Obsah (10)

§218§ 237§ 239§ 204§ 57§ 17§44§ 242§ 243b§ 243c

Najvyšší súd 7 Cdo 236/2014 Slovenskej republiky 7 Cdo 237/2014 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: POHOTOVOSŤ , s.r.o., so sídlom Bratislava Pribinova 25, zast

§218ods.

1 písm. a/ O.s.p. ako podané oneskorene, pretoţe napadnuté uznesenie bolo zástupcovi ţalobcu doručené dňa

1. júna 2013 , lehota na podanie odvolania začala plynúť nasledujúcim dňom
2. júna 2013 a posledným dňom lehoty na včasné podanie odvolania bol deň
3. júna 2013 (piatok). Ţalobca odvolanie podal osobne na súde aţ
4. júla 2013 (pondelok), teda po uplynutí lehoty v zmysle ustanovenia § 204 ods. 1 O.s.p.,

ktorého odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Proti uzneseniu Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 17.12.2013 podal dovolanie ţalobca, ktorý ţiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Namietal, ţe postupom odvolacieho súdu, ktorý odmietol odvolanie, mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom

§ 237písm.

f/ O.s.p. Dovolanie odôvodnil tým, ţe odvolanie nepodal osobne v podateľni súdu prvého stupňa, ktorým je Okresný súd Revúca, ale prostredníctvom doručovateľskej spoločnosti ReMax Courier Service, spol. s.r.o., IČO: 35 825 456, so sídlom v Bratislave, Cikkerova 2, ktorej predmetom podnikania je „poskytovanie poštových sluţieb“, rovnako ako Slovenskej pošty, a.s. Uvedenej obchodnej spoločnosti odovzdal odvolanie dňa 28. júna 2013, teda v čase, keď ešte márne neuplynula lehota na podanie odvolania v zmysle § 57 ods. 3 O.s.p. a preto neexistoval dôvod na odmietnutie odvolania v zmysle § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p.,

ktorého odvolací súd odvolanie odmietol ako podané oneskorene. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), najskôr skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním ( § 236 a nasl. O.s.p.) a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 242a ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobcu je prípustné.

§ 239ods.

1 písm. a/, b/ O.s.p. dovolanie je tieţ prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ) na zaujatie stanoviska. 3 7 Cdo 236/2014 7 Cdo 237/2014

§ 239ods.

2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa , ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Dovolaním ţalobcu je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje znaky uznesení uvedených v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p., proti ktorým zákon dovolanie pripúšťa a preto prípustnosť dovolania ţalobcu z nich vyvodiť nemoţno. So zreteľom na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p. ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p., neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania ţalobcu

§ 239

O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné

§ 237O.s.p.

Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku či uzneseniu) , ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdov, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci

zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníkovi konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Vady konania uvedené v § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. ţalobca nenamietal a ich existenciu nezistil ani dovolací súd. Preto prípustnosť dovolania z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť. S prihliadnutím na obsah dovolania ţalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky osobitne skúmal , či postupom a rozhodnutím súdov nedošlo k odňatiu moţnosti účastníkom konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Pod odňatím moţnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. treba rozumieť taký postup súdu, ktorým znemoţní realizáciu tých procesných práv, ktoré 4 7 Cdo 236/2014 7 Cdo 237/2014 účastníkom občianskeho súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. K odňatiu moţnosti konať pred súdom môţe dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. Takýmto rozhodnutím je aj uznesenie, ktorým odvolací súd nesprávne odmietne odvolanie ako oneskorene podané (R 23/1994, aj napr. rozhodnutia NS SR 4 Cdo 342/2012 aj 5 M Cdo 5/13).

§ 204ods.

1 O.s.p. odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

§ 57ods.

1 O.s.p. do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty.

§ 57ods.

2 O.s.p. lehoty určené

týţdňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho dňa, ktorý sa svojim označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbliţší nasledujúci pracovný deň .

§ 57ods.

3 O.s.p. lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Pre splnenie podmienky včasnosti podania odvolania treba, aby odvolanie bolo podané v lehote stanovenej ustanovením § 204 ods. 1 O.s.p. Ide pritom o lehotu procesnú, čo znamená, ţe v zmysle § 57 ods. 3 O.s.p. stačí, ak je odvolanie posledný deň odvolacej lehoty podané na súde alebo sa odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Z obsahu spisu vyplýva, ţe uznesenie súdu prvého stupňa bolo zástupcovi ţalobcu doručené dňa

1. júna
2. Posledným dňom 15-dňovej lehoty na podanie odvolania bol deň
3. jún 2013 (piatok), ako konštatoval aj odvolací súd a ktorá skutočnosť ani nebola sporná. 5 7 Cdo 236/2014 7 Cdo 237/2014 Z podacej pečiatky Okresného súdu Revúca síce moţno zistiť, ţe odvolanie proti uzneseniu bolo podané na tomto súde osobne dňa
4. júla 2013, z ktorej skutočnosti vychádzal aj odvolací súd pri svojom závere o jeho oneskorenom podaní, ale z predloţeného dokladu ţalobcom o odovzdaní zásielky s jeho popisom na prepravu spoločnosti ReMax Courier Service , spol. s r.o. (aktuálny stav zásielky č. 1551530943), o ktorom odvolací súd v čase rozhodovania o odvolaní nemal vedomosť (ţalobca ho pripojil aţ k dovolaniu), súčasne vyplýva, ţe ţalobca odvolanie odovzdal na jeho doručenie súdu (Okresnému súdu Revúca) tejto obchodnej spoločnosti dňa
5. júna 2013, t. j. posledný deň 15-dňovej odvolacej lehoty. Pre záver o splnení podmienky zachovania odvolacej lehoty v zmysle ustanovenia § 57 ods. 3 O.s.p. však bolo treba sa ešte zaoberať otázkou, či obchodná spoločnosť, ktorej bolo odvolanie
6. júna 2013 (posledný deň odvolacej lehoty) odovzdané ţalobcom na doručenie, moţno povaţovať za orgán, ktorý mal oprávnenie a zároveň aj povinnosť odvolanie (Okresnému súdu Revúca) doručiť. Orgánom povinným doručiť podanie , ktorým sa vykonáva úkon viazaný lehotou, je v zmysle zákonom stanovených podmienok ktorýkoľvek okresný súd (§ 42 ods. 2 O.s.p.), odvolací súd (§ 218 ods. 2 O.s.p.), správny orgán, ktorý vydal rozhodnutie (§ 250m ods. 2 O.s.p.), príslušný orgán nápravno-výchovného ústavu, zdravotníckeho zariadenia a pod. a napokon aj pošta, čo je zrejmé aj z ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky (pozri napr. V 8/72, R 23/86, ZSP č. 2/2004). Zákon č. 324/2011 Z. z. o poštových sluţbách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“) , ktorého predmetom úpravy sú (aj) podmienky poskytovania poštových sluţieb (§ 1 ods. 1 písm. a/), definovaných ako sluţby poskytované na účely dodania poštovej zásielky (špecifikovanej v § 5), a to vybranie a distribúcia poštovej zásielky (§ 2) vymedzuje poskytovanie poštových sluţieb poštovým podnikom (§ 7) ako podnikateľskú činnosť. Poskytovať poštové sluţby moţno len za podmienok stanovených zákonom a to len na základe registrácie vykonanej Poštovým regulačným úradom (§ 19) v rozsahu

všeobecného povolenia (rozhodnutia vydaného Poštovým regulačným úradom

§ 17), resp.

na základe poštovej licencie (rozhodnutia vydaného Poštovým regulačným úradom

§44). 6 7 Cdo 236/2014 7 Cdo 237/2014 Konanie o registrácii t.

j. zápis osoby, ktorá bude poskytovať poštové sluţby do registra poštových podnikov, upravuje zákon v § 19 aţ 22. Poštový regulačný úrad vedie register poštových podnikov ako verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú zákonom stanovené údaje, sprístupnený bezodplatne na jeho na jeho webovom sídle (§ 23).

aktuálneho registra poštových podnikov je ku dňu vydania tohto rozhodnutia v ňom evidovaných 23 poštových podnikov s uvedením ich obchodného mena, dátumu registrácie, spôsobu označovania poštových zásielok a druhu (nimi poskytovaných) poštových sluţieb, vrátane Slovenskej pošty, a.s. (pod poradovým číslom 18) a spoločnosti ReMax Courier Service, spol. s r.o. s dátumom jej registrácie

1. apríla 2012 (pod poradovým číslom 3) , ktorej ţalobca odovzdal predmetné podanie - odvolanie (okrem iných zásielok) na jeho doručenie príjemcovi Okresnému súdu Revúca dňa
3. 2013, pred uplynutím zákonnej lehoty na podanie odvolania . Vzhľadom na to, ţe spoločnosť ReMax Courier Service, spol. s r.o. je Poštovým regulačným úradom registrovaným poštovým podnikom poskytujúcim poštové sluţby (označené ako OS - ostatné poštové sluţby ) v zmysle zákona, treba ju povaţovať za orgán, ktorému je moţné odovzdať podanie a ktorý má povinnosť toto podanie doručiť s následkom zachovania lehoty v zmysle ustanovenia § 57 ods. 3 O.s.p. Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd dospel k záveru, ţe ţalobca dôvodne namietal, ţe odvolací súd, ktorý odmietol odvolanie ako oneskorene podané

§ 218ods.

1 písm. a/ O.s.p., mu odňal moţnosť konať pred súdom

§ 237písm.

f/ O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto

§ 242ods.

1 prvá veta O.s.p. po preskúmaní rozhodnutia odvolacieho súdu,

§ 243bods.

2 O.s.p. zrušil uznesenie odvolacieho súdu vo výroku, ktorým odvolací súd odmietol odvolanie ţalobcu ako podané oneskorene

§ 218ods.

1 písm. a/ O.s.p., vzhľadom na vadu konania v zmysle 237 písm. f/ O.s.p., ktorej existencia zakladá nielen prípustnosť dovolania, ale aj jeho dôvodnosť. Krajský súd v Banskej Bystrici ďalším dovolaním napadnutým uznesením zo dňa

1. decembra 2013, sp. zn. 16 Nc C 99/2013 rozhodol, ţe sudcovia Okresného súdu Revúca 7 7 Cdo 236/2014 7 Cdo 237/2014 JUDr. Ľubomír Šabla a JUDr. Miroslava Kvetková nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci sp. zn. 6 C 449/
2. Proti tomuto uzneseniu podal ţalobca dovolanie. Na základe uvedenej právnej argumentácie navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky pri rozhodovaní o tomto dovolaní ţalobkyne vzal na zreteľ ustanovenie § 236 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého účastník konania môţe dovolaním napadnúť iba právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu. Odvolacím súdom je krajský súd, ak rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu okresného súdu (§ 10 ods. 1 O.s.p.) a Najvyšší súd Slovenskej republiky, ak rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu krajského súdu ako súdu prvého stupňa (§ 10 ods. 2 O.s.p.). V danom prípade dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým Krajský súd v Banskej Bystrici nerozhodoval ako súd odvolací (po podaní odvolania niektorým z účastníkov konania proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa - pozri § 201 a nasl. O.s.p.), ale ako súd nadriadený Okresnému súdu Revúca v zmysle § 16 ods. 1 O.s.p. (rozhodujúci o námietke zaujatosti vznesenej účastníkmi konania proti sudcovi okresného súdu). Dovolaním ţalobcu teda nie je napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu vydané v inštančnom postupe, ale rozhodnutie nadriadeného súdu o námietke zaujatosti v zmysle § 16 ods. 1 O.s.p. a takéto rozhodnutie nie je spôsobilým predmetom dovolania. Pretoţe dovolaním moţno napadnúť len právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa a to v zmysle § 236 ods. 1 O.s.p., Občiansky súdny poriadok ani neupravuje funkčnú príslušnosť na prejednanie dovolania smerujúceho proti rozhodnutiu iného neţ odvolacieho súdu. Nedostatok funkčnej príslušnosti súdu na prejednanie veci patriacej do právomoci súdov je pritom neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, so zreteľom na ktorý súd konanie zastaví (§ 104 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243c O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky preto konanie o dovolaní ţalobcu proti uzneseniu Krajského súdu Banská Bystrica

§ 243cO.s.p.

a § 104 ods. 1 O.s.p. zastavil. 8 7 Cdo 236/2014 7 Cdo 237/2014 Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :

1. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
2. augusta 2014 JUDr. Ľubor Š e b o, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová