vlastného udania v zahraničí naposledy bytom S., aktuálne s miestom pobytu na Slovensku: Š., zastúpený JUDr. L. Č. P., právnou poradkyňou S., M., proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky – Migračný úrad, Pivonková č. 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu odporcu ČAS:MU-410-53/PO-Ţ-2009 zo dňa
ustanovenia § 13c ods. 1 a § 20 ods.4 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľovi neposkytol doplnkovú ochranu. Krajský súd k námietke, že odporca neúplne zistil stav veci uviedol, ţe odporca v zmysle zrušujúceho rozsudku Krajského súdu v Košiciach doplnil dokazovanie aktuálnymi správami o krajine pôvodu navrhovateľa zameranými na bezpečnostnú situáciu v Pakistane. Z týchto správ vyplýva, ţe na severe a severozápade Pakistanu, teda v oblastiach hraničiacich s Afganistanom a v provinciách FATA a NWFP prebiehajú
aktuálneho stavu bojové operácie medzi vládnymi vojskami a ozbrojenými skupinami povstalcov – rebelov (hnutie Taliban, Al-Káida). Z ostatných provincií Pakistanu (Pandţáb, Sindh, Kašmír, Balúčistán) takéto bojové operácie hlásené nie sú. Objavujú sa aj teroristické útoky, cieľom ktorých sú najmä vojenské objekty. Ďalšie správy sú zamerané na všeobecné podmienky návratov pakistanských navrátilcov, resp. na moţnosti voľného pohybu a usídlenia sa pakistanských občanov v rámci tejto krajiny.
názoru krajského súdu odporca dostatočným spôsobom zistil stav veci potrebný na posúdenie bezpečnostných rizík návratu navrhovateľa do krajiny jeho pôvodu. K námietke, že na základe nedostatočne zisteného stavu veci odporca dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci krajský súd dospel k záveru, ţe tieto dve námietky nie sú dôvodné. Navrhovateľ ako sám uviedol, nebol trestne stíhaný a teda mu nebol uloţený ţiaden trest, t.j. ani trest smrti. Teda mu nehrozí ani jeho výkon. Navrhovateľ v priebehu konania pred odporcom uviedol, ţe bol príslušníkmi Talibanu unesený, odkiaľ sa mu podarilo utiecť. Súd dospel k názoru, ţe ani táto skutočnosť, ak by sa udiala, nie je dôvodom k poskytnutiu doplnkovej ochrany, nakoľko s poukazom na všeobecné informácie o Pakistane, osobitne na tú časť, zaoberajúcu sa pôsobením Talibanu v jednotlivých provinciách Pakistanu je 10Sža/38/2011 3 zjavné, ţe toto hnutie nepôsobí na celom území Pakistanu, ale iba v niektorých častiach niektorých provincií. Ak sa teda navrhovateľ vráti do Pakistanu – do provincií mimo pôsobnosti Talibanu (napr. Pandţáb, Sindh, Kašmír, Balúčistan), takýto jeho návrat je bezpečný a celkom určite sa vyhne prípadnému opätovnému únosu. Súd tieţ poukazuje na fakt, ţe navrhovateľom prezentovaný únos nebol cieleným práve na jeho osobu. Ako to vyplýva zo zisteného stavu veci, bojové operácie pakistanskej vlády, zamerané proti povstalcom (predovšetkým z hnutia Taliban), prebiehajú v severozápadných, resp. v severných oblastiach (provinciách) Pakistanu. Medzi tieto provincie sa zaraďuje aj provincia NWFP (Nord-West Frontier Province), z ktorej pochádza navrhovateľ, čo však automaticky nemôţe znamenať, ţe návrat navrhovateľa do Pakistanu nie je moţný. Zo správ tieţ vyplynulo, ţe pakistanskí navrátilci sa pri svojich návratoch nestretávajú so zlým zaobchádzaním a to včítane neúspešných ţiadateľov o azyl. Ako to je zrejmé z charakteristiky tretieho predpokladu poskytnutia doplnkovej ochrany (váţne a individuálne ohrozenie ţivota alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu), predpokladom je existencia ozbrojeného konfliktu v krajine pôvodu, v dôsledku ktorého by bola osobná integrita navracajúcej sa osoby ohrozená. Ako to bolo vyššie uvedené a ako to vyplýva zo správ o krajine pôvodu navrhovateľa, Pakistan nie je moţné charakterizovať ako krajinu, v ktorej prebieha vnútroštátny ozbrojený konflikt. A to i napriek tomu, ţe pakistanská vláda aktívne bojuje proti ozbrojeným skupinám povstalcov, predovšetkým z hnutia Taliban. Tieto bojové strety – operácie však prebiehajú v oblastiach susediacich s Afganistanom, resp. na severozápade a severe krajiny. Ostatné provincie sú z týchto operácií prakticky vylúčené. To znamená, ţe navrhovateľ sa môţe bezpečne vrátiť do Pakistanu, minimálne do provincií mimo prebiehajúcich vojenských operácií, ktorými sú napr. Pandţáb, Sindh, Kašmír. Pokiaľ navrhovateľ poukazuje na nepriaznivé klimatické podmienky, resp. na prírodné katastrofy (silné daţde, povodne a ich moţné následky), tieto nie sú dôvodom na poskytnutie doplnkovej ochrany. Ako vyplynulo z odôvodnenia rozsudku krajského súdu odporca postupoval správne, ak po zváţení skutkového stavu nenašiel dôvod pre udelenie doplnkovej ochrany navrhovateľovi
1 zákona o azyle, pretoţe nepovaţoval navrhovateľove dôvody za dôvody, pre ktoré by bol navrhovateľ v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe váţneho bezprávia v zmysle § 2 písm. f/ zákona o azyle. Odporca 10Sža/38/2011 4 dostatočne zistil skutkový stav veci a vysporiadal sa so všetkými skutočnosťami uvádzanými navrhovateľom počas azylového konania. Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ odvolanie prostredníctvom svojej právnej zástupkyne a navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok krajského súdu tak, aby rozhodnutie odporcu o neposkytnutí doplnkovej ochrany zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
jeho názoru odporca ako i krajský súd nesprávne právne posúdili vec. Poukázal na skutočnosť, ţe v zrušujúcom rozsudku Krajský súd v Košiciach uloţil odporcovi povinnosť doplniť dokazovanie doplnením aktuálnych správ o krajine pôvodu navrhovateľa z dostupných zdrojov o súčasnej bezpečnostnej situácii v Pakistane, konkrétne v provincii NWFP, z ktorej navrhovateľ pochádza a v kontexte aktuálnej bezpečnostnej situácie nanovo vyhodnotiť tvrdenia navrhovateľa a skutočnosti, ktorými odôvodňuje svoje obavy o bezpečnosť v prípade návratu do krajiny pôvodu. Uviedol, ţe v konaní pred odporcom v rámci pohovoru niekoľkokrát uviedol, ţe bol unesený Talibancami a niekoľko dní väznený na neznámom mieste, odkiaľ sa mu podarilo ujsť.
jeho názoru násilné zadrţiavanie a obmedzovanie osobnej slobody s cieľom donútiť navrhovateľa ku spolupráci s Talibanom je potrebné povaţovať za neľudské, resp. poniţujúce zaobchádzanie.
názoru navrhovateľa Krajský súd v Bratislave nedostatočne zistil skutkový stav veci, nakoľko bezpečnostná situácia v krajine pôvodu je zlá. Krajský súd poukázal na moţnosť vnútroštátneho presídlenia do iných častí Pakistanu. Problémy navrhovateľa by to však nevyriešilo, nakoľko problémy bezpečnostného charakteru sú v celom Pakistane. Zlú situáciu potvrdzuje aj nedávne odhalenie a následné zabitie Usámu-bin Ládina, ktorý bol odhalený vo svojom úkryte v Pakistane. Skutočnosť, ţe tak hľadaný človek sa mohol tak dlho ukrývať v Pakistane len potvrdzuje, ţe pakistanská vláda aj medzinárodné sily nestačia v boji proti terorizmu ozbrojených militantných skupín. Odporca navrhol rozsudok krajského súdu potvrdiť ako vecne správny. Poukázal na to, ţe právna zástupkyňa navrhovateľa ani navrhovateľ počas azylového konania neuviedli ţiadne také dôvody a nepredloţili dôkazné prostriedky, ktoré by oprávňovali správny orgán poskytnúť navrhovateľovi doplnkovú ochranu. Napriek skutočnosti, ţe navrhovateľ 10Sža/38/2011 5 pred odchodom ţil v takej časti Pakistanu, kde prebiehajú ozbrojené konflikty medzi vládou a teroristickými skupinami, zakladá svoju ţiadosť na takých dôvodoch, ktoré nie sú dôvodmi na poskytnutie doplnkovej ochrany
zákona o azyle a Ţenevského dohovoru z roku 1951. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, ţe odvolaniu navrhovateľa nemoţno priznať úspech. Rozhodol jednomyseľne bez nariadenia odvolacieho pojednávania
ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 23. augusta 2011 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP).
zákona o azyle, ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu ţiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú váţne dôvody domnievať sa, ţe by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe váţneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.
f/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie váţnym bezprávím 1/uloţenie trestu smrti alebo jeho výkon, 2/mučenie alebo neľudské alebo poniţujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3/váţne a individuálne ohrozenie ţivota alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho konfliktu.
1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu ţiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.
4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, okrem odňatia azylu
2 písm. i), rozhodne tieţ, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu. V predmetnej veci je potrebné predostrieť, ţe predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu o neposkytnutí 10Sža/38/2011 6 doplnkovej ochrany, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu. Ako vyplynulo z obsahu spisu krajského súdu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis odporcu navrhovateľ dňa
jeho vyjadrenia zostal u rodičov. V priebehu konania nikdy neuviedol, ţe by bol objektom neľudského alebo poniţujúceho zaobchádzania.
správ o krajine pôvodu pakistanskí navrátilci včítane neúspešných ţiadateľov o azyl nie sú objektom zlého zaobchádzania pri návrate do krajiny pôvodu. K váţnemu a individuálnemu ohrozeniu ţivota alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho konfliktu je potrebné uviesť, ţe zo správ zaloţených v spise, v Pakistane niet medzinárodného či vnútroštátneho konfliktu. Z predloţených správ vyplýva, ţe najmä v severnej časti krajiny pakistanská vláda vedie ozbrojený spor s ozbrojencami Talibanu a ţe teroristické organizácie organizujú teroristické aj samovraţedné atentáty, ktorých cieľom je aj civilné obyvateľstvo. Ako to vyplýva z materiálov, ktoré predloţil navrhovateľ, ozbrojené konflikty sa uskutočňovali hlavne v severných častiach Pakistanu. V prípade návratu navrhovateľa do krajiny pôvodu, ktorý síce pochádza z nepokojnej provincie NWFP, môţe sa ale vrátiť minimálne do provincie Sindh, Pandţáb a iných, kde ozbrojené akcie neprebiehajú. Za účelom posúdenia situácie v krajine pôvodu navrhovateľa boli vyuţité aj doklady, ktoré predloţila právna zástupkyňa navrhovateľa. Tieto súvisia s dôvodmi navrhovateľa len okrajovo a poukazujú na celkovú nepriaznivú situáciu v oblastiach Pakistanu hraničiacu s Afganistanom. Správa Human Rights Watch za rok 2009 vydaná v januári 2010 poukazuje na to, ţe ozbrojené skupiny regrutovali do svojich radov aj deti a mladých muţov. V ţiadnej správe sa ale neuvádza, ţe by ozbrojené skupiny vyzvali kaţdú rodinu bývajúcu v pohraničných oblastiach, aby poslali jedného muţa z rodiny na boj proti Američanom a ich spojencom. Sú ale na druhej strane informácie aj o tom, ţe pakistanská vláda rozdala 30 000 pušiek dedinčanom, aby sa sami ubránili militantom z hnutia Taliban v severozápadnej provincii. Vzorom sú tzv. „dedinské milície“ podporované USA, ktoré mali zásluhu 10Sža/38/2011 8 na zníţení násilia v Iraku (Zdroj SME 22.2.2009). Okrem toho Odbor dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce vypracoval v júni 2010 informácie o Pakistane, kde čerpal informácie z Amnesty International z mája 2010 a informácie zo Správy o Pakistane za rok 2009 a z tlače za rok 2010. Je teda zrejmé z akých dôkazných prostriedkov pri svojom rozhodovaní odporca aj krajský súd vychádzal, pričom odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel k záveru, ţe odporca riadne zistil skutkový stav a vyvodil z neho správny právny záver o tom, ţe dôvody navrhovateľa nemoţno povaţovať za dôvody pre poskytnutie doplnkovej ochrany. Krajský súd nepochybil, ak takého rozhodnutie povaţoval za zákonné. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, ţe povinnosť zistiť skutočný stav veci
71/1967 Zb. (Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré ţiadateľ v priebehu správneho konania uviedol. Pričom zo ţiadneho ustanovenia zákona nemoţno vyvodiť, ţe by odporcovi vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie medzinárodnej ochrany ţiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia. Podstatou odvolacích námietok navrhovateľa bol nesúhlas navrhovateľa s vyhodnotením bezpečnostnej situácie v krajine pôvodu, keď navrhovateľ odporcovi ako i krajskému súdu vyčítal, ţe vychádzali zo správ, ktoré neodráţajú objektívnu situáciu v Pakistane. Predmetné odvolacie námietky neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku ani rozhodnutia odporcu o neposkytnutí doplnkovej ochrany. Odvolací súd sa stotoţnil s názorom krajského súdu, ţe rozhodnutie odporcu o neposkytnutí doplnkovej ochrany bolo vydané v súlade so zákonom. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, ţe navrhovateľ nikdy neprezentoval, ţe by mu bol uloţený trest smrti alebo ţe by mu hrozilo jeho vykonanie. K hrozbe mučenia, neľudského alebo poniţujúceho zaobchádzania alebo trestu odvolací súd udáva, ţe navrhovateľ v priebehu konania pred odporcom nikdy neuviedol, 10Sža/38/2011 9 ţe by bol objektom takéhoto zaobchádzania. V tejto súvislosti krajský súd poukázal na správy o krajine pôvodu,
ktorých pakistanskí navrátilci včítane neúspešných ţiadateľov o azyl, nie sú objektom zlého zaobchádzania pri ich návrate do krajiny pôvodu. K váţnemu a individuálnemu ohrozeniu ţivota alebo nedotknuteľnosti navrhovateľa z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu odvolací súd udáva, ţe zo správ zaloţených v spise vyplýva, ţe v Pakistane prebiehajú vojenské operácie medzi vládou a militantnými skupinami, ktorých pôsobenie sa snaţí vláda potlačiť. Tieto akcie však prebiehajú v západných pohraničných oblastiach Pakistanu (teritórium FATA, v Severozápadnej pohraničnej provincii ako i v provincii NWFP, odkiaľ pochádza navrhovateľ). Nie je preto moţné o Pakistane hovoriť, ţe na jeho území prebieha vnútroštátny konflikt. Je teda zrejmé, ţe ak by sa navrhovateľ vrátil do Pakistanu a usídlil by sa mimo uvedených oblastí, nebola by ohrozená jeho osobná integrita z dôvodu svojvoľného násilia nad mieru, ktorá je pre moţnosť jeho návratu do krajiny pôvodu úmerná a prijateľná.
správ o krajine pôvodu (Informačná správa Hraničného úradu Spojeného kráľovstva o Pakistane zo dňa 16. apríla 2009), pakistanskí občania sa môţu dobrovoľne kedykoľvek vrátiť do ktorejkoľvek časti krajiny za pomoci programu Medzinárodnej organizácie pre migráciu („IOM“) o dobrovoľnom návrate a reintegrácii spolufinancovanom Európskym utečeneckým fondom. IOM zabezpečuje rady, pomoc so získavaním cestovných dokladov, leteniek a podporuje proces reintegrácie v Pakistane. Pakistan je krajina, z ktorej kaţdoročne veľký počet jej obyvateľov odchádza za prácou a nikto nie je postihovaný preto, ţe v inej krajine poţiadal o azyl a preto navrhovateľovi nehrozí v prípade návratu do krajiny pôvodu ţiadne nebezpečenstvo. Vo vzťahu k forme medzinárodnej ochrany, a to doplnkovej ochrane, odvolací súd uvádza, ţe jej zmyslom a účelom je poskytnúť subsidiárnu ochranu a moţnosť legálneho pobytu na území SR tým ţiadateľom o medzinárodnú ochranu, ktorým nebol udelený azyl, ale bolo by u nich (z dôvodov taxatívne uvedených v zákone o azyle) neúnosné, neprimerané či inak neţiaduce poţadovať ich vycestovanie. Hoci sa aplikácia tohto inštitútu doplnkovej ochrany viaţe k objektívnym hrozbám po prípadnom návrate ţiadateľa do krajiny pôvodu, teda čiastočne k iným skutočnostiam nastávajúcim v odlišnom čase neţ v prípade aplikácie inštitútu azylu, sú pri rozhodovaní o udelenie či neudelenie doplnkovej ochrany do značnej miery určujúce tvrdenia samotného ţiadateľa, z nich je potrebné vychádzať. 10Sža/38/2011 10 V predmetnej veci neboli ani
odvolacieho súdu zistené závaţné a potvrdené dôvody pre bezprostrednú a reálnu hrozbu váţneho bezprávia, tak ako je definované v ustanovení § 2 písm. f/ zákona o azyle, pričom v podrobnostiach na správny záver odporcu uvedený v jeho rozhodnutí odkazuje. Krajský súd sa zaoberal všetkými námietkami obsiahnutými v opravnom prostriedku a rovnako aj dôvodom, pre ktorý poţiadal navrhovateľ o azyl a poskytnutie doplnkovej ochrany. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotoţňuje so skutkovými ako aj právnymi závermi krajského súdu, ktorý vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil, z čoho vyvodil svoj záver zhodný so záverom odporcu o tom, ţe navrhovateľ nesplnil podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany. K vysloveným záverom krajského súdu nemá odvolací súd ţiadne námietky a v podrobnostiach na ne odkazuje. Rozhodnutie odporcu o neposkytnutí doplnkovej ochrany bolo potrebné povaţovať za zákonné, preto odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne správny
1, 2 OSP. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 246c OSP tak, ţe navrhovateľovi, ktorý nemal úspech vo veci, právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Odporca nemá zo zákona nárok na ich náhradu. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. V Bratislave 23. augusta 2011 JUDr. Jana Henčeková, PhD., v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.