← Slovensko

užívanie pozemkov v zriadených záhradkových osadách

Obsah (11)§ 9§ 58§ 7§ 2§ 3§ 6§ 250j§ 40§ 212§ 224§ 219

Najvyšší súd 1Sžr/212/2013 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloţenom z predsedu senátu I

predpisov účinných do 30. septembra 2013 sú okresné úrady

tohto zákona a

ods. 3 citovaného ustanovenia Pôsobnosť obvodného úradu ţivotného prostredia, obvodného pozemkového úradu, obvodného lesného úradu, obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie a správy katastra ustanovená osobitnými predpismi prechádza na okresný úrad. Na základe niţšie citovaných zákonných ustanovení má Najvyšší súd Slovenskej republiky preukázané, ţe do postavenia Obvodného pozemkového úradu v Bratislave ako právneho nástupcu pôvodného Krajského pozemkového úradu v Bratislave nastúpil z titulu zákonných zmien Okresný úrad Bratislava. Uvedená právna zmena sa premietla nielen v zákone č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších zákonov (ďalej na účely rozsudku tieţ „zák. č. 229/1991 Zb.“) tak, zákonodarca slová „obvodný pozemkový úrad“, resp. „pozemkový úrad“ vo všetkých tvaroch v celom texte zákona nahradil slovami „okresný úrad“ v príslušnom tvare, ale aj v zákone č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, okresných úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších právnych predpisov (ďalej na účely rozsudku tieţ „zák. č. 330/1991 Zb.“) najmä prostredníctvom novelizovaného znenia ustanovenia § 5 (Orgány štátnej správy v oblasti pozemkových úprav a ochrany poľnohospodárskej pôdy sú Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky, okresné úrady v sídle kraja a okresné úrady.) Preto bude s týmto právnym nástupcom Najvyšší súd Slovenskej republiky ďalej konať na strane odporcu. Pod všeobecným označením odporca je potom nutné rozumieť tak pôvodný správny orgán ako aj jeho právneho nástupcu

toho, ktorého sa text 3 1Sžr/212/2013 odôvodnenia týka, vrátane aj výrokovej časti súdneho rozhodnutia pri identifikácii napadnutého rozhodnutia.

§ 9ods.

12 zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, právoplatne neskončené obvodným úradom životného prostredia, obvodným pozemkovým úradom, obvodným lesným úradom, obvodným úradom pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie, správou katastra a Obvodným úradom Štúrovo do 30. septembra 2013, dokončí okresný úrad, v ktorého územnom obvode mali sídlo obvodný úrad životného prostredia, obvodný pozemkový úrad, obvodný lesný úrad, obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie, správa katastra a Obvodný úrad Štúrovo. 2, Rozhodnutím č. 1305/220/2009 zo dňa 10.09.2009 (č.l. 38) ţalovaný ako príslušný odvolací orgán v zmysle § 5 ods. 4 písmeno c) zák. č. 330/1991 Zb. a

§ 58ods.

1 a § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Malackách č. j. 923/2008 zn. 2009/0729/923-3/08-TKA zo 04.05.2009 (ďalej na účely rozsudku len „prvostupňové rozhodnutie“ na č.l. 40) a odvolanie zamietol. Uvedeným prvostupňovým rozhodnutím bol zamietnutý návrh podaný v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z. o uţívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim v znení neskorších predpisov (ďalej na účely tohto rozsudku len „zák. č. 64/1997 Z.z.“) na vyporiadanie vlastníctva k pozemkom, ktoré uţívajú členovia ZO SZZ 6-84 Marianka Bane, nakoľko bolo vyslovené, ţe uţívatelia napriek výzve nepreukázali splnenie podmienky vyplývajúcej z citovaného ustanovenia, pretoţe neposkytli vlastníkom lehotu 30 dní na vyjadrenie k návrhu kúpnych zmlúv. 3. Vo svojom zamietajúcom rozhodnutí ţalovaný uviedol, ţe ţalobcovia ako členovia ZO SZZ 6-84 Marianka Bane prostredníctvom splnomocneného zástupcu V. (predsedu ZO SZZ 6-84 Marianka Bane) podali na Obvodný pozemkový úrad v Malackách návrh na začatie konania dňa 11.12.2008

§ 7ods.

1 zák. č. 64/1997 Z.z.

  1. Po jeho preskúmaní bolo ţalovaným zistené, ţe : 4 1Sžr/212/2013 - návrhy kúpnych zmlúv zaslaných (v dňoch
  2. a
  3. decembra 2008) nielen svojou formou v podobe listu o odkúpenie pozemkov ale aj obsahom nespĺňajú kritériá návrhu kúpnej zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu, t.j. o absencia konkrétneho kupujúceho člena ZO SZZ ale vţdy pán V., o absencia vymedzenia veľkosti konkrétne uţívaného pozemku, ktorý má byť predmetom navrhovanej kúpy, - návrhy boli zaslané pánom V. ako splnomocneným zástupcom 14 uţívateľov (hoci celkový počet je 33 uţívateľov).
  4. Preto ţalovaný s oporou v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sţ-o-KS 25/2005 zo dňa 27.04.2006 vyslovil záver, ţe zástupca nepreukázal splnenie podmienky v § 7 ods. 1 zák. č. 64/1997 Z.z. a konanie sa nemôţe začať z dôvodu, ţe návrh na začatie konania nepodala nadpolovičná väčšina uţívateľov, ktorí uţívajú nadpolovičnú výmeru plochy a prislúchajúci podiel z výmery spoločných pozemkov a ktorí preukázali, ţe vlastníci odmietli k týmto pozemkom uzavrieť kúpnu zmluvu s návrhom ceny vo výške náhrady určenej v § 11 alebo ţe vlastníci sa k návrhu kúpnej zmluvy v 30 dňovej lehote odo dňa doručenia nevyjadrili.
  5. Rovnako ţalovaný vyslovil záver ţe členovia ZO SZZ 6 - 84 Marianka Bane nie sú uţívateľmi predmetného pozemku (neboli uzatvorené malé zmluvy) a vlastníctvo nie je moţné

tohto zákona vyporiadať. Preto ţalovaný s odkazom na § 3 ods. 1 zák. č. 64/1997 Z.z. zastáva názor, ţe podmienka na vznik zákonného nájmu medzi vlastníkmi a uţívateľmi dotknutých pozemkov nie je splnená. V súvislosti s uvedeným ţalovaný zdôraznil, ţe vzťahy medzi členmi ZO SZZ 6 - 84 Marianka Bane a vlastníkmi pozemkov je moţné vyporiadať občiansko-právnom konaní

Občianskeho zákonníka. 7. Na uvedenom právnom základe Krajský pozemkový úrad v Bratislave vyslovil názor, ţe vzhľadom na nesplnenie podmienok uvedených v § 2 ods. 2, § 3 ods. 1 a § 7 ods. 1 zák. č. 64/1997 Z.z. vyhodnotil námietky účastníkov za nedôvodné.

§ 2ods.

2 zák. č. 64/1997 Z.z. v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (t.j. z 10.09.2009) nájomcom alebo užívateľom pozemkov v zriadenej záhradkovej osade (ďalej len "užívateľ") sa rozumie člen záhradkárskej organizácie, ktorý na základe zmluvy so záhradkárskou organizáciou alebo poľnohospodárskou organizáciou, alebo inou 5 1Sžr/212/2013 organizáciou tieto pozemky obhospodaruje a užíva tie pozemky, ktoré slúžia všetkým členom záhradkárskej organizácie, najmä pozemky, na ktorých sú vybudované prístupové cesty, spoločné hygienické, rekreačné a iné prevádzkové zariadenia (ďalej len "spoločný pozemok").

§ 3ods.

1 zák. č. 64/1997 Z.z. v citovanom znení platí, že ak medzi vlastníkom a užívateľom nebola uzavretá nájomná zmluva

osobitného predpisu, vznikne medzi nimi dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona nájomný vzťah.

§ 7ods.

1 zák. č. 64/1997 Z.z. v citovanom znení konanie sa začína na návrh nadpolovičnej väčšiny užívateľov, ktorí užívajú nadpolovičnú výmeru plochy a prislúchajúci podiel z výmery spoločných pozemkov a ktorí preukázali, že vlastníci odmietli k týmto pozemkom uzavrieť kúpnu zmluvu s návrhom ceny najmenej vo výške náhrady uvedenej v § 11 alebo že vlastníci sa k návrhu kúpnej zmluvy nevyjadrili v lehote

odseku 2.

§ 6zák.

č. 64/1997 Z.z. v hore uvedenom znení účastníkmi konania sú

  1. a)užívatelia,
  2. b)záhradkárska organizácia,
  3. c)vlastníci,
  4. d)Slovenský pozemkový fond. II. Konanie na prvostupňovom súde A) 8. Proti tomuto rozhodnutiu ţalobcovia 1/ aţ 21/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu podali ţalobu z 18.12.2009 na Krajský súd v Bratislave. 9. Ţalobcovia namietali, ţe - rozhodnutie ţalovaného nebolo doručené ţalobcovi 1/, hoci tento bol účastníkom správneho konania, - správne orgány oboch stupňov neprípustne viedli konania o totoţnom návrhu uţívateľov pozemkov v záhradkovej osade súčasne, a to o konanie o prvom návrhu z 19.05.2003 bolo rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu v Malackách č. 2008/4967/1225-15/07-TKA zo dňa 14.08.2008 v spojení s rozhodnutím Krajského pozemkového úradu v Bratislave č. 1275/161/072009 zo dňa 03.09.2009 zastavené; bola podaná ţaloba na Krajský súd v Bratislave, vedená pod sp.zn. 1S 185/09, 6 1Sžr/212/2013 o druhý návrh z 11.12.2008 a výsledné rozhodnutia sú predmetom tohto súdneho prieskumu, - ţalovaný pri svojom postupe a rozhodovaní porušil základné pravidlá správneho konania (§ 3 ods. 1, 2, 3 a 4 Správneho poriadku), 10. Ţalovaný vo svojom vyjadrení zotrval na svojom doterajšom právnom názore, ţalobu povaţoval za nedôvodnú a ţiadal ju zamietnuť. B) 11. Uznesením č.k. 2S 249/2009-90 zo dňa 29.09.2011 krajský súd pribral do konania ďalších účastníkov správneho konania z dôvodu, ţe títo doručili súdu návrh na ich pribratie do konania a z napadnutého rozhodnutia ţalovaného vyplýva, ţe jeho prípadným zrušením by mohli byť dotknuté ich práva a povinnosti. Jednotliví pribratí účastníci správneho konania sa k ţalobe vyjadrili tak, ţe ju povaţujú za nedôvodnú a ţiadali ju zamietnuť. C) 12. Krajský súd v Bratislave ako súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie a to v rozsahu dôvodov uvedených v ţalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, ţe ţalobu je potrebné zamietnuť

§ 250jods.

1 O.s.p., pretoţe rozhodnutie a postup ţalovaného v medziach ţaloby je v súlade so zákonom.

  1. Predovšetkým krajský súd z pripojeného administratívneho spisu zistil, ţe Obvodný pozemkový úrad v Malackách rozhodnutím č. j. 923/2008 zn. 2009/0142/923-2/08-TKA z 12.02.2009 prerušil konanie a vyzval na doplnenie podania v lehote 60 dní. Vo výzve správny orgán ţiadal od ţalobcu 2/ ako zástupcu uţívateľov pozemkov, aby doloţil doklady preukazujúce splnenie podmienok vyplývajúcich zo znenia § 7 ods. 1 a 2 zák. č. 64/1997 Z.z. Ţalobca 2/ odpovedal listom z 25.02.2009, v prílohe ktorého priloţil ďalšie 4 splnomocnenia od uţívateľov; jedno podpísané 26.01.2009 a ďalšie dve nepodpísané vôbec. Ďalej zaslal rozpis odoslaných návrhov pre vlastníkov pozemkov na kúpne zmluvy a kópie obálok s pečiatkami dátumu odoslania. Časť z týchto návrhov boli odoslané dňa 05.12.2008; ostatné hromadne dňa 11.12.
  2. 7 1Sžr/212/2013
  3. Následne krajský súd najmä s odkazom na ustanovenia § 2 ods. 1, § 6, § 7 ods. 1 a 2 zák. č. 64/1997 Z.z. vyslovil, ţe sa plne stotoţnil s dôvodmi uvedenými v odôvodnení ţalobou napadnutého rozhodnutia. Predovšetkým sa stotoţnil s názorom ţalovaného, ţe ţiadosť o vyporiadanie vlastníctva k predmetným pozemkom nepodala nadpolovičná väčšina uţívateľov, ktorí by uţívali nadpolovičnú výmeru plochy spoločných pozemkov v záhradkovej osade. V obdobnom duchu sa vyjadril k ďalšej argumentácii ţalovaného, ktorá sa týkala hodnotenia listov zaslaných ţalobcom 2/, ţe návrh na odkúpenie znel na ţalobcu 2/ a nie na jednotlivých uţívateľov, neposkytnutia lehotu 30 dní vlastníkom pozemkov v záhradkovej osade na vyjadrenie sa k návrhu na odkúpenie, nepredloţeniu tzv. malých zmlúv.
  4. Čo sa týka námietky ţalobcov, ţe správne orgány oboch stupňov viedli konania o totoţnom návrhu uţívateľov pozemkov súčasne, krajský zdôraznil, ţe zhodu nezistil v rozsahu účastníkov oboch spomínaných správnych konaní, nakoľko v preskúmavanom rozhodnutí bol podaný návrh aj v mene ďalších členov ZO SZZ Marianka Bane, a to H., A., Š. a P.. K námietke ţalobcov o porušení základných pravidiel správneho konania, krajský súd zdôraznil obsah takto neurčito formulovanej námietky, ktorý mu neumoţnil posúdiť jej obsah.
  5. Na základe uvedených skutočností a názorov krajský súd preto ţalobu zamietol. III. Odvolanie žalobcov/ stanoviská A)
  6. Vo včas podanom odvolaní elektronickou poštou zo dňa 25.07.2013 (č.l. 162, doloţené na č.l 169) proti rozsudku prvostupňového súdu ţalobcovia 1/ aţ 21/ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne poukázali na odvolacie dôvody: - rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) a - súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav veci na základe vykonaných dôkazov (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.).
  7. Ţalobcovia poukázali na nasledujúce odvolacie dôvody : 8 1Sžr/212/2013 - uznesením členskej schôdze ţalobcu 1/ (z 25.05.2002) prítomných 22 členov – uţívateľov (z celkového počtu 33) splnomocnilo ţalobcu 2/ na vyporiadanie pozemkov

zák. č. 64/1997 Z.z., pričom väčšina uţívateľov bola súčasne aj vlastníkmi uţívaných pozemkov, - z listín (hoci neboli právne perfektné) zaslaných kaţdému vlastníkovi bol zrejmý účel tohto návrhu vrátane navrhovanej ceny za m2 (viacerí vlastníci na zaslané návrhy reagovali nesúhlasiac iba s navrhovanou cenou), - po zistení neuplynutia 30-dňovej lehoty mal správny orgán konanie o predčasne podanom návrhu prerušiť do uplynutia 30-dňovej lehoty a následne v konaní pokračovať), - poţiadavka predloţiť správnemu orgánu tzv. malé zmluvy nebola vznesená a ani samotný zák. č. 64/1997 Z.z. takýto pojem nepozná.

  1. Záverom ţalobcovia navrhli odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec vráti krajskému súdu na ďalšie konanie. B)
  2. Ţalovaný vo svojom vyjadrení z 26.09.2013 (č.l. 186) zosumarizoval priebeh jednotlivých správnych konaní, ktoré predchádzali vydaniu napadnutého rozhodnutia ţalovaného. Opätovne zotrval na svojej argumentácii, ţe - členovia ZO SZZ 684 Marianka Bane nie sú uţívateľmi predmetných pozemkov, nakoľko neboli uzatvorené tzv. malé zmluvy v zmysle zákonnej podmienky uvedenej v § 2 ods. 2 zák. č. 64/1997 Z.z. a ţe - návrhy kúpnych zmlúv o odkúpenie pozemkov nespĺňajú podmienku

§ 40ods.

1 Občianskeho zákonníka. 21.

mienky ţalovaného ţalobcovia nepredloţili ţiadne nové dôvody, ktoré by preukázali, ţe napadnuté rozhodnutie ţalovaného by nemalo byť nezákonné.

  1. Ţalovaný záverom navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zamietol odvolanie ţalobcov a rozsudok krajského súdu v celom rozsahu potvrdil. 9 1Sžr/212/2013 C)
  2. Zúčastnená osoba 12/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo vyjadrení z 12.09.2013 k odvolaniu (č.l. 181) poukázala na nezákonný odklon odvolacích dôvodov ţalobcov od argumentácie, ktorú uviedli v ţalobe.
  3. Záverom navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil v celom rozsahu.
  4. Zúčastnené osoby 1/ aţ 9/ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vo vyjadrení z 30.09.2013 k odvolaniu (č.l. 188) poukázali na konštatovanie ţalobcu 2/ na vytýčenom pojednávaní, ţe má iba 14 plných moci, čo od 33 záhradkárov nie je nadpolovičná väčšina. Ďalej uviedol, ţe ďalších uţívateľov nevedel zastihnúť pre krátkosť času.
  5. Takisto zdôraznili, ţe pán V. pri vybavovaní vysporiadania vlastníctva v záhradkových osadách sa neriadil usmernením Ministerstva pôdohospodárstva (Metodické usmernenie k zákonu 64/1997 Z.z č. 16/1997-430 zo 17.06.
  6. Tieţ sa vyjadrili k pojmom veľká a malá zmluva a k ich významu v prejednávanej veci.
  7. Záverom navrhli, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie ţalovaného potvrdil ako vecne správne a odvolanie ţalobcov zamietol v celom rozsahu. V prílohe k vyjadreniu priloţili väčšie mnoţstvo listinných dôkazov. D)
  8. Zúčastnené osoby 6/ a 8/ podaním zo 14.01.2014 zaslali Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky vyjadrenie a ţiadosť o urýchlenie konania. V ňom sa uvedené osoby vyjadrovali k riadnosti vystavených plnomocenstiev pre spoločného zástupcu, pričom spochybňovali plnomocenstvá vystavené na mená:
  9. Ľ.,
  10. A.,
  11. I., 10.X.,
  12. E.,
  13. M., 10.C. a
  14. P., najmä s odôvodnením, ţe niektoré osoby nikdy pozemky neuţívali a ani neuţívajú, nakoľko predseda im ich pridelil bez zmluvy, resp. ide o osoby neidentifikovateľné alebo o osoby, ktoré záhradku predali.
  15. Na podporu svojich tvrdení k uvedenému podaniu priloţili väčší počet listín. IV. Právne názory odvolacieho súdu k odvolaniu žalobcov 10 1Sžr/212/2013
  16. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

§ 212v spojení s § 246c ods.

1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku tieţ „O.s.p.“). Po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je

ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250j ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, nenariadil vo veci pojednávanie (v zmysle § 250ja ods. 2 v spojení s § 250i ods. 2 O.s.p. a s prihliadnutím na skutočnosť, ţe preverovanie zákonnosti rozhodnutia o spore týkajúcom sa zákonnosti rozhodnutia vychádzajúceho z občianskoprávnych /vlastníckych/ vzťahov vyţaduje od správneho súdu konať v rámci úplnej jurisdikcie, tak takýto postup v odvolacom konaní senát vzhľadom na charakter napadnutého rozhodnutia nepovaţoval za potrebný) a po neverejnej porade senátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné, pretoţe napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny, a preto ho po preskúmaní dôleţitosti odvolacích dôvodov postupom uvedeným v § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, a to z časti aj z iných dôvodov. 30. Na prvom mieste Najvyšší súd zdôrazňuje, ţe zákonodarca výkon správneho súdnictva (najmä čl. 46 a čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) zaloţil iba na návrhovej slobode účastníka (ţalobcov), t.j. zodpovednosti za obranu svojich práv (vigilantibus leges sunt scriptae) v medziach čl. 13 Dohovoru o ochrane základných práv a ľudských slobôd, vybrať si

Občianskeho súdneho poriadku z prostriedkov ochrany ten najvhodnejší proti rozhodnutiu či postupu orgánu verejnej správy. Preto správny súd nie je oprávnený do tejto procesnej slobody, t.j. dispozitívne rozhodnutie účastníka konania z úradnej povinnosti meniť alebo ho počas súdneho prieskumu presviedčať o nevhodnosti takto zvoleného prostriedku nápravy. 31. Rovnako Najvyšší súd zdôrazňuje, ţe predmetom odvolacieho súdneho konania je prieskum vecnej správnosti výroku rozsudku krajského súdu (§ 219 ods. 1 v spojení s § 205 O.s.p.) o nevyhovení ţalobe a o jej zamietnutí, preto Najvyšší súd ako súd odvolací primárne v medziach odvolania (viď § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu i súdne konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutie ţalovaného, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými zrušujúcimi námietkami ţalobcov (§ 250j ods. 2 11 1Sžr/212/2013 O.s.p.) ako aj so stanoviskami zvyšných účastníkov, a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného. Ďalej zdôrazňuje, ţe

ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. II ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp.zn. 6 Sţo 84/2007, sp.zn. 6 Sţo 98/2008, sp.zn. 1 Sţo 33/2008, sp.zn. 2 Sţo 5/2009 či sp.zn. 8 Sţo 547/2009) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených ţalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Preto odvolaciemu súdu neprislúcha ani takto vymedzený rámec prieskumu rozšíriť aj na iné rozhodnutia, hoci s prv menovaným sú tesne zviazané nielen dôsledkami ale aj účastníkmi.

  1. V takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) sa Najvyšší súd stotoţňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil zo zistení uvedených ţalovaným správnym orgánom, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise. Na druhej strane podstatou súdneho odvolania proti rozsudku krajského súdu ako aj ţaloby, ktorou sa ţalobcovia domáhajú preskúmania rozhodnutia ţalovaného, je právna otázka, či zákonom určené podmienky konania boli v prejednávanej veci naplnené. Práve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.
  2. Ţalobcovia svoje odvolanie oprela o viacero námietok. Najvyšší súd v súvislosti s uvedeným konštatuje, ţe pokiaľ dôjde k záveru, ţe uţ prvé procesné, resp. iné pochybenia ţalovaného krajský súd nedostatočne pri kontrole zákonnosti vyhodnotil a ich intenzita naplní zrušovacie dôvody uvedené zákonodarcom v ustanovení § 250j ods. 2 O.s.p., potom preverovanie oprávnenosti ďalších námietok je v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva [najmä rozsudok Ruiz Torija v. Španielsko, resp. neskôr Garcia Ruiz v. Španielsko (vo veci č. 30544/96 z 20.01.1999)] nehospodárne.
  3. Z citovanej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva jasný právny názor, ţe správny súd nemusí dať detailné odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú 12 1Sžr/212/2013 skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového), ale aj odvolacieho (ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia), by malo postačovať na záver o tom, ţe z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.
  4. Ďalej Najvyšší súd poukazuje na tú skutočnosť, ţe konania o vyporiadaní vlastníctva k zriadeným záhradkovým osadám

zák. č. 64/1997 Z.z. predstavujú z veľkej časti správne konania, pri ktorých správny orgán

osobitného zákona rozhoduje o spore, resp. právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych vzťahov (najmä vlastnícke a iné práva k nehnuteľnostiam). Nakoľko však z obsahu odvolania nevyplýva argumentácia, ktorá by vytýkala odmietnutie úplnej jurisdikcie správnym súdom (§ 250i ods. 2 v spojení s § 250j ods. 5 O.s.p.), Najvyšší súd ďalej správnosť výberu mechanizmu nápravy neposudzoval.

  1. Vzhľadom na vyššie vyslovené názory a v súvislosti s hore poloţenou otázkou Najvyšší súd preto zastáva názor, ţe po vyhodnotení závaţnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. Najvyšší súd konštatuje, ţe nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu (týka sa to ţalobného bodu nedoručenia napadnutého rozhodnutia ţalobcovi 1/ a súbeţného vedenia totoţných konaní na správnom orgáne), ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotoţňuje v prevaţujúcom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí iba na rekapituláciu niektorých vybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku a doplnenia svojich odlišných, resp. doplňujúcich zistení a záverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. umoţňuje odvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie dôvody), najmä vo vzťahu k hore vymedzenej právnej otázke (viď hore uvedené potvrdenie aj z iných dôvodov). 1/ K podmienkam konania : 13 1Sžr/212/2013
  2. Medzi účastníkmi je predovšetkým sporné, či podmienky na konanie o podanej ţiadosti boli splnené. Z administratívneho spisu pre Najvyšší súd nepochybne vyplýva, ţe na Obvodný pozemkový úrad v Malackách bol dňa 11.12.2008 prostredníctvom osoby označenej ako splnomocnený zástupca záhradkovej osady 6- 84 Mariánka Bane v k.ú. M.. predloţený návrh na vyporiadanie vlastníctva k pozemkom v uvedenej záhradkovej osade v zmysle § 7 ods. 1 zák. 64/1997 Z.z.
  3. Zákonodarca v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 2 ods. 2 zák. 64/1997 Z.z. (viď bod č. 7) za uţívateľa označuje iba člena takej záhradkárskej organizácie, ktorá spĺňa kritéria zriadenej záhradkovej osade, ktorý na základe zmluvy so záhradkárskou organizáciou alebo poľnohospodárskou organizáciou, alebo inou organizáciou tieto pozemky obhospodaruje a uţíva spoločné pozemky. Iba takýto uţívateľ je účastníkom konania o pozemkových úpravách na účely vyporiadania vlastníctva k pozemkom v zriadených záhradkových osadách s tým, ţe pre začatie konania je nutné preukázať splnenie nasledujúce hmotnoprávne podmienky, ţe návrh bol podaný - nadpolovičnou väčšinou uţívateľov (podmienka kvality), ktorí - uţívajú nadpolovičnú výmeru plochy a prislúchajúci podiel z výmery spoločných pozemkov (podmienka kvantity) a ktorí - preukázali, ţe vlastníci odmietli k týmto pozemkom uzavrieť kúpnu zmluvu s návrhom ceny najmenej vo výške náhrady uvedenej v § 11 alebo ţe vlastníci sa k návrhu kúpnej zmluvy nevyjadrili v lehote (v prejednávanej veci konkrétne) do 30 dní odo dňa jeho doručenia (akceptačná podmienka).
  4. Ţalovaný a zúčastnené osoby spochybňujú splnenie uvedených podmienok, čo sa týka podmienky kvality a akceptačnej podmienky. Čo sa týka podmienky kvality, v konaní je spochybňované to, ţe aj keď pôvodne bolo doloţené iba 14 plnomocenstiev na zastupovanie členov v konaní (potvrdené aj pán Šandorom na pojednávaní dňa 12.09.2012 s odôvodnením, ţe ďalších uţívateľov uţ nevedel zastihnúť pre krátkosť času – viď č.l. 128), nejde o uţívateľov v zmysle hore uvedeného ustanovenia § 2 ods.
  5. Toto ţalovaný odôvodňoval právnou skutočnosťou, ţe neboli 14 1Sžr/212/2013 uzatvorené malé zmluvy, t.j. zmluvy medzi členom a záhradkárskou organizáciou alebo poľnohospodárskou organizáciou, alebo inou organizáciou.
  6. Najvyšší súd vzhľadom na argumentáciu zúčastnenej osoby 12/ (viď bod č. 23) z podanej ţaloby zo 14.12.2009 zistil, ţe ţalobcovia sformulovali nasledujúce ţalobné body: - nedoručenie napadnutého rozhodnutia ţalobcovi 1/ a - súbeţné vedenie totoţných konaní na správnom orgáne. Avšak medzi ţalobnými bodmi nebola argumentácia, ktorá by vyvrátila právny názor ţalovaného, ţe podmienka kvality nebola splnená, t.j. koľko členov z koľkých členov skutočne návrh podalo. Obdobné vyplýva aj z vyjadrenia pána Š. na pojednávaní (viď body č. 4 a 24), resp. z prvotného podania z 10.12.2008 (príloha č. A1 v spojení s A3) pred správnym orgánom
  7. Je nepopierateľné, ţe na pojednávaní dňa 15.05.2013 (č.l. 153) pán Šandor zaloţil listinu (č.l. 155), z ktorej vyplýva, ţe celková výmera ZO Marianka Bane je 15.595 m2, z toho členovia ZO vlastnia na základe odkúpenia pozemkov od pôvodných vlastníkov výmeru 7.479 m2, Slovenský pozemkový fond zastupuje vlastníkov o výmere 2.023 m2, takţe celková výmera pozemkov členov ZO má byť

uvedenej listiny v rozsahu 9.502 m

  1. Uvedená listina však ďalej neosvedčovala splnenie skutočností poţadovaných zákonom, t.j. podmienku kvality (menoslov členov s uvedením, kto a kedy splnomocnil spoločného zástupcu pána Š.) a podmienku kvality (kto z uvedených splnomocňujúcich členov ZO uţíva akú rozlohu pozemkov v ZO a akú časť táto rozloha pozemkov predstavuje) pre hore uvádzanú výmeru v rozsahu 9.502 m
  3. Preto Najvyšší súd súhlasí so záverom krajského súdu, ţe ţalobcovia nepreukázali splnenie jednej z podmienok na konanie

§ 7ods.

1 zák. č. 64/1997 Z.z. 2/ K obsahu návrhu zmluvy :

  1. Ďalej ţalovaný ţalobcom vytýkal, ţe nebola splnená ani akceptačná podmienka (viď bod č. 38). Zákonodarca akceptačnú podmienku prostredníctvom ustanovenia § 7 ods. 1 a 2 zák. č. 64/1997 Z.z. viaţe jednak na zaslanie návrhu kúpnej zmluvy a jednak na aktívne (výslovné odmietnutie návrhu zmluvy) alebo na pasívne správanie vlastníkov (márne uplynutie zákonom regulovanej lehoty). 15 1Sžr/212/2013
  2. Ďalej je nepochybnou podmienkou, ţe návrh zmluvy, t.j. oferta právneho úkonu, sa musí riadiť najmä ustanoveniami § 43a a nasl. Občianskeho zákonníka. Najvyšší súd po preskúmaní listín (prílohy B1 aţ B59, resp. B37), ktoré ţalobcovia označovali ako návrh kúpnej zmluvy v zmysle § 7 ods. 1 zák. č. 64/1997 Z.z. a po posúdení ich obsahu dospel k rovnakému záveru ako krajský súd, t.j. ţe uvedené listiny nespĺňajú charakter predpokladaný právnym poriadkom pre návrh kúpnej zmluvy pre nehnuteľnosti.
  3. Najvyšší súd konštatuje v súvislosti s uvedenými listinami, ţe ide iba o formálne oznámenie vôle vykonané 04.08.2008 pánom V., ktorého pozícia je charakterizovaná ako „člen ZO- poverený predseda“, a tento prejav naznačuje úmysel vysporiadať doterajší nájomný vzťah s cieľom zistiť stanovisko kaţdého adresáta k takémuto úmyslu, pričom okrem identifikátorov nehnuteľností sa v tomto liste nachádza ponúkaná cena vo výške 3,90 Sk/m
  5. Na základe doteraz citovaných právnych záverov sa Najvyšší súd stotoţnil so záverom krajského súdu, ţe ţaloba nebola dôvodná, ţe ţalobcovia rozhodnutím ţalovaného neboli ukrátení na svojich právach a rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z platnej právnej úpravy. Za týchto okolností preto Najvyšší súd nezistil ţiadny zákonný dôvod, ktorý by ho oprávňoval prijať záver, ţe je dôvodné rozsudok krajského súdu zmeniť, ako poţadovali ţalobcovia.
  6. K ďalším námietkam ţalobcov je pre Najvyšší súd vzhľadom na hore uvedené právne názory (prestúpenie hore uvedeného rozsahu ţalobných bodov) neefektívne sa vyjadrovať. V.
  7. O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd

§ 224ods.

1 v spojitosti s § 250k ods. 1 a § 246c ods. 1 O.s.p.,

ktorého iba úspešní ţalobcovia majú právo na náhradu trov tohto konania, čo v tomto súdnom prieskume nenastalo. 16 1Sžr/212/2013 49. Vo vzťahu k moţným nárokom na náhradu trov konania zúčastnených osôb v konaní

  1. hlavy si Najvyšší súd (viď uznesenie Najvyššieho súdu sp.zn. 6 Sţo 365/2009 zo
  2. júla 2010, resp. 10 Sţr/134/2013 z 26.03.2014) v zmysle § 250 ods. 1 veta druhá O.s.p. osvojil extenzívny výklad ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktoré toto právo však priznávajú iba účastníkom súdneho konania, kam popri ţalobcu a ţalovaného výslovne priraďujú aj zúčastnené osoby. Najvyšší súd preto s prihliadnutím aj na závery vyslovené Ústavným súdom Slovenskej republiky smerom k zúčastneným osobám uţ dlhodobo deklaruje, ţe právo na náhradu trov súdneho konania prislúcha pri splnení ďalších podmienok aj zúčastneným osobám.
  3. Najvyšší súd preto uţ dlhodobo deklaruje, ţe právo na náhradu trov súdneho konania prislúcha pri splnení ďalších podmienok aj zúčastneným osobám, t.j. právo na náhradu trov konania vzťahuje na zúčastnenú osobu, ak svojou argumentáciou prispela k výsledku odvolacieho súdneho konania (zásada efektivity úspechu). Nakoľko v prejednávanej veci zúčastnené osoby neboli pasívne a argumentačne prispeli k výsledku odvolacieho konania, bolo nutné na základe uplatneného nároku na náhradu trov konania im toto právo priznať s prihliadnutím (analogia legis) na princíp úspešnosti v konaní. Nakoľko však v prejednávanej veci zúčastnené osoby nepreukázali vznik svojich trov, nie je moţné im priznať náhradu trov.
  4. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok ţalobcu a stanoviska ţalovaného ako aj s prihliadnutím na závery obsiahnuté v svojich predchádzajúcich rozhodnutiach, najmä uţ v citovanom rozhodnutí sp.zn. 6 Sţo 365/2009, resp. 10 Sţr/134/2013, pri ktorom Najvyšší súd nezistil ţiaden relevantný dôvod, aby sa od neho odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska), s osvojením si argumentácie krajského súdu postupom

§ 219ods.

2 O.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

  1. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol bez pojednávania, lebo nezistil, ţe by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná moţnosť sa ho zúčastniť), a hoci išlo o vec v zmysle § 250i ods. 2 O.s.p. (úprava konania o prinavrátení vlastníckych vzťahov je spojená s občianskoprávnymi vzťahmi), tak v konaní nebolo potrebné 17 1Sžr/212/2013 v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.
  2. Predseda konajúceho senátu vzhľadom k podobnosti priezviska so ţalobkyňou 21/ vyhlasuje, ţe k ţalobkyni 21/ nemá ţiadny vzťah, t.j. uvedenú osobu nepozná ani z osobného ani z príbuzenského hľadiska. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.). V Bratislave
  3. augusta 2014 Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Ing. Dagmar Lojová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.