← Slovensko

o vydanie bezdôvodného obohatenia

Obsah (5)§ 243f§ 243a§ 243i§ 242§ 243b

Najvyšší súd 7 MCdo 5/2014 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky M., zastúpenej JUDr. Magdou Poliačikovou, advokátkou, s.r.o., so sídlom

§ 243fods.

1 písm. c/ O.s.p. Podľa jeho názoru bol týmito rozhodnutiami porušený zákon, a preto navrhol uvedené rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť Okresnému súdu Ţilina na ďalšie konanie. Navrhovateľka sa v ţalobnom návrhu z

  1. septembra 2009 domáhala uloţenia povinnosti odporkyni zaplatiť navrhovateľke sumu 4 915,06 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % z uvedenej sumy od
  2. októbra 2009 do zaplatenia a trovami konania. Uvedená suma mala predstavovať bezdôvodné obohatenie odporkyne spočívajúce v uţívaní pozemkov patriacich navrhovateľke za obdobie od
  3. októbra 2007 do
  4. októbra
  5. Podaním z
  6. septembra 2011 navrhovateľka rozšírila svoj návrh tak, ţe ţiadala bezdôvodné obohatenie za obdobie štyroch rokov, teda od
  7. októbra 2009 do
  8. októbra 2011 a zároveň sa domáhala uloţenia povinnosti odporkyni zaplatiť navrhovateľke sumu 5 567,16 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % z uvedenej sumy od
  9. októbra 2009 do zaplatenia. Rozšírenie návrhu navrhovateľky bolo doručené odporkyni na pojednávaní
  10. apríla 2012, na ktorom zároveň súd pripustil zmenu návrhu. Súd prvého stupňa rozhodol o ţalobnom návrhu navrhovateľka v zmysle rozšíreného návrhu. Krajský súd v Ţiline na odvolanie odporkyne rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Poukázal na ustanovenia § 1, § 2, § 3 3 7 MCdo 5/2014 O.s.p., § 451 ods. 1/, § 451 ods. 2/, § 488, § 489, § 517 ods. 1/, § 517 ods. 2 a § 563 Občianskeho zákonníka, ktorými ustanoveniami sa súdy v predmetnej veci neriadili. Nesprávne právne posúdili moment, v ktorom sa odporkyňa dostala do omeškania s plnením bezdôvodného obohatenia v časti rozšírenia návrhu navrhovateľky, t. j. za obdobie od
  11. októbra 2009 do
  12. októbra
  13. Navrhovateľke priznali úrok z omeškania z celej sumy (bezdôvodné obohatenie za obdobie od 20.októbra 2007 do
  14. októbra 2011) vo výške 9 % od
  15. októbra
  16. Pri určovaní dňa od ktorého priznal navrhovateľke úrok z omeškania mal súd dôsledne rozlišovať, v ktorej časti istiny a ktorým dňom sa dostala odporkyňa do omeškania a teda v časti rozšíreného návrhu mal priznať navrhovateľke úrok z omeškania aţ od
  17. apríla
  18. Splatnosť pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia nie je zákonom stanovená a nebola ani medzi účastníkmi dohodnutá. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z
  19. marca 2001, sp. zn. 25 Cdo 2895/
  20. Konajúce súdy nesprávne právne posúdili moment vzniku bezdôvodného obohatenia za časové obdobie v časti rozšíreného návrhu a následne nesprávne určili deň, kedy sa odporkyňa dostala do omeškania. Poukázal tieţ na skutočnosť, ţe súd prvého stupňa v časti rozhodovania o trovách znaleckého dokazovania zaviazal v priebehu konania zhodne obidvoch účastníkov konania na zaplatenie zálohy vo výške 100,- eur. Následne odporkyni ako neúspešnej v spore určil nielen povinnosť uhradiť znalečné vo výške 194,- eur, ale aj nahradiť navrhovateľke zálohu za znalečné vo výške 100,- eur. Celková úhrada odporkyne za znalečné teda činí 394,- eur aj napriek skutočnosti, ţe súd priznal znalcovi znalečné za vypracovanie znaleckého posudku a účasť na pojednávaní v sume 294,- eur. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení ţiadala mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora zamietnuť. Súhlasila s rozhodnutím oboch súdov pokiaľ ide o rozhodnutie o úroku z omeškania. Bezdôvodné obohatenie vzniklo odporkyni od septembra 2007 do septembra 2011, pričom aritmetickým priemerom obdobia štyroch rokov, za ktoré sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia je práve dátum
  21. októbra
  22. Uviedla tieţ, ţe ak by aj bolo mimoriadne dovolanie dôvodné, tak by bol dôvod na zrušenie časti výroku týkajúceho sa úrokov z omeškania, prípadne zrušenie III. Výroku týkajúceho sa povinnosti odporkyne uhradiť Slovenskej republike znalečné v sume 194,- eur. Dôvod na zrušenie celého rozsudku súdu prvého stupňa a súdu druhého stupňa daný nie je. Odporkyňa súhlasila s mimoriadnym dovolaním a navrhla rozsudok súdu prvého stupňa

rozsudkom odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. 4 7 MCdo 5/2014 Poukázala na to, ţe nesprávnosť a nezákonnosť týchto rozhodnutí spočíva aj v ďalších závaţných skutočnostiach a to v nesprávnosti a nezákonnosti znaleckého posudku, ich arbitrárnosti v časti o výške bezdôvodného obohatenia. Podľa jej názoru súd pochybil aj v časti rozhodnutia o náhrade trov konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, ţe tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243g O.s.p.) na základe podnetu účastníka konania (§ 243e ods. 1 a 2 O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p.

§ 243aods.

3 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutia v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p.

§ 243iods.

2 O.s.p. a dospel k záveru, ţe mimoriadne dovolanie je opodstatnené. Dovolací súd v prvom rade skúmal v akom rozsahu mimoriadnym dovolaním generálny prokurátor napadol rozhodnutia oboch súdov. Generálny prokurátor Slovenskej republiky mimoriadnym dovolaním napadol rozsudok Krajského súdu v Ţiline z 28. mája 2013, č. k. 5 Co 447/2012–317 a rozsudok Okresného súdu Ţilina z 21. júna 2012, č. k. 2 C 208/2009–285 v celom rozsahu s poukazom na § 243e ods. 1 O.s.p.

§ 243fods.

1 písm. c/ O.s.p. S prihliadnutím na obsah mimoriadneho dovolania ako aj § 41 ods. 2 O.s.p. (kaţdý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený, vyplynulo, ţe generálny prokurátor podal mimoriadne dovolanie iba voči častiam výrokov, ktorým bolo rozhodnuté o úroku z omeškania a ktorým bola určená povinnosť odporcu uhradiť Slovenskej republike znalečné. Podľa § 243e ods. 1 O.s.p. ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, ţe právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f), a ak to vyţaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je moţné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie. Podľa § 243e ods. 2 O.s.p. mimoriadne dovolanie moţno podať len proti tomu výroku súdneho rozhodnutia, ktoré účastník konania, osoba dotknutá týmto rozhodnutím alebo osoba poškodená týmto rozhodnutím súdu namieta. 5 7 MCdo 5/2014 Podľa § 243e ods. 3 O.s.p. generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích návrhov (§ 242 ods. 2). Generálny prokurátor Slovenskej republiky mimoriadnym dovolaním napadol rozsudok Krajského súdu v Ţiline z 28. mája 2013, č. k. 5 Co 447/2012–317 a rozsudok Okresného súdu Ţilina z 21. júna 2012, č. k. 2 C 208/2009–285 v celom rozsahu s poukazom na § 243e ods. 1 O.s.p.

§ 243fods.

1 písm. c/ O.s.p. S prihliadnutím na obsah mimoriadneho dovolania ako aj § 41 ods. 2 O.s.p. (kaţdý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený), z ktorého vyplynulo, ţe generálny prokurátor podal mimoriadne dovolanie iba voči častiam výrokov, ktorým bolo rozhodnuté výroku o úroku z omeškania a voči výroku, ktorým bola určená povinnosť povinnosti odporcu uhradiť Slovenskej republike znalečné. V zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. môţe byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd viazaný nielen rozsahom dovolania, ako aj uplatneným dovolacím dôvodom vrátane jeho obsahového vymedzenia (§ 243i ods. 2 O.s.p.

§ 242ods.

1 O.s.p.). Obligátorne sa zaoberá len vadami konania uvedenými v § 237 O.s.p. a inými vadami, pokiaľ tieto mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na zákonnú povinnosť dovolacieho súdu podľa § 242 ods. 1 vetu druhú O.s.p. skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ § 237 O.s.p. (či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdov, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie mohlo začať len na návrh, prípad odňatia moţnosti účastníkovi konať pred súdom alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným). 6 7 MCdo 5/2014 Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadať aj vtedy, ak nie je dovolaním namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. V mimoriadnom dovolaní sa neuvádza, ţe konanie v danej veci má byť postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a z obsahu spisu jej existencia nevyplýva, preto ani dovolací dôvod v zmysle § 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p. nie je daný. Generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní namietal, ţe napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu a rozhodnutie súdu prvého stupňa spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). K námietke v mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora, ţe rozsudky súdu prvého stupňa i súdu odvolacieho spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.), treba uviesť, ţe právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V mimoriadnom dovolaní sa v podstate uvádza, ţe súdy pri rozhodovaní o úrokoch z omeškania nezohľadnil, ţe navrhovateľka podaním z

  1. septembra 2011 rozšírila svoj návrh z obdobia dvoch rokov (od
  2. októbra 2007 do
  3. októbra 2009) na obdobie štyroch rokov (teda aj za roky od
  4. októbra 2009 do
  5. októbra 2011) a domáhala sa úrokov z omeškania z celej ţalovanej sumy od
  6. októbra
  7. Rozšírenie návrhu navrhovateľky bolo doručené odporkyni na pojednávaní
  8. apríla 2012, na ktorom zároveň súd pripustil zmenu návrhu. Súdy teda nesprávne právne posúdili moment, v ktorom sa odporkyňa dostala do omeškania s plnením bezdôvodného obohatenia v časti rozšírenia návrhu navrhovateľky, t. j. za obdobie od
  9. októbra 2009 do
  10. októbra
  11. Navrhovateľke priznali úrok 7 7 MCdo 5/2014 z omeškania z celej sumy (bezdôvodné obohatenie za obdobie od 20.októbra 2007 do
  12. októbra 2011) vo výške 9 % od
  13. októbra
  14. Pri určovaní dňa od ktorého priznal navrhovateľke úrok z omeškania mal súd dôsledne nerozlišoval, v ktorej časti istiny a ktorým dňom sa dostala odporkyňa do omeškania. V časti rozhodovania o trovách znaleckého dokazovania zaviazal v priebehu konania zhodne obidvoch účastníkov konania na zaplatenie zálohy vo výške 100,- eur. Následne odporkyni ako neúspešnej v spore určil nielen povinnosť uhradiť znalečné vo výške 194,- eur, ale aj nahradiť navrhovateľke zálohu za znalečné vo výške 100,- eur. Celková úhrada odporkyne za znalečné teda činí 394,- eur aj napriek skutočnosti, ţe súd priznal znalcovi znalečné za vypracovanie znaleckého posudku a účasť na pojednávaní v sume 294,- eur. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia i rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, ţe navrhovateľka, aj s prihliadnutím na doplnený návrh, sa táto domáhala nájomného za obdobie od
  15. októbra 2007 do
  16. októbra
  17. V časti úrokov z omeškania uviedli, ţe navrhovateľka ešte dňa
  18. septembra 2009 vyzvala odporkyňu aby jej uhradila titulom bezdôvodného obohatenia nájomné za uţívanie pozemkov, ktorú sumu ţiadala uhradiť do
  19. septembra
  20. V zmysel ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vznikol navrhovateľke nárok na úroky z omeškania a to dňom
  21. októbra
  22. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlţníka a dlţníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlţník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. 8 7 MCdo 5/2014 Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlţník, ak ide o omeškanie s plnením peňaţného dlhu, má veriteľ právo poţadovať od dlţníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlţník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ poţiadal. Časom splnenia záväzku vydať bezdôvodné obohatenie je prvý deň po tom, kedy ten, na úkor ktorého bol získaný (veriteľ) poţiada toho, kto bezdôvodné obohatenie je povinný vydať (dlţník) o splnenie. Vo všeobecnosti tak platí, ţe splatnosť dlhu nadväzuje na veriteľovo poţiadanie, aby dlţník plnil. Iná splatnosť dlhu musí byť medzi účastníkmi dohodnutá, stanovená právnym predpisom alebo súdnym rozhodnutím. Ustanovenie § 563 Občianskeho zákonníka ukladá dlţníkovi povinnosť plniť deň nasledujúci po tom, ako ho o plnenie veriteľ poţiadal. Ak veriteľ vo výzve určí čas plnenia, pohľadávka sa stane splatnou uplynutím tejto doby. Za výzvu sa povaţuje aj návrh na začatie súdneho konania podaný veriteľom. V takomto prípade dlh sa stane splatným deň po doručení návrhu dlţníkovi. K omeškaniu dochádza uplynutím lehoty splatnosti. Tá sa riadi hmotný právom. Vo vzťahu k hlavnému záväzku je úrokový záväzok vedľajší, akcesorický. Povinnosť dlţníka platiť úroky z omeškania začína prvého dňa omeškania a nemôţe trvať dlhšie, neţ trvá záväzok hlavný, ktorého premetom je pohľadávka veriteľa a jej zodpovedajúci dlh dlţníka. Vzhľadom k tomu, ţe pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je v občianskom zákonníku určená doba splnenia, je treba vychádzať z toho, ţe ten, kto je povinný bezdôvodné obohatenie vydať (dlţník) je povinný plniť prvý deň po tom, čo bol veriteľom o splnenie poţiadaný. Ak nedošlo k poţiadaniu dlţníka skôr, je treba za kvalifikovanú výzvu povaţovať ţalobný návrh. Dňom splatnosti pohľadávky je potom deň po doručení tohto ţalobného návrhu odporcovi (ţalovanému). 9 7 MCdo 5/2014 Z obsahu spisu vyplýva, ţe navrhovateľka uplatnila svoj nárok ţalobným návrhom z
  23. septembra 2009, ktorým sa domáhala uloţenia povinnosti odporkyni zaplatiť navrhovateľke sumu 4 915,06 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % z uvedenej sumy od
  24. októbra 2009 do zaplatenia a trovami konania. Uvedená suma predstavovala bezdôvodné obohatenie odporkyne spočívajúce v uţívaní pozemkov patriacich navrhovateľke za obdobie od
  25. októbra 2007 do
  26. októbra
  27. Podaním z
  28. septembra 2011 navrhovateľka rozšírila svoj návrh a ţiadala bezdôvodné obohatenie za obdobie štyroch rokov, teda od
  29. októbra 2007 do
  30. októbra 2011 a zároveň sa domáhala uloţenia povinnosti odporkyni zaplatiť navrhovateľke sumu 5 567,16 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % z uvedenej sumy od
  31. októbra 2009 do zaplatenia. Rozšírenie návrhu navrhovateľky bolo doručené odporkyni na pojednávaní
  32. apríla 2012, na ktorom zároveň súd pripustil zmenu návrhu. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, ţe navrhovateľka dňa
  33. septembra 2009 vyzvala odporkyňu na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od rokov 2007 aţ 2009 do
  34. septembra 2009, nevyplýva však ani v konaní navrhovateľka nepreukazovala, ţe by odporkyňu vyzvala o vydanie bezdôvodného obohatenia pred podaním rozširujúceho ţalobného návrhu aj za obdobie od
  35. októbra 2009 do
  36. októbra
  37. Treba preto za kvalifikované poţiadanie povaţovať rozširujúci ţalobný návrh. Dňom zročnosti pohľadávky uplatnenej v rozširujúcom ţalobnom návrhu nebude však deň nasledujúci po podaní tohto rozšírenia ţaloby na súde, ale deň po doručení tohto rozširujúceho ţalobného návrhu odporkyni. Úroky z omeškania sa nepriznávajú odo dňa podania ţalobného návrhu na súde, ale v závislosti na čase, kedy sa dlţník dostal do omeškania. Z vyššie uvedeného vyplýva, ţe mimoriadnym dovolaním napadnuté rozhodnutia súdov niţších stupňov v časti o úrokoch z omeškania spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci a ţe generálny prokurátor dôvodne podal mimoriadne dovolanie, keďţe to vyţadovala ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania, ktorú nemoţno dosiahnuť inými právnymi prostriedkami (§ 243e O.s.p.

§ 243fods.

1 písm. b/ a c/ O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok krajského súdu ako aj rozsudok okresného súdu v časti o úrokoch z omeškania zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Ţilina na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2, 3 a 4 O.s.p.

§ 243iods.

2 O.s.p.). 10 7 MCdo 5/2014 Generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní namietal, ţe napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu a rozhodnutie súdu prvého stupňa spočíva na nesprávnom rozhodnutí o určení povinnosti uhradiť znalečné vo výške 194,- eur. Súd prvého stupňa trovy konania vzniknuté znaleckým dokazovaním odôvodnil tým, ţe trovy vznikli zo sumy za vypracovaný znalecký posudok vo výške 252,- eur a za účasť znalca na pojednávaní vo výške 42,- eur, spolu 294,- eur. Obaja účastníci zaplatili zálohu na znalečné, kaţdý po 100,- eur. Z týchto záloh boli čiastočne uhradené aj trovy znaleckého dokazovania. Odporca ako neúspešný je povinný uhradiť na účet súdu trovy znaleckého v celkovej výške 194,- eur, čo je suma po odrátaní jeho zálohy vo výške 100,- eur na znalečné. Trovy navrhovateľky odôvodnil jej úspešnosťou v konaní, preto jej prináleţia trovy pozostávajúce zo zaplatenia súdneho poplatku a trov znalečného Súdny poplatok zaplatila navrhovateľka v celkovej výške 294,50 eur a zároveň zloţila zálohu na znalečné v sume 100,- eur. Z obsahu spisu vyplýva (č. l. 176), ţe navrhovateľka

  1. júna 2011 na účet súdu prvého stupňa zloţila zálohu vo výške 100,- eur. Odporkyňa
  2. decembra 2011 na účet súdu prvého stupňa zloţila zálohu vo výške 100,- eur (č. l. 278). Súd prvého stupňa uznesením zo
  3. septembra 2011, č. k. 2 C 208/2009–236 priznal znalcovi Ing. Tobiášovi Palutkovi znalečné vo výške 252,36 eur. Zároveň upravil súd, aby odmenu za vyhotovenie znaleckého posudku vyplatil znalcovi zo sumy 100,- eur zo zloţeného preddavku na trovy znaleckého dokazovania zloţené navrhovateľkou a sumu 152,36 z rozpočtových prostriedkov súdu. Znalec Ing. Tobiáš Palutka bol ako znalec vypočutý pred súdom na pojednávaní
  4. júna
  5. Uznesením (č. l. 274), ktoré je súčasťou zápisnice z pojednávania z
  6. júna 2012 súd priznal znalcovi znalečné v sume 13,28 a cestovné, ktoré vyčísli v lehote 3 dní od vynesenia rozsudku, ktoré znalečné mu bude vyplatené z rozpočtových prostriedkov súdu. Znalec podaním z
  7. júna 2012 (č. l. 276) vyčíslil znaleckú odmenu a náhradu hotových výdavkov a náhrady za stratu času vo výške 42,- eur (13,28 eur odmena a 28,94 eur hotové výdavky a náhrada straty času). Uznesením z 21.6.2012, č. k. 2 C 208/2009–280 priznal súd znalcovi znalečné vo výške 22,44 eur, Zároveň upravil súd, aby sumu 22,44 eur vyplatil znalcovi zo zloţeného preddavku zloţeného odporcom a zvyšok tohto preddavku 77,56 eur preúčtoval na príjmový účet súdu. V odôvodnení uznesenia uviedol, ţe nepriznal znalcovi cestovné náhrady vo výške 20,90 eur z dôvodu, ţe znalec nepoţiadal súd o súhlas s pouţitím motorového vozidla a ani nepredloţil potvrdenie o výške ceny PHM a technický preukaz 11 7 MCdo 5/2014 k pouţitému motorovému vozidlu. Priznal mu náhradu za cestu iba vo výške 1,12 eur, lebo znalec pri výkone činnosti by musel pouţiť mestskú hromadnú dopravu. Z uvedeného vyššie je nesporné ţe trovy na znalecké dokazovanie boli súdom priznané vo výške 274,70 eur a nie 294,- eur ako konštatuje súd prvého stupňa v rozsudku. Je tieţ nesporné ţe súd na čiastočné zaplatenie znalečného pouţil preddavky navrhovateľky, ako aj odporkyne (sumou 22,44 eur zaplatené trovy znalečného za účasť znalca na pojednávaní a časť 77,56 eur bola preúčtovaná na príjmový účet súdu). Postupom súdov oboch stupňov došlo k vade podľa § 237 písm. f/ O.s.p. Súdy svojim procesným postupom odňali účastníkovi konať pred súdom. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým preukázať jeho správnosť a zároveň musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t. j. musí byť preskúmateľné. V prejednávanej veci nie je moţné preskúmať správnosť postupu súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu. Ich rozhodnutia v časti priznaných trov, ktoré vznikli v súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku neobsahujú dostatočné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré dospel k danému právnemu záveru, ktoré skutočnosti povaţovali za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzali, ktoré vzal za preukázané a ktoré nie. Napriek tomu, ţe odporkyňa vo svojom odvolaní poukázala na nezákonnosť výroku súdu prvého stupňa o povinnosti zaplatiť súdu prvého stupňa sumu 194,- eur, odvolací súd sa s touto odvolacou námietkou vôbec nezaoberal a ani vo svojom odôvodní vôbec nezdôvodnil, prečo rozsudok súdu prvého stupňa aj v tejto časti potvrdil. To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva aj z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Hoci judikatúra tohto súdu nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, 12 7 MCdo 5/2014 aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z
  8. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z
  9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z
  10. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z
  11. februára 1998). Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze III. ÚS 119/03-
  12. Ústavný súd uţ vyslovil, ţe súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03). Z vyššie uvedeného vyplýva, ţe mimoriadnym dovolaním napadnuté rozsudky súdov niţších stupňov spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci a vzhľadom na výskyt procesnej vady konania uvedenej v § 237 písm. f/ O.s.p., ktorá bola v mimoriadnom dovolaní namietaná, ţe generálny prokurátor dôvodne podal mimoriadne dovolanie, keďţe to vyţadovala ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania, ktorú nemoţno dosiahnuť inými právnymi prostriedkami (§ 243e O.s.p.

§ 243fods.

1 písm. b/ a c/ O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na to napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj rozsudok okresného súdu mimoriadnym dovolaním v napadnutých častiach výroky zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil Okresnému súdu Ţilina na ďalšie konanie (§ 243i ods. 2 O.s.p.

§ 243bods.

1 a 2 O.s.p.). Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o mimoriadnom dovolaní, záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a konania o mimoriadnom dovolaní (pozri primerane § 243d ods. 1 O.s.p.

§ 243iods.

2 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :

  1. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. 13 7 MCdo 5/2014 V Bratislave
  2. septembra 2014 JUDr. Ľubor Š e b o, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.