby sa navrhovateľ nemohol stretávať so svojou dcérou. Navrhovateľ na takéto jej konanie nedal ţiadnu príčiny a jej dôvody mu nie sú ani v hrubých obrysoch známe. Do dnešného dňa nerozumie ani tomu, prečo sa s ním snaţí rozviesť. Tento jej postoj je teda v konečnom dôsledku dôvodom smerujúcim k zrušeniu trvalého pobytu navrhovateľa. Vzhľadom na význam tohto dôvodu je dôsledok zrušenia trvalého pobytu navrhovateľa v podobe hrozby definitívneho prerušenia vzťahov s maloletou dcérou neprimeraný. Navyše, moţno mať silnú pochybnosť o tom, ţe tento dôvod bude maloletej matkou v budúcnosti náleţité a objektívne ozrejmený, čo povedie k tomu, ţe v budúcnosti maloletá nebude mať záujem stretávať sa s navrhovateľom. Napadnuté rozhodnutie aj s poukazom na uvedené predstavuje zásah do práv navrhovateľa. Rovnako tak aj dôvod zrušenia trvalého pobytu z dôvodu správnym orgánom tvrdeného zdrţiavania sa navrhovateľa mimo územia Slovenskej republiky dlhšie ako 180 dní bez splnenia si ohlasovacej povinnosti nemôţe byť natoľko závaţný, aby odôvodňoval nevyhnutnosť zásahu do rodinného a súkromného ţivota navrhovateľa. Pobyt príslušníka tretej krajiny mimo územia Slovenskej republiky viac ako 180 dní nie je ţiadnym spôsobom zakázaný a ohlásenie tohto pobytu plní iba evidenčnú funkciu, porušenie ktorej ale nemôţe odôvodňovať nevyhnutnosť zásahu do rodinného a súkromného ţivota príslušníka tretej krajiny v demokratickej spoločnosti. Odporca vo vzťahu k zásahu do práv navrhovateľa konštatuje, ţe navrhovateľ sa z územia Slovenskej republiky nevyhosťuje, nezakazuje sa mu pobyt na území Slovenskej republiky a ani sa nijako neobmedzuje na slobode pobytu a pohybu, ale len v súlade so zákonom o pobyte cudzincov sa rozhoduje o ukončení pobytu na území Slovenskej republiky. Uvedené je úplne bezvýznamné, nakoľko samotným rozhodnutím o zrušení trvalého pobytu navrhovateľa bolo zasiahnuté do jeho práva na rešpektovanie rodinného 10 1Sža/22/2014 a súkromného ţivota a tento zásah nebol v rozhodnutí nijakým relevantným spôsobom odôvodnený. Dôvodom na neaplikovanie § 50 ods. 2 písm. a/ zákona o pobyte cudzincov nie je ani tá skutočnosť, ţe navrhovateľ si môţe poţiadať o iný druh pobytu na území Slovenskej republiky. Poţiadať si o iný druh pobytu pritom odporúča navrhovateľovi odporca aj súd v napadnutom rozhodnutí, keď uvádza, ţe navrhovateľ si môţe poţiadať napr. o tolerovaný pobyt v zmysle § 58 ods. 2 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov,
ktorého policajný útvar udelí tolerovaný pobyt príslušníkovi tretej krajiny, ak nie sú dôvody na zamietnutie ţiadosti
12, ak to vyţaduje rešpektovanie jeho súkromného a rodinného ţivota a neohrozuje bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok. Úlohou súdu ani správneho orgánu pritom nie je odporúčať navrhovateľovi ďalší postup, ako si zabezpečiť pobyt na území Slovenskej republiky, ale rozhodovať zákonným spôsobom tak, aby nedošlo k zásahu do práv navrhovateľa garantovaných Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami. Správny orgán ani súd však nemôţe navrhovateľovi zaručiť, ţe aj keby si poţiadal o iný druh pobytu na území Slovenskej republiky, tento pobyt mu bude udelený. Odôvodňovať preto tento zásah do rodinného a súkromného ţivota navrhovateľa tým, ţe si navrhovateľ môţe poţiadať o iný druh pobytu, je preto úplne bezvýznamné. Navyše samotný súd odporúča navrhovateľovi ako jednu z moţností pobytu na území Slovenskej republiky poţiadať si o tolerovaný pobyt z dôvodu rešpektovania jeho súkromného a rodinného ţivota, z čoho vyplýva, ţe existuje potreba rešpektovania rodinného a súkromného ţivota navrhovateľa. Ţalobca poukázal na to, ţe tolerovaný pobyt je v porovnaní s trvalým pobytom kvalitatívne odlišným druhom pobytu.
1 zákona o pobyte cudzincov je tolerovaný pobyt moţné udeliť najviac na 180 dní, pričom predĺţiť tento pobyt je moţné opäť iba najviac o 180 dní. Cudzinec s udeleným tolerovaným pobytom má oveľa menej práv ako cudzinec s udeleným trvalým pobytom a neporovnateľne horšiu situáciu pri hľadaní si zamestnania, nakoľko nie je isté, na aký dlhý čas mu bude tolerovaný pobyt udelený, a či a na ako dlho mu bude predĺţený. Jedná sa preto o výrazný zásah do súkromného ţivota navrhovateľa. 11 1Sža/22/2014 Udelenie tolerovaného pobytu nie je adekvátne ani s ohľadom na rodinnú situáciu navrhovateľa, keď pre udrţiavanie vzťahu so svojou dcérou potrebuje navrhovateľ zotrvať na území Slovenskej republiky čo najdlhšie, resp. neobmedzený čas. Táto potreba pritom nie je dôleţitá len z pohľadu navrhovateľa, ale aj z pohľadu ochrany práv jeho maloletej dcéry, ktorá má právo na rodičovskú starostlivosť oboch rodičov. Navyše v prípade, ţe by navrhovateľ nemal na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, ale bol by mu udelený iba tolerovaný pobyt, navrhovateľ by nemohol navštevovať svoju blízku rodinu, ktorá ţije v Alţírsku, keďţe následkom vycestovania z územia Slovenskej republiky v prípade, ţe má cudzinec udelený tolerovaný pobyt, je zánik tohto pobytu. Aj s ohľadom na uvedené predstavuje zrušenie trvalého pobytu navrhovateľa na území Slovenskej republiky výrazný zásah do jeho rodinného ţivota, ktorý je zjavne neprimeraný dôvodu zrušenia jeho trvalého pobytu na území Slovenskej republiky. Ţalobca poznamenal, ţe vzhľadom na neistú situáciu si uţ poţiadal o udelenie tolerovaného pobytu, jeho ţiadosť však bola rozhodnutím Oddelenia cudzineckej polície PZ Ţilina č. PPZ-HCP-BB7-305-016/2014-PP zo dňa 28. marca 2013 zamietnutá. V závere poznamenal, ţe krajský súd sa nad rámec rozhodnutia odporcu v odôvodnení svojho rozhodnutia vyjadruje k tomu, prečo povaţuje zrušenie trvalého pobytu navrhovateľa za dôvodné, keď uvádza, ţe neoznámenie skutočnosti, ţe navrhovateľ sa bude zdrţiavať na území Slovenskej republiky viac ako 180 dní, je v rozpore s verejným záujmom Slovenskej republiky a bezpečnosti štátu.
názoru súdu štát musí mať záujem na regulovaní počtu cudzincov z tretích štátov s trvalým pobytom na svojom vlastnom území. Záujem na regulácii počtu cudzincov z tretích štátov na území Slovenskej republiky je tieţ vo verejnom záujme Slovenskej republiky. Tieto závery krajského súdu
ţalobcu presahujú rámec jeho právomoci pri ţalobách proti rozhodnutiu správneho orgánu, keď súd má skúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu a nie dopĺňať odôvodnenie napadnutého rozhodnutia správneho orgánu. 12 1Sža/22/2014 Dôvod, prečo správny orgán neaplikoval ustanovenie § 50 ods. 2 písm. a/ zákona o pobyte cudzincov a zrušil trvalý pobyt navrhovateľa na území Slovenskej republiky musí vyplývať z rozhodnutia správneho orgánu, ktoré musí byť v tomto smere riadne odôvodnené. Tieto skutočnosti však z napadnutého rozhodnutia správneho orgánu nevyplývajú. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a to, ţe krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ţalobca navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe rozhodnutie ţalovaného a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu navrhol zrušiť a vec vrátiť ţalovanému na ďalšie konanie. Ţalobca navrhol, aby bol ţalovaný zaviazaný k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania pred súdom prvého stupňa a odvolacím súdom k rukám jeho právneho zástupcu a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. III. Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu Ţalovaný sa k odvolaniu ţalobcu vyjadril tak, ţe rozhodnutie krajského súdu navrhol potvrdiť ako vecne správne. Uviedol, ţe druhostupňový správny orgán pri svojom rozhodovaní konal samostatne, vychádzajúc z náleţité zisteného skutkového stavu veci, pričom zobral do úvahy všetky okolnosti uvádzané v odvolaní ţalobcu a preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom jeho obsahu i rozsahu, a to v úzkej súvislosti s konaním, ktoré mu predchádzalo, pričom nezistil ţiadne pochybenie zákona, či nesúlad postupu prvostupňového správneho orgánu pri svojom rozhodovaní so všeobecne záväznými právnymi predpismi platnými na území Slovenskej republiky. V odvolacom konaní vychádzal zo skutočnosti, ţe v zákone o pobyte cudzincov sú jednoznačne stanovené podmienky na udelenie trvalého pobytu na území Slovenskej republiky, ako aj dôvody na zrušenie trvalého pobytu. Z ustanovenia § 50 ods. 1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov vyplýva, ţe policajný útvar zruší trvalý pobyt, ak štátny príslušník tretej krajiny sa bez písomného oznámenia policajnému útvaru nepretrţite zdrţiava v zahraničí dlhšie ako 180 dní a z ustanovenia § 50 ods. 1 písm. d/ zákona o pobyte cudzincov vyplýva, ţe policajný útvar zruší trvalý pobyt, ak manţelia nevedú spoločný rodinný ţivot, 13 1Sža/22/2014 ak ide o trvalý pobyt
1 písm. a/ (ktorý je manţelom štátneho občana Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky - tak ako je to v prípade ţalobcu). Ţalovaný uviedol, ţe zobral do úvahy aj skutočnosť, ţe v zmysle ustanovenia § 50 ods. 2 písm. a/ zákona o pobyte cudzincov „1; ustanovenie odseku 1 neplatí, ak by dôsledky zrušenia trvalého pobytu boli neprimerané dôvodu zrušenia trvalého pobytu, najmä s ohľadom na súkromný a rodinný ţivot štátneho príslušníka tretej krajiny. Ţalovaný poukázal na skutočnosť, tak ako to uviedol aj krajský súd vo svojom rozsudku, ţe je vo verenom záujme, aby štát reguloval počet cudzincov z tretích štátov na svojom území. Pravidlá regulácie sú koncipované v zákone o pobyte cudzincov a Policajnému zboru Slovenskej republiky - cudzineckej polícii priamo vyplýva povoľovací proces z funkčnej náplne. Trvalý pobyt oprávňuje štátneho príslušníka tretej krajiny zdrţiavať sa, vycestovať a opätovne vstupovať na územie Slovenskej republiky v čase, na ktorý mu bol policajným útvarom udelený. Trvalý pobyt je pre príslušníka tretej krajiny kvalitatívne najvýhodnejší druh pobytu a je podmienený konkrétnymi dôvodmi, ktoré musí štátny príslušník tretej krajiny preukázať. V prípade ponechania štátneho príslušníka tretej krajiny - ţalobcu na trvalom pobyte, ţalobca by mohol poţiadať uţ o trvalý pobyt na neobmedzený čas. Preukázaním splnenia podmienok na takýto druh pobytu štátny príslušník tretej krajiny preukazuje také skutočnosti, ako sú napríklad finančné prostriedky na pobyt, ubytovanie a podobne. V prípade ţalobcu došlo k strate účelu jeho pobytu, čím došlo aj k strate garancie splnenia ďalších podmienok na pobyt (finančné prostriedky, ubytovanie ...). Je povinnosťou orgánu, do kompetencie ktorého spadá povoľovací reţim, chrániť záujmy štátu a vyţadovať preukázanie vyššie uvedených skutočností. Ponechaním ţalobcu na trvalom pobyte by štát automaticky stratil moţnosť akýmkoľvek spôsobom vyţadovať od cudzinca z tretieho štátu - ţalobcu, aby garantoval uţ vyššie uvedené skutočnosti. Je nevyhnutné, aby štátny orgán zabezpečujúci povoľovací reţim pôsobil aj preventívne, čím predchádza neţiaducim javom, ako sú nelegálna práca, kriminalita a podobne. Reţim povolenia pobytu na konkrétny druh pobytu, zabezpečuje automaticky aj moţnosť kontroly plnenia povinností štátneho príslušníka tretej krajiny. Ţalobca v celom 14 1Sža/22/2014 konaní nepreukázal, ţe v Slovenskej republike má finančné prostriedky na zabezpečenie svojho pobytu. Ţalobca vo svojom odvolaní k dôvodu zrušenia jeho pobytu v zmysle ustanovenia § 50 ods. 1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov, ţe sa bez písomného oznámenia policajnému útvaru nepretrţite zdrţiaval v zahraničí dlhšie ako 180 dní, opätovne poukazuje na jazykový výklad slov pouţitých v tomto ustanovení zákona o pobyte cudzincov. Uvádza, ţe tieto slová majú rovnaký význam ako v beţnom spisovnom jazyku, výnimkou sú legálne definície, ktoré sú obsiahnuté priamo v právnych predpisoch. Uvádza svoj názor, ţe podmienkou zrušenia trvalého pobytu v zmysle dotknutého zákonného ustanovenia je skutočnosť, ţe štátny príslušník sa „zdrţiava“ v zahraničí, nie „zdrţiaval“ v zahraničí. Ţalovaný k daným tvrdeniam ţalobcu uviedol, ţe prvostupňový správny orgán dňa
1 písm. a/ zákona o pobyte cudzincov ako manţelovi štátneho občana Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ale ţe od udelenia 16 1Sža/22/2014 pobytu sa jeho situácia zmenila, keď jeho pobyt na území Slovenskej republiky uţ nie je odôvodnený manţelstvom s občiankou Slovenskej republiky, ale potrebou rešpektovania jeho rodinného a súkromného ţivota vzhľadom na jeho maloletú dcéru. Uvádza, ţe má na území Slovenskej republiky maloletú dcéru, ktorá je rozhodnutím okresného súdu v Martine zverená do času vydania rozhodnutia o rozvode manţelstva do starostlivosti matky. Súd zároveň týmto rozhodnutím uloţil manţelke navrhovateľa povinnosť umoţniť ţalobcovi stretávať sa s maloletou kaţdý štvrtok od 16:30 hod. do 18:30 hod., a to bez prítomnosti matky. Ţalovaný k stretávaniu sa s maloletou dcérou uvádza, ţe v spisovom materiáli cudzinca sa nachádza len jedno rozhodnutie súdu ohľadom stretávania sa s jeho maloletou dcérou, z ktorého vyplýva, ţe manţelka ţalobcu má povinnosť umoţniť ţalobcovi stretávať sa s maloletou za jej prítomnosti. V celom konaní ţalobca nepredloţil iné rozhodnutie súdu. Ţalobca vo svojom odvolaní ďalej uvádza, ţe aplikácia ustanovenia § 50 ods. 2 písm. a/ zákona o pobyte cudzincov v kontexte s článkom 8 Dohovoru pritom nie je fakultatívna. Správny orgán vţdy musí skúmať rodinný a súkromný ţivot príslušníka tretej krajiny, a v prípade, ţe by dôsledky zrušenia trvalého pobytu boli neprimerané dôvodu zrušenia trvalého pobytu, správny orgán trvalý pobyt nezruší. Žalovaný k daným tvrdeniam žalobcu uviedol, ţe v napadnutom konaní správne orgány pri svojom rozhodovaní riadne skúmali aj dôsledky zrušenia trvalého pobytu ţalobcovi, najmä s ohľadom na jeho súkromný a rodinný ţivot v zmysle § 50 ods. 2 písm. a/ zákona o pobyte cudzincov, v kontexte s právom na rešpektovanie súkromného a rodinného ţivota zaručeným čl. 8 ods. 1 Dohovoru. Správne orgány brali do úvahy skutočnosť, ţe ţalobca sa po udelení trvalého pobytu dňa
ustanovenia § 43 ods. 1 písm. a/ zákona o pobyte cudzincov. Policajný útvar udelí trvalý pobyt v zmysle uvedeného ustanovenia, ak nie sú dôvody na zamietnutie ţiadosti
2 zákona o pobyte cudzincov, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý je manţelom štátneho občana Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky. V zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 zákona o správnom konaní, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyţadovať plnenie ich povinností. Z ustanovenia § 50 ods. 1 písm. d/ zákona o pobyte cudzincov vyplýva, ţe policajný útvar zruší trvalý pobyt, ak manţelia nevedú spoločný rodinný ţivot, ak ide o trvalý pobyt
1 písm. a/ citovaného zákona. Z uvedeného dôvodu ţalovaný má za to, ţe takýto zásah do práva ţalobcu na základe vyššie uvedených skutočností bol nevyhnutný v demokratickej spoločnosti z dôvodu rešpektovania zákonov Slovenskej republiky. Ţalobca vo svojom odvolaní uviedol, ţe dôvodom na neaplikovanie § 50 ods. 2 písm. a/ zákona o pobyte cudzincov nie je ani tá skutočnosť, ţe navrhovateľ si môţe poţiadať o iný druh pobytu na území Slovenskej republiky. Poţiadať si o iný druh pobytu pritom 18 1Sža/22/2014 odporúča navrhovateľovi odporca aj súd v napadnutom rozhodnutí, keď uvádza, ţe navrhovateľ si môţe poţiadať, napr. o tolerovaný pobyt v zmysle § 58 ods. 2 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov,
ktorého policajný útvar udelí tolerovaný pobyt príslušníkovi tretej krajiny, ak nie sú dôvody na zamietnutie ţiadosti
12, ak to vyţaduje rešpektovanie jeho súkromného a rodinného ţivota a neohrozuje bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok. Ţalobca uvádza, ţe úlohou súdu ani správneho orgánu pritom nie je odporúčať navrhovateľovi ďalší postup, ako si zabezpečiť pobyt na území Slovenskej republiky, ale rozhodovať zákonným spôsobom tak, aby nedošlo k zásahu do práv navrhovateľa garantovaných Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami. Ţalovaný k danej námietke ţalobcu uviedol, ţe ţalovaný správny orgán neodporúčal ţalobcovi aký má zvoliť postup, ale len konštatoval, ţe zákon o pobyte dáva moţnosť cudzincovi z tretieho štátu poţiadať o iný druh pobytu, napríklad tolerovaný pobyt, ktorý môţe zabezpečiť jeho poţadovaný účel. Poukázal na skutočnosť, ţe ţalobca sa zo Slovenskej republiky nevyhosťuje, nezakazuje sa mu vstup, ale sa len ruší konkrétny druh pobytu, na ktorý stratil účel pobytu. Ďalej ţalobca v tejto súvislosti uviedol, ţe správny orgán ani súd mu však nemôţe zaručiť, ţe aj keby si poţiadal o iný druh pobytu na území Slovenskej republiky, tento pobyt mu bude udelený. Ţalovaný k uvedenej námietke ţalobcu uviedol, ţe je pravda, ţe zákon o pobyte cudzincov striktne vyţaduje pri jednotlivých druhoch pobytu preukázať poţadované skutočnosti, čo je však hlavnou úlohou povoľovacieho systému, ktorý zabezpečuje reguláciu pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín. Keby sa automaticky udeľoval pobyt kaţdému ţiadateľovi, bez splnenia základných poţiadaviek, systém by sa zmenil len na registračný, čo nie je vo verejnom záujme Slovenskej republiky a bolo by to v rozpore s medzinárodnými záväzkami vyplývajúcimi zo Schengenských acquis. Ţalobca vo svojom odvolaní ďalej uviedol, ţe tolerovaný pobyt je v porovnaní s trvalým pobytom kvalitatívne odlišným druhom pobytu, preto sa jedná o výrazný zásah do jeho súkromného ţivota. Ţalovaný k uvedenej námietke ţalobcu uviedol, ţe si uvedomuje, ţe tolerovaný pobyt je len špecifický druh pobytu, ktorý poskytuje právny rámec na legalizáciu pobytu štátneho 19 1Sža/22/2014 príslušníka tretej krajiny, ktorý nespĺňa podmienky oprávneného pobytu a z objektívnych príčin nemôţe z územia Slovenskej republiky vycestovať, alebo nemôţe byť vyhostený. Ţalovaný však má za to, ţe je vo verejnom záujme, aby štátny príslušník tretej krajiny, ktorý chce pobyt na území Slovenskej republiky, musí mať udelený niektorý z druhov povolenia na pobyt, ktorý automaticky zabezpečuje splnenie podmienok na pobyt a tým garantovanie preukázania schopnosti finančne pokryť svoje potreby (ubytovanie, finančné prostriedky na ţivobytie a pod.) pri pobyte na území Slovenskej republiky. Týmto spôsobom sa predchádza tomu, aby sa štátny príslušník tretej krajiny stal záťaţou pre sociálny systém Slovenskej republiky. Ţalobca vo svojom odvolaní uviedol aj, ţe si uţ poţiadal o udelenie tolerovaného pobytu, jeho ţiadosť však bola rozhodnutím Oddelenia cudzineckej polície PZ Ţilina, č. PPZ- HCP-BB7-305-016/2014-PP zo dňa 28. marca 2013 zamietnutá. Žalovaný k danej skutočnosti uviedol, ţe je z ustanovenia § 58 ods. 2 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov vyplýva, ţe policajný útvar udelí tolerovaný pobyt štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ak nie sú dôvody na zamietnutie ţiadosti
2, ak to vyţaduje rešpektovanie jeho súkromného a rodinného ţivota a neohrozuje bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok; štátnemu príslušníkovi tretej krajiny
1 a § 43 ods. 1 písm. a/ aţ d/ citovaného zákona moţno tento pobyt udeliť len vtedy, ak nie je drţiteľom platného cestovného dokladu a hodnoverne preukáţe svoju totoţnosť iným spôsobom. V zmysle ustanovenia § 59 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov štátny príslušník tretej krajiny, ktorý poţiadal o udelenie tolerovaného pobytu
2 písm. b/, priloţí k ţiadosti doklad, ktorým preukáţe potrebu rešpektovania jeho súkromného rodinného ţivota a doklad nie starší ako 90 dní potvrdzujúci jeho bezúhonnosť, ministerstvo vnútra môţe v odôvodnených prípadoch od priloţenia dokladu potvrdzujúceho jeho bezúhonnosť upustiť. Z dôvodovej správy k zákonu o pobyte cudzincov vyplýva, ţe pri udeľovaní tolerovaného pobytu štátnemu príslušníkovi tretej krajiny v prípade, ak je jeho udelenie v záujme jeho súkromného a rodinného ţivota sa vychádza z čl. 8 Dohovoru o ochrane 20 1Sža/22/2014 ľudských práv a základných slobôd, pokiaľ takýto občan neohrozuje bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok. Prvostupňový správny orgán vyhodnotil prijatú ţiadosť a zistil, ţe ţalobca nepriložil k svojej žiadosti o udelenie tolerovaného pobytu na území Slovenskej republiky
ustanovenia § 58 ods. 2 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov doklad nie starší ako 90 dní potvrdzujúci jeho bezúhonnosť. Vzhľadom na skutočnosť, ţe ministerstvo vnútra môţe v odôvodnených prípadoch od priloţenia dokladu potvrdzujúceho bezúhonnosť upustiť, prvostupňový správny orgán poţiadal Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ktoré je v konaní o pobyte cudzincov zastúpené Úradom hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru Bratislava o vyjadrenie, či v prípade ţalobcu je moţné od uvedeného dokladu upustiť. Úrad hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru v prípade ţiadosti ţalobcu neupustil od priloţenia dokladu potvrdzujúceho bezúhonnosť, preto prvostupňový správny orgán zaujal stanovisko, ţe bol naplnený zákonný dôvod na zamietnutie jeho ţiadosti v zmysle ustanovenia § 59 ods. 12 písm. d/ zákona o pobyte cudzincov. Odvolací orgán z vyššie uvedených dôvodov prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Ţalovaný zastáva názor, ţe ţalobca spĺňa podmienky na tolerovaný pobyt
2 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov (ak to vyţaduje rešpektovanie jeho súkromného a rodinného ţivota a neohrozuje bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok), ale opätovne poukazuje na skutočnosť, ţe ak ţalobca chce povolenie na pobyt na území Slovenskej republiky musí splniť podmienky vyplývajúce zo zákona o pobyte cudzincov. IV. Argumentácia rozhodnutia I. stupňového správneho orgánu Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB7-936-014/2013-PP zo dňa
ustanovenia § 250ja ods. 3 OSP s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa
1 písm. c/ a d/ Zákona o pobyte cudzincov zrušený trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a odvolanie ţalobcu bolo zamietnuté. Preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami ţalobcu uplatnenými v ţalobe, a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného.
1 písm. c/ zákona č. 404/201 1 Z. z. o pobyte cudzincov, policajný útvar zruší trvalý pobyt, ak štátny príslušník tretej krajiny sa bez písomného oznámenia policajnému útvaru nepretrţite zdrţiava v zahraničí dlhšie ako 180 dní.
1 písm. d/ citovaného ustanovenia zákona, policajný útvar zruší trvalý pobyt, ak manţelia nevedú spoločný rodinný ţivot, ak ide o trvalý pobyt
1 písm. a/.
2 písm. a/ Zákona o pobyte cudzincov, ustanovenie odseku 1 neplatí, ak by dôsledky zrušenia trvalého pobytu boli neprimerané dôvodu zrušenia trvalého pobytu, najmä s ohľadom na súkromný a rodinný ţivot štátneho príslušníka tretej krajiny. Odvolací súd v prvom rade povaţuje za dôleţité zdôrazniť, ţe odvolaciu námietku ţalobcu tykajúcu sa nesprávneho právneho posúdenia veci vyhodnotil ako nedôvodnú, pretoţe sa nestotoţnil s názorom ţalobcu, ţe zrušiť trvalý pobyt
ustanovenia § 50 ods. 1. písm. c/ zákona o pobyte cudzincov moţno iba v čase, keď sa štátny príslušník tretej krajiny reálne zdrţiava v zahraničí, nie keď uţ sa nachádza na území Slovenskej republiky. Pretoţe 23 1Sža/22/2014 takýto výklad uvedeného ustanovenia by prakticky znemoţnil aplikovateľnosť predmetného ustanovenia na všetky prípady, keď sa štátny príslušník tretej krajiny síce bez písomného oznámenia policajnému útvaru nepretrţite zdrţiaval v zahraničí dlhšie ako 180 dní, avšak v priebehu konania o zrušenie trvalého pobytu sa navráti na územie krajiny, ktorá mu poskytla trvalý pobyt, čo
odvolacieho súdu nemohol byť zmyslom a účelom predmetného ustanovenia. Za dôvodnú však povaţoval námietku, ţe sa správny orgán nedostatočne zaoberal aplikáciou ustanovenia § 50 ods. 2 písm. a/ zákona o pobyte cudzincov v kontexte s čl. 8 Dohovoru. Z ustanovenia § 50 ods. 2 písm. a/ zákona o pobyte cudzincov vyplýva, ţe keď nastanú dôvody k zrušeniu trvalého pobytu príslušníka tretej krajiny, tieto dôvody neplatia a správny orgán trvalý pobyt nezruší, ak by dôsledky zrušenia trvalého pobytu boli s ohľadom na rodinný a súkromný ţivot príslušníka tretej krajiny neprimerané vzhľadom k dôvodu zrušenia trvalého pobytu.
odvolacieho súdu správny orgán je povinný skúmať rodinný a súkromný ţivot príslušníka tretej krajiny a v prípade, ţe zistí, ţe dôsledky zrušenia trvalého pobytu by boli neprimerané dôvodu zrušenia trvalého pobytu, správny orgán trvalý pobyt nezruší.
odvolacieho súdu bolo nutné prisvedčiť ţalobcovi, ţe správne orgány celkom nedostatočne zobrali do úvahy dôsledky zrušenia trvalého pobytu ţalobcovi najmä s ohľadom na jeho súkromný a rodinný ţivot, pričom len formálne konštatovali, ţe zrušenie trvalého pobytu síce bude mať na súkromný a rodinný ţivot ţalobcu určitý dosah, ktorý ale nie neprimeraný dôvodu zrušenia trvalého pobytu a takýto zásah je zlučiteľný aj s čl. 8 ods. 2 Dohovoru. Ţalobca pritom v správnom konaní namietal, ţe fakticky nemôţe viesť rodinný ţivot so svojou dcérou za situácie, ak sa nebude nachádzať na území SR. Oddelenie od dcéry bolo pritom dôvodom, pre ktorý jeho manţelka ţiadala na správnom orgáne o zrušenie jeho povolenia na trvalý pobyt. 24 1Sža/22/2014 Ţalobca ďalej poukázal na to, ţe rozhodnutím Okresného súdu v Martine vydaným v konaní vedenom pod sp. zn.: 12P/315/2012 bola maloletá dcéra zverená do starostlivosti matky a súd zároveň týmto rozhodnutím uloţil manţelke navrhovateľa povinnosť umoţniť navrhovateľovi stretávať sa s maloletou kaţdý štvrtok od 16:30 hod. do 18:30 hod., a to bez prítomnosti matky. Manţelka navrhovateľa toto rozhodnutie neakceptuje. Uvedené je
ţalobcu zásahom do jeho práva a práva jeho maloletej dcéry na rešpektovanie rodinného ţivota. Ţalobca v správnom konaní vyčítal správnemu orgánu, ţe vychádzal iba z tvrdení jeho manţelky. Námietku ţalobcu, ţe v napadnutom rozhodnutí správny orgán len konštatuje súlad zásahu do rodinného a súkromného ţivota navrhovateľa s čl. 8 ods. 2 Dohovoru, pričom neodôvodňuje prečo je tento zásah nevyhnutný v demokratickej spoločnosti a z akého dôvodu je nevyhnutný z dôvodov vymedzených v čl. 8 ods. 2 Dohovoru však z rozhodnutia správneho orgánu nevyplýva, povaţoval odvolací súd za dôvodnú. Odvolací súd v tejto súvislosti odkazuje na závery rozsudku Súdneho dvora (Európskej únie) vo veci C-540/03 Európsky parlament proti Rade Európskej únie (zb. rozh. 2006, s. I-5769, rozhodnutie dostupné na http:, v ktorom Súdny dvor uviedol, ţe z práva ţiť so svojimi blízkymi príbuznými vyplývajú pre členské štáty povinnosti, ktoré môţu byť negatívne, ak je niektorý z nich povinní nevyhostiť osobu, alebo pozitívne, ak je povinný nechať osobu vstúpiť a umoţniť pobyt na svojom území (viď bod 52 rozsudku). S odkazom na judikatúru ESĽP zdôraznil, ţe je treba zohľadniť spravodlivú rovnováhu, ktorú je treba nastoliť medzi protichodnými záujmami jednotlivcov a celej spoločnosti. Akcentácia práva na rodinný ţivot a najlepší záujem dieťaťa sa taktieţ nutne prejavujú v tom, ţe dôvody zásahu do rodinného a súkromného ţivota cudzincovi, ktorému uţ bol udelený trvalý pobyt na území SR a po splnení zákonných podmienok dochádza k jeho zrušeniu, musia byť skutočne veľmi závaţné. Výklad a aplikácia pojmu „neprimeraný zásah do rodinného a súkromného ţivota“ by preto mali byť meritórne preskúmateľné. Poţiadavku na riadny súdny prieskum takéhoto rozhodnutia vo vzťahu k čl. 8 Dohovoru vyjadril ESĽP napr. v rozsudku zo dňa 27. septembra 2011 Alim proti Rusku, sťaţnosť č. 39417/07. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto skúmal, či správne orgány a následne aj krajský súd pri 25 1Sža/22/2014 posudzovaní primeranosti dopadov rozhodnutí o zrušení trvalého pobytu ţalobcovi do súkromného a rodinného ţivota ţalobcu popri poţiadavkách vyplývajúcich z vnútroštátnych predpisov postupovali v intenciách Dohovoru a judikatúry ESĽP. Správne orgány v konaní vychádzali z toho, ţe trvalý pobyt ţalobcovi bol udelený
1 písm. a/ zákona o pobyte cudzincov ako manţelovi štátneho občana Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, a ţe dôvodom zrušenia trvalého pobytu ţalobcovi bolo, ţe ţalobca sa zdrţiaval mimo územia Slovenskej republiky viac ako 180 dní a túto skutočnosť písomne neoznámil správnemu orgánu. Ďalším dôvodom bolo, ţe manţelia neviedli spoločný rodinný ţivot od 30. januára 2012 a v súčasnom období sú v rozvodovom konaní. Dôleţitou okolnosťou pre rozhodnutie ţalovaného, ktorý posudzoval slnenie podmienok
2 zákona o pobyte cudzincov, ktoré umoţňuje ako neprimerané neuplatniť ust. § 50 ods. 1 s ohľadom na rodinný a súkromný ţivot príslušníka tretej krajiny k dôvodu zrušenia trvalého pobytu bolo konštatovanie správneho orgánu, ţe ţalobca sa svojou maloletou dcérou nestýkal, hoci styk s maloletou obmedzený ani upravený do rozhodnutia súdu nemal. Ţalobca namietal, ţe správny orgán vychádzal len z vyjadrení manţelky ţalobcu, pričom na jeho vyjadrenie neprihliadol, rovnako nezobral do úvahy, ţe styk s maloletou dcérou má určený súdom, pričom bez moţnosti pobytu na území SR, prakticky stratí akýkoľvek kontakt s dcérou. Ţalovaný ani krajský súd
názoru odvolacieho súdu adekvátne a komplexne nevyhodnotili námietku ţalobcu, ktorá sa nepochybne týka porušení záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich nielen z Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ale aj z Dohovoru o právach dieťaťa. V tejto súvislosti je potrebné upozorniť najmä na kritéria, ktoré povaţoval za rozhodné ESĽP v rozsudku Nunez proti Nórsku v skutkovo príbuznom prípade, ako je prípad ţalobcu, hoci sa týkal verejného záujmu na vyhostení cudzinca. ESĽP konštatoval, ţe verejný záujem na vyhostení mal v súvislosti s dlhodobým nelegálnym pobytom pani Nunez na území Nórska značnú váhu pri zvaţovaní proporcionality v zmysle čl. 8 Dohovoru (bod 73); bolo zobrané do úvahy, ţe sťaţovateľka v dobe, kedy budovala svoj rodinný ţivot, rovnako nemala legitímne očakávanie, ţe bude môcť zostať v krajine, a to i v súvislosti s väzbami na krajinu pôvodu (bod 76). Na druhú stranu však ESĽP konštatoval, 26 1Sža/22/2014 ţe po uplynutí doby vyhostenia nebolo isté, či sa bude môcť pani Nunez vrátiť do Nórska, a či je odlúčenie od jej dvoch detí prechodné alebo trvalé. V takom prípade boli deti sťaţovateľky v zraniteľnom postavení (bod 81). V tejto situácii, pri zváţení ďalších (výnimočných konkrétnych okolnostiach veci nemal ESĽP za to, ţe bola dostatočná váha prisúdená kritériu najlepšieho záujmu dieťaťa, a to v zmysle čl. 8 Dohovoru (bod 84); tu v tejto súvislosti ESĽP odkázal na čl. 3 Dohovoru o práva dieťaťa,
ktorého by primárnym pokračovaním hľadiskom pri akejkoľvek činnosti orgánov verejnej moci tykajúcich sa detí mal byť najlepší záujem dieťaťa, ako to vyplýva i z rozsudku veľkého senátu ESĽP zo dňa 6. júla 2010, Neulinger a Shuruk proti Švajčiarsku, sťaţnosť č. 41615/07, bod 135. Práve hľadisko najlepšieho záujmu dieťaťa nebolo
názoru odvolacieho súdu dostatočne zváţené najmä pri hľadaní spravodlivej rovnováhy medzi záujmom štátu na reguláciu pobytu cudzincov vo forme trvalého pobytu a právom na ochranu súkromného a rodinného ţivota cudzinca ako aj najlepšieho záujmu dieťaťa. Podobne ako vo veci Nunez proti Nórsku nie je moţné predvídať, či by odlúčenie ţalobcu od dieťaťa bolo trvalé alebo len dočasné, a to s ohľadom na obmedzené moţnosti z hľadiska zákona o pobytu cudzincov, ktoré má ţalobca pre umoţnenie trvalého pobytu na území SR k dispozícii. Preto je
odvolacieho súdu potrebné sa touto otázkou zaoberať, pričom argumentácia ţalovaného, ţe ţalobca má moţnosť ţiadať o udelenie tolerovaného pobytu je právne bezvýznamná, nakoľko predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie o zrušení trvalého pobytu ţalobcovi. Odvolací súd povaţuje za dôleţité zdôrazniť, ţe trvalé alebo dlhodobé odlúčenie vzhľadom na súdom upravený styk ţalobcu s maloletou by neprimeraný zásah do rodinného ţivota v danom prípade mohlo znamenať, ale ani prípadné „krátkodobé“ odlúčenie ţalobcu od maloletej dcéry by nevylučovalo moţnosť neprimeraného zásahu do práva ţalobcu a jeho maloletej dcéry na rodinný ţivot, pokiaľ by k nemu pristúpili ešte ďalšie ţalobcom naznačené obavy, a to ţe matka maloletej chce v styku ţalobcu s maloletou dcérou bezdôvodne zabrániť.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.