Najvyšší súd 10Sžr/112/2013 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Jany He
opravným uznesením č.k. 23S/74/2011-151 zo dňa
- mája 2013, takto r o z h o d o l : 2 10Sţr/112/2013 Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/74/2011-108 zo dňa
- decembra 2012,
opravným uznesením č.k. 23S/74/2011-151 zo dňa
- mája 2013, výrok v časti I. a II. p o t v r d z u j e . Výrok v časti III. vo vzťahu k pribratým účastníkom v
- a
- rade m e n í tak, ţe ţalobca j e p o v i n n ý zaplatiť náhradu trov konania na účet právneho zástupcu vo výške 806,54 € z titulu trov právneho zastúpenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Ţalobca j e p o v i n n ý zaplatiť pribratým účastníkom v
- a
- rade náhradu trov odvolacieho konania na účet právneho zástupcu vo výške 48,42 € z titulu trov právneho zastúpenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Ostatným účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . O d ô v o d n e n i e Krajský súd napadnutým rozsudkom zamietol podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) ţalobu ţalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu – Obvodný lesný úrad Revúca č. 216/2008-3 zo dňa
- októbra 2008, ktorým boli podľa § 6 ods. 2, ods. 4, ods. 6 a § 13 ods. 1 zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve uznané súvislé poľovné pozemky vo vlastníctve, prípadne správe: LESY SR, š.p., Banská Bystrica, Pozemkové spoločenstvo Nandraţ, OBEC Nandraţ, BASTAV, s.r.o., Tisovec, vlastníkov zast. J. B. a Slovenského pozemkového fondu, spolu s pričlenenými pozemkami za spoločný poľovný revír Malá Vieska č. 04/RA/
- Ţalobcovi a pribratým účastníkom náhradu trov nepriznal. Krajský súd odôvodnil svoj rozsudok tým, ţe ţalobca ako subjekt práva nepodal proti rozhodnutiu ţalovaného ako prvostupňového správneho orgánu odvolanie, teda rozhodnutie ţalovaného nadobudlo právoplatnosť vo vzťahu k ţalobcovi inak, ako vyčerpaním riadnych opravných prostriedkov, a preto mal za to, ţe neboli splnené podmienky uvedené v § 247 ods. 2 O.s.p. a ţalobu ţalobcu zamietol. Ţalobcovi nepriznal náhradu trov konania, pretoţe 3 10Sţr/112/2013 bol v konaní neúspešný a pribratým účastníkom preto, ţe títo si trovy neuplatňovali a boli pribratí iba za účelom informácie o stave konania. Proti rozsudku krajského súdu (výrok v časti III.) podali pribratí účastníci v
- a
- rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie, ktoré zdôvodnili tým, ţe napadnutý výrok rozsudku vychádza z nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci. Uvádzajú, ţe z písomného vyjadrenia účastníkov konania zo dňa 11.12.2012 vyplýva, ţe odvolatelia si nárok na náhradu trov konania uplatnili, avšak k jeho vyčísleniu nedošlo z dôvodu, ţe na pojednávaní bol vynesený rozsudok ktorým nárok na náhradu trov konania priznaný nebol. Poukazujú aj na niektoré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktorý rozhodoval v obdobných veciach. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal ţalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie dôvodiac, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Ţalobca uvádza, ţe súd prvého stupňa nerozhodol v správnej procesnej forme, keď ţalobu ţalobcu zamietol z dôvodu, ţe napadnuté rozhodnutie správneho orgánu nadobudlo právoplatnosť inak ako vyčerpaním riadnych opravných prostriedkov. Podľa jeho názoru mal prvostupňový súd konanie uznesením zastaviť podľa § 250d ods. 3 O.s.p.. Má preto za to, ţe uvedeným spôsobom bolo porušené jeho právo na spravodlivé súdne konanie. Ďalej v odvolaní uvádza, ţe súd prvého stupňa vo svojom rozsudku nezohľadnil vady napadnutého správneho rozhodnutia, ktoré sám zistil (v tom istom senáte) v konaní pod č. 23S/82/2011, a to, ţe v samotnom rozhodnutí o uznaní poľovného revíru a ani z rozhodnutia o schválení nájomných zmlúv sa nedá zistiť, či nehnuteľnosti, o ktorých ţalobca tvrdí, ţe sú v jeho výlučnom vlastníctve, resp. v podielovom spoluvlastníctve, sú súčasťou uznaného poľovného revíru Malá Vieska a nevyplýva to ani z iných skutočností. Ako posledné uvádza, ţe súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil okolnosti doručenia napadnutého správneho rozhodnutia uskutočneného na pokyn súdu a z tohto nesprávneho právneho posúdenia vyvodil právne následky v jeho neprospech. Podľa ţalobcu mu nebolo účinne dodatočne doručené rozhodnutie správneho orgánu, keď dané rozhodnutie nemalo všetky potrebné náleţitosti (išlo len o fotokópiu rozhodnutia s vyznačenou doloţkou právoplatnosti). Navrhuje preto Najvyššiemu súdu SR, aby rozhodnutie krajského súdu zmenil tak, ţe zruší rozhodnutie Okresného úradu Revúca (predtým Obvodného lesného úradu v Revúcej) a vec vráti správnemu orgánu na ďalšie konanie alebo aby rozhodnutie 4 10Sţr/112/2013 krajského súdu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové konanie, a súčasne, aby nahradil ţalobcovi trovy konania. Ţalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu pribratých účastníkov v
- a
- rade uvádza, ţe nie je kompetentný posúdiť správnosť resp. nesprávnosť nepriznania náhrad trov konania. K odvolaniu ţalobcu ţalovaný uvádza, ţe Obvodný lesný úrad v Revúcej nie je kompetentný sa vyjadrovať k procesným formám uznesenia krajského súdu. Ďalej poukazuje na to, ţe v čase vydania napadnutého rozhodnutia vychádzal z platných normatívnych právnych aktov. K poslednému bodu sa vyjadril tak, ţe napadnuté rozhodnutie doručil podľa pokynov krajského súdu, originál rozhodnutia bol uloţený v archíve úradu a fotokópia rozhodnutia mala všetky náleţitosti podľa správneho poriadku. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 O.s.p.. Po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201
ustanovením § 250ja ods.1 O.s.p., dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nemoţno priznať úspech. Odvolaniu pribratých účastníkov v
- a
- rade proti výroku rozsudku v III. časti vyhovel a podľa § 220 O.s.p. ho zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Rozhodol jednomyseľne bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (www.nsud.sk). Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 20.08.
- (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.). S účinnosťou od
- októbra 2013 boli v zmysle § 8 písm. c/ zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov zrušené obvodné lesné úrady a podľa § 9 ods. 4 cit. zákona ich pôsobnosť ustanovená osobitnými predpismi prechádza na okresný úrad. Do postavenia Obvodného lesného úradu Revúca tak nastúpil z titulu zákonných zmien Okresný úrad Revúca. Pod všeobecným označením 5 10Sţr/112/2013 ţalovaný je potom nutné rozumieť tak pôvodný správny orgán, ako aj jeho právneho nástupcu podľa toho, ktorého sa text odôvodnenia týka. V zmysle § 247 ods. 1 O.s.p. sa podľa ustanovení tejto hlavy postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 247 ods. 2 O.s.p., pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Predmetom odvolacieho konania je rozsudok krajského súdu, ktorým sa zamietla ţaloba ţalobcu, pretoţe neboli splnené podmienky ustanovené v § 247 ods. 2 O.s.p., a ktorým sa nepriznala náhrada trov konania pribratým účastníkom konania v
- a
- rade. Zo súdneho spisu vyplýva, ţe v prejednávanej veci bolo ţalobou napadnuté rozhodnutie označeného ţalovaného Obvodný lesný úrad Revúca, ktorý je orgánom prvostupňovým, čo vyplýva aj z poučenia uvedeného v závere rozhodnutia, podľa ktorého proti tomuto rozhodnutiu je moţno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský lesný úrad v Banskej Bystrici. Po doručení ţaloby ţalobcu si krajský súd vyţiadal od správneho orgánu správny spis a vyjadrenie ţalovaného k ţalobe, z ktorých zistil, ţe ţalobou napadnuté rozhodnutie nebolo doručené ţalobcovi, pričom ešte nedošlo k uplynutiu lehoty podľa § 250b ods. 3 O.s.p. Krajský súd prípisom zo dňa 06.09.2012 vrátil ţalovanému správny spis za účelom doručenia napadnutého rozhodnutia č. 216/2008-3 zo dňa 15.10.2008 ţalobcovi s tým, ţe po doručení napadnutého rozhodnutia je potrebné spis vrátiť spolu s pripojenou doručenkou. Po opätovnom obdŕţaní správneho spisu súd zistil, ţe jeho obsahom je aj vrátená doručenka vzťahujúca sa na rozhodnutie ţalovaného č. 216/2008-3, ktorá je opatrená podpisom o prijatí zásielky ţalobcom, a to dňa 13.09.
- Z obsahu spisu, ako aj z vyjadrení účastníkov na pojednávaní bolo zrejmé, ţe ţalobca po tom, ako mu bolo doručené rozhodnutie ţalovaného aţ do dňa pojednávania na krajskom súde 12.12.2012, nevyuţil moţnosť podania odvolania proti takto doručenému rozhodnutiu. 6 10Sţr/112/2013 Odvolací súd sa stotoţnil s odôvodnením rozsudku krajského súdu a v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. uţ len poukazuje na správnosť dôvodov uvedených v spomínanom rozsudku. Ustanovenie § 247 ods. 2 O.s.p. dovoľuje všeobecným súdom, aby v správnom súdnictve podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. preskúmali len tie rozhodnutia, ktoré nadobudli právoplatnosť po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov (I.ÚS 20/97, II.ÚS 12/97). Ţalobca ako subjekt práva, nepodal proti rozhodnutiu ţalovaného, ako prvostupňového správneho orgánu odvolanie. Rozhodnutie ţalovaného tak nadobudlo právoplatnosť vo vzťahu k ţalobcovi inak, ako vyčerpaním riadnych opravných prostriedkov. Odvolací súd s poukazom na dôvody rozhodnutia krajského súdu, vychádzajúc z uvedených skutočností a s poukazom na citované ustanovenia O.s.p. mal za to, ţe neboli splnené podmienky citované v § 247 ods. 2 O.s.p., a preto rozhodnutie krajského súdu ako vecne správne potvrdil. O trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p.
§ 224ods.
1 a 2 O.s.p. a § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p., a taktieţ aj v zmysle ustálenej súdnej praxe (NS SR 10Sţr/104/2011 zo dňa 27.06.2012, NS SR 1Sţr/101/2011 zo dňa 17.01.2012) tak, ţe ţalobca je povinný zaplatiť náhradu trov prvostupňového i odvolacieho súdneho konania pribratým účastníkom konania v
- a
- rade na účet právneho zástupcu v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb (ďalej len „vyhláška“) v celkovej výške 854,96 €, ktorá pozostáva z:
- trov prvostupňového konania vo výške 806,54 €, a to: z náhrady trov právneho zastúpenia za 4 úkony právnej sluţby: - prevzatie a príprava právneho zastúpenia štátneho podniku LESY Slovenskej republiky - zo dňa 07.12.2012 (§ 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky) – 127,16 €, - prevzatie a príprava právneho zastúpenia BASTAV, s.r.o. – zo dňa 10.12.2012 (§ 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky) – 127,16 €, - vyjadrenie k návrhu na začatie súdneho konania zo dňa 11.12.2012 (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky) – spoločný úkon (§ 13 ods. 2 vyhlášky) – 127,16 €, - účasť na pojednávaní dňa 12.12.2012 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky) – spoločný úkon (§ 13 ods. 2 vyhlášky) – 127,16 €, 7 10Sţr/112/2013 z reţijného paušálu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky – 4 x 7,63 € (rok 2012) = 30,52 €, z cestovného (§ 15 písm. a/ a § 16 ods. 4 vyhlášky
§ 7zákona č.
283/2002 Z.z. o cestovných náhradách, v znení neskorších predpisov) – cesta na pojednávanie dňa 12.12.2012 Revúca – Banská Bystrica a späť – 186 km pri spotrebe 8,1 l/100 km a cene pohonných hmôt 1,504 €/l za benzín 95 (cena zistená Štatistickým úradom Slovenskej republiky, keďţe ţalobca nepreukázal cenu pohonnej látky dokladom o kúpe) a náhrada za pouţitie motorového vozidla vo výške 0,183 € za kaţdý km – spolu 56,70 €, z náhrady za stratu času (§ 15 písm. b/ a § 17 ods. 1 vyhlášky) – cesta na pojednávanie a späť dňa 12.12.2012 – spolu 6 polhodín (1 cesta trvala cca. 1 h a 30 min.) x 12,71 € = 76,26 € a z dane z pridanej hodnoty vo výške 20 % z náhrady za úkony právnej sluţby a z reţijného paušálu podľa § 18 ods. 3 vyhlášky – 134,42 €. 2. trov odvolacieho konania vo výške 48,42 €, a to: z náhrady trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej sluţby: - odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej zo dňa 28.01.2013 (§ 14 ods. 3 písm. b/ vyhlášky) – 32,54 €, (odvolací súd nemohol priznať vyššiu sumu súc v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p.
§ 246cods.
1 veta prvá O.s.p. je viazaný návrhom – vyčíslením trov), z reţijného paušálu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky – 7,81 € a z dane z pridanej hodnoty vo výške 20% z náhrady za úkony právnej sluţby a z reţijného paušálu podľa § 18 ods. 3 vyhlášky – 8,07 €. Ţalobca je povinný zaplatiť pribratým účastníkom konania v 1. a 4. rade vyššie uvedenú náhradu trov konania na účet právneho zástupcu (č.ú.: X./X.) v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p.
§ 246cods.
1 veta prvá O.s.p. v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Ostatným účastníkom náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd nepriznal, keďţe títo si trovy neuplatňovali. 8 10Sţr/112/2013 P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 20. augusta 2014 JUDr. Jana H e n č e k o v á , PhD., v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková