Najvyšší súd Slovenskej republiky 10Sžso/37/2014 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne: Ing. P. S., nar. X., bytom K., zastúpenej JUDr. Františkom Svatuškom, advokátom, Námestie slobody č. 25, Humenné, proti ţalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Špitálska č. 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. UPS/US1/SSVOPHN/BEZ/2013/871 zo dňa 21.02.2013, na odvolanie ţalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/1/2014-39 zo dňa 21.02.2014, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/1/2014-39 zo dňa
- februára 2014 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . O d ô v o d n e n i e I. Konanie na prvostupňovom súde Krajský súd v Prešove napadnutým uznesením č. k. 2S/1/2014-39 zo dňa 21.02.2014 zastavil konanie podľa § 250d ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“). V odôvodnení uviedol, ţe napadnuté rozhodnutie ţalovaného č. UPS/US1/SSVOPHN/BEZ/2013/871 zo dňa 21.02.2013, ktoré malo formu listu, bolo ţalobkyni doručené dňa 26.02.2013; zákonná dvojmesačná lehota na podanie ţaloby tak uplynula dňa 29.04.2013 (keďţe 27.04.2013 bola sobota). Ţaloba bola podaná na poštovú prepravu aţ dňa 19.12.2013, t.j. po uplynutí zákonnej lehoty. 10Sžso/37/2014 2 II. Odvolanie žalobkyne Proti uzneseniu krajského súdu podala ţalobkyňa včas odvolanie a ţiadala, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odvolaní uviedla, ţe krajský súd nezohľadnil všetky okolnosti, pre ktoré bola ţaloba podaná aţ dňa 19.12.
- Ţalobkyňa písomnou ţiadosťou zo dňa 30.11.2012 poţiadala Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné o posúdenie nároku na dávku v hmotnej núdzi, zabezpečenie základných ţivotných podmienok a o pomoc v hmotnej núdzi v zmysle zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Rozhodnutím č. HE1/RPVHN/SOC/2012/30017 zo dňa 12.12.2012 správny orgán rozhodol, ţalobkyňa je občanom v hmotnej núdzi, ale nespĺňa nárok na pomoc v hmotnej núdzi a nepriznal jej dávku v hmotnej núdzi. Ţalobkyňa podala proti rozhodnutiu odvolanie. Ţalovaný listom č. UPS/US1/SSVOPHN/BEZ/2013/871 zo dňa 21.02.2013 ţalobkyni oznámil, ţe napadnuté prvostupňové rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.01.2013 za pouţitia fikcie doručenia podľa § 24 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“), nakoľko si ţalobkyňa rozhodnutie nevyzdvihla na poštovom úrade do troch dní od uloţenia. Ţalobkyňa následne poţiadala ţalovaného o vydanie rozhodnutia, pretoţe uvedený list nepovaţovala za rozhodnutie. Keďţe jej nebola doručená ţiadna odpoveď, podala dňa 22.04.2013 na Krajský súd v Prešove návrh na konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy a preskúmanie zákonnosti postupu správneho orgánu. Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 2S/18/2013-35 zo dňa 11.10.2013 návrh zamietol s odôvodnením, ţe odpoveď ţalovaného na list ţalobkyne zo dňa 16.01.2013 má povahu rozhodnutia vydaného príslušným orgánom verejnej správy, a preto bol návrh ţalobkyne v konaní o nečinnosť orgánu verejnej správy posúdený ako nedôvodný. Podľa názoru ţalobkyne bolo potrebné v prvom kroku poţiadať správny súd o vydanie rozhodnutia, ktorým by súd uloţil nadradenému správnemu orgánu vydať rozhodnutie o odvolaní ţalobkyne, aby následne mohla podať ţalobu na preskúmanie takéhoto rozhodnutia. Pretoţe v konaní o nečinnosť Krajský súd v Prešove vyslovil, ţe práve list nadriadeného orgánu je týmto 10Sžso/37/2014 3 rozhodnutím, mala ţalobkyňa za to, ţe aţ od rozhodnutia súdu v tomto konaní môţe podať ţalobu na preskúmanie postupu správneho orgánu a jeho rozhodnutia. Ďalšie námietky ţalobkyne, uvedené v odvolaní, sa týkali merita veci a uplatnenej fikcie doručenia podľa § 24 ods. 2 správneho poriadku. Ţalobkyňa tieţ poţiadala, aby odvolací súd zohľadnil jej osobné pomery, celkový postup pri podávaní správnych ţalôb a návrhov a pri rozhodovaní postupoval tak, aby nedošlo k prehlbovaniu jej negatívnej ekonomickej a sociálnej situácie. Ţalovaný sa k odvolaniu vyjadril prípisom zo dňa 10.04.2014, v ktorom uviedol, ţe ţalobkyňa podala ţalobu po uplynutí lehoty a krajský súd postupoval pri zastavení konania v súlade s O. s. p. III. Právne názory odvolacieho súdu Podľa § 244 ods. 1 O. s. p. preskúmavajú súdy v správnom súdnictve na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 247 ods. 1 O. s. p. sa v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, postupuje podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku „Rozhodovanie o ţalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov“. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O. s. p.) a ide o uznesenie, proti ktorému je podanie odvolania prípustné (§ 202 O. s. p.), dospel jednomyseľne k záveru, ţe odvolaniu ţalobkyne nemoţno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 O. s. p. 10Sžso/37/2014 4 Podľa § 250b ods. 1 O. s. p. sa ţaloba musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty nemoţno odpustiť. Z obsahu administratívneho spisu odvolací súd zistil, ţe napadnuté rozhodnutie ţalovaného č. UPS/US1/SSVOPHN/BEZ/2013/871 zo dňa 21.02.2013, označené ako „Odpoveď na list zo dňa 16.01.2013“ bolo ţalobkyni doručené dňa 26.02.
- Ţalobu však ţalobkyňa podala na poštovú prepravu aţ dňa 19.12.2013, teda zjavne po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty na podanie ţaloby v zmysle § 250b ods. 1 O. s. p. V uvedenej veci bolo irelevantné, ţe ţalobkyňa nepovaţovala rozhodnutie ţalovaného za rozhodnutie, ale za list a oneskorené podanie ţaloby obhajovala podaním návrhu na konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správ na krajský súd. V zmysle nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky i rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 354/08-50 zo dňa 22.01.2009, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sţ/196/01 zo dňa 29.04.2002 a sp. zn. 10Sţd/36/2011 zo dňa 01.08.2012) môţu byť predmetom preskúmania súdom i rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré nemajú formálne náleţitosti, ak sa dotýkajú alebo ak sa môţu dotknúť práv a právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb. Súdna prax ustálila, ţe rozhodnutím správneho orgánu je kaţdé rozhodnutie, ktorým sa zakladajú, menia, rušia alebo ktorým môţu byť priamo dotknuté práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb. Pojem „rozhodnutie“ je označením technickým a je potrebné k nemu pristupovať vţdy z hľadiska jeho obsahu a nie formy. Za spôsobilý predmet súdneho prieskumu sa povaţujú aj listy s charakterom rozhodnutia vydané príslušným orgánom verejnej správy. Na tomto mieste dáva odvolací súd do pozornosti zásadu, ktorá platila uţ v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“ t. j. „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostraţitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiţ predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môţu strácať svoje práva majetkové, osobné, 10Sžso/37/2014 5 satisfakčné a pod. To platí obdobne aj o vyuţívaní zákonných procesných ustanovení, vrátane vyuţitia moţnosti podania opravných prostriedkov. Na základe uvedeného sa odvolací súd stotoţnil so záverom súdu prvého stupňa, odvolaniu ţalobkyne nevyhovel a napadnuté uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/1/2014-39 zo dňa 21.02.2014 podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. v spojení s § 250ja ods. 3 O. s. p. ako vecne správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 246c O. s. p. tak, ţe účastníkom konania ich náhradu nepriznal, keďţe ţalobkyňa nebola v konaní úspešná a ţalovaný nemal nárok na náhradu trov zo zákona. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- augusta 2014 JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková