č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v platnom znení (ďalej len „Správny poriadok“) potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a odvolanie zamietol. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia nemôţe odvolací orgán spochybniť územné rozhodnutie Mesta Košice, pracovisko Košice – Západ, tr. SNP č. 39, Košice č. A/2010/01338-02/II/GAZ zo 4. marca 2010, ktorým
V vedenie pre napojenie viacsystémového vedenia na distribučnú sústavu v lokalite B.“ tak ako to vyplýva zo situácie umiestnenia stavby, spracovanej na podklade kópie z katastrálnej mapy, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozhodnutia. Krajský súd poukázal na to, ţe
Stavebného zákona rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby a podmienky pre spracovanie projektovej dokumentácie stavby pre stavebné povolenie. Umiestnenie stavby sa vyznačí i v grafickej prílohe územného rozhodnutia. Územnotechnické poţiadavky na výstavbu určuje vyhláška č. 532/2002 Z.z., ktorá v § 4 formuluje poţiadavky, ktoré treba rešpektovať pri umiestňovaní stavieb. Pri umiestňovaní stavby a jej začlenení do územia sa musia rešpektovať obmedzenia, vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov, chrániacich verejné záujmy a predpokladaný rozvoj územia
územného plánu obce, prípadne územného plánu zóny. V územnom rozhodnutí stavebný úrad posudzuje návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o ţivotné prostredie a potrieb poţadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúmava návrh a jeho súlad s podkladmi územného plánu a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posudzuje či vyhovuje všeobecným technickým poţiadavkám na výstavbu a všeobecným technickým poţiadavkám na stavby uţívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipoţiarne, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany 4 2Sžp/18/2013 poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a podobne. Stavebným povolením stavebný úrad rozhodol o povolení stavby umiestnenej
právoplatného územného rozhodnutia v súlade s projektovou dokumentáciou dohodnutej medzi objednávateľom a zhotoviteľom projektovej dokumentácie, ktorá spĺňa kritériá na obsah a rozsah umoţňujúce dotknutým orgánom posúdiť, či realizáciou stavby
predloţenej projektovej dokumentácie nebude negatívne dotknuté verejné záujmy. V stavebnom konaní správny orgán mohol vydať rozhodnutie ku povoľovaciemu procesu stavby po overení, či predloţená projektová dokumentácia splnila všetky potrebné náleţitosti a či stavba postavená
tohto projektu nebude v rozpore s verejným záujmom. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokovaní územného plánu zóny sa neprihliada, a preto nebol ani stavebný úrad povinný sa vysporiadavať s týmito námietkami. Ďalej krajský súd pripomenul, ţe účastníctvo v stavebnom konaní upravuje § 59 ods. l Stavebného zákona a stavebný úrad pri vymedzovaní okruhu účastníkov konania vychádzal z charakteru stavby, jej umiestnenia, povahy a pôdorysných a výškových rozmeroch a posúdil okruh účastníkov konania
okolností konkrétneho prípadu vyhodnotením týchto skutočností. Nepovaţoval na základe uvedených skutočností susediace vlastnícke právo stavebným povolením priamo dotknuté, ale keďţe sa jedná o líniovú stavbu a rozhodnutie o povolení stavby sa oznamovalo formou verejnej vyhlášky, bolo právo účastníka konania (aj ţalobcu) na odvolanie uplatnené v rámci širšieho okruhu dotknutých subjektov. Napriek tomu, ţe títo sa v stavebnom konaní nedomáhali priznania postavenia účastníka tohto konania. V zmysle § 10 ods. 1, 3 zákona o energetike námietky odvolateľov, ktoré sa týkali moţného prípadu kritickej situácie a poškodenia ţivota, zdravia a majetku a moţného znehodnotenia jestvujúceho stavu ţivotného prostredia z hľadiska hygienických noriem, ako aj znehodnotenia ekonomickej hodnoty nehnuteľností, ktoré sú vo vlastníctve odvolateľov, odvolací orgán na základe stanovísk všetkých dotknutých orgánov a organizácií posúdil ako irelevantné s tým, ţe ide o záväzné stanoviská dotknutých orgánov štátnej správy. Predmetom stavebného povolenia mohla byť jedine stavba, ktorá bola navrhnutá v projektovej dokumentácii potrebnej pre účely územného konania a stavebného konania a umiestnená
právoplatného územného rozhodnutia. Námietky, týkajúce sa umiestnenia stavby mohli byť uplatnené v rámci územného konania, lebo v stavebnom konaní boli uţ len určené záväzné podmienky uskutočnenia a uţívania stavby. K jednotlivým námietkam uvedeným v ţalobe krajský súd uviedol, ţe
obsahu predloţených administratívnych spisov došlo zrejme k chybe v písaní pri jednotlivých 5 2Sžp/18/2013 parcelách, pretoţe ako vyplýva zo samotného rozhodnutia, ide o väčší počet parcelných čísiel. Krajský súd mal za to, ţe ide o zrejmú chybu v písaní, ktorú správny orgán
6 Správneho poriadku môţe kedykoľvek aj bez návrhu opraviť a upovedomiť o tom účastníkov konania. Ţalovaný
názoru krajského súdu postupoval v súlade s ust. § 61 ods. l Stavebného zákona, keď oznámil začatie stavebného konania formou verejnej vyhlášky, lebo sa jednalo o líniovú stavbu s veľkým počtom účastníkov konania – vlastníkov pozemkov dotknutých stavbou. Keďţe v oznámení bolo uvedené ktorých parciel sa stavebné povolenie bude dotýkať, kaţdý mal moţnosť do podkladov nahliadnuť a zistiť, či sa toto konanie bude dotýkať aj nehnuteľností, ktorých je vlastníkom, z ktorého dôvodu ani samotnému ţalobcovi nič nebránilo aby si overil a presvedčil sa ktorých nehnuteľností sa stavebné povolenie môţe dotýkať a či on nie je vlastníkom niektorej z týchto nehnuteľností. Preto krajský súd tieto námietky ţalobcu nepovaţoval za dôvodné. K námietke, v ktorej ţalobca poukazoval na to, ţe ani jeden zo správnych orgánov nijakým spôsobom nedefinoval, prečo je stavebník oprávnený zriadiť stavbu vo verejnom záujme práve na tých pozemkoch, na ktorých má byť umiestnená a bola povolená, krajský súd poukázal predovšetkým na odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia a uviedol, ţe stavebný úrad stavebným povolením rozhodol o povolení stavby umiestnenej
právoplatného územného rozhodnutia v súlade s projektovou dokumentáciou dohodnutej medzi objednávateľom a zhotoviteľom projektovej dokumentácie a ktorá spĺňa kritériá na obsah a rozsah umoţňujúce dotknutým orgánom posúdiť, či realizáciou stavby
predloţenej projektovej dokumentácie nebudú negatívne dotknuté verejné záujmy. Preto stavebný úrad mohol v stavebnom konaní iba vydať rozhodnutie ku povoľovaciemu procesu stavby po preverení, či predloţená projektová dokumentácia splnila všetky potrebné náleţitosti a či stavba postavená
tohto projektu nebude v rozpore s verejným záujmom. V konaní o povolení stavby uţ správny orgán nemohol spochybňovať právoplatné územné rozhodnutie.
názoru krajského súdu ţalobcovi nič nebránilo v tom, aby tieto námietky uplatnil v územnom konaní alebo pri prerokovaní územného plánu obce, v ktorom by sa správny orgán mohol a mal s týmito pripomienkami a námietkami zaoberať a vysporiadať. V stavebnom konaní o povolení stavby uţ stavebný úrad nie je oprávnený preskúmavať a vysporiadať sa s tými námietkami, ktoré mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny. Z uvedených dôvodov aj túto námietku ţalobcu povaţoval krajský súd za bezdôvodnú. Sám ţalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe s námietkami, ktoré nesúvisia s konaním o povolenie stavby nie je povinný 6 2Sžp/18/2013 sa vysporiadavať, pretoţe tieto námietky mohol ţalobca vzniesť v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu obce. K námietke, ţe stavebník nepreukázal vlastníctvo k pozemku, alebo ţe má k pozemku iné právo
1 Stavebného zákona krajský súd uviedol, ţe uţ v územnom konaní stavebník preukázal, ţe vlastníkom pozemku nie je, ale má k nemu iné právo, a preto ani nebolo potrebné, aby stavebný úrad v konaní o povolení stavby toto opätovne zisťoval. Napokon aj sám ţalobca v ţalobe uviedol, ţe v súlade s § 58 ods. 2 Stavebného zákona to neplatí, ak skutočnosti preukázal v územnom konaní a po právoplatnosti územného rozhodnutia nedošlo k zmene. Nikto v priebehu konania o povolenie stavby, ani v konaní o preskúmanie rozhodnutie netvrdil ţe by došlo k zmenám. Z uvedených dôvodov dospel krajský súd k záveru, ţe rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach ţaloby boli v súlade so Správnym poriadkom a Stavebným zákonom, a preto ţalobu
1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len “OSP“) zamietol. O trovách konania krajský súd rozhodol
1 OSP s tým, ţe ţalobcovi, ktorý v konaní úspešný nebol, nepriznal právo na náhradu trov konania. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie a ţiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil a napadnuté rozhodnutie ţalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušil a vrátil vec správnym orgánom na ďalšie konanie a rozhodnutie. V odvolaní zopakoval všetky námietky uvedené v ţalobe týkajúce sa účastníctva v správnom konaní, dôvodnosti realizovania stavby tak, ako bola realizovaná a procesných nedostatkov v správnom konaní spočívajúcich v porušení základných zásad správneho konania. Ţalovaný sa k odvolaniu vyjadril podaním z
2 OSP preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania
1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania,
2 a § 214 OSP v spojení s § 246c ods.1 veta prvá OSP s tým, ţe deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený 24. septembra 2014
1 veta prvá OSP. Zo spisu krajského súdu vyplýva, ţe predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného, ktorým bola povolená líniová stavba vedenia vysokého napätia, ktorá zasahuje do vlastníckeho práva veľkého počtu vlastníkov nehnuteľností, na ktorých sa stavba uskutočňuje, ako aj susediacich pozemkov.
1 OSP,
ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
ods. 2, pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu
tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.
1 účastníkmi konania sú ţalobca a ţalovaný. Súd aj bez návrhu uznesením priberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté. 8 2Sžp/18/2013
ods. 2 ţalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, ţe ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach. Podať ţalobu môţe aj fyzická alebo právnická osoba, s ktorou sa v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať malo.
1 písm. b/ Stavebného zákona, účastníkmi stavebného konania sú osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môţu byť stavebným povolením priamo dotknuté. Odvolací súd z obsahu súdneho spisu zistil, ţe krajský súd sa náleţite a v súlade so zákonom vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami ţalobcu ako i s tvrdeniami ţalovaného a dal odpoveď na výklad a aplikáciu pouţitých zákonných ustanovení v napádaných rozhodnutiach, a preto sa v plnom rozsahu stotoţňuje s dôvodmi rozhodnutia krajského súdu tak, ako ich uviedol aj v tomto svojom rozsudku. Na potvrdenie jeho správnosti povaţuje za potrebné doplniť len toľko, ţe krajský súd sa v intenciách uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Sţp/2/2012 z 30. januára 2013 zaoberal meritom preskúmavanej veci a vyhodnotil námietky, ktoré ţalobca vo svojej ţalobe vzniesol proti postupom a rozhodnutiam správnych orgánov. Preto námietky ţalobcu uvedené v odvolaní týkajúce sa jeho účastníctva v správnom konaní odvolací súd povaţoval za irelevantné. Taktieţ pokiaľ ide o ďalšie odvolacie dôvody, Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní ţalovaného správneho orgánu nezistil takú vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého správneho rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP), v dôsledku čoho nemoţno konštatovať, ţe napadnuté rozhodnutie správneho orgánu alebo jeho postup nie je v súlade so zákonom. Nepochybil preto krajský súd, ak ţalobu zamietol. Za týchto skutkových okolností napadnuté rozhodnutie ţalovaného je i
názoru odvolacieho súdu vydané na základe riadne a dostatočne zisteného skutkového stavu. Z obsahu spisového materiálu, súčasťou ktorého je i administratívny spis ţalovaného, je nesporne zrejmé, ţe krajský súd sa pri svojom rozhodovaní náleţite vysporiadal 9 2Sžp/18/2013 so všetkými relevantnými námietkami uvedenými v ţalobe. V súdnom konaní obsahom administratívneho spisu bolo preukázané, ţe vykonané dokazovanie bolo náleţite vyhodnotené a v hodnotení dôkazov tak ako prvostupňový súd ani odvolací súd nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti ani takú vadu konania, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto ak krajský súd dospel k právnemu záveru totoţnému so záverom správnych orgánov oboch stupňov a rozhodol, ţe preskúmavaným rozhodnutím ţalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov ţalobcu, tento jeho názor povaţoval aj odvolací súd, z dôvodov uvedených vyššie, za správny. Skutočnosti, ktorými ţalobca v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie krajského súdu neboli zistené v odvolacom konaní. Tieto boli totoţné s námietkami, ktoré ţalobca namietal uţ v prvostupňovom konaní a s ktorými sa krajský súd náleţite vysporiadal. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu ţalobcu nevyhovel a s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu rozsudok Krajského súdu v Košiciach ako vecne správny
1 a 2 OSP potvrdil. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd vychádzal z ustanovení § 224 ods. 1 a § 250k OSP tak, ţe ţalobcovi nepriznal ich náhradu, pretoţe nebol v odvolacom konaní úspešný a ţalovanému právo na náhradu trov zo zákona neprináleţí. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. V Bratislave 24. septembra 2014 JUDr. Alena P o l á č k o v á , PhD., v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.