2 Správneho poriadku zamietol odvolanie ţalobcu a potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Nitre č. NR2012/74256/5 zo dňa 18.10.2012 (ďalej na účely rozsudku len „prvostupňové rozhodnutie“).
1 Správneho poriadku platí, že ak osobitný zákon neustanovuje inak, odvolacím orgánom je správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
2 Správneho poriadku platí, že ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.
b) zák. č. 599/2003 Z.z. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len "ústredie") vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni koná a rozhoduje úrad. 2. Uvedeným prvostupňovým rozhodnutím
č. 599/2003 Z. z. a zák. č. 601/2003 Z. z. o ţivotnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bolo rozhodnuté, ţe ţalobca sa nepovaţuje za občana v hmotnej núdzi, nespĺňa nárok na pomoc v hmotnej núdzi a nepriznáva sa mu dávka a príspevky.
č. 599/2003 Z.z. hmotná núdza je stav, keď príjem občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, nedosahuje životné minimum 1) a občan a fyzické osoby, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, si príjem nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením.
1 zák. č. 599/2003 Z.z. platí, že ak si občan v hmotnej núdzi a fyzické osoby, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, neuplatnia svoje zákonné 3 1Sžso/48/2013 nároky, ktorými si môžu zabezpečiť základné životné podmienky a pomôcť si v hmotnej núdzi, nepovažujú sa za občanov v hmotnej núdzi.
1 O.s.p. zamietol.
zákona o pomoci v hmotnej núdzi, je povinný uplatniť si svoje zákonné nároky, ktoré predchádzajú podaniu ţiadosti
zák. č. 599/2003 Z.z. a ktorými si môţe zabezpečiť základné ţivotné podmienky a pomôcť si v hmotnej núdzi. V čase posudzovania ţiadosti ţalobcu preto nie je sporné, ţe ţalobca bol evidovaný na úrade práce sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie, avšak nepredloţil rozhodnutie (alebo potvrdenie) tohto správneho orgánu o tom, či poberá dávku v nezamestnanosti, resp. či má nárok na túto dávku, v akej výške a ak nie, z akého dôvodu, keďţe k ţiadosti pripojil i potvrdenie o tom, ţe externe študuje na vysokej škole a ţe mu je priznané i výţivné od povinnej osoby. 10. Hoci na výzvu správneho orgánu ţalobca predloţil čestné prehlásenie z 15.10.2010 o tom, ţe „nespĺňa podmienky na priznanie nároku v nezamestnanosti a ţe nemá nárok na dávku v nezamestnanosti, toto krajský súd vyhodnotil ako jeho súkromný právny záver o tom, či spĺňa podmienky na dávku v nezamestnanosti
zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. V súvislosti s uvedeným krajský súd vyslovil právny názor, ţe ţalobca si nemôţe urobiť sám právny záver o tom, či má nárok na dávku v nezamestnanosti a nahrádzať tak rozhodovaciu činnosť správneho orgánu, ktorému štát zveril právomoc rozhodovať o takomto nároku. Navyše čestné vyhlásenie sa môţe týkať len skutkových otázok ţiadateľa, napríklad 5 1Sžso/48/2013 vyhlásenia o jeho majetkových pomeroch, avšak nikdy nie právnych otázok, akými je posúdenie, či má nárok alebo nemá nárok na dávku v nezamestnanosti.
krajského súdu potrebné rozhodnúť tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku a ţalobu
1 O.s.p. zamietnuť. Ţalovaný správny orgán sa logicky a vecne správne vyporiadal s námietkami ţalobcu a súd nezistil také vady konania, na ktoré by
3 O.s.p. musel prihliadnuť. III. Odvolanie žalobcu/stanoviská A)
odseku 1, o v tomto ustanovení je jasne a zrozumiteľne ustanovené, ţe občan v hmotnej núdzi si má uplatniť zákonný nárok iba v prípade ak si s ním môţe pomôcť v hmotnej núdzi, o výkladovo pojem „nárok v zmysle výkladového slovníku slovenského jazyka znamená: „oprávnená poţiadavka, oprávnenie, právo“, o názor krajského súdu vedie k absurdnému záveru, aby ţalobca ţiadal o všetky zákonné nároky uvedené v tomto ustanovení, hoci ţalobca
príslušných zákonov na nemá nárok, - napriek zásade rovnosti zbraní krajský súd nezaslal ţalobcovi kópiu administratívneho spisu ţalovaného a s tým on nemal moţnosť sa v tomto súdnom konaní vyargumentovať ku všetkým skutočnostiam tvoriacich podklad súdneho rozhodnutia (
ţalovaného odôvodnenie rozsudku obsahuje dostatok dôvodov a sú uvedené zrozumiteľne. 19. Pokiaľ ţalobca poukazuje na nesplnenie procesných poţiadaviek pre vedenie správneho konania, krajský súd
ţalovaného správne poukázal na § 25 ods. 2 zák. č. 599/2003 Z. z., ktorý ustanovuje limity pre aplikáciu Správneho poriadku v konaní. 20. Vzhľadom na vyššie uvedené ţalovaný navrhol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, aby
potvrdil rozsudok krajského súdu ako vecne správny. IV. Právne názory odvolacieho súdu 21. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku tieţ „O.s.p.“). Po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je
ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250ja ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, vo veci v zmysle dôvodov uvedených v § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej 8 1Sžso/48/2013 porade senátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, ţe odvolanie je dôvodné, pretoţe napadnuté rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto postupom
s § 246c ods. 1 O.s.p. rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe z dôvodu uvedenom v § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. napadnuté rozhodnutie ţalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím
3 O.s.p. zrušil a vrátil mu späť na ďalšie konanie v zmysle nasledujúcich záverov.
zákona o pomoci v hmotnej núdzi, je povinný uplatniť si svoje zákonné nároky ...“. Najvyšší súd musí prisvedčiť argumentácii ţalobcu, ţe nie je moţné zamieňať pojmy nárok a právo. V zmysle odbornej právnickej literatúry (A. Gerloch – Teorie práva) subjektívni právo predstavuje mieru moţného a dovoleného správania subjektu práva správať sa spôsobom, ktoré objektívne právo nezakazuje, a je ponúknuté adresátovi a garantované nositeľom štátnej moci od prvopočiatku jeho poskytnutia. Naopak o právnom nároku je moţné hovoriť aţ v štádiu aplikácie (uchopenia) konkrétneho subjektívneho práva, kedy sa oprávnený subjekt rozhodne nielen uplatniť ale aj trvať, t.j. vymáhať (moţnosť poţadovať zodpovedajúce správanie od iného) a poprípade vynútiť (moţnosť poţadovať mocenskú ochranu subjektívneho práva, resp. moţnosť výnimočne vyuţiť svojpomoc) plnenie, ktoré je dané obsahom zodpovedajúcej právnej povinnosti.
príslušných zákonov nemám na ne nárok, a v našom prípade si možno uplatniť nárok na dávku v nezamestnanosti iba splnením podmienok uvedených v zákone č. 461/2003 Z.z. a v tomto kontexte sa opätovne odvolávam na Rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 9Sžso/31/2011 zo dňa 29.3.2012 ......“ 29.
citovaného rozsudku Najvyššieho súdu „Nárok na dávku v nezamestnanosti (ďalej len „dávka“) vzniká odo dňa splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak. Nárok na dávku zamestnanca nezávisí od plnenia povinností zamestnávateľa platiť a odvádzať poistné na nemocenské poistenie .......“ a v súlade s cieľom zák. č. 461/2003 Z.z. si adresát sociálnych dávok svoje nároky uplatňuje na základe svojho presvedčenia o splnení hmotnoprávnych podmienok, napríklad na základe ţiadosti (najmä § 184 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z.). Následne aţ potom koná správny orgán, ktorý preveruje splnenie konkrétnych zákonných podmienok pre uplatnenie nároku na dávku. 30. Obdobný záver vyplýva Najvyššiemu súdu zo slovného spojenia „zákonné nároky, ktorými si môžu zabezpečiť základné životné podmienky a pomôcť si v hmotnej núdzi“ obsiahnutého v ustanovení § 9 ods. 1 zák. č. 599/2003 Z.z. Uvedený text zdôrazňuje iba také nároky, ktoré presvedčujú ich adresátov, ţe budú úspešní pri ich získaní ako príjmov či pôţitkov (benefitov), ktoré im súčasne pomôţu v ich ťaţivej situácii (zabezpečenie základných ţivotných podmienok pre existenciu a pomoci v hmotnej núdzi). Je potom úlohou ţalovaného, aby ako predbeţnú otázku preveril moţné nekonanie ţalobcu s dôrazom na to, či v jeho konkrétnom prípade sú všetky podmienky na uplatnenie mu prislúchajúceho nároku nepochybne splnené s tým, ţe ide o zákonné nároky ţalobcu umoţňujúce mu zabezpečiť základné ţivotné podmienky a pomôcť si v hmotnej núdzi. Iba takýto postup správneho orgánu by vyhovoval princípu právnej istoty (ţalobcom 11 1Sžso/48/2013 spomenuté stanovisko Najvyššieho súdu R.č. 102/2011). Opačný prístup svedčí o nesprávnej aplikácii ustanovení § 9 zák. č. 599/2003 Z.z.
1 zák. č. 599/2003 Z.z. v tom čase platnom znení platí, že ak si občan v hmotnej núdzi a fyzické osoby, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, neuplatnia svoje zákonné nároky, ktorými si môžu zabezpečiť základné životné podmienky a pomôcť si v hmotnej núdzi, nepovažujú sa za občanov v hmotnej núdzi.
2 zák. č. 599/2003 Z.z. v citovanom znení zákonnými nárokmi
odseku 1, ktorých uplatnením je možné zabezpečiť si základné životné podmienky a pomôcť si v hmotnej núdzi, sú výživné
osobitného predpisu, 15) náhradné výživné
osobitného predpisu, 15a) náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca
osobitného predpisu, 16) dávky nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia, úrazového poistenia, garančného poistenia a poistenia v nezamestnanosti
osobitného predpisu, 17) nároky z pracovnoprávnych vzťahov, 18) dávky výsluhového zabezpečenia 19) a opakované štátne sociálne dávky
osobitných predpisov, 20) okrem prídavku na dieťa. 31. Najvyššiemu súdu z pripojeného administratívneho spisu ako aj z argumentácie krajského súdu vyplýva, ţe ţalovaný tak nekonal a krajský súd sa uspokojil s konštatovaním, ţe ţalobca si urobil sám právny záver o tom, či spĺňa podmienky na dávku v nezamestnanosti, čo krajský súd následne vyhodnotil ako nesprávny názor ţalobcu. Najvyšší súd však musí zdôrazniť, ţe ak ţalobca predloţil písomne sformulovaný a odôvodnený názor, prečo si neuplatnil zákonnú dávku (v tomto prípade ide o dávku v nezamestnanosti
zák. č. 461/2003 Z.z.) napríklad vo forme „čestného prehlásenia“ (list č. 12), bolo úlohou správneho orgánu preveriť správnosť tohto tvrdenia a pripojených argumentov týkajúcich sa aplikácie postupne odsekov 1, 2, 3 v § 104 zák. č. 461/2003 Z.z.
l a 3 O.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Bude preto úlohou ţalovaného v ďalšom konaní v zmysle hore uvedených právnych názorov a s prihliadnutím na súčasné skutočnosti u ţalobcu v novom konaní rozhodnúť o jeho ţiadosti. 34. Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade so zásadou hospodárnosti súdneho konania ako aj so svojou dlhodobo ustálenou praxou neuviedol vo výroku zrušujúceho rozsudku zákonné ustanovenie,
ktorého bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené (§ 250j ods. 4 prvá veta O.s.p.), nakoľko dôvodom podania tejto informácie súdom je v zmysle § 250j ods. 4 veta druhá O.s.p. poskytnúť podklady pre posúdenie prípustnosti moţného odvolania proti rozsudku súdu. Nakoľko proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu vydaným v správnom súdnictve sú generálne (§ 246c ods. 1 O.s.p.) ale aj špeciálne (§ 250ja ods. 6 O.s.p.) prípustné opravné prostriedky iba vo výnimočných prípadoch (§ 250ja ods. 5 O.s.p.), a tento prípad v prejednávanej veci nenastal, potom nie je moţné ust. § 250j ods. 4 O.s.p. na výroky rozhodnutí Najvyššieho súdu aplikovať.
5 O.s.p. Proti rozsudku súdu
5 je prípustný opravný prostriedok
štvrtej časti, ak nie je ustanovené inak. 35. O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd
1 v spojitosti s § 250k ods. 1 a § 246c ods. 1 O.s.p.,
ktorého iba úspešný ţalobca má právo na náhradu trov tohto konania, čo v tomto súdnom prieskume nastalo. Podmienkou pre priznanie náhrady trov právneho zastúpenia je ich doloţenie do spisu počas konania alebo dovyčíslenie v 3 - dňovej lehote po vyhlásení rozsudku. V prípade iných trov konania úspešného ţalobcu mu súd prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia. 13 1Sžso/48/2013
1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
2 O.s.p. platí, že ak účastník v lehote
odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 14 1Sžso/48/2013 P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.). V Bratislave 12. augusta 2014 Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Ing. Dagmar Lojová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.