6 Cdo 386/2012 R O Z S U D O K V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Švecovej a sudcov JUDr. Ivana Machyniaka a JUDr. Rudolfa Čirča v právnej veci ţalobcov: 1/ P., bývajúceho v L., 2/ A., bývajúcej v L., 3/ M., bývajúcej v Z., 4/ M., bývajúceho v Ţ.Ţ., 5/ M., bývajúceho v Z. 6/ S., bývajúcej v T., proti ţalovaným 1/ P., bytom H., 2/ K., bývajúcemu v C., 3/ I., bývajúcemu v Z., ţalovaní 1/ a 3/ v dovolacom konaní zastúpení JUDr. Štefanom Mesárošom, advokátom v Nitre, Štefánikova 84, o určenie neplatnosti kúpnych zmlúv, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 12 C 176/2010, o dovolaní ţalovaného 1/ a ţalovaného 3/ proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z
- mája 2012, sp. zn. 8 Co 22/2012, takto r o z h o d o l : Dovolanie z a m i e t a. Ţalobcovi 4/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Nitra rozsudkom zo
- novembra 2011 č.k. 12 C 176/2010 -179 zamietol návrh ţalobcov 1/ aţ 6/, ktorým sa domáhali určenia neplatnosti kúpnej zmluvy z
- júna 2010 uzatvorenej medzi ţalovaným 1/ ako predávajúcim a ţalovaným 3/ ako kupujúcim (predmetom kúpy bol spoluvlastnícky podiel v 1/5-ine k nehnuteľnosti zapísanej na L.X. kat. úz. Ţ. trvalý trávnatý porast o výmere 4469 m2) a určenia neplatnosti kúpnej zmluvy zo
- júna 2010 uzatvorenej medzi ţalovaným 2/ ako predávajúcim a ţalovaným 3/ ako kupujúcim (predmetom kúpy bol spoluvlastnícky podiel v 1/5-ine k tej istej nehnuteľnosti). Vychádzal zo zistení, ţe ţalovaní 1/ a 2/ boli podielovými spoluvlastníkmi vyššie označenej nehnuteľnosti kaţdý v podiele 1/5 -iny, ţe v čase uzavretia oboch kúpnych 2 6 Cdo 386/2012 zmlúv boli len oni zapísaní na L.X. ako podieloví spoluvlastníci a ţe obaja ţalovaní sa písomnými vyhláseniami z
- mája 2010, resp. z
- mája 2010 vzdali svojho predkupného práva. Ţalovaný 1/ nevedel o existencii iných podielových spoluvlastníkov, s výnimkou ţalovaného 2/ a ţalovaný 2/ mal vedomosť o tom, ţe k nehnuteľnosti má spoluvlastnícke právo rodina K. Keďţe v čase uzavretia kúpnych zmlúv neboli na liste vlastníctva zapísaní ďalší podieloví spoluvlastníci a teda ţalovaní 1/, 2/ v tomto čase nevedeli o existencii iných spoluvlastníkov, nemali vo vzťahu ku komu ponúknuť na kúpu svoje spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnosti. Dospel preto k právnemu názoru, ţe ţalovaní 1/ a 2/ zákonné predkupné právo ţalobcov vyplývajúce im z ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), neporušili. Ďalším dôvodom, pre ktorý ţalobu zamietol, bol nedostatok aktívnej vecnej legitimácie ţalobcov na podanie ţaloby. K tomu uviedol, ţe ţalobcovia 1/ aţ 6/ svoje tvrdenie, ţe sú podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti, nevedeli osvedčiť ani v čase podania ţaloby. V pôvodnom dedičskom konaní po právnej predchodkyni ţalobcov 1/ aţ 5/ neb. A.A. totiţ sporná nehnuteľnosť nebola predmetom dedičstva a títo aţ v priebehu konania predloţili osvedčenie o dedičstve z
- júla 2011 sp. zn. 23 D 255/2011, Dnot 278/2011 (ďalej len „osvedčenie o dedičstve“) z ktorého vyplýva, ţe ţalobca 4/ je podielovým spoluvlastníkom dotknutej nehnuteľnosti v podiele 2/
- Sami ţalobcovia teda nemali jasno v tom, kto je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti a na základe akého právneho titulu. Nemohli preto ţiadať od ţalovaných, aby takéto vedomosti mali oni a tvrdiť, ţe porušili ich zákonné predkupné právo. Okrem toho poukázal na skutočnosť, ţe ţalovaný 3/ nadobudol nehnuteľnosť v dobrej viere, lebo vychádzal zo stavu zapísaného v liste vlastníctva, v ktorom neboli zapísaní iní spoluvlastníci nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o náhradu trov konania v súlade s § 151 ods. 3 O.s.p. vyslovil, ţe o nich rozhodne samostatným uznesením. Krajský súd v Nitre rozsudkom z
- mája 2012, sp. zn. 8 Co 22/2012 na odvolanie ţalobcov 4/ a 6/ rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa zamietnutia návrhu ţalobcu 4/ zmenil tak, ţe určil kúpnu zmluvu uzavretú
- júna 2010 medzi ţalovaným 1/ ako predávajúcim a ţalovaným 3/ ako kupujúcim, ohľadom ktorej prebieha katastrálne konanie na Zlaté Moravce pod V X. a kúpnu zmluvu uzavretú
- júna 2010 medzi ţalovaným 2/ ako predávajúcim a ţalovaným 3/ ako kupujúcim, zavkladovanú na Správe katastra Zlaté Moravce pod V X., za neplatnú. V časti zamietnutia návrhu ţalobkyne 6/ rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. V súvislosti s týmto výrokom rozsudku sa stotoţnil s názorom súdu prvého stupňa, ţe ţalobkyňa 6/ nepreukázala svoje spoluvlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom prevodu, keďţe predloţená notárska zápisnica nedokazuje, ţe jej svedčí uvedené 3 6 Cdo 386/2012 právo k tejto nehnuteľnosti. Vo vzťahu k predmetnej nehnuteľnosti nie je preto osobou oprávnenou z predkupného práva a teda aktívne vecne legitimovanou v tomto konaní. V tejto časti povaţoval rozsudok súdu prvého stupňa za vecne správny a podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ho potvrdil. Vo vzťahu k tej časti rozsudku súdu prvého stupňa, ktorou zamietol ţalobu podanú ţalobcami 1/ aţ 5/ uviedol, ţe predkupné právo podielových spoluvlastníkov vyplývajúce z ustanovenia § 140 OZ je zaloţené priamo zákonom a na rozdiel od zmluvného predkupného práva má vţdy vecnoprávny charakter ako právo, ktoré je spojené s vlastníctvom univerzálnych a singulárnych právnych nástupcov povinnej osoby. Oprávnený spoluvlastník z predkupného práva má pri porušení povinností zo strany zaviazaného spoluvlastníka moţnosť domáhať sa vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníctva na tretiu osobu (§ 40a OZ). Vychádzal z názoru, ţe v prípade predkupného práva v zmysle § 140 OZ smrťou spoluvlastníka prechádza jeho spoluvlastnícky podiel na dedičov, ktorí sa zo zákona stávajú nositeľmi predkupného práva. Z povahy predkupného práva totiţ vyplýva, ţe je nerozlučne späté s existenciou vlastníctva (spoluvlastníctva) k veci a okamihom smrti vlastníka (spoluvlastníka) sa preto dedičia stávajú aj nositeľmi predkupného práva. Po A.A. zomrelej
- marca 2008, ktorá ku dňu smrti bola spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti v podiele 2/5-ín, sa stali dedičmi zo zákona v I. skupine ţalobcovia 1/ aţ 5/. Keďţe smrťou právnej predchodkyne prešiel jej spoluvlastnícky podiel na ţalobcov 1/ aţ 5/ ako na dedičov (dedičstvo sa nadobúda ku dňu smrti poručiteľa), týmto okamihom sa stali aj nositeľmi predkupného práva. V čase uzatvorenia oboch kúpnych zmlúv boli teda ţalobcovia 1/ aţ 5/ oprávnenými spoluvlastníkmi z predkupného práva a teda boli oprávnení sa domáhať vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníctva na tretiu osobu. Na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, ţe v čase podania návrhu o určenie neplatnosti kúpnych zmlúv, boli ţalobcovia 1/ aţ 5/ aktívne vecne legitimovaní k podaniu takejto ţaloby. Aţ v priebehu konania vydaním osvedčenia o dedičstve právoplatného
- júla 2011 ţalobcovia 1/, 2/, 3/ a 5/ túto legitimáciu stratili, lebo nehnuteľnosť podľa dohody o vyporiadaní dedičstva nadobudol M., ţalobca 4/. Keďţe v konaní bolo nesporné, ţe ţalovaný 3/ nebol vo vzťahu k ţalovaným 1/ a 2/ osobou blízkou a ţalovaný 1/ a 2/ neponúkli ţalobcom 1/ aţ 5/ na kúpu svoj spoluvlastnícky podiel, čím porušili ich predkupné právo (t.j. aj predkupné právo ţalobcu 4/) dospel k záveru, ţe ţalobca 4/ podal svoju ţalobu dôvodne. Rozsudok súdu prvého stupňa preto v časti týkajúcej sa zamietnutia návrhu ţalobcu 4/ podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, ţe ţalobe vyhovel. Skutočnosť, či v čase uzavretia kúpnych zmlúv (ne)boli v Katastri nehnuteľností na L.X. zapísaní všetci podieloví spoluvlastníci, resp. či ţalovaný 1/ mal vedomosť o ďalších spoluvlastníkoch, 4 6 Cdo 386/2012 povaţoval vzhľadom na zásadu, podľa ktorej dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa, za právne irelevantnú. K trovám odvolacieho konania uviedol, ţe o nich rozhodne súd prvého stupňa v súlade s § 224 ods. 4 O.s.p. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu, v jeho zmeňujúcej časti, podali včas dovolanie ţalovaný 1/ a ţalovaný 3/. Navrhli rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Nesúhlasili s argumentáciou odvolacieho súdu, ţe právne irelevantné je, kto bol zapísaný, alebo nezapísaný v liste vlastníctva a či predávajúci mali, alebo nemali vedomosť o existencii ostatných spoluvlastníkov. Je nepochybné, ţe ak by zapísaní spoluvlastníci v L.X., obec a kat. úz. Ţ. podľa výpisu z Katastra nehnuteľností zistili, ţe na liste vlastníctva je zapísaná iná osoba, bolo by ich povinnosťou túto osobu ako spoluvlastníka osloviť a umoţniť mu vyuţiť predkupné právo. Keďţe, ale v čase uzatvárania oboch kúpnych zmlúv neboli v liste vlastníctva uvedení iní spoluvlastníci, nemali v tom čase právne zapísaní spoluvlastníci, t.j. ţalovaný 1/ a 2/ koho osloviť a ponúknuť mu predkupné právo. Podľa ich názoru nedošlo preto v čase uzatvorenia kúpnych zmlúv k porušeniu predkupného práva vo vzťahu k ţalobcom, ktorá skutočnosť by mala mať za následok neplatnosť kúpnych zmlúv. Nesúhlasili ani s názorom odvolacieho súdu, ţe ţalobcovia 1/ aţ 5/ boli v čase uzatvárania kúpnych zmlúv spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom kúpnych zmlúv a teda oprávnení z predkupného práva. Uviedli, ţe je síce pravdou, ţe ţalobcovia 1/ aţ 5/ boli právnymi nástupcami po A.A., avšak ani táto nebola v čase uzatvárania kúpnych zmlúv, u ktorých bola vyslovená neplatnosť, zapísaná ako spoluvlastníčka v L.X.. Ţalobca 5/ (správne malo byť ţalobca 4/ - poznámka najvyššieho súdu) nadobudol spoluvlastníctvo aţ na základe osvedčenia o dedičstve. Aţ dňom jeho vydania (12.júla 2011) sa stal skutočným spoluvlastníkom podielu po neb. A.. V čase uzatvorenia oboch kúpnych zmlúv, ktorých neplatnosti sa domáhal, nebol teda spoluvlastníkom a nedisponoval vlastníckym právom. Odvolací súd preto nesprávne právne vec posúdil a z tohto dôvodu aj nesprávne vo veci rozhodol. Ţalobcovia a ani ţalovaný 2/ sa k podanému dovolaniu písomne nevyjadrili. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpení advokátom proti výroku rozhodnutia, ktorý moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok 5 6 Cdo 386/2012 odvolacieho súdu v napadnutej časti a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalovaných 1/ a 3/ nie je dôvodné. V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je podľa zákona (§ 242 ods. 1 O.s.p.) viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi a obligatórne sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom posudzuje podľa ich obsahu. Dovolatelia vady konania v zmysle § 237 O.s.p. nenamietali a dovolací súd v dovolacom konaní ţiadnu z týchto vád ani nezistil. Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak na ňu dovolanie nepoukazuje, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p., nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej základom je porušenie iných procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Ani procesné vady konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. nevyšli v dovolacom konaní najavo. Napokon ani výskyt takýchto vád dovolatelia v dovolaní netvrdili. Dovolací súd napokon pristúpil ku skúmaniu vecnej správnosti napadnutého rozsudku odvolacieho súdu z hľadiska dovolacieho dôvodu, ktorý dovolatelia v dovolaní výslovne uplatňujú, a to, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu v napadnutej časti spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci v otázke aktívnej legitimácie ţalobcov 1/ aţ 5/, resp. ţalobcu 4/ v konaní a v otázke nemoţnosti ţalovaného 1/ splniť si svoju ponukovú povinnosť s ohľadom na existujúci stav zápisu spoluvlastníkov v Katastri nehnuteľností v príslušnom liste vlastníctva. V otázke existencie aktívnej vecnej legitimácie ţalobcov 1/ aţ 5/, resp. ţalobcu 4/ v konaní sa dovolací súd stotoţňuje s právnym názorom odvolacieho súdu, ţe v čase podania ţaloby bolo treba povaţovať za aktívne legitimovaných v konaní všetkých právnych 6 6 Cdo 386/2012 nástupcov (do úvahy prichádzajúcich dedičov v I. skupine) po neb. A., rod. C. zomrelej
- marca 2008 (ku dňu smrti bola spoluvlastníčkou dotknutej nehnuteľnosti v podiele 2/5-iny), ktorými nepochybne boli ţalobcovia 1/ aţ 5/. Odvolací súd vychádzal správne zo zásady uvedenej v § 460 OZ, ţe dedičstvo sa nadobúda ku dňu smrti poručiteľa a teda, ţe týmto okamihom (nie rozhodnutím o dedičstve) prešlo na ţalobcov 1/ aţ 5/ vlastníctvo k majetku poručiteľa, t. j. aj k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu. Aţ do vyporiadania dedičstva právoplatným rozhodnutím súdu ich treba povaţovať za vlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva. Správny je aj záver odvolacieho súdu, ţe vo vzťahu k predmetnej nehnuteľnosti sa stali ţalobcovia 1/ aţ 5/ ku dňu smrti ich právnej predchodkyne aj nositeľmi zákonného predkupného práva. Na uvedených záveroch nič nemení ani skutočnosť, ţe osoby ţalobcov neboli zapísané v Katastri nehnuteľností na L.X. ako spoluvlastníci nehnuteľnosti. Zápis do Katastra nehnuteľností sa totiţ v takomto prípade uskutočňuje formou záznamu, ktorý má iba deklaratórnu povahu (ním nedochádza k vzniku, zmene alebo k zániku práva). V čase uzavretia oboch kúpnych zmlúv bolo preto potrebné povaţovať všetkých ţalobcov za vlastníkov (spoluvlastníkov) predmetnej nehnuteľnosti, ktorí sú vo vzťahu k nej aj nositeľmi predkupného práva, a teda za osoby oprávnené z hmotného práva, o ktoré v konaní ide. Ţalobcovia 1/ aţ 5/ mali teda aktívnu legitimáciu na podanie ţaloby o určenie neplatnosti sporných kúpnych zmlúv z dôvodu porušenia ich predkupného práva. Keďţe definitívne sa o nadobudnutí majetku rozhoduje v dedičskom konaní rozhodnutím o dedičstve, odvolací súd dospel k správnemu záveru, ţe právoplatnosťou osvedčenia o dedičstve (
- júla 2011), ţalobcovia 1/, 2/, 3/ a 5/ stratili v konaní aktívnu legitimáciu, lebo podľa dohody dedičov nehnuteľnosť nadobudol M. – ţalobca 4/. Po vydaní uvedeného rozhodnutia o dedičstve správne za osobu v konaní aktívne legitimovanú povaţoval len ţalobcu 4/. Právnu argumentáciu, ktorú k tejto otázke uviedli v dovolaní ţalovaní 1/ a 3/, dovolací súd hodnotí ako nesprávnu, nemajúcu oporu v zákone. Nenáleţitá je aj argumentácia ţalovaného 1/ v tom, ţe neporušil predkupné právo ţalobcov, lebo nemal v čase uzavretia zmluvy vedomosť o ich vlastníctve k nehnuteľnosti, keď nesprávne vedomosť o (ne)existencii ich spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, spájal len s neúplným údajom nachádzajúcim sa v príslušnom liste vlastníctva v Katastri nehnuteľností. Niet pochybností o tom, ţe ţalovaný 1/ musel mať pred uzavretím kúpnych zmlúv vedomosť o výške podielov, ktoré spolu so ţalovaným 2/ vlastnili (kaţdý z nich vlastnil podiel v 1/5 –ine). To znamená, ţe musel vedieť, ţe spolu so ţalovaným 2/ nevlastnia celú 7 6 Cdo 386/2012 nehnuteľnosť a teda, ţe spoluvlastníkmi musia byť aj ďalšie osoby. Za tejto situácie, keďţe právny úkon, ktorým spoluvlastník vykonáva prevod svojho podielu na inú osobu, má závaţné právne následky (mení sa osoba spoluvlastníka), nepostačuje, aby ţalovaný 1/ svoju (ne)vedomosť o ďalších spoluvlastníkoch zdôvodňoval len poukazom na údaj, uvedený v Katastri nehnuteľností, ktorý je navyše neúplný (liste vlastníctva ďalších spoluvlastníkov neeviduje). Mohol a mal okruh spoluvlastníkov zisťovať aj iným, jemu dostupným spôsobom; nemôţe sa bez ďalšieho odvolávať len na neexistujúci údaj v Katastri nehnuteľností (je prinajmenšom nezvyčajné, ţe v KN bol vystavený list vlastníctva, v ktorom neboli zapísaní všetci spoluvlastníci) a z neho vyvodzovať nemoţnosť splnenia si svojej ponukovej povinnosti. Pred uzavretím právneho úkonu ţalovaný 1/ mal bezpochyby moţnosť zistiť, kto je ďalším spoluvlastníkom nehnuteľnosti napr. z pozemkovokniţnej vloţky Č., v ktorej bola ako spoluvlastníčka v podiele 2/5-ín uvedená A.. Z výsledkov vykonaného dokazovania totiţ vyplýva, ţe ţalovanému 1/ bolo známe, ţe uvedená nehnuteľnosť bola pôvodne vedená v označenej pozemkovokniţnej vloţke (viď rozhodnutie bývalého ŠN v Nitre 24.3.1988, ktorým bolo potvrdené jeho spoluvlastníctvo k uvedenej nehnuteľnosti). Okruh ďalších spoluvlastníkov mohol a mal moţnosť zistiť aj dopytom od ţalovaného 2/, ktorý v konaní pred okresným súdom vo výpovedi uviedol, ţe „spoluvlastníci boli K.“ (viď č.l. 78 spisu) a teda mal vedomosť o tom, ţe ďalšími spoluvlastníkmi nehnuteľnosti sú K.. Uvedené zistenie vzali za preukázané aj súdy niţšieho stupňa a ţalovaný 1/ jeho správnosť v základnom konaní, ale ani v dovolaní nenamietal. Napokon, ţalovaný 1/ mal moţnosť ďalších spoluvlastníkov zistiť aj priamou návštevou nehnuteľnosti, keďţe z výsledkov vykonaného dokazovania je zrejmé, ţe túto v celosti uţívali K.. Odvolací súd preto nepochybil, ak na námietku ţalovaného 1/, podľa ktorej nemal vedomosť o ďalších spoluvlastníkoch, lebo neboli zapísaní v príslušnom liste vlastníctva v Katastri nehnuteľností a nemohol si z tohto dôvodu splniť svoju ponukovú povinnosť, neprihliadol. Obsah dovolania ţalovaných 1/ a 3/ nebol teda spôsobilý spochybniť správnosť rozhodnutia odvolacieho súdu v jeho napadnutej časti; ţalovaný 1/ a 3/ napadli dovolaním vecne správny rozsudok odvolacieho súdu. Keďţe v konaní neboli zistené vady uvedené v § 237 O.s.p. a konanie pred odvolacím súdom netrpí ani inou vadou, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, Najvyšší súd Slovenskej republiky ich dovolanie podľa § 243b ods. 1 O.s.p. zamietol. Ţalobca 4/ mal v dovolacom konaní úspech, preto mu patrí právo na náhradu trov konania proti ţalovaným 1/ a 3/, ktorí úspech nemali (§ 243b od. 5 veta prvá O.s.p. v spojení 8 6 Cdo 386/2012 s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Ţalobcovi 4/ v dovolacom konaní ţiadne trovy nevznikli, preto mu neboli priznané. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- augusta 2014 JUDr. Daniela Švecová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Pudmarčíková