← Slovensko

o nariadenie predbežného opatrenia

Najvyšší súd 6 Cdo 407/2013 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu J., bývajúceho v B., zastúpeného advokátskou kanceláriou advokátskou kanceláriou HMG&PARTNERS, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 12, v mene ktorej koná ako konateľ advokát Mgr. Ján Gajan,, proti ţalovanej V., bývajúcej v B. zastúpenej JUDr. Janou Peschlovou, advokátkou advokátskej kancelárie Jana Peschlová, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Na Revíne 29, o nariadenie predbežného opatrenia, vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 22 C 107/2013, o dovolaní ţalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z

  1. augusta 2013 sp. zn. 4 Co 448/2013 takto r o z h o d o l : Dovolanie o d m i e t a . Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Bratislava IV uznesením z
  2. júna 2013 č. k. 22 C 107/2013-106 nariadil predbeţné opatrenie, ktorým ţalovanej uloţil povinnosť zdrţať sa nakladania s bytom Č., nachádzajúcom sa na M. v B., zapísanom v katastri nehnuteľností pre kat. úz. Bratislava - m. č. Karlová Ves na liste vlastníctva Č., aţ do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Ďalej jej uloţil povinnosť, aby do právoplatného skončenia konania vo veci samej umoţnila ţalobcovi nerušené uţívanie vyššie uvedeného bytu. Ţalobcovi uloţil povinnosť, aby do 60 dní od doručenia uznesenia podal proti odporkyni návrh na začatie konania vo veci samej. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací uznesením z
  3. augusta 2013 sp. zn. 2 6 Cdo 407/2013 4 Co 448/2013 na odvolanie ţalovanej napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe návrh na nariadenie predbeţného opatrenia zamietol. Konštatoval, ţe medzi navrhovaným predbeţným opatrením a budúcim rozhodnutím vo veci samej ohľadom vyporiadania podielového spoluvlastníctva účastníkov nie je vecná súvislosť, a preto vo vzťahu k budúcemu návrhu ţalobcu na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva účastníkov nie je návrh ţalobcu na nariadenie predbeţného opatrenia dôvodný. Taktieţ nemoţno pre účely posúdenia naplnenia predpokladov pre nariadenie predbeţného opatrenia, povaţovať nárok ţalobcu, ktorého sa mieni domáhať návrhom vo veci samej, a to uloţenia povinnosti ţalovanej poskytnúť mu bytovú náhradu v súlade s § 713 ods. 1 Občianskeho zákonníka, za osvedčený, hoci výsledok sporu zatiaľ prejudikovať nemoţno. V súlade so závermi ustálenej výkladovej praxe treba totiţ pre účely nariadenia predbeţného opatrenia nárok, povaţovať za osvedčený vtedy, ak tu existuje v čase rozhodovania o návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia aspoň pravdepodobnosť jeho existencie. V danom prípade je však z predloţených listinných dôkazov zrejmé len to, ţe ţalobca býva v byte, ktorý je vo výlučnom vlastníctve ţalovanej, pričom ţalovaná pred podaním návrhu ţalobcu na nariadené predbeţné opatrenie s právnym zástupcom ţalobcu rokovala o podmienkach, za ktorých sa ţalobca z jej bytu vysťahuje resp. zostane v byte bývať, o čom rokuje i v súčasnosti s tým, ţe vysťahovanie ţalobcu ani prioritne nepoţaduje, ţiada len, aby boli ich vzťahy ohľadom bývania ţalobcu v jej byte upravené nájomnou zmluvou. Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal dovolanie ţalobca. Ţiadal, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zmenil a rozhodol o potvrdení uznesenia prvostupňovú súdu, alebo napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, ţe mu bola postupom súdu odňatá moţnosť konať pred súdom ( § 237 písm. f/ O. s. p.), a to tým, ţe nemal moţnosť sa vyjadriť k tvrdeniam uvedeným v odvolaní a jeho doplnení podanými ţalovanou a nedostatočným odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Doplnil, ţe došlo k porušeniu princípu rovnosti účastníkov konania. Namietal i dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. Ţalovaná vo svojom vyjadrení k dovolaniu ţalobcu ţiadala tento mimoriadny opravný prostriedok zamietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.), po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), skúmal najskôr to, či tento 3 6 Cdo 407/2013 opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O. s. p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.) dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok nie je prípustný. Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu. Dovolanie proti uzneseniu je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O. s. p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O. s. p.). Podľa § 239 ods. 2 O. s. p. je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Ako je však výslovne uvedené v § 239 ods. 3 O. s. p., ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbeţnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením. V prejednávanej veci je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu o predbeţnom opatrení, ktoré vykazuje znaky jedného z rozhodnutí taxatívne vymenovaných vo vyššie citovanom ustanovení, kde dovolanie nie je prípustné bez ohľadu na spôsob rozhodnutia odvolacieho súdu. Prípustnosť dovolania ţalobcu je preto v zmysle ustanovenia § 239 ods. 3 O. s. p. vylúčená. Ak je súdne konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v ustanovení § 237 O. s. p., moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie 4 6 Cdo 407/2013 z hľadiska § 239 O. s. p. vylúčené. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O. s. p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 písm. a/ aţ g/ O. s. p., dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto zákonného ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníkovi pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným. Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však dovolacím súdom nebola v konaní zistená. Ţalobca v dovolaní tvrdil, ţe postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O. s. p. tým, ţe mu nemal moţnosť vyjadriť sa k odvolaniu ţalovanej (a jeho doplneniu) voči prvostupňovému uzneseniu o nariadení predbeţného opatrenia. Podľa názoru dovolacieho súdu sa nemoţno s touto námietkou ţalobcu stotoţniť. Z obsahu spisu totiţ jednoznačne vyplýva, ţe odvolanie aj jeho doplnenie boli riadne doručené právnej zástupkyni ţalobcu, ktorý mal moţnosť sa k jednotlivým tvrdeniam v nich uvedeným vyjadriť v dostatočnom časovom úseku. Tvrdenie, ţe k rozhodnutiu odvolacieho súdu „vzhľadom k jeho zaťaţenosti“ došlo prirýchlo, nemôţe spôsobiť porušenie procesných práv účastníkov konania. Poţiadavka rýchleho a hospodárneho konania je jednou z hlavných zásad občianskeho súdneho konania. Postup odvolacieho súdu, i s ohľadom na povahu konania o predbeţnom opatrení, ktoré je napokon aj osobitne lehotované, je naopak podľa dovolacieho súdu v predmetnej veci namieste. Medzi doručením odvolania a jeho doplnenia právnej zástupkyni ţalobcu a rozhodnutím krajského súdu ubehlo 43 resp. 24 dní, ktoré výrazne prekračujú lehoty na vyjadrenie, ktoré sa beţne poskytujú na vyjadrenie k procesným úkonom protistrany pri konaniach o predbeţnom opatrení. Ţalobca zastúpený advokátskou kanceláriou mal teda dostatočný priestor, aby sa k obsahu opravného prostriedku zo strany ţalovanej a jeho doplnenia vyjadril, túto moţnosť však nevyuţil. Nemoţno preto v tejto súvislosti hovoriť ani o porušení princípu rovnosti účastníkov konania, resp. rovnosti zbraní. Dovolací súd dospel tieţ k záveru, ţe nie je opodstatnená ani námietka dovolateľa týkajúca sa nedostatočného odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia odvolacieho 5 6 Cdo 407/2013 súdu, lebo toto rozhodnutie vyhovuje poţiadavkám vyplývajúcim z ustanovenia § 157 ods. 2 v spojení s ustanovením § 167 ods. 2 a ustanovením § 211 ods. 2 O. s. p. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ktoré ţalobkyňou predloţené listiny preskúmal a s akými skutkovými závermi, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávanú vec a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ktoré vysvetlil zrozumiteľne a v dostatočnom rozsahu, pričom tieţ vysvetlil, prečo dospel k iným záverom ako prvostupňový súd. Odôvodnenie dovolaním napadnutého uznesenia dalo tak odpoveď na relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany ţalobcu, keď v dostatočnom rozsahu zodpovedalo, prečo nie je moţné vyhovieť jeho návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia, nakoľko jeho návrh nemá vecný súvis s konaním vo veci, ktoré plánuje ţalobca iniciovať, resp. uviedol i prečo jeho nárok na bytovú náhradu nepovaţuje za osvedčený. Okolnosť, ţe táto odpoveď ţalobcu neuspokojuje, neznamená, ţe odôvodnenie nespĺňa parametre zákonného rozhodnutia v zmysle § 157 ods. 2 O. s. p.; za odňatie moţnosti konať pred súdom v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať to, ţe odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv či poţiadaviek ţalobcu. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu nevyplýva jednostrannosť ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Podľa dovolacieho súdu skutkové a právne závery odvolacieho súdu nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky; odôvodnenie dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu ako celok poţiadavky zákona na odôvodnenie rozhodnutia spĺňa. Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 239 ods. 1 aţ 3 O. s. p. a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené v ustanovení § 237 O. s. p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p., ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravu dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým uznesením odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti. Dovolateľom namietané nesprávne právne posúdenie veci, je síce dovolacím dôvodom v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p., ktorý však moţno uplatniť vtedy, ak je dovolanie 6 6 Cdo 407/2013 prípustné, no samotný tento dôvod prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemoţno podať proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu. Pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemoţno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. (s pouţitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O. s. p., keď neboli dané dôvody pre pouţitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretoţe ţalovaná si náhradu týchto trov neuplatnila. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
  4. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  5. septembra 2014 JUDr. Rudolf Č i r č, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Pudmarčíková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.