Najvyšší súd 1Sžd/26/2013 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a

§ 70ods.

1 písm. a/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cestnej premávke“) bolo rozhodnuté o zadrţaní vodičského preukazu ţalobcu dňa

1. augusta
2. Podľa krajského súdu zo Správy o objasňovaní priestupku na úseku cestnej dopravy zo dňa
3. augusta 2012, ktorá tvorí obsah administratívneho spisu dňa
4. augusta 2012 o 21.08 hod. bolo príslušníkmi Policajného zboru zistené spáchanie skutku, z ktorého je podozrivý ţalobca, a ktorého sa mal dopustiť na ul. Bardejovskej v Prešove tým, ţe osobným motorovým vozidlom Škoda Octavia ev.č. P. prekročil maximálnu povolenú rýchlosť v obci o 41 km/h, čím porušil § 16 ods. 4 zákona o cestnej premávke a naplnil skutkovú podstatu priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. h/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Ţalobca sa v citovanej správe vyjadril, ţe nesúhlasí s uvedeným obvinením. Namietal, ţe sa v danom priestore a čase nenachádzal. Poukázal na fotodokumentáciu, ktorá nepreukazuje, ţe z miesta priestupku unikal, lebo je vyhotovená z čelnej strany vozidla. Ţiadal rekonštrukciu aj z dôvodu, ţe po príchode príslušníkov Policajného zboru so zapnutým majákom sa nachádzal 3 1Sžd/26/2013 na súkromnom pozemku a bol v blízkosti vozidla, čo je v rozpore s tvrdením príslušníkov Policajného zboru, ţe bol vodič. Namietal, ţe mu nebol predloţený certifikát merača rýchlosti. Ďalej z citovanej správy a vyjadrenia príslušníkov Policajného zboru vyplýva, ţe ţalobca pri pokuse o zastavenie vozidla nerešpektoval výzvu na zastavenie vozidla a vysokou rýchlosťou vošiel do areálu firmy, kde nakoniec zastavil, odmietol preukázať totoţnosť a následne bol predvedený na útvar Policajného zboru za účelom zistenia totoţnosti, vyšetrenia ţalobcu na zistenie alkoholu bolo negatívne, pričom mu bola zakázaná ďalšia jazda. Ţalobcovi bolo vydané Potvrdenie ev.č. A. o zadrţaní vodičského preukazu dňa
5. augusta 2012 ev.č. P. vydaného dňa
6. decembra 2006 Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Prešove na skupinu a podskupinu BI, B, AM. V časti „Ďalšia jazda sa vodičovi ne – povoľuje“ nie je podľa návodu „Nehodiace sa prečiarknuť“ zaznamená ţiadna z moţností, pričom niţšie je uvedené miesto Slovenská republika, platí do
7. augusta
8. Z úradného záznamu č. OCP-P-334/OD11-PO-2012 zo dňa
9. augusta 2012 vyplýva, ţe ţalobca nemal vodičský preukaz fyzicky pri sebe, preto mu bol zadrţaný fiktívne a bol upovedomený o tom, ţe je jeho povinnosťou vodičský preukaz odovzdať do 7 dní na útvar Policajného zboru. Ţalobcovi bolo oznámené, ţe sa mu ďalšia jazda povoľuje na 15 dní a bude v zákonnej lehote predvolaný a riešený správnym orgánom. Podľa krajského súdu z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a administratívneho spisuje zrejmé, ţe prvostupňový správny orgán vydal dňa
10. augusta 2012 rozhodnutie Č.s.: ORPZ-PO-ODI2-ZVP-173-001/2012 podľa § 70 ods. 7 zákona o cestnej premávke a ktorým podľa § 70 ods.

§ 70ods.

1 písm. a/ zákona o cestnej premávke zadrţal vodičský preukaz ţalobcovi č. P. vydaný na skupiny BI, B, AM Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Prešove dňa

1. decembra 2006 a to dňa
2. augusta
3. Pritom uviedol, ţe dôvody zadrţania trvajú. Krajský súd poukázal na to, ţe ţalobca uviedol v ţalobe námietky totoţné s námietkami, ktoré obsahovalo aj jeho odvolanie proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu zo dňa
4. augusta 2012 vo veci zadrţania vodičského preukazu. Týkali sa predovšetkým lehoty, v ktorej bolo vydané a doručené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, vady tohto rozhodnutia v jeho signácii (nesúlade medzi osobou, ktorá je oprávnená na podpísanie rozhodnutia a osobou, ktorá skutočne rozhodnutie podpísala), certifikátu cestného rýchlomeru a jeho protokolu, ako aj miesta spáchania priestupku. Argumentoval pritom, ţe ţalovaný sa s týmito odvolacími námietkami v napadnutom rozhodnutí nevyrovnal. 4 1Sžd/26/2013 Ţalovaný sa vo vzťahu k odvolacím námietkam ţalobcu a samotnému konaniu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedzil iba na konštatovanie, ţe zadrţanie vodičského preukazu ţalobcovi bolo zákonné, ţe rozhodnutie o zadrţaní vodičského preukazu bolo vydané v súlade so zákonom, resp. v zákonom stanovenej lehote, ţe obsahovalo všetky predpísané náleţitosti, vrátane podpisu oprávnenej osoby. Krajský súd po citácii ustanovenia § 141 ods. 1 zákona o cestnej premávke, § 46 a § 47 ods. 1 a 3 Správneho poriadku uviedol, ţe z citovaných ustanovení je nesporné, ţe základnými obsahovými náleţitosťami odôvodnenia rozhodnutia sú skutkové zistenia, t.j. skutočnosti a dôkazy, ktoré správny orgán v konaní zistil a ktoré boli podkladom rozhodnutia, právne posúdenie veci, t.j. uvedenie ustanovení právnej normy, na základe ktorých rozhodoval vo veci. Správny orgán pritom musí aj vyloţiť obsah právnej normy a podriadiť ho pod zistený skutkový stav. Ďalšiu náleţitosť odôvodnenia rozhodnutia tvoria aj skutočnosti a správna úvaha správneho orgánu, v ktorej uvedie ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa krajského súdu z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplynulo, ţe ţalovaný sa s námietkami ţalobcu uvedenými v odvolaní nijako nevyrovnal, nevyhodnotil ním uvádzané skutočnosti a právne a skutkovo ich neodôvodnil. Takéto rozhodnutie a predovšetkým jeho odôvodnenie nespĺňa zákonné náleţitosti uvedené v § 47 ods. 3 Správneho poriadku a je v danom prípade nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Rozhodnutie správneho orgánu pritom musí byť dostatočne zrozumiteľné a odôvodnené nielen pre správny orgán, ktorý rozhodnutie vydal, ale predovšetkým pre účastníka konania. Pretoţe úlohou súdov pri preskúmavaní rozhodnutí správnych orgánov nie je nahrádzať ich činnosť, najmä pokiaľ ide o riadne zistenie skutkového stavu a rovnako nebolo ani úlohou súdov dopĺňať, resp. nahrádzať odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov, prípadne poskytovať výklad ich rozhodnutí, preto krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. v spojení s § 250q ods. 2 O.s.p. napadnuté rozhodnutie v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zrušil a vrátil vec ţalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd uviedol, ţe úlohou správnych orgánov v ďalšom konaní bude opätovne vec posúdiť a vo veci rozhodnúť tak, aby odôvodnenie rozhodnutia bolo dostatočné zrozumiteľné a odôvodnené v súlade so základnými kritériami uvedenými v § 47 ods. 3 Správneho poriadku. II. 5 1Sžd/26/2013 Stručné zhrnutie odvolacích dôvodov žalovaného Ţalovaný podal proti uvedenému rozsudku včas odvolanie, ktoré odôvodnil porušením ustanovenia § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., nakoľko napadnutý rozsudok krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v časti týkajúcej sa posúdenia dôvodov k zrušeniu ţalobou napadnutého rozhodnutia. Ţalovaný poukázal na to, ţe ako príslušný odvolací správny orgán v zmysle § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správnom konaní“), preskúmal napadnuté rozhodnutie o zadrţaní vodičského preukazu, ktoré vydal ODI OR PZ v Prešove dňa
5. augusta 2012 pod Č.p.: ORPZ-PO- ODI2-ZVP-173-001/2012, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v celom rozsahu. Nezistil pritom dôvody na jeho zmenu alebo zrušenie, a preto rozhodnutím o odvolaní v zmysle § 59 ods. 2 citovaného zákona odvolanie zamietol a rozhodnutie potvrdil. Po zhodnotení všetkých dôkazov a to kaţdého jednotlivo a všetkých vo vzájomných súvislostiach dospel k záveru, ţe rozhodnutie bolo vydané príslušným správnym orgánom v súlade so zákonom ako predbeţné opatrenie a doterajší stav šetrenia skutku, zo spáchania ktorého bol, resp. je podozrivý I. B. takýto postup odôvodňuje. Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo okrem iného konštatoval, ţe ţalovaný sa vo vzťahu k odvolacím námietkam ţalobcu a samotnému konaniu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedzil iba na konštatovanie, ţe zadrţanie vodičského preukazu ţalobcovi bolo zákonné, ţe rozhodnutie o zadrţaní vodičského preukazu bolo vydané v súlade so zákonom, resp. v zákonom stanovenej lehote, ţe obsahovalo všetky predpísané náleţitosti, vrátane podpisu oprávnenej osoby. Krajský súd konštatoval, ţe z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, ţe ţalovaný sa s námietkami ţalobcu uvedenými v odvolaní nijako nevyrovnal, nevyhodnotil ním uvádzané skutočnosti a právne a skutkovo ich neodôvodnil. Takéto rozhodnutie a predovšetkým jeho odôvodnenie nespĺňa zákonné náleţitosti uvedené v § 47 ods. 3 správneho poriadku a je v danom prípade nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Rozhodnutie ţalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím je podľa názoru krajského súdu nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. 6 1Sžd/26/2013 Voči uvedenému právnemu názoru krajského vyslovenému v odôvodnení napadnutého rozsudku uplatnil ţalovaný námietky v nasledovnom znení. Ţalovaný sa nestotoţnil s uvedeným právnym názorom krajského súdu z dôvodu, ţe zastáva názor, ţe ţalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní v prvom rade vychádzali z jednotlivých ustanovení zákona o cestnej premávke - najmä ustanovenia § 70 ods. 1 písm. a/, ods. 5, ods. 6, ods. 7 atď. citovaného zákona. Ţalovaný naďalej zastáva názor, ţe zadrţanie vodičského preukazu I. B. bolo v súlade s oprávnením policajta zadrţať mu vodičský preukaz podľa ustanovenia § 70 ods. 1 písm. a/ zákona o cestnej premávke, resp. ustanovenia § 70 ods. 5, s poukazom na ustanovenie § 70 ods. 1 písm. a/ zákona o cestnej premávke, nakoľko menovaný bol a je dôvodne podozrivý, ţe ako vodič vozidla prekročil najvyššiu stanovenú rýchlosť jazdy v obci (50 km/h) ustanovenú všeobecne záväzným právnym predpisom o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, čím sa dopustil porušenia pravidiel cestnej premávky závaţným spôsobom, kde za uvedený skutok moţno uloţiť trest alebo sankciu zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla. Ţalovaný poukázal na to, ţe rozhodnutie o zadrţaní vodičského preukazu sa vydáva v čase, resp. štádiu konania, keď ţalobca je dôvodne podozrivým zo spáchania určitého priestupku, resp. z porušenia určitých ustanovení zákona o cestnej premávke, v dôsledku porušenia ktorých je moţné uloţiť trest alebo sankciu zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla (§ 70 ods. 1 písm. a/ zákona o cestnej premávke). Ţalovaný tak v uvedenom prípade pri rozhodovaní o odvolaní nerozhoduje o samotnom skutku ako takom, ale skúma najmä zákonnosť splnenia podmienok na zadrţanie vodičského preukazu policajtom na mieste samom, príp. následne v priebehu konania, resp. oprávnenosť policajta zadrţať vodičský preukaz (teda, či policajt bol oprávnený zadrţať ţalobcovi jeho vodičský preukaz - podľa ustanovenia § 70 ods. 1 písm. a/ zákona o cestnej premávke) a následné „formálne“ vydanie rozhodnutia o zadrţaní vodičského preukazu v zákonnej 15-dňovej lehote. Na splnenie uvedených podmienok je pritom postačujúci predpoklad, resp. moţnosť uloţiť trest alebo sankciu zákazu činnosti, spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla za skutok, z ktorého spáchania je ţalobca podozrivý. Vzhľadom na uvedené ţalovaný zastáva názor, ţe v štádiu rozhodovania o zadrţaní vodičského preukazu, a následne po prípadnom podaní odvolania rozhodovania o odvolaní skutkový stav veci nie je, resp. ani nemôţe byť úplne a spoľahlivo zistený (orgán Policajného zboru, ktorý rozhoduje o zadrţaní vodičského preukazu v mnohých prípadoch má k dispozícii „iba“ potvrdenie o zadrţaní vodičského preukazu, príp. správu o výsledku objasňovania priestupku, 7 1Sžd/26/2013 pričom v mnohých prípadoch v danom čase ešte nie je ukončené objasňovane priestupku a pod.). Uvedenú zákonnú 15-dňovú lehotu pritom nie je moţné predĺţiť, prerušiť a pod. a po jej uplynutí orgán Policajného zboru nie je oprávnený vydať rozhodnutie o zadrţaní vodičského preukazu a zadrţaný vodičský preukaz musí byť jeho drţiteľovi vrátený. S poukazom na vyššie uvedené sa tak ţalovaný pri rozhodovaní o odvolaní zaoberal výlučne skutočnosťami majúcimi súvis s dôvodmi zadrţania vodičského preukazu, pričom ďalšími tvrdeniami ţalobcu sa bude zaoberať (resp. sa uţ zaoberal) správny orgán v konaní o priestupku, resp. aj tieto budú (boli) predmetom ďalšieho konania o priestupku (na čo aj v rozhodnutí o odvolaní ţalovaný poukázal). Ţalovaný na jednej strane pripúšťa, resp. si je vedomý skutočnosti, ţe v zmysle ustanovenia § 141 ods. 1 zákona o cestnej premávke sa aj na predmetné konanie vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Na druhej strane však zastáva názor, ţe uvedený všeobecný predpis nie je reálne moţné na konanie o rozhodovaní o zadrţaní vodičského preukazu a jeho špecifiká dané a upravené v špeciálnom právnom predpise, a síce zákone o cestnej premávke aplikovať úplne, doslovne a celkom vyčerpávajúco. Rovnako poukazuje, ţe pri rozhodovaní nie je oprávnený argumentovať internou právnou úpravou na úseku MV SR, nakoľko sa nejedná o všeobecne záväzné právne predpisy, a uvedené skutočnosti sú nám následne vytýkané zo strany súdov. Vzhľadom na uvedené naďalej zastáva názor, ţe rozhodnutie o odvolaní bolo vydané v súlade so zákonom a obsahovalo všetky predpísané náleţitosti a ţalovaný sa s námietkami ţalobcu v odôvodnení rozhodnutia o odvolaní vysporiadal dostatočným a zákonným spôsobom. Ţalovaný v neposlednom rade poukázal na skutočnosť, ţe iný senát Krajského súdu v Prešove povaţoval obdobné odôvodnenie rozhodnutia o odvolaní voči rozhodnutiu o zadrţaní vodičského preukazu za dostačujúce, resp. poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k.: 2S/21/2012 zo dňa
6. apríla 2013 vo veci účastníka konania V. H., ktorý v súčasnosti nie je právoplatný, nakoľko zo strany V. H. bol voči uvedenému rozsudku podaný opravný prostriedok. Tu samotný Krajský súd v Prešove okrem iného konštatoval, ţe súd sa v tomto konaní (t.j. konaní o zadrţaní vodičského preukazu) musí zaoberať jednoznačne skutočnosťou, či postup policajného orgánu bol správny a zákonný alebo nie. Rovnako poukázal, ţe ţalobca v ţalobe argumentoval aj takými námietkami, ktoré budú výlučne predmetom konania o priestupku a týkali sa vyslovene skutkového stavu spáchania priestupku, a preto sa k ním v danom konaní súd nevyjadroval, aby skutok ţalobcu dopredu neprejudikoval. 8 1Sžd/26/2013 Ţalovaný poukázal na to, ţe vzhľadom na platnú a účinnú zákonnú úpravu, po tom čo Krajský súd v Prešove zrušil rozhodnutie ţalovaného v spojení s rozhodnutím ODI OR PZ v Prešove o zadrţaní vodičského preukazu a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, nie je úplne a celkom jasná moţnosť ďalšieho postupu z jeho strany v uvedenej veci. Poukázal pritom na skutočnosť, ţe zákonná lehota na vydanie rozhodnutia o zadrţaní vodičského preukazu uplynula a zákon o cestnej premávke inú moţnosť (resp. dokonca povinnosť) orgánu Policajného zboru v ustanovení § 70 ods. 7, ako vydať rozhodnutie o zadrţaní vodičského preukazu do 15 dní odo dňa zadrţania vodičského preukazu nedáva. Nové konanie v predmetnej veci si tak ţalovaný vzhľadom na platnú právnu úpravu nevie reálne predstaviť, a to aj vzhľadom na skutočnosť, ţe v následnom konaní o priestupku bol ţalobca právoplatne uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa ustanovenia § 22 ods. 1 písm. h/, j/ zákona o priestupkoch, na podklade porušenia ustanovení § 3 ods. 2 písm. c/, § 16 ods. 4 zákona o cestnej premávke (rozhodnutie o odvolaní v uvedenej veci a tým aj rozhodnutie o priestupku nadobudli právoplatnosť dňa
7. januára 2013), kde ţalobcovi bol za ním spáchaný priestupok okrem sankcie pokuty vo výške 250 € uloţený aj zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 8 mesiacov, pričom v zmysle § 14 ods. 2 citovaného zákona sa do času zákazu činnosti započítava čas, po ktorý páchateľ na základe opatrenia orgánu štátnej správy vykonaného v súvislosti s prejednávaným priestupkom nesmel uţ túto činnosť vykonávať, t.j. od zadrţania vodičského preukazu dňa
8. augusta 2012, čím rozhodnutie o zadrţaní vodičského preukazu samo o sebe stratilo svoj význam. Ţalobca následne podal na Krajskom súde v Prešove ţalobu o preskúmanie zákonnosti aj uvedeného rozhodnutia ţalovaného, kde doposiaľ nebolo rozhodnuté. Vzhľadom na vyššie uvedené, tak ţalovaný ďalšie, resp. nové konanie vo veci zadrţania vodičského preukazu povaţuje za bezpredmetné a nelogické. S poukazom na uvedené preto ţalovaný navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil vec na ďalšie konanie, resp. aby napadnutý rozsudok zmenil, tak, ţe ţalobu ţalobcu zamieta. III. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného 9 1Sžd/26/2013 Ţalobca sa k odvolaniu ţalovaného vyjadril tak, ţe navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, ţe zotrváva na tvrdení uvedenom v ţalobe a následne v konaní pred súdom, ţe ţalovaný sa v napadnutom rozhodnutí s námietkami ţalobcu špecifikovanými v odvolaní dostatočne nevysporiadal a dané rozhodnutie je nepreskúmateľne pre nedostatočne zistený skutkový stav veci. Ţalobca povaţuje konanie a rozhodovanie ţalovaného a prvostupňového správneho orgánu v rozpore s článkom II. ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány môţu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (secundum et intra legem). Podľa § 47 ods. 1 a 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v platnom znení, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako pouţil správnu úvahu pri pouţití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Pritom s tvrdením ţalobcu o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa stotoţnil aj súd. Na strane 10 rozsudku súd uvádza, ţe z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, ţe ţalovaný sa s námietkami ţalobcu uvedenými v odvolaní nijako nevyrovnal, nevyhodnotil ním uvádzané skutočnosti a právne a skutkovo ich neodôvodnil. Takéto rozhodnutie a predovšetkým jeho odôvodnenie nespĺňa zákonné náleţitosti uvedené v § 47 ods. 3 Správneho poriadku a je v danom prípade nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Rozhodnutie správneho orgánu pritom musí byť dostatočne zrozumiteľné a odôvodnené nielen pre správny orgán, ktorý rozhodnutie vydal, ale predovšetkým pre účastníka konania. V danom prípade v napadnutom rozhodnutí absentovalo odôvodnenie, v ktorom by ţalovaný uviedol skutočnosti a dôkazy, ktoré boli podkladom rozhodnutia, právne posúdenie veci, skutočnosti a správnu úvahu ţalovaného o tom, ako sa vyrovnal s návrhmi, námietkami a vyjadreniami ţalobcu. Ţalovaný v odvolaní proti rozsudku na strane 4 uvádza, ţe mu nie je úplne a celkom jasná moţnosť ďalšieho postupu z jeho strany v uvedenej veci. Túto argumentáciu ţalovaného povaţuje ţalobca za absurdnú, pretoţe v rozsudku na strane 11 súd jasne vyslovil, ţe úlohou správnych orgánov (ţalovaného a prvostupňového správneho orgánu) v ďalšom konaní bude opätovne vec posúdiť a vo veci rozhodnúť tak, aby odôvodnenie rozhodnutia bolo dostatočne zrozumiteľné a odôvodnené v súlade so základnými kritériami uvedenými v § 47 ods. 3 10 1Sžd/26/2013 Správneho poriadku. Ţalobca namietal tvrdenie ţalovaného uvedené na strane 3 odvolania, ţe zadrţanie vodičského preukazu ţalobcovi bolo v súlade s oprávnením policajta zadrţať mu vodičský preukaz podľa ustanovenia § 70 ods. 1 písm. a/ zákona o cestnej premávke, resp. ustanovenia § 70 ods. 5 citovaného zákona, nakoľko menovaný bol a je dôvodne podozrivý, ţe ako vodič vozidla prekročil najvyššiu stanovenú rýchlosť jazdy v obci (50 km/h), kde za uvedený skutok moţno uloţiť trest alebo sankciu zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla. Ak sa vychádza z hierarchickej štruktúry Policajného zboru Slovenskej republiky, ktorého činnosť je vykonávaná na základe zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v platnom znení, príslušníci policajného zboru konajú na základe rozkazov. Policajný zbor je podriadený ministrovi vnútra SR, ktorý rozkazy vydáva prostredníctvom Vestníka. Vo Vestníku ministerstva vnútra SR č. 92/2012, čiastka 53 zo dňa
9. júla 2012 je uverejnené Nariadenie ministra vnútra Slovenskej republiky zo dňa
10. júla 2012, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie ministra vnútra Slovenskej republiky č. 9/2009 o postupe pri vyuţívaní sadzobníka pokút v pôsobnosti Policajného zboru v znení neskorších predpisov. Dané nariadenie zakotvuje jednotný postup pri ukladaní pokút za priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. V nariadení je jasne deklarované, ţe odobrať vodičský preukaz je moţné aţ pri prekročení najvyššej dovolenej rýchlosti ustanovenej pravidlami cestnej premávky alebo prekročení rýchlosti obmedzenej dopravnou značkou alebo dopravným zariadením v obci o 60km/hod a viac. Citované nariadenie stanovuje jednotný postup pri ukladaní pokút v prípadoch prekročenia najvyššej dovolenej rýchlosti, čím je naplnená jedna zo zásad správneho konania. Ţalobca preto rozporuje tvrdenie ţalovaného o oprávnenosti zadrţať vodičské oprávnenie, pričom v tejto súvislosti výstava podozrenie z porušenia nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky v danom čase sluţbukonajúcimi policajtmi. Ţalovaný v odvolaní na strane 4 uvádza, ţe zákon o cestnej premávke inú moţnosť (resp. dokonca povinnosť) orgánu Policajného zboru v ustanovení § 70 ods. 7 citovaného zákona, ako vydať rozhodnutie o zadrţaní vodičského preukazu do 15 dní odo dňa zadrţania vodičského preukazu nedáva. Ţalobca pritom podotýka, ţe ţalovaný rozhodnutie o zadrţaní vodičského preukazu nevydal v zákonnom stanovenej, prekluzívnej lehote, ani nepredlţil lehotu o nepovolení jazdy po
11. augusta 2012, preto povinnosťou ţalovaného bolo zadrţaný vodičský preukaz ţalobcovi vrátiť, resp. vydať potvrdenie o strate vodičského preukazu a následne vydať nový vodičský preukaz. Podľa § 70 ods. 7 zákona č. 8/2009 Z. z. orgán Policajného zboru vydá do 15 dní odo dňa zadrţania vodičského preukazu rozhodnutie 11 1Sžd/26/2013 o zadrţaní vodičského preukazu. Vodičský preukaz bol ţalobcovi zadrţaný dňa
12. augusta 2012 a 15-dňová zákonná lehota na vydanie rozhodnutia o zadrţaní vodičského preukazu uplynula dňa
13. augusta
14. Ţalobca zaslal dňa
15. augusta 2012 Okresnému riaditeľstvu PZ v Prešove, Okresnému dopravnému inšpektorátu v Prešove Výzvu na bezodkladné vrátenie zadrţaného vodičského preukazu, nakoľko ţalobcovi nebolo doručené rozhodnutie o zadrţaní vodičského preukazu a uplynula zákonná lehota na vydanie rozhodnutia. Rozhodnutie bolo ţalobcovi doručené aţ po zaslaní výzvy na bezodkladné vrátenie zadrţaného vodičského preukazu. Ţalobca konštatuje, ţe rozhodnutie o zadrţaní vodičského preukazu bolo síce datované dňom
16. augusta 2012, ale podľa podacieho hárku zo dňa
17. augusta 2012 bolo rozhodnutie Okresným riaditeľstvom PZ v Prešove, Okresným dopravným inšpektorátom v Prešove expedované dňa
18. augusta 2012, o čom svedčí pečiatka Slovenskej pošty, a.s. na podacom hárku. Ţalobca je presvedčený, ţe rozhodnutie bolo expedované aţ po uplynutí zákonnom stanovenej lehoty a tým, došlo zo stany prvostupňového správneho orgánu k porušeniu § 70 ods. 7 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v platnom znení. Ţalobca preto zotrváva na názore, ţe rozhodnutie je nulitné. Ţalobca uviedol, ţe okrem vyššie uvedeného sa prvostupňový správny orgán a ţalovaný dopustili v konaní a pri rozhodovaní viacerých pochybení. Ţalobca uvádza, ţe prvostupňový správny orgán do spisu ţalobcu dodatočne doloţil Certifikát o overení č. 417/210/16/11 týkajúci sa cestného radarového rýchlomeru. Tento certifikát nebol napriek opakovanej ţiadosti ţalobcu, tomuto dňa
19. augusta 2012 predloţený. Protokol č. 701 002 zo dňa
20. augusta 2012, ktorý by mal byť vyhotovený v súlade s vyhláškou č. 570/2006 Z. z. neobsahoval v rozpore s citovanou vyhláškou tieto informácie: miesto merania, je nečitateľné evidenčné číslo vozidla a chýba označenie verzie pouţitého programového vybavenia. Ţalobca ďalej namieta, ţe napadnuté rozhodnutie vykazuje vady, pretoţe v signácii rozhodnutia je nesúlad medzi osobou, ktorá je oprávnená na podpísanie rozhodnutia a osobou, ktorá skutočne rozhodnutie podpísala. Navyše z podpisového vzoru vôbec nie je zrejmé, kto rozhodnutie podpísal, pretoţe v ňom nie sú uvedené nacionálie a funkcia podpisujúcej osoby. Z danej skutočnosti výstava podozrenie z porušenie článku 16 ods. 3 Nariadenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o registratúrnom poriadku publikované vo Vestníku Ministerstva vnútra SR, ročník 2010, čiastka 12 zo dňa
21. februára 2010 zo strany ţalovaného. V citovanom nariadení je jednoznačne špecifikované, akým spôsobom má byť podpísaný dokument zo strany príslušníkov policajného zboru, čo v danom prípade nebolo naplnené. 12 1Sžd/26/2013 Ţalobca si uplatnil trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 165,56 EUR. IV. Argumentácia prvostupňového správneho rozhodnutia Prvostupňový správny orgán vydal dňa
22. augusta 2012 rozhodnutie Č.s.: ORPZ-PO- ODI2-ZVP-173-001/2012 podľa § 70 ods. 7 zákona o cestnej premávke a ktorým podľa § 70 ods.

§ 70ods.

1 písm. a/ zákona o cestnej premávke zadrţal vodičský preukaz ţalobcovi č. P. vydaný na skupiny BI, B, AM Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Prešove dňa 27. decembra 2006 a to dňa 8. augusta 2012. Pritom uviedol, ţe dôvody zadrţania trvajú. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, ţe dôvodom zadrţania vodičského preukazu ţalobcovi bolo, ţe dňa 8. augusta 2012 ţalobca viedol v čase o 21.08 hod. v Prešove po ul. Bardejovskej motorové vozidlo Škoda Octavia, ev.č. P. rýchlosťou 91 km/h, čim prekročil najvyššiu povolenú rýchlosť v obci (50 KM/

1. h)ustanovenú všeobecne záväzným právnym predpisom o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky o 41 km/h. Týmto svojim konaním je dôvodne podozrivý z porušenia § 16 ods.4 zákona o cestnej premávke. Vzhľadom k tomu, ţe moţno dôvodne predpokladať, ţe za skutok zo spáchania ktorého je ţalobca podozrivý mu môţe byť uloţený trest alebo sankcia zákazu činnosti spočívajúca v zákaze vedenia motorového vozidla, dôvody zadrţania vodičského preukazu trvajú bolo rozhodnuté o zadrţaní vodičského preukazu ţalobcu. V. Argumentácia rozhodnutia žalovaného Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 24. októbra 2012 ţalovaný ako príslušný správny orgán podľa § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) a podľa § 59 ods. 1 citovaného zákona rozhodol tak, ţe odvolanie ţalobcu proti rozhodnutiu Okresného dopravného inšpektorátu, Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prešove (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) číslo Č.s.: 13 1Sžd/26/2013 ORPZ-PO-ODI2-ZVP-173-001/2012 zo dňa 23. augusta 2012, ktorým rozhodol o zadrţanom vodičskom preukaze ţalobcu ev.č. P. zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe prvostupňový správny orgán napadnutým rozhodnutím rozhodol podľa § 70 ods. 7 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cestnej premávke“) tak, ţe vodičský preukaz ţalobcu podľa § 70 ods. 5 zákona o cestnej premávke s poukazom na § 70 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona je zadrţaný dňa 8. augusta 2012 a dôvody zadrţania trvajú, t.j. za skutok zo spáchania ktorého je podozrivý moţno uloţiť trest alebo sankciu zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla. Toto rozhodnutie vydal na základe skutočnosti, ţe dňa 8. augusta 2012 bol ţalobcovi zadrţaný vodičský preukaz, pretoţe v uvedený deň v čase o 21.08 hod. v Prešove po ul. Bardejovskej viedol motorové vozidlo Škoda Octavia, ev.č. P. rýchlosťou 91km/h, čím prekročil najvyššiu stanovenú rýchlosť jazdy v obci (50 km/
2. h)ustanovenú všeobecne záväzným právnym predpisom o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky o 41 km/h. Týmto svojim konaním je dôvodne podozrivý z porušenia § 16 ods. 4 zákona o cestnej premávke. Ďalej uviedol, ţe proti tomuto rozhodnutiu podal ţalobca prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom namietal, ţe dňa 8. augusta 2012 bolo policajtom Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prešove (ďalej „ODI OR PZ“) ev.č. 808 64 vydané Potvrdenie o zadrţaní vodičského preukazu ev.č. A. podľa § 70 ods. 1 písm. a/ zákona o cestnej premávke, na základe ktorého mu bol ako drţiteľovi motorového vozidla zn. Škoda Octavia ev.č. P. zadrţaný vodičský preukaz ev.č. P. vydaný Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Prešove dňa 27. decembra 2006 na skupinu a podskupinu vodičského oprávnenia BI, B, AM. Toto potvrdenie bolo vydané z dôvodu údajného porušenia § 16 ods. 4 zákona o cestnej premávke a údajného spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. h/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“). Podľa § 70 ods. 7 zákona o cestnej premávke orgán Policajného zboru vydá do 15 dní odo dňa zadrţania vodičského preukazu rozhodnutie o zadrţaní vodičského preukazu. Vodičský preukaz mu bol zadrţaný dňa 8. augusta 2012 a 15 dňová zákonná lehota na vydanie rozhodnutia o zadrţaní vodičského preukazu uplynula dňa 23. augusta 2012. Preto namieta nedodrţanie zákonom stanovenej lehoty na vydanie rozhodnutia o zadrţaní 14 1Sžd/26/2013 vodičského preukazu, lebo rozhodnutie mu bolo doručené aţ po zaslaní výzvy na bezodkladné vrátenie zadrţaného vodičského preukazu zo dňa 27. augusta 2012. Rozhodnutie je síce datované dňom 23. augusta 2012, ale podľa podacieho hárku zo dňa 24. augusta 2012 bolo rozhodnutie expedované dňa 27. augusta 2012, o čom svedčí pečiatka Slovenskej pošty, a.s. na podanom hárku. Je presvedčený, ţe rozhodnutie bolo expedované aţ po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a tým došlo zo strany orgánov Policajného zboru k porušeniu § 70 ods. 7 zákona o cestnej premávke. Uviedol, ţe 15 dňová zákonná lehota je lehotou prekluzívnou a po jej uplynutí správny orgán nie je oprávnený vydať rozhodnutie o zadrţaní vodičského preukazu, ale naopak je povinný zadrţaný vodičský preukaz drţiteľovi bezodkladne vrátiť, resp. v prípade fiktívneho zadrţania vodičského preukazu dať pokyn ODI, aby v evidencii motorových vozidiel odblokoval zadrţaný vodičský preukaz. Konštatoval, ţe rozhodnutie vykazuje vady, pretoţe v signácii je uvedené, ţe rozhodnutie podpisuje riaditeľ ODI pplk. JUDr. P. L., avšak rozhodnutie je podpísané inou osobou. Naviac v rozhodnutí nie je uvedené, ţe namiesto riaditeľa ODI je splnomocnená podpisovať rozhodnutia iná osoba. Rozhodnutie má povahu verejnej listiny, vydáva ju štátny orgán a takéto rozhodnutie musí mať náleţitosti stanovené zákonom. V tomto prípade je v rozhodnutí nesúlad medzi osobou, ktorá je oprávnená na podpisovanie rozhodnutia a osobou, ktorá skutočne rozhodnutie podpísala. Z podpisového vzoru nie je vôbec zrejmé kto rozhodnutie podpísal, pretoţe nie sú v ňom uvedené nacionále a funkcia podpísanej osoby. Z uvedeného dôvodu povaţuje toto rozhodnutie za neplatné. Ďalej ţalobca v odvolaní namietal, ţe napriek tomu, ţe úradný záznam v danej veci je datovaný dňa 8. augusta 2012 v skutočnosti bol pravdepodobne vyhotovený o deň neskôr. V úradnom zázname nie je konkretizovaný presný čas kedy bol vyhotovený. V úradnom zázname podchytené konštatovanie o povolení ďalšej jazdy je zavádzajúce a nepravdivé. Je zaráţajúce, ţe sluţbukonajúci policajt v snahe zmeniť skutkový stav prispôsobil úradný záznam na svoju potrebu. Konštatoval, ţe svedkom bezodkladného nepovolenia ďalšej jazdy sluţbukonajúcich policajtov bol jeho právny zástupca advokát JUDr. P. B.. V tejto súvislosti uviedol, ţe aj potvrdenie o zadrţaní vodičského preukazuje v časti povolenia, resp. nepovolenia ďalšej jazdy na základe určeného pravidla „nehodiace sa prečiarknuť“ jasne deklarované, ţe jazda sa nepovoľuje, platí do 23. augusta 2012. Pretoţe ODI v Prešove v tomto termíne nevydal rozhodnutie o zadrţaní vodičského preukazu, ani nepredĺţil lehotu o nepovolení jazdy po 23. auguste 2012, mal zadrţaný vodičský preukaz vrátiť, resp. vydať potvrdenie o jeho strate a následne mu vydať nový vodičský preukaz. V ďalšej časti ţalobca 15 1Sžd/26/2013 namietal, ţe policajti vykonali sluţobný zásah na súkromnom pozemku, na ktorý vstúpili bez povolenia vlastníka nehnuteľnosti. Na daný postup nemali ţiadne titul, pričom nešlo o miesto činu. Z tohto moţno vyvodzovať podozrenie zo spáchania trestného činu zneuţitia právomoci verejného činiteľa. Z napadnutého rozhodnutia o zadrţaní vodičského preukazu rovnako nie je zrejmé kde sa daný skutok mal v skutočnosti stať. Definovať, ţe skutok sa stal na Bardejovskej ulici v Prešove, ktorá má niekoľko kilometrov a okrem 50km/h má povolenú rýchlosť aj 70km/h je vágne a nepresvedčivé. Povaţuje preto rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nedostatočne zistený skutkový stav. V odvolaní ďalej namietal, ţe správny orgán do spisu dodatočne doloţil certifikát o overení č. 417/210/16/11 týkajúci sa cestného radarového rýchlomeru. Tento certifikát nebol napriek jeho opakovanej ţiadosti dňa 8. augusta 2012 predloţený, čo môţe dosvedčiť aj prítomný advokát JUDr. P. B.. Dokument označený ako protokol by mal byť vyhotovený v súlade s vyhláškou č. 570/2006 Z. z., ktorá v druhej časti Cestné rýchlomery v bode 2. Technické poţiadavky ods. 2.7. konštatuje, ţe ak je rýchlomer vybavený optickým záznamovým zariadením na zaznamenanie situácie a výsledkov, potom kaţdý záznam musí obsahovať
3. a)dátum, čas a miesto merania,
4. b)identifikačné údaje motorového vozidla - evidenčné číslo vozidla,
5. c)odmeranú hodnotu rýchlosti, jednotku rýchlosti (krn/h-1) a smer pohybu vozidla (šípka smerom nadol príjazd, šípka smerom nahor odjazd),
6. d)identifikačné údaje rýchlomera (výrobné číslo a pod.),
7. e)označenie verzie pouţitého programového vybavenia. Protokol č. 701 002 zo dňa 8. augusta 2012 neobsahuje v rozpore s citovaným ustanovením tieto informácie, t.j. miesto merania, je nečitateľné evidenčné číslo vozidla a chýba označenie verzie pouţitého programového vybavenia, čo je v rozpore s vyššie citovanou vyhláškou. Ţalovaný konštatoval, ţe preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v celom rozsahu. Nezistil pritom dôvody na jeho zmenu alebo zrušenie. Dospel k záveru, ţe rozhodnutie bolo vydané príslušným správnym orgánom v súlade so zákonom ako predbeţné opatrenie a doterajší stav šetrenia skutku, zo spáchania ktorého je podozrivý ţalobca, takýto postup odôvodňuje. Pri rozhodovaní o odvolaní vychádzal z predloţeného spisového materiálu, pričom citoval listiny, ktoré tvoria obsah spisu. Poukázal na ust. § 70 ods. 1 písm. a/ zákona o cestnej premávke, podľa ktorého policajt je oprávnený zadrţať vodičský preukaz, ak moţno uloţiť trest alebo sankciu zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla. Podľa odseku 5 citovaného ustanovenia policajt je oprávnený postupovať podľa odseku 1 písm. a/ aj vtedy, ak vodič 16 1Sžd/26/2013 nepredloţil policajtovi ku kontrole vodičský preukaz, o čom mu bezodkladne vydá potvrdenie o jeho zadrţaní. Vydaním potvrdenia sa povaţuje vodičský preukaz za zadrţaný, aj keď tento nebol policajtovi na mieste predloţený. Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia môţe policajt povoliť ďalšiu jazdu s vozidlom najviac na 15 dní, ak takou jazdou nebude ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, povolenie platí len na území Slovenskej republiky. Podľa odseku 6 citovaného ustanovenia orgán, ktorý koná vo veci súvisiacej so zadrţaním vodičského preukazu je povinný v kaţdom štádiu konania skúmať odôvodnenosť zadrţania vodičského preukazu z hľadiska bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Ak dôvody zadrţania nie sú alebo pominuli, musí byť vodičský prekaz vodičovi bezodkladne vrátený. Podľa odseku 7 citovaného ustanovenia orgán Policajného zboru vydá do 15 dní odo dňa zadrţania vodičského preukazu rozhodnutie o zadrţaní vodičského preukazu. Dôvodil, ţe po preskúmaní spisového materiálu a zhodnotení zhromaţdených dôkazných prostriedkov dospel k záveru, ţe zadrţanie vodičského preukazu ţalobcovi bolo v súlade s oprávnením policajta zadrţať mu vodičský preukaz podľa ust. § 70 ods. 5 zákona o cestnej premávke s poukazom na § 70 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona, pretoţe ţalobca bol a je dôvodne podozrivý, ţe ako vodič vozidla prekročil najvyššiu stanovenú rýchlosť jazdy v obci (50km/
8. h)o 41km/h, pričom za uvedený skutok moţno uloţiť trest alebo sankciu zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, ako aj na nazhromaţdený spisový materiál bolo zadrţanie vodičského preukazu ţalobcovi zákonné. Konštatoval, ţe rozhodnutie o zadrţaní vodičského preukazu bolo vydané v súlade so zákonom, resp. v zákonom stanovenej lehote, pričom obsahovalo všetky poţadované náleţitosti, vrátane podpisu oprávnenej osoby. Zároveň uviedol, ţe rozhodnutie o zadrţaní vodičského preukazu sa vydáva okrem iného aj v prípade, ak za spáchaný skutok moţnosť uloţiť trest alebo sankciu zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla. Ak príslušný orgán uloţil tento zákaz, potom v zmysle § 14 ods. 2 zákona o priestupkoch sa do času zákazu činnosti započíta čas, po ktorý páchateľ na základe opatrenia orgánu štátnej správy nesmel uţ túto činnosť vykonávať. Z uvedeného je zrejmé, ţe zákon o priestupkoch pripúšťa moţnosť vyuţiť predmetný postup za zákonom stanovených, resp. splnených podmienok. Je toho názoru, ţe napadnutým rozhodnutím neboli poškodené práva a oprávnené záujmy ţalobcu, ktoré mu zaručujú ustanovenia zákona o správnom konaní. Zároveň uviedol, ţe sa zaoberal výlučne skutočnosťami, ktoré majú súvislosť s dôvodmi zadrţania vodičského 17 1Sžd/26/2013 preukazu. Pretoţe v tomto štádiu konania dôvody zadrţania vodičského preukazu podľa § 70 ods. 4 zákona o cestnej premávke trvajú, rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. V. Právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1, § 250l ods. 2 O.s.p. v spojení s § 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, ţe rozsudok krajského súdu je potrebné v jeho prvom výroku zmeniť. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 12. augusta 2014 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.). Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím číslo SLV-PS-1120/2012 zo dňa 12. decembra 2012 v zmysle § 21 ods. 11 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zrušilo ku dňu 31. decembra 2012 okrem iných aj rozpočtovú organizáciu Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Prešove, pričom práva a povinnosti zrušenej organizácie prešli dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Nakoľko pôvodne ţalovaný ako právnická osoba uvedeným dňom zanikol, účastníkom konania na strane ţalovaného sa stalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky z titulu právneho nástupníctva. Pod všeobecným označením „ţalovaný“ v texte je nutné preto rozumieť tak pôvodný správny orgán ako aj jeho právneho nástupcu podľa toho, ktorého sa text odôvodnenia týka. Predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu o zrušení rozhodnutia ţalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, ktorým ţalovaný zamietol odvolanie ţalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým bolo podľa § 70 ods.

§ 70ods.

1 písm. a/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bolo rozhodnuté o zadrţaní vodičského preukazu ţalobcu dňa

1. augusta 2012 a dôvody zadrţania trvajú. Preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci 18 1Sžd/26/2013 odvolacieho konania skúmal, či boli odvolacie dôvody ţalovaného schopné spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Najvyšší súd Slovenskej republiky zastáva zhodný názor s názorom krajského súdu, ţe rozhodnutie ţalovaného vykazuje znaky nepreskúmateľnsoti, pretoţe ţalovaný sa vôbec nevysporiadal s odvolacími námietkami ţalobcu, ktoré sa týkali sa predovšetkým lehoty, v ktorej bolo vydané a doručené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vady tohto rozhodnutia v jeho signácii (nesúlade medzi osobou, ktorá je oprávnená na podpísanie rozhodnutia a osobou, ktorá skutočne rozhodnutie podpísala). Ţalovaný sa vo vzťahu k odvolacím námietkam ţalobcu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedzil iba na konštatovanie, ţe zadrţanie vodičského preukazu ţalobcovi bolo zákonné a ţe rozhodnutie o zadrţaní vodičského preukazu bolo vydané v súlade so zákonom, resp. v zákonom stanovenej lehote, ţe obsahovalo všetky predpísané náleţitosti, vrátane podpisu oprávnenej osoby. Z obsahu rozhodnutia ţalovaného vyplýva, ţe ţalovaný sa s námietkami ţalobcu uvedenými v odvolaní nijako nevyrovnal, nevyhodnotil ním uvádzané skutočnosti a právne a skutkovo ich neodôvodnil. Preto bolo moţné súhlasiť s názorom krajského súdu, ţe takéto rozhodnutie a predovšetkým jeho odôvodnenie nespĺňa zákonné náleţitosti uvedené v § 47 ods. 3 správneho poriadku a je v danom prípade nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Krajský súd však ničím nezdôvodnil prečo bolo nutné zrušiť rozhodnutie ţalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím. Takýto postup síce Občiansky súdny poriadok pripúšťa v § 250j ods. 2, krajský súd však nezdôvodnil v čom spočívala nepreskúmateľnosť rozhodnutia prvostupňového orgánu o zadrţaní vodičského preukazu ţalobcu. Z rozhodnutia o zadrţaní vodičského preukazu, ktoré vydal prvostupňový správny orgán je zrejmé, čo bolo podkladom vydanie takéhoto rozhodnutia, rovnako bolo zrejmé, ţe ho vydal prvostupňový správny orgán v čase, resp. štádiu konania, keď ţalobca bol podozrivým zo spáchania určitého priestupku, resp. z porušenia určitých ustanovení zákona o cestnej premávke (§ 16 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z.) v dôsledku porušenia ktorého je moţné uloţiť trest alebo sankciu zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla (§ 70 ods. 1 písm. a/ zákona o cestnej premávke). Najvyšší súd Slovenskej republiky na rozdiel od názoru krajského súdu nezistil dôvod, pre ktoré by bolo nutné zrušiť aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o zadrţaní vodičského preukazu ţalobcu. Z rozhodnutia o zadrţaní vodičského preukazu, ktoré vydal 19 1Sžd/26/2013 prvostupňový správny orgán je zrejmé, čo bolo podkladom vydanie takéhoto rozhodnutia, rovnako bolo zrejmé, ţe ho vydal prvostupňový správny orgán v čase, resp. štádiu konania, keď ţalobca bol podozrivým zo spáchania určitého priestupku, resp. z porušenia určitých ustanovení zákona o cestnej premávke (§ 16 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z.) v dôsledku porušenia ktorého je moţné uloţiť trest alebo sankciu zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla (§ 70 ods. 1 písm. a/ zákona o cestnej premávke). Najvyšší súd Slovenskej republiky vyhodnotil odvolaciu námietku ţalovaného v časti, v ktorej brojil proti právnemu názoru krajského súdu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia ţalovaného za nedôvodnú, pretoţe rovnako ako krajský súd dospel na základe vyššie uvedených dôvodov k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie ţalovaného je nepreskúmateľné, nakoľko ţalovaný nereagoval na ţiadnu z námietok uplatnenú ţalobcom v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu. Nestotoţnil sa však s názorom krajského súdu ţe vadou nepreskúmateľnosti trpí aj prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu. Preto dospel k záveru, ţe rozsudok krajského súdu je potrebné podľa § 220 O.s.p. zmeniť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Úlohou ţalovaného bude v ďalšom konaní zaujať stanovisko k námietkam uplatneným ţalobcom v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu a z pohľadu týchto námietok posúdiť aj zákonnosť a vecnú správnosť napadnutého prvostupňového správneho orgánu o zadrţaní vodičského preukazu ţalobcu. Ţalobca bol v konaní pred súdom prvého stupňa úspešný, preto odvolací súd nevidel ţiaden dôvod pre zmenu rozsudku v časti o trovách konania, napokon ţalovaný ani neuplatnil ţiadne námietky voči tomuto výroku. Preto výrok rozsudku o trovách konania podľa § 219 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 a 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 a 2 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, ţe ţalobcovi, ktorý mali úspech vo veci, priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb (ďalej len „vyhláška“) vo výške spolu 165,56 Eur titulom trov právneho zastúpenia. Trovy odvolacieho konania pozostávajú z odmeny za 1 úkon právnej pomoci (vyjadrenie k odvolaniu), a to 130,16 Eur, reţijný paušál 7,81 Eur a 20% DPH, spolu 165,56 Eur. 20 1Sžd/26/2013 P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave
2. augusta 2014 JUDr. Igor Belko, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská