Najvyšší súd 1Sža/16/2014 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Gavalca, PhD. a z členov a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci navrhovateľa: R. M., narodeného X., štátneho príslušníka Iránskej islamskej republiky (ďalej len ,,Irán“), v krajine pôvodu naposledy bytom E., provincia E., ulica B., S., t.č. miesto pobytu Ubytovňa EURO 2000, Za stanicou 5, Bratislava, zastúpený JUDr. Miroslavou Mittelmannovou, advokátkou so sídlom Hurbanovo nám. 5, Bratislava, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu ČAS: MU-341-136/PO-Ţ-2010 zo dňa
- novembra 2013, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Saz/73/2013-47 zo dňa
- marca 2014, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Saz/73/2013-47 zo dňa
- marca 2014 m e n í tak, ţe rozhodnutie odporcu ČAS: MU-341- 136/PO-Ţ-2010 zo dňa
- novembra 2013 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 528,45 Eur (titulom náhrady trov právneho zastúpenia) do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, k rukám jeho právnej zástupkyne JUDr. Miroslavy Mittelmannovej. 2 1Sža/16/2014 O d ô v o d n e n i e : I. Predmet konania Krajský súd v Bratislave rozsudkom uvedeným vo výroku potvrdil rozhodnutie č. MU-341-136/PO-Ţ-2010 zo dňa
- novembra 2013, ktorým odporca podľa § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len ,,zákon o azyle“) neudelil navrhovateľovi azyl a podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle mu neposkytol doplnkovú ochranu. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, ţe podaný návrh prejednal a rozhodol na pojednávaní za prítomnosti zástupkyne navrhovateľa a odporcu, a dospel k názoru, ţe napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako zákonné a vecne správne. Krajský súd uviedol, ţe v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-341-136/PO-Ţ-2010, ako aj s predchádzajúcim spisom ČAS: MU- 186/PO-Ţ-
- K námietke nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov krajský súd uviedol, ţe podľa jeho názoru je táto námietka nedôvodná. Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočným, zrozumiteľným a podrobným spôsobom opísal zistený stav veci, ako aj priebeh doterajšieho azylového konania. Opísal obsah vykonaného dokazovania, pohovorov vykonaných s navrhovateľom, ním predloţené dôkazy, ako aj obsah informácií, ktoré získal o krajine pôvodu navrhovateľa vo vzťahu k ním prezentovanému dôvodu podanej ţiadosti o azyl. Logickým a jasným spôsobom odôvodnil svoju právnu úvahu, na základe ktorej dospel k výrokom napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ navrhovateľ svoju námietku konkretizoval vo vzťahu k medializácii prípadu navrhovateľa je podľa názoru súdu na mieste konštatovanie, ţe konkrétne ani táto čas odôvodnenia rozhodnutia netrpí vadou nepreskúmateľnosti. Odporca celkom jednoznačne poukázal na skutočnosť, ţe forma medializácie (uvedením iba iniciálok mena osoby o ktorej sa v zverejnenom článku písalo) prakticky znemoţňuje identifikáciu navrhovateľa. Ak teda odporca dospel k takémuto názoru, tento názor odôvodnil logicky a zrozumiteľne - bez ohľadu na skutočnosť, či jeho názor je 3 1Sža/16/2014 alebo nie je správny. K námietke rozporu zisteného stavu veci s obsahom spisu (správy o krajine jeho pôvodu, svedčiace o správaní sa iránskych orgánov ku konvertitom), krajský súd dospel k názoru, ţe ani táto námietka nie je dôvodná. Odporca, na jednej strane opísal obsah jednotlivých navrhovateľových prednesov, vykonaných v priebehu pohovorov, podobne tieţ vyhodnotil ním predloţené dôkazy a na strane druhej opísal obsah správ o krajine pôvodu navrhovateľa - informácií, obsahovo zameraných na postavenie konvertitov v Iráne a na správanie sa iránskych autorít k osobám, ktoré z islamu konvertovali na iné náboţenstvo. Skutočnosť, ţe odporca po vyhodnotení vykonaného dokazovania dospel k názoru, ţe navrhovateľ nesplnil predpoklady udelenia azylu, resp. poskytnutia doplnkovej ochrany nemôţe znamenať, ţe napadnuté rozhodnutie je v rozpore s obsahom spisu. Námietku nesprávneho právneho posúdenia veci vyhodnotil krajský súd taktieţ ako nedôvodnú. Krajský súd sa ďalej vyjadril k výroku o neudelení azylu. V aktuálnom konaní navrhovateľ ako dôvod svojej ţiadosti uviedol obavu o ţivot v súvislosti s tým, ţe prestúpil z islamskej viery na vieru kresťanskú. Uviedol, ţe na kresťanskú vieru konvertoval uţ počas svojho pobytu v Iráne. Ako to vyplýva z obsahu aktuálneho, resp. predchádzajúceho azylového spisu navrhovateľa, navrhovateľ ničím nepreukázal existenciu svojho krstu, ku ktorému malo dôjsť buď v auguste 2007, resp. v novembri 2008 v Iráne. Navrhovateľ mal iba nedostatočné vedomosti o kresťanskej viere na ktorú prestúpil a tento dôvod ako dôvod odchodu z Iránu, resp. ako dôvod ţiadosti o azyl prezentoval aţ potom, ako bolo vo veci jeho prvej ţiadosti o azyl vydané negatívne rozhodnutie odporcu. Faktom je aj skutočnosť, ţe navrhovateľ počas prvého azylového konania opakovane uvádzal, ţe vierovyznaním je moslim šítskej vetvy. Aţ počas druhého, aktuálneho konania uviedol, ţe vierovyznaním je kresťan, ktorý konvertoval z islamu. Podľa názoru súdu, ktorý vychádza z obsahu výpovedí navrhovateľa, tvrdenie o jeho konvertovaní počas pobytu v Iráne bolo účelovým. Ak by ako moslim prijal kresťanskú vieru a z dôvodu ohrozenia, ktoré mal pociťovať, z krajiny pôvodu utiekol a hľadal ochranu na Slovensku, nepochybne by túto skutočnosť uviedol uţ vo svojom prvom azylovom konaní. Ak tak nekonal, jediným logickým vysvetlením je fakt, ţe k jeho konvertovaniu z islamu počas jeho pobytu v Iráne v skutočnosti 4 1Sža/16/2014 nedošlo. Navrhovateľ po vydaní v tomto konaní prvého, negatívneho rozhodnutia z
- marca 2011, bol dňa
- septembra 2011 podmienečne pokrstený vo farnosti Boţej Múdrosti Košice - Furča (Gréckokatolícka cirkev). Skutočnosť, ţe išlo o podmienečné pokrstenie svedčí o skutočnosti, ţe ani označená cirkev nemala za preukázané, ţe v minulosti došlo ku krstu navrhovateľa. Ak by tomu tak bolo, nemohlo by dôjsť k udeleniu sviatosti krstu. Keďţe ku krstu navrhovateľa došlo v priebehu uţ začatého azylového konania, navrhovateľa sa z pozície "beţného" ţiadateľa o azyl dostal do postavenia ţiadateľa "na mieste". Odporca vyhľadal a do spisu zaloţil mnoţstvo správ o Iráne pochádzajúcich z rôznych zdrojov, obsahom ktorých boli informácie týkajúce sa postavenia a postihov príslušníkov iných cirkví ako islamu, osobitne zamerané na osoby, ktoré z islamu konvertovali na iné náboţenstvo. Mal teda dostatok vedomostí o tom, ako sa Irán stavia k svojim štátnym občanom, ktorí prestúpili z islamu na iné vierovyznanie. Avšak iba tieto fakty nemôţu byť relevantnými pre vydanie pozitívneho rozhodnutia. Rovnako dôleţitým je zistenie, či osoba, ktorá prestúpila z islamskej na inú vieru tak urobila z dôvodu svojho skutočného náboţenského presvedčenia, predovšetkým aj, ţe koná a správa sa tak, ako to kresťanské náboţenstvo aj poţaduje. Na túto skutočnosť poukázal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v odôvodnení svojho rozsudku sp. zn. 10Sţa/12/2013 z
- mája 2013, keď nariadil odporcovi v tomto smere vykonať dokazovanie. Odporca v intenciách tohto právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vykonal s navrhovateľom doplňujúci pohovor, na obsah ktorého odporca v podrobnostiach poukázal. Z predmetného doplňujúceho pohovoru s navrhovateľom je zjavné, ţe navrhovateľ do kostola moc nechodí. Keď sa, cca 4 mesiace pred vykonaním pohovoru, v kostole zastavil, pomodlil sa za rodinu a išiel späť. Od svojho krstu bol iba raz v Košiciach na svätej spovedi. Nevedel reprodukovať ţiadnu modlitbu. K svojim "nenávštevám" kostolov v Bratislave uviedol, ţe tu nepozná kostoly. K cirkevným sviatkom gréckokatolíckej cirkvi vedel uviesť iba "Nový rok, keď sa narodil Jeţiš Kristus a potom jeden sviatok, keď sa neje mäso". Navrhovateľ nenavštevoval ţiadne cirkevné spoločenstvo. Podľa názoru súdu, pokiaľ odporca na základe takto zisteného stavu veci vyhodnotil konvertovanie navrhovateľa ako účelové, takáto jeho správna úvaha je dôvodná. Súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, ţe pokiaľ aj navrhovateľ v čase krátkom po prijatí krstu mal isté nedostatky v znalosti viery, postupom rokov od krstu a aj zvyšovaním veku navrhovateľa by malo logicky dôjsť k prehlbovaniu - utuţovaniu jeho znalostí o cirkvi ako takej, za člena ktorej sa prehlasuje. Teda včítane všeobecných znalostí o cirkevných obradoch, povinnostiach člena cirkvi a základných postulátoch kresťanského vierovyznania. 5 1Sža/16/2014 Takéto utuţovanie vo viere by bolo logickým v prípade, ak by navrhovateľom prezentované kresťanské vierovyznanie bolo skutočným a nie iba účelovým. Navrhovateľ sa však, ako to je zrejmé z obsahu vykonaného dokazovania, nespráva ako kresťan gréckokatolíckeho vierovyznania, neplní si ani svoje základné cirkevné povinnosti a podobne nemá ani vedomosti, predpokladané členovi tejto cirkvi. Podľa názoru súdu, ktorý je zhodný s názorom odporcu, konvertovanie navrhovateľa z islamu bolo účelovým konaním. Ak teda odporca navrhovateľovi azyl neudelil, postupoval v súlade so zákonom o azyle. Krajský súd sa vo svojom odôvodnení vyjadril aj k výroku o neposkytnutí doplnkovej ochrany. Podľa názoru súdu odporca aj v tejto časti výroku napadnutého rozhodnutia rozhodol správne a v súlade so zákonom. Navrhovateľ namietal, ţe odporca sa vo vzťahu k tomuto výroku nezaoberal hrozbou váţneho bezprávia do budúcnosti, vzhľadom k tomu, ţe navrhovateľ má krstný list, ktorý preukazuje jeho odpadlíctvo k islamu. K tejto námietke súd poznamenal, ţe je skutočnosťou, ţe inštitút doplnkovej ochrany skutočne pôsobí aj do budúcna. Avšak vo vzťahu k prejednávanej veci - teda k ev. hrozbe váţneho bezprávia spočívajúcej v mučení alebo neľudskom alebo poniţujúcom zaobchádzaní alebo treste je tak vo všeobecnosti, ako aj vo vzťahu k prejednávanej veci potrebné poukázať na skutočnosť, ţe pri rozhodovaní musí odporca vziať do úvahy na jednej strane relevantné informácie vzťahujúce sa na tú-ktorú oblasť moţného bezprávia, a na strane druhej posúdenie individuálnych predpokladov ich uplatnenia voči ţiadateľovi o azyl, teda navrhovateľovi. Zo správ o krajine pôvodu navrhovateľa vyplýva, ţe za istých okolností hrozí v Iráne skutočne konvertitom z islamu zaobchádzanie, zodpovedajúce váţnemu bezpráviu v zmysle ust. § 2 písm. f/ bod
- zákona o azyle. Ak by teda malo hroziť navrhovateľovi váţne bezprávie z titulu prijatia kresťanskej viery, podľa názoru súdu by sa tak mohlo stať v prípade, ak by navrhovateľ skutočne túto vieru prijal a táto skutočnosť by bola v krajine jeho pôvodu známou. S poukazom na odôvodnenie rozhodnutia odporcu, resp. na odôvodnenie tohto rozsudku vo vzťahu k neudeleniu azylu, navrhovateľ ničím nepreukázal, ţe by počas svojho predchádzajúceho pobytu v Iráne kresťanskú vieru prijal. Toto jeho tvrdenie bolo vyhodnotené ako účelové. Pokiaľ ide o prijatie krstu počas navrhovateľovho pobytu na Slovensku, jeho uskutočnenie bolo preukázané a nikým nespochybnené. Avšak s poukazom na vyššie uvedené odôvodnenie tohto rozsudku, predovšetkým však na zistenie skutkového stavu veci v konaní pred odporcom krajský súd skonštatoval, ţe aj priatie krstu ako znaku prijatia kresťanskej viery bolo formálnym, účelovým a neúprimným. Ak sa navrhovateľ ani počas svojho pobytu na Slovensku nespráva spôsobom, zodpovedajúcim ním 6 1Sža/16/2014 proklamovaného vierovyznania, ktorá skutočnosť nesvedčí o úprimnosti konvertovania, niet dôvodu predpokladať, ţe by sa tak správal po svojom návrate do krajiny svojho pôvodu. Krajský súd vyhodnotil odporcovu správnu úvahu vyslovenú v tomto smere za správnu a v súlade so zákonom. Krajský súd ďalej skonštatoval, ţe mu je známy právny názor, ktorý súd vyslovil v zrušujúcej časti rozsudku č.k. 9Saz/62/2012-64 z
- novembra 2012 vo vzťahu k medializácii prípadu navrhovateľa - teda ku skutočnosti, ţe bez ohľadu na fakt, ţe ku konvertovaniu navrhovateľa vo svojej podstate nedošlo, iránske úrady by sa mohli o navrhovateľovi domnievať, ţe k apostázii došlo. Avšak súd súčasne konštatuje, ţe konkrétne v posúdení tejto otázky dospel k zmene pôvodne vysloveného právneho názoru. Dôvodom zmeny tohto názoru boli predovšetkým tieto okolnosti:
- Pri vyslovení názoru na túto otázku (v rozsudku č.k. 9Saz/62/2012-64) ušlo pozornosti súdu, ţe Irán ako krajina pôvodu navrhovateľa nemá na Slovensku svoje diplomatické zastúpenie. Je teda málo pravdepodobné, ţe by sa o článku uverejnenom v denníku SME z
- októbra 2010 zastúpenie Iránu vo Viedni (ktoré má pôsobnosť aj pre Slovensko) vôbec dozvedelo.
- V dobe vydania napadnutého rozhodnutia od uverejnenia článku (15.10.2010) ubehli tri roky ktorá skutočnosť nepochybne spôsobuje fakt, ţe je prakticky nulový predpoklad, aby iránske orgány pri návrate navrhovateľ vôbec evidovali existenciu tohto novinového článku.
- Naviac, ak v predmetnom článku boli uvedené iba iniciály osoby ktorej sa článok týkal bez uvedenia dátumu narodenia. Krajský súd preto dospel k názoru, ţe je prakticky vylúčené, aby iránske štátne orgány mohli v prípade návratu navrhovateľa do domovskej krajiny prisudzovať prestúpenie na kresťanskú vieru. II. Odvolanie navrhovateľa proti rozsudku krajského súdu Proti uvedenému rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie, z dôvodov ustanovených v § 205 ods. 2 písm. b/, d/ a f/ OSP. K otázke medializácie prípadu navrhovateľ uviedol, ţe práve medializácia prípadu bola jedným z dôvodov rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č.k. 9Saz/62/2012-64 zo dňa
- novembra 2012, pre ktorý bol zrušený výrok odporcu o neposkytnutí doplnkovej ochrany. 7 1Sža/16/2014 Síce ho navrhovateľ ako námietku v opravnom prostriedku neuviedol, ale s týmto právnym názorom krajského súdu sa pracovalo ďalej, povaţoval navrhovateľ za potrebné ozrejmiť prečo bolo nevyhnutné tento prípad medializovať a následne, prečo ho v tomto konaní ako námietku uviedli. Medializácia prípadu bola nevyhnutná k tomu, aby sa zabránilo vyhosteniu navrhovateľa, ktorý ako maloletý bez sprievodu vstúpil na územie SR a z dôvodu konvertovania na kresťanskú vieru sa nechcel a nemohol vrátiť späť do krajiny pôvodu. Aj napriek tomu bolo v čase medializácie prípadu vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení navrhovateľa z územia SR do Iránu a na účel vyhostenia bol aj zaistený a umiestnený v útvare policajného zaistenia pre cudzincov. Medializácia poslúţila ako tlak občianskej spoločnosti voči nezákonnému postupu štátu a efektívne zabránila vyhosteniu navrhovateľa. Aj keď Irán nemá na Slovensku diplomatické zastúpenie, Iránske veľvyslanectvo vo Viedni je akreditované pre SR, na základe čoho jeho zamestnanci vykonávajú diplomatické a konzulárne funkcie aj na území SR. Preto nesúhlasí s názorom, ţe je málo pravdepodobné, aby sa Zastúpenie Iránu vo Viedni o navrhovateľovi dozvedelo. Navyše navrhovateľ je spoločenský človek ţijúci v Bratislave a Iránci ţijúci na Slovensku ho poznajú a vedia o ňom, ţe je konvertita, a preto mohli informovať veľvyslanectvo. Okrem toho, iránska tajná sluţba je aktívna aj v zahraničí a iránski agenti sa v jednotlivých krajinách informujú na iránskych disidentov a utečencov. Navrhovateľ má za to, ţe krajský súd porušil zásadu právnej istoty vo vzťahu k svojim dvom rozdielnym rozhodnutiam o tej istej veci, a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a nesprávne právne posúdil vec pokiaľ ide o námietky uvedené v opravnom prostriedku. Pokiaľ ide o správy o krajine pôvodu navrhovateľ uviedol, ţe tieto nasvedčujú tomu, ţe konvertovanie, popretie Proroka sa v Iráne trestá alebo môţe trestať smrťou. Navrhovateľ má o svojom konvertovaní dôkaz, krstný list. Preto akékoľvek vyhodnotenie navrhovateľa ako nedôveryhodného neprichádza do úvahy a odporca i krajský súd mali zobrať tento fakt na zreteľ a ak v spise boli k dispozícii informácie, ktoré potvrdzovali, ţe konvertiti môţu byť potrestaní najvyšším moţným trestom, trestom smrti, mali sa tým zaoberať. Podľa názoru navrhovateľa krajský súd nesprávne posúdil vznesenú námietku v tejto veci, a na základe existencie správ o prenasledovaní konvertitov a moţnému uloţeniu trestu smrti zrušiť 8 1Sža/16/2014 rozhodnutie odporcu, pretoţe napadnuté rozhodnutie je v rozpore s informáciami dostupnými v spise. Podľa názoru navrhovateľa mal odporca pri posudzovaní navrhovateľovej ţiadosti postupovať v intenciách právnych názorov vyslovených súdmi. Podľa rozhodnutia krajského súdu č.k. 9Saz/62/2012 z
- novembra 2012 mal odporca prihliadať na faktický stav vierovyznania navrhovateľa. Ďalej zdôraznil, ţe v čase vydania napadnutého rozhodnutia navrhovateľ preukázateľne prijal kresťanskú vieru. Aj v rozhodnutí sp.zn. 10Sţa/12/2013 z
- mája 2013 bolo uvedené, ţe najneskôr počas pobytu na Slovensku navrhovateľ konvertoval na kresťanskú vieru. Dokonca sám odporca v rozhodnutí uviedol, ţe čo sa týka faktického stavu, ţe ţiadateľ je konvertita, ten migračný úrad nespochybňuje, pretoţe ţiadateľ predloţil o tom hodnoverný dôkaz, potvrdenie o krste. Takţe odporca má o konvertovaní dôkaz a sám ho nespochybňuje. Krajský súd sa nemal zaoberať prvou ţiadosťou, pretoţe to navrhovateľ nenamietal a nezrovnalosti, ktoré odporca uvádzal boli v minulosti ustálené. Počas prvej ţiadosti bol navrhovateľ maloletý bez sprievodu a bol odkázaný na pomoc a starostlivosť osôb oprávnených konať vo veciach maloletých. Opatrovník, ktorým bol v konaní zastúpený sa vzdal práva na podanie opravného prostriedku bez konzultácie s navrhovateľom. Navyše opatrovník priznal, ţe navrhovateľ od začiatku uvádzal, ţe je kresťan. Pokiaľ ide o dôvod prechodu z islamskej na inú vieru, navrhovateľ uviedol, ţe pochádza z iného kultúrneho a náboţenského prostredia a jeho predstava o konvertovaní na kresťanstvo a ţitia podľa kresťanských pravidiel môţe byť odlišná od predstáv iných. Dobrovoľne prijal krst a stal sa kresťanom. Odpadnutie od moslimskej viery bolo prirodzeným dôsledkom viacerých stretov s iránskym reţimom, nechcel viac ţiť v súlade s islamskými tradíciami. Vyţadovanie preukázania ovládania pravidiel kresťanstva ako to ţiada odporca je nereálne, pre navrhovateľa bol podstatný hlavne únik od pôvodnej viery. Ani kresťan katolík na území SR nepozná a nedodrţiava všetky prikázania a stále je povaţovaný za katolíka. Navrhovateľ bol navyše pokrstený po dôslednej duchovnej príprave. Navrhovateľ ďalej poznamenal, ţe odpadlíctvo od viery, tzv. apostáza a konvertovanie na inú vieru sú rovnocennými činmi. Takţe ak odporca i krajský súd odmietali navrhovateľa ako konvertitu, nezaoberali sa tým, či ide o odpadlíka od islamu. 9 1Sža/16/2014 Pokiaľ ide o opodstatnené obavy z prenasledovania, navrhovateľ tieto prezentoval dostatočne a jasne. V krajine pôvodu nedodrţiaval náboţenské tradície, a dokonca bol aj zadrţaný náboţenskou políciou. Poukázal na § 19a ods. 6 zákona o azyle podľa ktorého sa pri posudzovaní ţiadosti o udelenie azylu neprihliada na to, či ţiadateľ skutočne má rasové, náboţenské, národnostné, sociálne alebo politické charakteristické črty, ktoré spôsobujú jeho prenasledovanie, ak sú mu prisudzované pôvodcom prenasledovania. Preto sa mali odporca i krajský súd zaoberať vyhodnotením toho či navrhovateľovi nebude hroziť prenasledovanie, pretoţe mu iránske orgány budú prisudzovať konvertovanie, resp. odpadlíctvo od islamu. Navyše Iránska vláda monitoruje aj internetovú komunikáciu a aktivity na sociálnych sieťach. Navrhovateľ sa netají svojim náboţenským vyznaním ani na svojej Facebook stránke. Podľa názoru navrhovateľa mal odporca, v prípade ak vyhodnotil navrhovateľa ako osobu nedôveryhodnú, jeho ţiadosť o azyl podľa § 12 ods. 2 písm. d/ zákona o azyle zamietnuť ako zjavne neopodstatnenú. Navrhoval preto rozsudok krajského súdu zmeniť tak, ţe rozhodnutie odporcu zrušuje a vec sa vracia odporcovi na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia. III. Vyjadrenie odporcu k odvolaniu navrhovateľa Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril tak, ţe vyhodnotenie osoby navrhovateľa ako nedôveryhodnej osoby povaţuje za opodstatnené. Jeho tvrdenia o dôvodoch odchodu z krajiny pôvodu boli počas azylových konaní rozporné, chaotické, protirečivé a zmätočné. Námietky v opravnom prostriedku povaţuje za účelové. Odporca riadnym a dostatočným spôsobom, na základe skutočností, ktoré sú obsahom spisového materiálu zistil skutkový stav, na základe ktoré vydal rozhodnutie. Nezistil dôvody na udelenie azylu ani poskytnutie doplnkovej ochrany. Navrhovateľ neţije v súlade s kresťanstvom, kostol nenavštevuje a jeho znalosti o kresťanských zvykoch a modlitbách sú takmer nulové. Nestýka sa s kresťanmi, ani nevyhľadáva kresťanské komunity. Námietku navrhovateľa preto vyhodnotil ako účelovú, formálnu a neúprimnú, cieľom zabezpečiť si legalizáciu pobytu na území SR. Odporca skúmal aj to, či sa navrhovateľ nestal v dôsledku konvertovania utečencom na mieste. Dospel k záveru, ţe mu nehrozí ţiadna z foriem prenasledovania 10 1Sža/16/2014 v zmysle zákona o azyle, preto ho nepovaţuje za utečenca „sur place“. Podľa názoru odporcu navrhovateľ neuviedol a nepreukázal také skutočnosti, ktoré by ho oprávňovali vydať rozhodnutie o udelení azylu, resp. poskytnutí doplnkovej ochrany a má za to, ţe súd aj správny orgán komplexne, objektívne a individuálne posúdili všetky relevantné okolnosti týkajúce sa predmetnej veci. Navrhoval preto rozsudok krajského súdu potvrdiť, a tým aj rozhodnutie odporcu v celom rozsahu ako vecne správne a zákonné. IV. Argumentácia rozhodnutia odporcu Odporca podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle neudelil navrhovateľovi azyl a podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle mu neposkytol doplnkovú ochranu. Odporca vo svojom rozhodnutí podrobne zhrnul všetky konania od podania prvej ţiadosti o azyl navrhovateľa. Prvýkrát poţiadal o udelenie azylu
- apríla 2009, opatrovník ţiadateľa /vtedy ako maloletý bez sprievodu/ po tom, ako bol na základe readmisnej dohody vrátený z územia Českej republiky. Ako dôvod uviedol obavu o svoj ţivot pri návrate do krajiny pôvodu. V pohovoroch neskôr ako dôvody uviedol,
- ţe počas ramadánu bol zadrţaný náboţenskou políciou, pričom bol na kauciu prepustený s tým, ţe sa to bude riešiť súdnou cestou,
- obvinenie rodičov kamarátky z mimomanţelského pomeru a
- obava z toho, ţe sa iránska polícia dozvie, ţe pri cestovaní po Európe pouţil falošný izraelský pas, za čo bol jeho kamarát odsúdený na 30 rokov. K prvému dôvodu odporca uviedol, ţe náboţenská polícia je zriadená, striktné pravidlá sa však, najmä v súkromí, nedodrţiavajú. Ani ţiadny s dokumentov predloţených ţiadateľom nepreukazujú, ţe by mal závaţné problémy s Iránskou políciou. K druhému dôvodu uviedol, ţe v Iráne sú ţeny vnímané ako subjekt rodinnej cti a často býva vlastnými muţskými príslušníkmi rodiny zavraţdená. Existencia tohto dôvodu bola spochybnená. Navyše tento dôvod nespomenul pri prvých dvoch pohovoroch. K tretiemu dôvodu odporca uviedol, ţe osobám mladším ako 18 rokov bez sprievodu, je na území SR udeľovaný tolerovaný pobyt a v prípade núteného návratu po
- roku sa ako dôvod uvádza zamietnutie ţiadosti o azyl, nemajú sa preto ako dozvedieť o tom, ţe pouţil falošný izraelský pas. Odporca preto vydal dňa
- júla 2009 rozhodnutie ČAS: 18637/PO-Ţ-2009, ktorým 11 1Sža/16/2014 ţiadateľovi neudelil azyl a neposkytol doplnkovú ochranu. Rozhodnutie nadobudlo dňa
- augusta 2009 právoplatnosť. Druhýkrát poţiadal ţiadateľ o azyl
- júna 2010 z dôvodu jeho prenasledovania zo strany štátnych orgánov Iránu pre nedodrţiavanie moslimských tradícií v Iráne. Uviedol tieţ, ţe konvertoval na kresťanskú vieru. V pohovoroch uviedol rovnaké dôvody ako pri prvej ţiadosti a konvertovanie z islamu na katolícke kresťanstvo, za čo by mu pri návrate hrozila smrť. Konvertoval z dôvodu, ţe videl ako slušne ţijú arménski kresťania a kresťanstvo sa mu zdalo ako správnejšie náboţenstvo. Kresťanom bol aj jeho brat. Chodil za arménskymi kresťanmi, kde sa modlil. Po tom, ako o tom povedal rodine, začali z bezpečnostných dôvodoch rozmýšľať o jeho vycestovaní. Odišiel do Thajska za bratom, legálne na víza, a neskôr s falošným izraelských pasom do Európy, na územie SR, do Prahy, pričom chcel ísť do Veľkej Británie. Odporca zistil, ţe o kresťanstve takmer nič nevie. Pokiaľ ide o mimomanţelský pomer, je zrejmé, ţe ţena by bola vystavená vyššiemu riziku potrestania v porovnaní s muţom, preto je táto obava nevieryhodná. Hoci ţiadateľ uviedol, ţe v detskom domove dodrţiaval kresťanské tradície, podľa stanoviska jeho opatrovníka sa venoval najmä zábave, alkoholu a ţenám a neprejavil záujem o ţiadne dostupné štúdium, mal dokonca problémy s dodrţiavaním akýchkoľvek pravidiel. Ani pracovníci detského domova nemali vedomosť, ţe by niekedy navštívil kostol, alebo sa inak venoval kresťanskej viere. Ţiadateľ bol počas konania vyšetrený psychiatrom, ktorý konštatoval, ţe je v zdravom psychickom stave. Odporca vydal dňa
- septembra 2010 rozhodnutie ČAS: MU-341-27/PO-Ţ-2010, ktorým zastavil konanie. Proti rozhodnutiu bol podaný rozklad, o ktorom bolo rozhodnuté rozhodnutím ministra vnútra č. SLV-OLVS-49/2010 dňa
- decembra
- Napadnuté rozhodnutie bolo zrušené a vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie. Bolo v ňom uvedené, ţe bude potrebné, aby sa v ďalšom správny orgán dôsledne zaoberal novým dôvodom ţiadosti menovaného, posúdil vzniknutú situáciu účastníka konania, do ktorej sa dostal svojím vyhlásením o kresťanstve v konkrétnom vzťahu ku krajine pôvodu, nakoľko vzhľadom na aktuálne pomery v Iráne môţe byť účastník konania po jeho návrate do krajiny pôvodu reálne ohrozený. Je potrebné, aby prvostupňový správny orgán vyhodnotil všetky dôkazy predloţené právnou zástupkyňou menovaného, vzal do úvahy dôvody vydania predbeţného opatrenia vydaného Európskym súdom pre ľudské práva a dôkladne zhodnotil závaţnosť momentálnej situácie účastníka konania z hľadiska existencie dôvodov na udelenie azylu podľa §§ 8 aţ 10 12 1Sža/16/2014 zákona o azyle, resp. poskytnutie doplnkovej ochrany podľa §§ 13a a 13b zákona o azyle a na základe toho opäť rozhodnúť. V doplňujúcich pohovoroch ţiadateľ uviedol, ţe chodieval kaţdú nedeľu do kostola, navštevoval ho Iránec, ktorý mu vysvetľoval Svätú knihu. V Iráne chodil do kostola, alebo sa modlil doma, na verejnosti sa ako kresťan neprejavoval. V čase odchodu z Iránu ale nemohol mať ţiadne problémy s Iránskymi orgánmi, pretoţe vycestoval legálne. V opačnom prípade by bol na letisku zadrţaný. Pokiaľ ide o mimomanţelský pomer ţiadateľa, tu odporca uviedol, ţe v Iráne je za takýto prehrešok ţena vystavená neporovnateľne vyššiemu nebezpečenstvu potrestania ako muţ. Dokonca väčšina obetí znásilnenia tento čin nenahlási. Z jeho výpovedí nevyplýva, ţe by rodina jeho priateľky chcela, aby ona bola potrestaná. Odporca dospel k záveru, ţe jeho subjektívny pocit strachu pred moţným trestom za mimomanţelský pomer, ak k obvineniu vôbec došlo, nie je podloţený objektívnym prvkom odôvodnenosti jeho strachu v zmysle Ţenevského dohovoru. Pokiaľ ide o dôvod, obavy o ţivot z dôvodu konvertovania z islamu na kresťanstvo, odporca tu uviedol, ţe samotné konvertovanie v Iráne nemá vo všeobecnosti za následok individuálne prenasledovanie štátom, ak konvertita rešpektuje absolútne oprávnenie moslimov na moc a nie je zapojený do misionárskej činnosti. Z pohovorov so ţiadateľom bolo zrejmé, ţe od údajného konvertovania aţ do odchodu z Iránu, august 2007 - november 2008, svoju novú vieru na verejnosti neprezentoval, kresťanské sviatky neslávil, nečítal ţiadnu kresťanskú literatúru, dokonca ani nevyhľadával ţiadne spôsoby, ktorými by získaval vedomosti o kresťanstve. Kresťanskú vieru ďalej nešíril, ani nikoho v Iráne nenahováral na konvertovanie. Na základe toho dospel migračný úrad k záveru, ţe ak vôbec konvertoval, potom takýmto diskrétnym správaním v pokoji a bez problémov v Iráne ţil a nečelil ţiadnym problémom zo strany štátnych orgánov z dôvodu konvertovania a to aj napriek tomu, ţe o konvertovaní mala vedieť minimálne jeho rodina a priateľka. Odporca ďalej zdôraznil, ţe v čase konvertovania v Iráne, ani v čase podania svojej druhej ţiadosti o udelenie azylu, nebol schopný správne odpovedať ani na základné otázky, overujúce jeho vedomosti o kresťanstve. Nedodrţiaval ani kresťanské pravidlá. To, ţe jeho prvé aktivity na území SR, smerujúce k získaniu informácií o kresťanstve, sa objavili aţ koncom roka 2010, kedy bolo vo veci jeho druhej ţiadosti vydané rozhodnutie o zastavení konania, svedčí o účelovosti jeho konania, v snahe presvedčiť migračný úrad o pravdivosti jeho tvrdení o konvertovaní. Odporca vydal dňa
- marca 2011 rozhodnutie ČAS: MU-341-60/PO-Ţ-2010, ktorým mu nebol udelený azyl ani poskytnutá doplnková ochrana. 13 1Sža/16/2014 Proti rozhodnutiu bol podaný opravný prostriedok, o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. 5Saz/6/2011-101 dňa
- októbra
- Rozhodnutie odporcu bolo zrušené. Krajský súd zaviazal migračný úrad úlohami, ktoré bolo potrebné v ďalšom konaní vykonať:
- Opätovne vypočuť navrhovateľa ku skutočnostiam, ktorých zistenie je nevyhnutné na ustálenie skutkového, resp. skutočného stavu veci, vyhodnotiť sankcie pre maloletých za nedodrţiavanie ramadanu.
- Na pojednávaní krajského súdu ţiadateľova právna zástupkyňa predloţila ako nový dôkaz ţiadateľov krstný list, migračný úrad má v ďalšom konaní posúdiť tento dôkaz aj v súvislosti s ostatnými dôkazmi /výpovede ţiadateľa, vyjadrenia, či stanoviská cirkevných funkcionárov/.
- Zváţiť moţnosť udelenia azylu z humanitných dôvodov z dôvodu psychického stavu ţiadateľa, zaujať stanovisko k dôvodom, ktoré by mohli viesť k udeleniu azylu z humanitných dôvodov a náleţite odôvodniť, prečo azyl z humanitných dôvodov neudeliť.
- Aby informácie o krajine pôvodu obsahovali riadny odkaz na zdroj informácie.
- Zaoberať sa námietkou právnej zástupkyne, týkajúcej sa rozdielneho rozhodovania migračného úradu vo vzťahu k ţiadateľom o azyl z Iránu v súvislosti s konvertovaním.
- Prihliadnuť na predbeţné opatrenie Európskeho súdu pre ľudské práva.
- Preveriť v databáze migračného úradu tvrdenie, ţe ţiadateľ ţije v Košiciach v rodine iránskeho konvertitu. Rozhodnutie zaloţiť do spisu a vziať ho do úvahy.
- Krajský súd nevyhovel návrhu právnej zástupkyne na vypočutie dvoch predstaviteľov cirkvi, pretoţe ich vyjadrenia sú v písomnej podobe zaloţené v azylovom spise. Povinnosťou migračného úradu je vyhodnotiť písomné vyjadrenia predstaviteľov cirkvi, na základe čoho hodnotili osobu ţiadateľa, a či posudzovali i tie skutočnosti, ktoré má k dispozícii migračný úrad na základe pohovorov.
- Právna zástupkyňa v opravnom prostriedku rozviedla ďalšie skutočnosti, ktoré predchádzali posudzovanej ţiadosti o azyl a ktoré sa týkali činností iných štátnych orgánov. K týmto krajský súd nepovaţuje za potrebné sa vyjadriť. Avšak bude treba vyhodnotiť námietku právnej zástupkyne, ţe sa o ţiadateľovom konvertovaní dozvedeli štátne orgány od jeho priateľky, aţ po odchode z Iránu a prihliadnuť na 14 1Sža/16/2014 to, ţe v stanovisku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Trenčíne je uvedené, ţe ţiadateľ od začiatku pobytu na území SR uvádzal, ţe konvertoval a celkové hodnotenie osoby ţiadateľa.
- Odvolacie námietky právnej zástupkyne, týkajúce sa tendenčnosti rozhodovania pracovníčky migračného úradu pri posudzovaní predmetnej ţiadosti o azyl povaţoval krajský súd za nepreukázané. Správny orgán sa po vrátení veci ţiadosťou znova dôkladne zaoberal. Jedným zo základných predpokladov kladného posúdenia ţiadosti o azyl je kladné vyhodnotenie príbehu ţiadateľa, akceptácia dôvodov ţiadosti o azyl. Predpokladom takéhoto vyhodnotenia je skutočnosť, ţe ţiadateľ o azyl je hodnovernou osobou. Menovaný na území SR poţiadal dvakrát o udelenie azylu. V kaţdej ţiadosti sú uvedené iné dôvody, pre ktoré poţiadal o azyl, hoci bol niekoľkokrát upozornený na to, ţe je povinný vypovedať pravdivo a uviesť všetky skutočnosti, dôleţité pre správne posúdenie jeho ţiadosti. Dokonca dôvody v rámci jedného konania z časti menil a v porovnaní s dostupnými informáciami o Iráne vyznievajú nedôveryhodne. Irán legálne opustil v novembri 2008, legálne sa dopravil do Thajska, kde ţil a pracoval jeho brat, bez problémov tam zotrval niekoľko mesiacov, potom sa dopravil do Turecka, odtiaľ na územie SR, ďalej pokračoval v ceste do ČR s tým, ţe sa chcel dopraviť do cieľovej Veľkej Británie, kde chcel poţiadať o azyl. Ani v jednej krajine, kam sa bez problémov dopravil, nepoţiadal o azyl. K tomuto kroku sa rozhodol aţ po tom, čo bol v ČR zadrţaný a vrátený späť na územie SR. Z uvedeného vyplýva, ţe po odchode z Iránu nevyvíjal ţiadnu činnosť, ktorej jediným alebo hlavným cieľom bolo vytvorenie nevyhnutných podmienok na poţadovanie medzinárodnej ochrany. Dokonca ani po prvom vstupe na územie SR bezodkladne nepoţiadal o azyl, ale pokračoval v ceste ďalej. Tým spochybnil skutočnosť, ţe Irán opustil z dôvodu opodstatnenej obavy o svoju bezpečnosť. Ani to, ţe cestoval na falošný izraelský pas nie je dôvod preto, aby sa v prípade návratu do Iránu obával sankcií, pretoţe pokiaľ sám neuvedie túto skutočnosť, nemajú sa o tom ako dozvedieť iránskej štátne orgány. Správny orgán dospel k záveru, ţe ţiadateľovo konvertovanie je účelové, neúprimné. Ako však bolo, na základe aktuálnych informácií o postavení konvertitov, v Iráne preukázané, jeho subjektívny pocit strachu nie je opodstatnený, nakoľko nie je podloţený objektívnou situáciou. Preto rozhodnutím číslo ČAS: MU-341-101/PO-Ţ- 2010 zo 7.8.2012 mu na území SR nebol udelený azyl, a pretoţe v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu migračný úrad hrozbu váţneho bezprávia odôvodnene vylúčil, tým istým rozhodnutím mu nebola poskytnutá ani doplnková ochrana na území SR. 15 1Sža/16/2014 Proti tomuto rozhodnutiu sa navrhovateľ znova odvolal a Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.. 9 Saz/62/2012-64 z
- novembra 2012 potvrdil rozhodnutie správneho orgánu v časti o neudelení azylu a zrušil v časti o neposkytnutí doplnkovej ochrany. Aj proti tomuto rozsudku sa navrhovateľ odvolal, pričom Najvyšší súd Slovenskej republiky vydal rozsudok sp.zn. 10Sţa/12/2013 dňa
- mája 2013, ktorým rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe rozhodnutie migračného úradu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa rozsudku bolo úlohou migračného úradu: preskúmať, či ţiadateľ nielen formálne konvertoval na kresťanstvo a akým spôsobom môţe preukázať, ţe svoju konverziu i napĺňa svojím ţivotom a reálnymi skutkami, pre ktoré by bol jeho návrat do Iránu vylúčený. Pri dokazovaní o tejto otázke by sa migračný úrad nemal vyhýbať spolupráci s osobami a orgánmi, ktoré v tomto smere môţu o navrhovateľovi poskytnúť relevantné informácie /duchovní, kresťanské spolky, cirkvi, pod./ Ďalej je preukázané, ţe ţiadateľ najneskôr počas pobytu na území SR konvertoval na kresťanskú vieru, čo bolo aj medializované a tým bola moţná identifikácia ţiadateľa orgánmi Iránu, preto je treba posúdiť; či nie je utečencom na mieste. Po vrátení veci Najvyšším súdom SR vykonal odporca s navrhovateľom ďalší doplňujúci pohovor, ktorý bol primárne zameraný na overenie, či ţiadateľ po tom, čo na území SR konvertoval na kresťanstvo, čo je nespochybniteľný fakt, pretoţe počas konania predloţil krstný list, ţije svoj kaţdodenný ţivot v súlade s kresťanským vierovyznaním. Zo zápisnice z pohovoru je zrejmé, ţe neţije v súlade s týmto novým vierovyznaním, aj keď mu v tom objektívne nič nebráni. Priznal, ţe do kostola veľmi nechodí a v poslednom období, čo sa zdrţiava v Bratislave, nebol v kostole vôbec. Na ospravedlnenie uviedol, ţe nepozná ľudí v Bratislave, ktorí chodia do kostola a nepozná ani kostoly v Bratislave. Pokiaľ aj chodieval do kostola v obci Trnávka neďaleko PT Rohovce, bolo to sporadické, v rôzne dni, pomodlil sa a išiel preč. Počas celej doby zdrţiavania sa na území SR od roku 2009 bol iba dvakrát na svätej spovedi, aj to v čase pred a po podmienečnom krste v Košiciach. Ako podmienečne pokrstený gréckokatolík nevedel uviesť ani jedno meno duchovného tejto cirkvi. Do dnešného dňa nevie ani jednu kresťanskú modlitbu, pričom uviedol, ţe v podstate sa modlí vlastnými slovami. Nevedel správne uviesť ani jeden cirkevný, kresťanský sviatok, nevyhľadáva ţiadnu kresťanskú komunitu. Skôr naopak, zdrţiava sa v Bratislave, na ubytovni, ktorú vlastní albánsky moslim, ktorému s prevádzkovaním ubytovne podľa 16 1Sža/16/2014 vlastný slov pomáha. Pretoţe z jeho ostatnej výpovede je zrejmé, ţe svoj kaţdodenný ţivot neţije v súlade s kresťanským vierovyznaním, neuviedol, ţe by pôsobil, resp. vyhľadával kresťanské komunity, nebolo moţné poţiadať o spoluprácu duchovných, kresťanské spolky a pod., na poskytnutie relevantných informácií o ţiadateľovi, ako to najvyšší súd dal migračnému úradu v ďalšom konaní za povinnosť. Odhliadnuc od toho, migračný úrad sa v minulosti nevyhýbal spolupráci s duchovnými pri posudzovaní opodstatnenosti ţiadosti o azyl menovaného. V priebehu konania boli k jeho prípadu zaslané listy duchovných /list M. J. O., biskupa, list M. Š. S., prezidenta Slovenskej katolíckej charity, list pána D. B., člena rehole Spoločnosti Jeţišovej/, ktoré migračný úrad vyhodnotil a zaujal k nim stanovisko. Okrem toho správny orgán písomne poţiadal duchovného, ktorý udelil menovanému sviatosti krstu, myrompomazania a Eucharistie, ktoré sa v obrade gréckokatolíckej cirkvi udeľujú spoločne, o poskytnutie informácií, ohľadom duchovného ţivota ţiadateľa. Avšak ani predstavitelia cirkvi v písomnostiach nemohli potvrdiť úprimný záujem menovaného o kresťanskú vieru. Sú písané v duchu kresťanskej lásky k blíţnemu. Z uvedeného moţno vyvodiť jednoznačný záver, ako uţ niekoľkokrát v priebehu tohto konania bolo konštatované, ţe ţiadateľ nepreukázal úprimnosť konvertovania. Svoju konverziu na kresťanskú vieru nenapĺňa svojim kaţdodenným ţivotom, ani ţiadnymi inými skutkami. Konverziu ţiadateľa naďalej povaţuje migračný úrad za formálnu, neúprimnú a účelovú, s cieľom získať legalizáciu pobytu na území SR. V krajinách Európskej únie nie je vlastníctvo krstného listu ţiadateľov o azyl z Iránu, bez ďalšieho dokazovania a preverovania, zárukou na poskytnutie medzinárodnej ochrany. Inak to nie je ani v podmienkach SR. Migračný úrad ďalej uviedol, ţe sa v ostatnom období stretáva s prípadmi iránskych konvertitov, ktorí poţiadali o azyl z dôvodu obavy o ţivot v prípade návratu do krajiny pôvodu. Okrem prípadov, kedy takýto ţiadatelia nakoniec poţiadali o dobrovoľný návrat do Iránu, riešil migračný úrad v ostatnom období prípady iránskych konvertitov, ktorí dokonca preukázali nielen rozsiahle vedomosti o "novom vierovyznaní", ale aj aktivity v duchu "nového vierovyznania", dokonca predloţili potvrdenia u krste, čiţe tieţ predloţili dôkazy o konvertovaní. Po dôkladnej analýze prípadov, nebola preukázaná opodstatnenosť obáv pred moţným trestom za to, ţe títo konvertovali, preto im nebol udelený azyl, ani poskytnutá doplnková ochrana. Správny orgán zadováţil a do spisu zaloţil aktuálne informácie o všeobecnej situácii, ako aj situácii konvertitov v Iráne, z ktorých je zrejmé, ţe situácia v Iráne, od vydania predchádzajúceho rozhodnutia v prípade ţiadosti o azyl menovaného, je v podstate nezmenená, hoci existujú náznaky zlepšenia všeobecnej politickej situácie v krajine. Ţiadne 17 1Sža/16/2014 zmeny nenastali ani v postavení konvertitov. Obyčajný konvertita teda viacmenej nebude čeliť prenasledovaniu, aktívny konvertita, pastor, šíriteľ viery alebo cirkevný vodca môţe čeliť prenasledovaniu a rovnako tomu môţe byť aj u obyčajného konvertitu s rizikovými faktormi. Aj pre ľudí, ktorí konvertujú na kresťanstvo, nie sú riziká tak vysoké, ak sa osoba správa diskrétne. Na druhej strane, ako náhle osoba začne obracať na vieru, vstúpi do novej skupiny ľudí, ktorá môţe byť ohrozená. Ďalší zdroj v Iráne, ktorý je dobre informovaný o kresťanoch uviedol, ţe akékoľvek konvertovanie je povaţované za nezákonné a môţe byť predmetom trestného stíhania s trestom smrti, avšak sú známe len jeden alebo dva prípady, kedy obvinenie z odpadlíctva viedlo k odsúdeniu, v obidvoch prípadoch sa jednalo o konvertitov, pastorov. Na otázku, či obyčajní kresťania v Iráne čelia riziku kvôli svojej kresťanskej viere, uviedol ten istý zdroj v Iráne, ţe ţiadne osoby narodené vo vnútri kresťanskej komunity nečelia nejakému riziku z dôvodu náboţenskej príslušnosti. Čo sa týka legislatívy vo vzťahu k odpadlíctvu, ani tu nedošlo v ostatnom období ku zmenám. Odpadlíctvo, ako akt opustenia alebo vzdania sa nejakého náboţenstva, stále nie je kodifikované ako trestný čin podľa trestného zákona v Iráne. Odpadlíctvo je moţné trestať na základe práva šaría. Problémom je nepriehľadná sústava súdov, a najmä vo vidieckych oblastiach prevaţovanie práva šaría. Civilné zákony Iránu nezakazujú konvertovanie z islamu a nepoznajú ani ţiadne tresty za konvertovanie. Zo všetkých dostupných informácií je teda zrejmé, ţe opatrenia iránskych orgánov sú zamerané na aktívnych konvertitov, vysokoprofilových konvertitov, šíriteľov viery, pričom nie sú správy o tom, ţe by obyčajní konvertiti, ktorí vyznávajú svoju vieru v súkromí a dodrţiavajú všetky ostatné zákony, ako aj právne obmedzenia, a viera je pre nich súkromnou záleţitosťou, v Iráne čelili nejakým problémom, čo je aj prípad menovaného. Ako v ostatnom pohovore navrhovateľ uviedol, hoci je pokrstený, do kostola nechodí, nepozná ţiadne kresťanské modlitby, nevedel sa pomodliť ani v rodnej perštine, v podstate nepozná ţiadne kresťanské sviatky, svoj kaţdodenný ţivot vôbec nevedie v duchu pravidiel kresťanskej viery, a podľa neho je to v poriadku, ak sa vlastnými slovami doma pomodlí. Takýmto spôsobom môţe bez obáv o svoju bezpečnosť ţiť svoj ţivot, v duchu novej viery na ktorú dobrovoľne konvertoval, v krajine jeho pôvodu, v Iráne. Pokiaľ ide o medializáciu jeho prípadu, odporca tu uviedol, ţe orgány štátu, z ktorého ţiadateľ pochádza, teda Iránu, sa nemali ako dozvedieť o jeho konvertovaní na území SR. Migračný úrad neposkytuje ţiadne údaje o ţiadateľoch krajinám, z ktorých pochádzajú, a ktoré je moţné potenciálne povaţovať za pôvodcov prenasledovania, o čom bol ţiadateľ 18 1Sža/16/2014 informovaný. V článku bolo k identite osoby uvedené "Iránec R.M.". Z takto uvedených údajov nie je moţné identifikovať o koho sa konkrétne jedná. Okrem toho aj po zadaní celého mena ako má ţiadateľ do ľubovoľného internetového vyhľadávača je zrejmé, ţe toto meno je dosť frekventované. Preto migračný úrad má za to, ţe takouto medializáciou prípadu, bez ďalších údajov, nebolo moţné iránskymi orgánmi ţiadateľa jednoznačne identifikovať. Osoba sa nestáva utečencom "sur place" automaticky iba tým, ţe by vykonala určitú činnosť. V ţiadateľovom prípade odporca posudzoval, či jeho počínaním na území SR /konvertovanie/, nastali také skutočnosti, ţe by sa mohol opodstatnene obávať prenasledovania z náboţenských dôvodov, čím by sa stal utečencom "sur place". Po komplexnom preskúmaní jeho prípadu a vyhodnotení situácie v krajine pôvodu migračný úrad dospel k záveru, ţe v Iráne mu ako konvertitovi nehrozí ţiadna z foriem prenasledovania v zmysle zákona o azyle. Ako bolo preukázaná, konvertiti na kresťanstvo môţu čeliť v Iráne prípadným problémom, ide však o konvertitov, ktorí pôsobia na vedúcich cirkevných pozíciách, dávajú sa vysvätiť za kňazov, prípadne vedome pôsobia na moslimov v snahe obrátiť ich na kresťanstvo. Aj tu však ide väčšinou o krátkodobé zadrţania s tým, ţe úrady potom za prepustenie vyţadujú vysoké kaucie. Po pár dňoch zadrţania sú väčšinou prepustení. V praxi ţijú konvertiti rovnako ako rodení kresťania. Predpokladom je však, ţe sa správajú nenápadne a vyznávajú svoju vieru v rámci vlastnej náboţenskej komunity. Vieru povaţujú za súkromnú záleţitosť, čo väčšina z nich aj robí. Zo všetkých dostupných správ je zrejmé, ţe opatrenia iránskych orgánov sú namierené na aktívnych konvertitov, pričom nie sú správy o tom, ţe by obyčajní konvertiti, ktorí vyznávajú svoju vieru v súkromí a dodrţiavajú všetky ostatné zákony, ako aj právne obmedzenia, v Iráne čelili nejakým problémom. Na základe uvedenej analýzy, ako aj zistenej skutočnosti, ţe ţiadateľ po konvertovaní na území SR verejne nevykonáva ţiadnu činnosť v súvislosti s kresťanským vierovyznaním, nebolo ničím preukázané, ţe by sa iránske orgány dozvedeli o jeho konvertovaní, migračný úrad nepovaţuje ţiadateľa za utečenca "sur place" na základe vlastného počínania. Odporca sa opätovne zaoberal aj moţnosťou udelenia azylu z humanitných dôvodov, ako to vyplýva z § 9 zákona o azyle, na ktorý nie je právny nárok, ani subjektívne právo, pričom dospel k záveru, ţe ţiadateľ naďalej nespadá ani pod jeden z prípadov humanitných dôvodov, ako sú uvedené v nariadení. 19 1Sža/16/2014 Odporca dospel k záveru, ţe ţiadateľom deklarovaný subjektívny pocit strachu nie je podloţený objektívnym prvkom odôvodnenosti jeho strachu v zmysle Ţenevského dohovoru. Vyhodnotením výpovedí ţiadateľa a porovnaním s relevantnými informáciami o krajine pôvodu nebolo preukázané, ţe by mu reálne hrozila situácia, ktorej sa v prípade návratu do Iránu obáva. Pretoţe v jeho prípade chýba objektívna stránka obáv z prenasledovania, je jeho obava pred prenasledovaním z dôvodov relevantných pre udelenie azylu neopodstatnená. Berúc do úvahy všetky uvedené skutočnosti dospel migračný úrad k záveru, ţe v ţiadateľovom prípade neboli splnené zákonom stanovené dôvody pre udelenie azylu podľa § 8, § 9 a §
- Odporca preto posúdil, či sú splnené podmienky poskytnutia doplnkovej ochrany. Občania Iránu môţu cestovať v rámci krajiny a meniť svoje miesto pobytu bez toho, aby potrebovali oficiálne povolenie. Na vycestovanie do zahraničia vláda vyţaduje, aby všetci občania mali povolenie na opustenie krajiny. Ako menovaný uviedol, Irán bez problémov, legálne, s iránskym cestovným pasom, opatreným thajskými vízami opustil. O systéme kontroly osôb pri odchode z krajiny, v zmysle, či sa daná osoba dopustila závaţného trestného činu, vedel a potvrdil, ţe v čase odchodu z Iránu nemal ţiadne problémy s oficiálnymi štátnymi orgánmi. Z informácií o navrátilcoch ďalej vyplýva, ţe Iránci, ktorí sa vrátili domov na svoje pasy, nečelia ţiadnym problémom na letisku. Ani dlhý pobyt v zahraničí sám o sebe nie je problémom, ak osoba opustila krajinu legálne, čo je prípad menovaného. Iránci, ktorí opustili krajinu legálne, ale vracajú sa na Laissez-passer môţu byť dopytovaní prisťahovaleckou políciu na letisku, avšak podľa Medzinárodnej organizácie pre migráciu nikto pri ceste späť nebol zatknutí. V Iráne nejde o trestný čin, ak osoba v zahraničí poţiada o azyl. Ďalej uviedol, ţe pribliţne 60 % Iráncov, ktorým bol v zahraničí udelený azyl, bez problémov cestujú tam a späť medzi Iránom a ďalšími krajinami. V prípade, keby aj vyhlásenia ţiadateľa o jeho konvertovaní v Iráne boli pravdivé, potom skutočnosť, ţe vyše roka, ako kresťanský konvertita, bez problémov v Iráne ţil, potvrdzuje informácie o postavení tzv. beţných konvertitov v tejto islamskej krajine v zmysle, ţe samotné konvertovanie nemá vo všeobecnosti za následok individuálne prenasledovanie iránskymi štátnymi orgánmi, ako aj to, ţe pokiaľ tam skutočne konvertoval, potom v Iráne ako kresťan ţil takým spôsobom, ţe nepútal na seba ţiadnu pozornosť štátnych orgánov. Čo sa týka moţnej identifikácie ţiadateľa iránskymi orgánmi na základe medializácie prípadu migračný úrad má za to, ţe nebolo preukázané, ţe by táto bola v takej miere, aby bolo moţné osobu, ktorej sa článok týka, jednoznačne identifikovať, a tým vystaviť bezpečnostnému riziku, v prípade návratu do Iránu. 20 1Sža/16/2014 Preto v prípade ţiadateľovho návratu do krajiny pôvodu moţno hrozbu váţneho bezprávia v podobe uloţenia trestu smrti alebo jeho výkonu vylúčiť. Napriek tomu, ţe moslimské tradície striktne nedodrţiaval, ako väčšina mladých Iráncov, po tom, čo sa dostavil na súd za účelom podania vysvetlenia, súd tieto akceptoval, bola mu uloţená peňaţná pokuta a prípady porušenia zákonov moslimských tradícií boli vyriešené a uzavreté. V jeho prípade teda nebolo preukázané, ţe by bol v minulosti v Iráne vystavený mučeniu alebo neľudskému alebo poniţujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. Keďţe v priebehu konania nebolo ničím preukázané, ţe by vykonával takú činnosť, ktorá by viedla štátne orgány k neprimeraným opatreniam voči jeho osobe a moţná identifikácia ţiadateľa iránskymi orgánmi na základe medializácie prípadu nebola preukázaná, migračný úrad vylúčil, ţe v prípade jeho návratu do Iránu by mu hrozilo váţne bezprávie v podobe mučenia alebo neľudského alebo poniţujúceho zaobchádzania alebo trestu. Vzhľadom na to, ţe v Iráne v súčasnosti neprebieha ţiaden ozbrojený konflikt, situácia v krajine je nemenná, s náznakmi zlepšenia všeobecnej politickej situácie, moţno v prípade návratu ţiadateľa do Iránu vylúčiť aj reálnu hrozbu váţneho a individuálneho ohrozenia ţivota alebo nedotknuteľnosti osoby, z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Preto mu nebola poskytnutá doplnková ochrana. V závere svojho rozhodnutia odporca uviedol, ţe sa od začiatku dôsledne zaoberal opakovanou ţiadosťou o azyl. Pre objektívne posúdenie ţiadosti vykonal so ţiadateľom 5 pohovorov. K prípadu zadováţil a do spisu zaloţil mnoţstvo relevantných informácií. Ďalej bolo k prípadu zaslaných niekoľko listov od cirkevných predstaviteľov a iných organizácií, ktoré poznali ţiadateľa a tak mohli poskytnúť ďalšie relevantné informácie. Čo sa týka faktického stavu, ţe ţiadateľ je konvertita, ten migračný úrad nespochybňuje, pretoţe ţiadateľ predloţil hodnoverný dôkaz, potvrdenie o krste. S predkladaním krstných listov, resp. potvrdení o krste, sa stretávajú nielen iné krajiny Európskej únie, ale v ostatnom období aj SR. Avšak nie vţdy bolo preukázané, ţe tieto boli predkladané v dobrom úmysle, ako dôkaz toho, ţe osoba nielen absolvovala proces konvertovania, teda samotný krst, ale skutočne po tomto akte ţije svoj kaţdodenný ţivot v duchu novej viery, na ktorú sa dobrovoľne, po dôkladnej duchovnej príprave rozhodla konvertovať. Podľa materiálu UNHCR "Kritériá a postupy pri udeľovaní štatusu utečenca podľa Konvencie z r. 1951 a podľa Protokolu z r. 1967 o postavení utečencov" (Ţeneva, 1992), kapitoly II., sa pojem utečenec vzťahuje na kohokoľvek, kto sa vzhľadom na opodstatnené obavy z prenasledovania, z dôvodov podľa Konvencie, nachádza mimo krajinu svojej štátnej príslušnosti. Pritom slovný zvrat 21 1Sža/16/2014 "opodstatnené obavy z prenasledovania" je kľúčovou formuláciou definície pojmu utečenec. Vzhľadom k tomu, ţe strach je subjektívny pocit, definícia obsahuje subjektívny prvok v osobe ţiadateľa o priznanie statusu utečenca. K prvku strach, ktorý predstavuje stav mysle a subjektívne kladenú podmienku, pristupuje formulácia "opodstatnený". To znamená, ţe to nie je iba stav mysle dotyčnej osoby, ale musí byť aj podloţený objektívnou situáciou. Keďţe formulácia "opodstatnený strach" obsahuje subjektívny aj objektívny prvok, pri rozhodovaní o existencii opodstatneného strachu je nutné uvaţovať o oboch jej zloţkách. Aby teda osoba mohla byť povaţovaná za utečenca, musí preukázať, ţe sa opodstatnene obáva perzekúcie pre niektorý z dôvodov relevantných pre udelenie statusu utečenca. Z toho dôvodu migračný úrad zisťoval a v priebehu konania niekoľkokrát aktualizoval správy o krajine pôvodu ţiadateľa vo vzťahu k zaobchádzaniu iránskych úradov k osobám, ktoré sa islamu zriekli, resp. ktoré prestúpili na iné vierovyznanie, ako aj vo vzťahu k všeobecnej bezpečnostnej situácii v Iráne, a následne získané informácie vyhodnocoval a konfrontoval s výpoveďami ţiadateľa. Na základe toho migračný úrad zisťoval moţné bezpečnostné riziko jeho návratu do Iránu tak, ako bol správny orgán zaviazaný rozsudkom krajského súdu. Z uvedeného je teda zrejmé, ţe ţiadateľovo konvertovanie, ktoré preukázal potvrdením o krste, a následná príslušnosť ku kresťanstvu, nepostačuje na preukázanie opodstatnenosti ţiadosti o priznanie statusu utečenca. V priebehu konania nebolo preukázané, ţe ţiadateľom deklarovaný subjektívny pocit strachu z dôvodu konvertovania je podloţený objektívnym prvkom odôvodnenosti jeho strachu v zmysle Ţenevského dohovoru. Preto mu status utečenca nebol priznaný. Migračný úrad naďalej zastáva názor, ţe bolo preukázané, ţe ţiadateľovo konvertovanie je neúprimné a účelové. Skutočnosť, ţe migračný úrad opakovane overoval ţiadateľove vedomosti o kresťanstve, a ţe sa zaujímal, akým spôsobom napĺňa svoj kaţdodenný ţivot ako kresťan, povaţuje migračný úrad za správne a v súlade s úlohami, ktoré mu boli rozsudkom najvyššieho, resp. krajského súdu dané. Migračný úrad nesúhlasí s tým, ako to vo vyjadrení uviedla právna zástupkyňa, ţe v Iráne chcel ţiadateľ ţiť slobodnejšie, preto prestal ţiť v súlade s islamskými tradíciami a rozhodol sa konvertovať na kresťanstvo, ktoré jeho kritériá slobodnejšieho ţivota spĺňalo, pretoţe bolo preukázané, ţe ţiadateľ vôbec neovláda zásady kresťanského vierovyznania. Preto takto o motíve konvertovania nemoţno ani uvaţovať. V konečnom dôsledku ho ţiadateľ počas konania ani takto neformuloval. Poukázal na to, ţe kaţdé vierovyznanie má určité pravidlá a z nich vyplývajúce aj obmedzenia, kresťanstvo nevynímajúc. Podľa toho, akým ţivotom ţije na území SR je zrejmé, ţe ani kresťanské vierovyznanie mu nevyhovuje, keďţe nedodrţiava ani kresťanské zásady a z nich vyplývajúce určité obmedzenia. A ako je z jeho výpovedí zrejmé, v Iráne 22 1Sža/16/2014 skutočne ţil slobodnejším ţivotom, islam striktne nedodrţiaval tak, ako ho väčšina Iráncov nedodrţiava, dokonca ani jeho otec striktne neţil v súlade s islamom, napriek tomu sa mu nič také nestalo /okrem napomenutia a zaplatenia pokuty počas ramadanu/, čo by ho objektívne donútilo Irán opustiť. O konvertovaní, teda o zrieknutí sa jedného vierovyznania a stať sa vyznávačom iného, bolo uţ spomenuté, ţe je to veľmi závaţná, duchovná udalosť. Pokiaľ osoba sa úprimne rozhodne zmeniť svoje vierovyznanie, tak to vychádza z hlbokého vnútorného presvedčenia, na základe veľkého mnoţstva informácií o novom vierovyznaní. Je pravda, ţe aj v podmienkach SR ţije veľa kresťanov, ktorí o náboţenstve majú mizivé informácie a neţijú v súlade so zásadami kresťanskej viery, napriek tomu sa povaţujú za kresťanov, pretoţe boli pokrstení, a sú to práve tí kresťania, za ktorých v útlom veku rozhodli rodičia, dali ich pokrstiť, a v podstate za nich rozhodli, čo sa týka vierovyznania. A však konvertovanie je z vlastného rozhodnutia kaţdej takejto osoby, ktorému predchádza dôsledná duchovná príprava. Práve v prípade konvertitov je charakteristické, ţe nielen, ţe prešli duchovnou prípravou, ale neustále si vedomosti o novom vierovyznaní prehlbujú a prirodzene im prispôsobujú svoje správanie, svoj kaţdodenný ţivot. Pritom to nevnímajú ako nejaké vynucovanie alebo obmedzovanie ich ďalšieho ţivota. V tomto zmysle nemoţno ospravedlniť ţiadateľove nevedomosti o kresťanstve, ani to, ţe neţije v súlade s touto vierou. V konečnom dôsledku aj najvyšší súd v rozsudku, ktorým zrušil predchádzajúce rozhodnutie migračného úradu, dal správnemu orgánu za úlohu preskúmať, či ţiadateľ nielen formálne konvertoval na kresťanstvo a akým spôsobom môţe preukázať, ţe svoju konverziu i napĺňa svojim ţivot a reálnymi skutkami, pre ktoré by bol jeho návrat do Iránu vylúčený. Aj z tohto moţno vyvodiť, ţe ţiadateľov návrat do Iránu nie je vylúčený. Čo sa týka rozdielnosti medzi SR a Iránom, najmä v ponímaní moţných zásahov do náboţenskej slobody, tak tá skutočne existuje, avšak vzhľadom na to, ţe nebolo preukázané, ţe by sa ţiadateľ správal ako kresťan, a to ani verejne, ani v súkromí, a na základe informácií o situácií konvertitov v Iráne, ako sú vyššie analyzované, je zrejmé, ţe táto v jeho prípade, ako sa ţiadateľ prezentoval, nedosahuje úroveň perzekúcie. Čo sa týka medializácie prípadu ţiadateľa, ani tu sa nepreukázalo, ţe na základe nej mohli iránske orgány ţiadateľa jednoznačne identifikovať, preto ani v tomto nemoţno jeho strach z prenasledovania z náboţenských dôvodov povaţovať za ešte viac opodstatnený. Aj keď sa v konaní nezistili dôvody na udelenie azylu podľa § 8 a objektívne ani podľa § 10 zákona o azyle, migračný úrad nepristúpil na udelenie azylu z humanitných dôvodov, aj keď sa tu ţiadateľ zdrţiava uţ od roku 2009, je mladý človek a plynulo ovláda slovenský jazyk. Jeho opakovanú ţiadosť o azyl povaţuje za účelovú, s cieľom dosiahnutia legalizácie pobytu na území SR. 23 1Sža/16/2014 V. Právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.) k záveru, ţe rozsudok krajského súdu je potrebné zmeniť. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP, s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopre