Obsah (7)

§ 250d§ 2§ 19§ 17§ 22§ 57§ 224

Najvyšší súd Slovenskej republiky 2Sži/23/2013 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: EUREA, občianske združenie, Tupého 25/A, Bratislava, zastúpeného JUDr. Vladim

§ 250dods.

3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zastavil konanie, v ktorom sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti fiktívnych rozhodnutí ţalovaného zo

1. decembra 2010, ako aj rozhodnutia ţalovaného č. 25/2010-11-I/ORK z
2. januára
3. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, ţe krajský súd dospel k záveru, ţe ţalobou napadnuté fiktívne rozhodnutie ţalovaného zo
4. decembra 2010 neexistuje a ako neexistujúce nemôţe byť ani predmetom preskúmania súdom. Pokiaľ ide o rozhodnutie z
5. januára 2011, nakoľko ide o zrušujúce rozhodnutie, ktorým sa vec vrátila prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie, povaţoval ho súd za procesné rozhodnutie, ktorým sa konanie v predmetnej veci neskončilo a teda konštitutívnym 2 2Sži/23/2013 spôsobom nezasiahlo do práv, právom chránených záujmov alebo povinností ţalobcu. Toto rozhodnutie nie je spôsobilé ukrátiť ţalobcu na jeho právach a preto je zo súdneho prieskumu vylúčené. V oboch prípadoch bolo

názoru súdu potrebné postupovať

§250dods.

3 O.s.p. a konanie o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia zastaviť. Ţalobca poţiadal o sprístupnenie úradného spisu Ministerstva spravodlivosti SR č. 12305/09-10/

1. Proti fiktívnemu rozhodnutiu o nesprístupnení informácie podal ţalobca rozklad. Ţalovaný dané rozhodnutie
2. augusta 2010 zrušil a vrátil vec prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie. V ďalšom konaní ţalovaný rozhodnutím č. 25/2010-11-I z
3. augusta 2010 nesprístupnil ţalobcom poţadované informácie v zmysle § 11 ods.1 písm. d/ zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Proti tomuto rozhodnutiu ţalobca podal
4. septembra 2010 rozklad, na základe ktorého ho ţalovaný rozhodnutím z
5. novembra 2010 č.25/2010-11-I/ORK zrušil a opätovne vrátil vec prvostupňovému orgánu na nové rozhodnutie. Ţalovaný rozhodnutím z
6. januára 2011 v rozkladovom konaní zrušil fiktívne rozhodnutie vo veci ţalobcovej ţiadosti. Krajský súd uviedol, ţe
7. decembra 2010 ţiadne fiktívne druhostupňové rozhodnutie ţalovaného vo veci čiastočného nesprístupnenia informácií poţadovaných ţalobcom nebolo vydané. Vychádzal z toho, ţe pri akceptovaní 30-dňovej lehoty predloţila povinná osoba rozklad na rozhodnutie ministerke spravodlivosti
8. decembra 2010 a tá rozhodla o rozklade v 15-dňovej zákonnej lehote
9. januára
10. Uvedeným rozhodnutím bolo prvostupňové rozhodnutie v predmetnej veci zrušené a vec bola vrátená správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.

jeho názoru, keďţe dané rozhodnutie zo

1. decembra 2010 neexistuje, nemôţe byť teda predmetom preskúmania súdom. V prípade rozhodnutia z
2. januára 2011, krajský súd dospel k záveru, ţe sa jedná o rozhodnutie predbeţnej povahy, ktoré v zmysle § 248 písm. a/ O.s.p. nepodlieha súdnemu prieskumu, nakoľko týmto rozhodnutím sa správne konanie vo veci nekončí a vo vzťahu k ţalobcovi nezakladá ţiadne práva a povinnosti s konštitutívnym účinkom. Proti uvedenému uzneseniu podal ţalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uvádza, ţe zákon o slobodnom prístupe k informáciám je postavený na poţiadavke rýchlosti vybavovania ţiadosti a preto je potrebné vykladať aj kaţdú úpravu lehôt v konaní

tohto zákona tak, aby v prípade moţného dvojakého výkladu bol aplikovaný taký výklad, ktorý vedie k skráteniu lehôt.

názoru ţalobcu v prípade rozhodovania 3 2Sži/23/2013 o rozklade nie je potrebná dodatočná lehota na predloţenie rozhodnutia nadriadenému orgánu. Vzhľadom na uvedené ţalobca ţiadal, aby odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvého stupňa. Ţalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 O.s.p.) a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné vyhovieť.

§ 2ods.

1 zákona o slobode informácií osobami povinnými

tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.

§ 19ods.

1 zákona o slobode informácií proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí poţadovanej informácie moţno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o ţiadosti

§ 17

. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať.

§ 19ods.

2 zákona o slobode informácií o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy moţno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy.

§ 19ods.

3 zákona o slobode informácií odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, ţe vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa povaţuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia.

§ 22ods.

1 zákona o slobode informácií ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, pouţijú sa na konanie

tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 4 2Sži/23/2013

§ 57ods.

1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môţe o odvolaní sám rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie a ak sa rozhodnutie netýka iného účastníka konania ako odvolateľa alebo ak s tým ostatní účastníci konania súhlasia. Ak nerozhodne správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, o odvolaní, predloţí ho spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu odvolanie došlo, a upovedomí o tom účastníka konania. Z uvedeného vyplýva, ţe ak proti prvostupňovému rozhodnutiu o odmietnutí poţadovanej informácie podá ţiadateľ odvolanie, odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Proti rozhodnutiu ţalovaného ako ústredného orgánu štátnej správy moţno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy, teda minister. Odvolací súd poukazuje na subsidiárne pouţitie ustanovenia § 57 ods. 2 správneho poriadku, nakoľko toto ustanovenie rieši situáciu, ktorá nie je upravená zákonom o slobode informácií. Preto ak v zmysle ustanovenia§ 19 ods. 3 zákona o slobode informácií má odvolací orgán na rozhodnutie o podanom opravnom prostriedku zákonnú lehotu len 15 dní a táto mu plynie aţ od doručenia odvolania prvostupňovým správnym orgánom, je potrebné aj

názoru odvolacieho súdu rátať aj s lehotou 30 dní

§ 57ods.

2 správneho poriadku, a to aj napriek tomu, ţe v § 2 ods. 1 zákon o slobode informácií všeobecne definuje, ţe povinnou osobou je štátny orgán. Takýto výklad má oporu aj v znení § 19 zákona o slobode informácií, ktorý obsahuje špecifickú úpravu procesného postupu štátneho orgánu pri vybavovaní ţiadosti o poskytnutie informácie a ktorý rozlišuje v prípade rozhodnutia ústredného orgánu štátnej správy povinnú osobu, ktorá je prvostupňovým správnym orgánom a vedúceho ústredného orgánu štátnej správy, ktorý rozhoduje o odvolaní. Rozklad ţalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu bol ţalovanému doručený

1. novembra 2010 a tlačový a informačný odbor Ministerstva spravodlivosti SR, ktorý o ţiadosti o sprístupnenie informácií rozhodoval v prvom stupni, predloţil rozklad na rozhodnutie ministerke spravodlivosti SR
2. decembra
3. V súlade s § 19 ods. 2 zákona o slobode informácií o rozklade rozhodla ministerka spravodlivosti ako vedúca 5 2Sži/23/2013 ústredného orgánu štátnej správy, a to dňa
4. januára 2011, teda v zákonnej pätnásťdňovej lehote v súlade s § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií. Najvyšší súd sa plne stotoţnil s právnym záverom krajského súdu, ţe k vydaniu fiktívneho rozhodnutia v prejednávanom prípade nedošlo, nakoľko ţalovaný rozhodol o rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu v zákonnej lehote 15 dní, pričom rozhodol v prospech ţalobcu. Pokiaľ ide o námietku ţalobcu, ţe rozhodnutie z
5. januára 2011, ktorým ministerka spravodlivosti SR rozhodla o podanom rozklade tak, ţe rozhodnutie prvostupňového orgánu zrušila, zasahuje do práv ţalobcu a

jeho názoru podlieha súdnemu prieskumu, najvyšší súd uvádza, ţe predmetné rozhodnutie má povahu predbeţného rozhodnutia, ktorým sa správne konanie vo veci nekončí a teda nie je spôsobilé ukrátiť ţalobcu na jeho právach, nakoľko prvostupňový správny orgán sa bude touto vecou znovu zaoberať. Krajský súd preto postupoval v súlade so zákonom, keď konanie o preskúmanie ţalobou napadnutých rozhodnutí ţalovaného zastavil. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto

ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/22/2011-38 z 5. júna 2013 ako vecne správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd

§ 224ods.

1 v spojení s § § 250k ods. 1 O.s.p. tak, ţe účastníkom nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania, keďţe ţalobca nebol v konaní úspešný a ţalovanému nárok na náhradu trov v tomto konaní neprináleţí. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. v Bratislave, 24. septembra 2014 JUDr. Alena P o l á č k o v á , PhD., v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková