ustanovenia § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v platnom znení (ďalej v texte len „zákon o azyle“), neudelil navrhovateľovi azyl na území Slovenskej republiky (ďalej len „SR“) a súčasne mu
1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle neposkytol ani doplnkovú ochranu. Námietky navrhovateľa, ţe odporca nedostatočným spôsobom zistil stav veci a ţe takto zistený stav veci je v rozpore s obsahom spisu, vyhodnotil krajský súd ako nedôvodné – odporca navrhovateľa riadne vypočul k dôvodom jeho ţiadosti o azyl, do spisu zahrnul dôkazy predloţené navrhovateľom a vyhľadal a do spisu zaloţil správy o krajine pôvodu navrhovateľa. Navrhovateľ odporcovi v podanom opravnom prostriedku vyčítal, ţe nevyhľadal a do spisu nezaloţil správy o Turecku obsahovo zamerané na inštitút krvnej pomsty a prenasledovania Kurdov, avšak
názoru krajského súdu nebolo vyhľadanie takéhoto druhu správ vzhľadom k zistenému stavu veci potrebné – navrhovateľ nikdy v priebehu azylového konania pred odporcom neprezentoval perzekúciu z dôvodu svojej národnosti a bolo sporné, či vôbec je kurdskej národnosti, nakoľko ako svoju národnosť uvádzal opakovane národnosť tureckú aj kurdskú. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci vo vzťahu k výroku o neudelení azylu krajský súd uviedol, ţe po preskúmaní tohto výroku dospel k presvedčeniu, ţe neudelenie azylu navrhovateľovi bolo správne a v súlade so zákonom. Predpokladom udelenia azylu
zákona o azyle je opodstatnená obava z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboţenských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine. Navrhovateľ v opravnom prostriedku namietal, ţe mu mal byť azyl udelený z dôvodu jeho opodstatnených obáv z prenasledovania z dôvodu príslušnosti k sociálnej skupine – v dôsledku krvnej pomsty, resp. z dôvodu národnosti. Navrhovateľ však počas azylového konania nikdy nehovoril, ţe by bol prenasledovaný z dôvodu svojej kurdskej národnosti a je sporné, či je Kurdom. V konaní pred odporcom uviedol, ţe z Turecka odišiel z dôvodu obavy o svoj ţivot, aby neskončil tak, ako jeho brat a v podanom opravnom prostriedku sa zaradil do sociálnej skupiny ľudí 10Sža/42/2011 3 ohrozovaných krvnou pomstou. V zmysle zákona o azyle (§ 19a ods. 4 písm. e/ tvoria sociálnu skupinu jedinci, ktorí zdieľajú vrodené charakteristické črty alebo spoločný pôvod, ktoré nemoţno zmeniť alebo zdieľajú charakteristiku alebo presvedčenie, ktoré sú tak závaţné pre ich identitu alebo svedomie, ţe daná osoba by nemala byť nútená, aby sa ich zriekla a okolitou spoločnosťou je vnímaná ako odlišná, pričom z tejto charakteristiky bolo zrejmé, ţe ak by aj navrhovateľ eventuálne bol, resp. mohol byť objektom krvnej pomsty, takéto jeho postavenie nevytvára sociálnu skupinu v zmysle zákona o azyle. Krajský súd konštatoval, ţe ak by aj existovalo nepriateľstvo medzi dvomi rodinami, ktoré by dosiahlo „úroveň“ krvnej pomsty, takýto stav by zjavne nepôsobil vo vzťahu k okoliu a nebolo moţné ho povaţovať za stav, kedy ide o vrodenú, charakteristickú a nemennú črtu. Ak teda odporca nedospel k názoru, ţe navrhovateľ je príslušníkom sociálnej skupiny ľudí, jeho právny názor bol,
krajského súdu, správny. Pretoţe navrhovateľ namietal nesprávne právne posúdenie veci, krajský súd sa zaoberal aj samotnou otázkou existencie krvnej pomsty medzi rodinou navrhovateľa a inou rodinou, avšak okrem navrhovateľovho tvrdenia nič nenasvedčovalo tomu, ţe by takáto krvná pomsta existovala, v konaní jej existencia nebola preukázaná a vyhľadanie informácií o existencii fenoménu krvnej pomsty v Turecku tak vyhodnotil krajský súd ako nadbytočné. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci vo vzťahu k neposkytnutiu doplnkovej ochrany krajský súd uviedol, ţe navrhovateľ nebol nikdy trestne stíhaný a nikdy s ním nikto nezaobchádzal spôsobom, ktorý moţno charakterizovať ako neľudské či poniţujúce zaobchádzanie. Vzhľadom k uvedenému a k tomu, ţe v konaní sa nepreukázala existencia krvnej či inej pomsty a zo zaloţených správ o Turecku vyplývalo, ţe tureckí repatrianti sa pri svojich návratoch nestretávajú so zlým zaobchádzaním, krajský súd konštatoval, ţe v prípade návratu navrhovateľa do krajiny jeho pôvodu niet dôvodu predpokladať, ţe by mu hrozilo zaobchádzanie v zmysle § 2 písm. f/ zákona o azyle. Zo správ tieţ vyplynulo, ţe v Turecku niet medzinárodného, či vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu, v dôsledku ktorého by mohla byť osobná integrita navrhovateľa v prípade jeho návratu ohrozená. Krajský súd tak vyhodnotil aj výrok o neposkytnutí doplnkovej ochrany ako správny a zákonný. 10Sža/42/2011 4 Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel krajský súd k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie odporcu bolo potrebné potvrdiť ako vecne správne a zákonné (§ 250q zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, v platnom znení (ďalej v texte len „O. s. p.“). Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ včas, prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odvolanie, v ktorom uviedol, ţe s rozhodnutím krajského súdu nesúhlasí a má za to, ţe je nesprávne a v rozpore s ustanovením § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O. s. p. – ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K vstupnému a doplňujúcim pohovorom navrhovateľ uviedol, ţe prvé dva pohovory boli vedené pracovníčkami Migračného úradu MV SR z Dublinského strediska z dôvodu, ţe Migračný úrad preveroval, či je SR zodpovedným štátom v zmysle Dublinského nariadenia, pričom tieto pohovory boli iba všeobecné a zamerané skôr na pobyt a trasu cesty navrhovateľa pred podaním jeho ţiadosti o azyl. Aţ posledný doplňujúci pohovor bol vedený za účelom zistenia a upresnenia dôvodov navrhovateľovej ţiadosti o azyl a navrhovateľ počas neho jasne uviedol, ţe je kurdskej národnosti. Ďalej v odvolaní uviedol, ţe ako hlavný dôvod svojej ţiadosti o azyl uvádzal prenasledovanie z dôvodu krvnej pomsty s ohľadom aj na jeho kurdskú národnosť a odporca do spisu nezaloţil ţiadne informácie týkajúce sa krvnej pomsty, jej praktizovania v Turecku a obetí krvnej pomsty, pričom takéto konanie je v rozpore s § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Navrhovateľ dôvod svojej ţiadosti jasne prezentoval pred odporcom, bolo teda jeho povinnosťou náleţite zistiť skutkový stav a objasniť ho zabezpečením informácií z krajiny pôvodu navrhovateľa. V súvislosti s nedostatočne zisteným skutkovým stavom veci a rozporom rozhodnutia odporcu s obsahom spisu, najmä s relevantnými informáciami z krajiny pôvodu navrhovateľa, ktoré navrhovateľ predloţil, došlo
názoru navrhovateľa zo strany krajského súdu k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Navrhovateľ v tejto súvislosti poukázal na správy o existencii krvnej pomsty zo zdroja Home Office, UK Border Agency (Hraničná agentúra Veľkej Británie), Turkey: „Country of Origin Information Report; Turkey“, Country report of October 2009. Uviedol, ţe krvná pomsta je v Turecku stále rozšíreným fenoménom najmä medzi kurdskou časťou obyvateľstva, voči ktorej neexistuje účinná obrana zo strany štátu. V Turecku stále prebieha diskriminácia 10Sža/42/2011 5 namierená proti kurdskému obyvateľstvu, kurdské noviny sú zatvárané, internetové stránky blokované a mestskí úradníci čelia trestným konaniam pre komunikáciu v kurdskom jazyku Na základe uvedeného navrhovateľ navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd SR“) rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe rozhodnutie odporcu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril prípisom zo dňa 15.07.2011, v ktorom uviedol, ţe námietku navrhovateľa, ţe ho treba povaţovať za člena určitej sociálnej skupiny – potenciálnych obetí ohrozovaných praktikovaním krvnej pomsty, povaţoval za absolútne neodôvodnenú. Takáto sociálna skupina nespĺňa ani jeden z atribútov uvedených v § 19a ods. 4 písm. e/ zákona o azyle práve naopak, obete násilných trestných činov nie sú vo všeobecnosti spoločnosťou odsudzované ani prenasledované a navrhovateľ počas azylového konania nikdy príslušnosť k takejto sociálnej skupine neuvádzal. Odporca poukázal aj na skutočnosť, ţe praktikovanie krvnej pomsty je kriminálnou činnosťou súkromných osôb, ktorých obete, ani potenciálne, nemoţno zahrnúť pod pojem „určitá sociálna skupina“ tak, ako to má na mysli zákon o azyle a nie je úlohou, ani cieľom medzinárodnej ochrany, aby bol azyl udeľovaný osobám, ktoré sú, resp. by mohli byť, obeťami individuálnych kriminálnych trestných činov, pričom povinnosť zistiť skutočný stav veci
Správneho poriadku má správny orgán len v rozsahu dôvodov, ktoré ţiadateľ o udelenie azylu uviedol v priebehu správneho konania. Námietku o príslušnosti navrhovateľa k určitej sociálnej skupine tak povaţoval odporca za dodatočne vykonštruovanú a účelovú a uviedol, ţe problémy so súkromnými osobami nemôţu byť dôvodom na udelenie azylu, pokiaľ politický systém v krajine pôvodu dáva občanom moţnosť domáhať sa ochrany svojich práv pred príslušnými štátnymi orgánmi a politický systém v Turecku takúto moţnosť dáva. Ani námietku o moţnosti prenasledovania navrhovateľa v krajine pôvodu z národnostných dôvodov nepovaţoval odporca za odôvodnenú, pretoţe navrhovateľ nebol nikdy z tohto dôvodu prenasledovaný a ako sám uviedol, nebol nikdy trestne stíhaný, ani väznený.
názoru odporcu nespĺňal navrhovateľ ani ţiadnu z podmienok na poskytnutie doplnkovej ochrany – správny orgán nezistil, ţe by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe váţneho bezprávia tak, ako to má na mysli zákon o azyle. 10Sža/42/2011 6 Odporca povaţoval námietky uvedené v opravnom prostriedku proti rozsudku krajského súdu za irelevantné, nepodloţené dôkazmi a uvádzané účelovo a navrhol, aby Najvyšší súd SR potvrdil rozsudok krajského súdu a tým aj jeho rozhodnutie ako vecne správne a zákonné.
1 O. s. p. preskúmavajú súdy v správnom súdnictve na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
1 O. s. p. sa v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov, postupuje
tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku „Rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov“. Pokiaľ v tretej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku nie je ustanovené inak, pouţije sa primerane ustanovenie druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku s výnimkou § 250a (§ 250l ods. 2 O. s. p.).
s. p. je pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Z obsahu administratívneho spisu bolo zistené, ţe navrhovateľ poţiadal o azyl dňa 21.04.
1 zákona o azyle neudelil navrhovateľovi azyl a súčasne mu
1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle neposkytol ani doplnkovú ochranu. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe síce navrhovateľ zaloţil svoju ţiadosť na prenasledovaní neštátnymi aktérmi – znepriatelenou rodinou, avšak okrem úmrtia brata neuviedol ţiadne indície, ktoré by svedčili o reálnom ohrození bezpečnosti, či porušení jeho základných ľudských práv a po vyhodnotení jeho dôvodov dospel správny orgán k záveru, ţe spory so znepriatelenou rodinou síce mohli určitou mierou ohrozovať jeho bezpečnosť, avšak tieto boli výlučne osobného a lokálneho, bliţšie nešpecifikovaného charakteru, bez akýchkoľvek známok perzekúcie. Odporca sa vysporiadal aj so stanoviskom právnej zástupkyne navrhovateľa zo dňa 20.12.2010 a uviedol, ţe navrhovateľ síce je kurdskej národnosti, avšak v priebehu celého konania neboli preukázané ţiadne akty diskriminačného, či perzekučného charakteru 10Sža/42/2011 9 v súvislosti s jeho etnickým pôvodom. Vo všeobecnosti občania kurdského etnického pôvodu môţu v krajine čeliť istému nerovnému zaobchádzaniu, či diskriminácii, avšak iba vzácne takéto zaobchádzanie dosahuje úroveň perzekúcie – tá môţe nastať, ak osoba verejne prejavovala svoj opozičný názor voči úradom, napr. participáciou v politických stranách, opozičných voči reţimu. Udelenie azylu, či humanitárnej ochrany je však vhodné iba v prípadoch, pri ktorých je jednoznačne dokázané, ţe diskriminácia dosiahla úroveň perzekúcie a je nepravdepodobné, ţe by Kurdi bez výrazných politických prejavov v tejto kategórii spĺňali podmienky pre udelenie azylu alebo humanitárnej ochrany. Právna zástupkyňa vo svojom stanovisku poukázala na obvinenie navrhovateľa k príslušnosti k teroristickej skupine, avšak navrhovateľ nebol nikdy členom ţiadnej politickej strany, ani nevyvíjal ţiadne politické aktivity, čomu nasvedčuje aj skutočnosť, ţe v roku 2002 polícia síce prešetrovala jeho obvinenie k príslušnosti k teroristickej strane H., avšak nakoľko sa toto ukázalo ako neopodstatnené, bol prepustený na slobodu bez toho, ţe by boli jeho základné ľudské práva akýmkoľvek spôsobom obmedzené. Odporca skúmal v konaní aj moţnú príslušnosť k určitej sociálnej skupine v zmysle Ţenevskej konvencie z roku 1951, avšak vzhľadom na to, ţe v jeho prípade neboli preukázané charakteristiky v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. Sţo KS 60/06 zo dňa 27.02.2007, v ktorom Najvyšší súd SR definoval pojem určitá sociálna skupina, odporca jeho príslušnosť k určitej sociálnej skupine vylúčil. Odporca v konaní skúmal aj splnenie zákonom stanovených podmienok zo strany navrhovateľa na poskytnutie doplnkovej ochrany. Konštatoval, ţe vzhľadom na to, ţe Turecko v roku 2006 zrušilo trest smrti je v prípade navrhovateľovho návratu do krajiny pôvodu táto forma váţneho bezprávia vylúčená. Takisto je v prípade jeho nedobrovoľného návratu do krajiny pôvodu vylúčené aj mučenie alebo neľudské zaobchádzanie a aj bezpečnostná a politická situácia v Turecku je v súčasnej dobe stabilizovaná, neprebieha tam ţiaden vnútroštátny alebo medzinárodný konflikt takého rozmeru, ktorý by pre navrhovateľa predstavoval individuálnu hrozbu
definície váţneho bezprávia. Na základe uvedeného neposkytol odporca navrhovateľovi ani doplnkovú ochranu. Proti rozhodnutiu odporcu podal navrhovateľ opravný prostriedok na Krajský súd v Bratislave, ktorý rozsudok č. k. 9Saz/8/2011-33 zo dňa 11.05.2011 rozhodnutie odporcu potvrdil. 10Sža/42/2011 10 Najvyšší súd SR ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa, uvedenými v opravnom prostriedku a či z takto vymedzeného rozsahu správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu a dospel jednomyseľne k záveru, ţe odvolaniu navrhovateľa nemoţno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania
ustanovenia § 250ja ods. 2 O. s. p. v spojení s § 250l ods. 2 O. s. p. s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 13.09.2011 (§ 156 ods. 1 a 3 O. s. p.).
a/ zákona o azyle sa medzinárodnou ochranou rozumie udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany. Azylom sa rozumie ochrana cudzinca pred prenasledovaním z dôvodov uvedených v medzinárodnej zmluve alebo v osobitnom predpise (§ 2 písm. b/ zákona o azyle), pričom pod pojmom prenasledovanie sa rozumie závaţné alebo opakované konanie spôsobujúce váţne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v
ktorého udelí ministerstvo azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, ţiadateľovi, ktorý 10Sža/42/2011 11
zákona o azyle môţe ministerstvo udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní nezistia dôvody
.
zákona o azyle udelí ministerstvo na účel zlúčenia rodiny azyl, ak tento zákon neustanovuje inak,
písmena
3). Ministerstvo udelí azyl aj dieťaťu narodenému azylantke na území Slovenskej republiky, ak je splnená povinnosť
5 (ods. 4).
1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl ţiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10. 10Sža/42/2011 12
zákona o azyle poskytne ministerstvo doplnkovú ochranu ţiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú váţne dôvody domnievať sa, ţe by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe váţneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.
zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny poskytne doplnkovú ochranu ak tento zákon neustanovuje inak, a) manţelovi cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana
, ak manţelstvo trvá a trvalo aj v čase, keď cudzinec odišiel z krajiny pôvodu a tento cudzinec so zlúčením vopred písomne súhlasí, b) slobodným deťom cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana
, alebo osoby
písmena
1). Ţiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdrţiavať na území Slovenskej republiky (ods. 2). Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu aj dieťaťu narodenému na území Slovenskej republiky cudzinke, ktorej sa poskytla doplnková ochrana, ak je splnená povinnosť
5 (ods. 3).
1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu ţiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.
4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, okrem odňatia azylu
2 písm. i/, rozhodne tieţ, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu. Odporca zdôvodnil rozhodnutie o neudelenie azylu navrhovateľovi na území SR nepreukázaním opodstatnenosti obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboţenských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, tak ako to vyplýva zo Ţenevskej konvencie z roku 1951 o právnom postavení utečencov a zákona o azyle. 10Sža/42/2011 13 Z administratívneho spisu bolo odvolaciemu súdu zjavné, ţe odporca vykonal v konaní náleţité dokazovanie procesne legálnymi dôkazmi, a to výsluchom navrhovateľa (jedným vstupným a dvoma doplňujúcimi pohovormi) a obsahom správ o krajine jeho pôvodu (Správa o dodrţiavaní ľudských práv v krajine, vydaná Úradom pre demokraciu, ľudské práva a prácu MZV USA zo 04.03.2002; Správa COI - Turecko, vydaná Hraničným úradom Spojeného kráľovstva z 20.10.2009; Správa o ľudských právach 2009 – Turecko, vydaná Úradom pre demokraciu, ľudské práva a prácu z 11.03.2010; Zápisnica informačného workshopu „Integrácia tretích krajín na trhu práce“ konanom 24.06.2010 vo Viedni; Uznesenie Európskeho parlamentu z 10.02.2010 o správe o pokroku Turecka za rok 2009, Správa Európskej komisie o prístupovom procese Turecka zo 14.10.2009; závery konferencie Rady Európy „Nový spoločný projekt v Turecku: Posilnenie úlohy najvyšších súdnych orgánov“ konanej v Štrasburgu 23.02.2010), z ktorých vyhodnotil a stručne popísal politicko- spoločenskú situáciu v krajine so zameraním na vyhodnotenie dôvodov, pre ktoré navrhovateľ ţiadal o udelenie azylu a bezpečnostné riziko prípadného návratu navrhovateľa do krajiny pôvodu.
2 O. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. V preskúmavanom prípade sa odvolací súd plne stotoţnil s rozhodnutím krajského súdu.
1 zákona o azyle vykoná poverený zamestnanec ministerstva po podaní vyhlásenia so ţiadateľom vstupný pohovor, pričom ţiadateľ je povinný počas vstupného pohovoru poskytnúť pravdivo a úplne všetky poţadované údaje potrebné na rozhodnutie o ţiadosti o udelenie azylu a
1 zákona o azyle vykoná poverený zamestnanec ministerstva so ţiadateľom pohovor a ak je to potrebné, pohovor moţno opakovať. Pohovor však nie je potrebné vykonať, ak je moţné vydať rozhodnutie na základe vstupného pohovoru
1. 10Sža/42/2011 14 Odporca uskutočnil s navrhovateľom spolu tri pohovory – vstupný a dva doplňujúce, počas ktorých mal navrhovateľ moţnosť informovať príslušný správny orgán o všetkých skutočnostiach, dôleţitých pre posúdenie jeho ţiadosti o azyl. Námietku právnej zástupkyne navrhovateľa ohľadne nedostatočne zisteného skutkového stavu v súvislosti s vykonanými pohovormi tak vyhodnotil odvolací súd, aj s ohľadom na vyššie uvedené ustanovenia zákona, za nedôvodnú a v podrobnostiach odkazuje na rozsudok krajského súdu. Krajský súd sa správne vysporiadal aj s námietkou prenasledovania navrhovateľa z dôvodu jeho kurdskej národnosti, keďţe navrhovateľ v priebehu azylového konania neuviedol, ţe by bol v súvislosti so svojou národnosťou prenasledovaný (tak, ako to v odvolaní uviedla jeho právna zástupkyňa). To, ţe navrhovateľ je kurdskej národnosti totiţ automaticky neznamená, ţe je pre svoju národnosť prenasledovaný. V priebehu konania navyše navrhovateľ striedavo udával, ţe je tureckej aj kurdskej národnosti, avšak nikdy neuviedol, ţe by bol z dôvodu svojej národnosti (či uţ tureckej alebo kurdskej) prenasledovaný. Odporca aj krajský súd správne vyhodnotili aj tvrdenia navrhovateľa ohľadne prenasledovania jeho osoby z dôvodu krvnej pomsty ako dôvod, pre ktorý nebolo moţné mu udeliť azyl. V tejto súvislosti povaţoval odvolací súd za dôleţité zdôrazniť, ţe aj keď nebolo moţné primárne vylúčiť, ţe brat navrhovateľa sa stal obeťou násilia (krvnej pomsty) a ţe navrhovateľ má v dôsledku tejto udalosti a všeobecnej situácie v krajine pôvodu (s ohľadom na jeho údajnú kurdskú národnosť) strach o vlastný ţivot a akokoľvek je zmyslom azylu poskytnúť ţiadateľovi ochranu, nejde o ochranu pred akýmkoľvek negatívnym javom v krajine pôvodu ţiadateľa, pretoţe inštitút azylu je len jednou z foriem medzinárodnej ochrany a nie je univerzálnym nástrojom pre poskytnutie ochrany pred bezprávím. Dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd. Inštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu a to len pre prenasledovanie zo zákonom uznaných dôvodov, pričom udelenie azylu
zákona o azyle je viazané objektívne na prítomnosť prenasledovania ako skutočnosti definovanej v § 2 písm. d/ zákona o azyle alebo na odôvodnené obavy z tejto skutočnosti, a to v dobe podania ţiadosti o azyl, teda spravidla v dobe bezprostredne nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu. Primárnym dôvodom neudelenia azylu navrhovateľovi tak bolo nesplnenie relevantných podmienok pre udelenie azylu v zmysle zákona o azyle. 10Sža/42/2011 15
4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) patrí vykonávanie dôkazov správnemu orgánu. Odporca vo svojom rozhodnutí jasne uviedol, ţe navrhovateľom uvádzaný dôvod odchodu z krajiny pôvodu (existencia krvnej pomsty medzi znepriatelenými rodinami) nie je dôvodom na udelenie azylu na území SR
zákona o azyle, vzhľadom na čo by bolo vyhľadávanie informácií, týkajúcich sa praktizovania krvnej pomsty v Turecku, nadbytočným úkonom tak, ako to v rozsudku uviedol krajský súd. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, najmä s ohľadom na nesplnenie podmienok na udelenie azylu
zákona o azyle, bolo potrebné považovať rozhodnutie odporcu o neudelení azylu za zákonné a napadnutý rozsudok krajského súdu č. k. 9Saz/8/2011-33 zo dňa 11.05.2011 potvrdiť ako vecne správny
1 O. s. p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd SR
1 O. s. p. v spojení s § 250l ods. 2 O. s. p., 224 ods. 1 O. s. p. a § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p.,
ktorých neúspešnému navrhovateľovi právo na náhradu trov tohto konania nevzniklo, na základe čoho účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. V Bratislave 13. septembra 2011 JUDr. Jana Henčeková, PhD., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.