N a j v y š š í s ú d 1 To 6/2009 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí konanom dňa 18. mája 2011 v Bratislave, v trestnej veci proti obţalovan

§ 9ods.

2 k § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. účinného do

1. januára 2006, o odvolaní obţalovanej Ing. I. D. a krajského prokurátora proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa
2. februára 2009, sp. zn. 4 T 8/2002, rozhodol t a k t o : Podľa § 256 Tr. por. účinného do
3. januára 2006 odvolania krajského prokurátora a obţalovanej Ing. I. D. sa z a m i e t a j ú . O d ô v o d n e n i e Napadnutým rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici bola obţalovaná uznaná za vinnú z trestného činu

§ 9ods.

2 k § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. účinného do

1. januára 2006, na tom skutkovom základe, ţe: ako referentka zahraničných platieb v A. a.s., pobočka B. B. v úmysle seba a iného obohatiť vykonala
2. júla 1994 bankové operácie, ktoré nebola oprávnená vykonať, spracovala 2 faktúry označené platcom firma M. s.r.o., K., Č. X. na sumu 86 650 USD a č. X. na sumu 79 533 USD, vystavila platobné príkazy na vyššie uvedené faktúry, tieto neodovzdala na oddelenie likvidácie k ďalšiemu spracovaniu, ale ich sama opečiatkovala falošným razítkom „K.“, toto razítko opatrila dátumom
3. júla 1994 a parafou, pričom 2 1 To 6/2009 na týchto platobných príkazoch uviedla č. účtu X., ktoré bolo vedené v A., pobočka B. B., na firmu E., s.r.o. B. Na základe takto spracovaných platobných príkazov zaslaných Č., boli Č.Č. platby dňa
4. júla 1994 prevedené na účet firmy M.T. do peňaţného ústavu S., na konto č. X., ktoré si
5. júla 1994 v tomto peňaţnom ústave za prítomnosti Ing. D. zaloţila doposiaľ nestotoţnená osoba muţského pohlavia na základe predloţenia cestovného pasu znejúceho na meno “Z. K., nar. X., bydliskom T., v ktorom bola vymenená fotografia Z. K. za fotografiu neznámeho muţa a
6. júla 1994 z tohto konta v S. si táto doposiaľ nestotoţnená osoba muţského pohlavia vybrala sumu 257 000 DEM za prítomnosti obţalovanej Ing. I. D., čím spôsobili A., a.s., pobočka B. B., v súčasnosti firme M., spol. s r. o., A., Ţ. škodu vo výške 5 165 585,99 Sk. Krajský súd jej za to uloţil podľa § 250 ods. 5 Tr. zák. v znení zák. č. 183/1999 Z.z. s pouţitím § 40 ods. 1 Tr. zák. účinného do
7. januára 2006 trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní piatich rokov. Naproti tomu súd obţalovaného Ing. P. G. podľa § 226 písm. c/ Tr. por. pre skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin

§ 9ods.

2 Tr. zák. k § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. účinného do

1. augusta 1999, ktorý mal spáchať tak, ţe: obvinená Ing. I. D. ako referentka zahraničných platieb v A. a.s., pobočka B. B., v úmysle seba a iného obohatiť vykonala
2. júla 1994 bankové operácie, ktoré nebola oprávnená vykonať, spracovala 2 faktúry označené platcom firma M. s.r.o., K., č. X. na sumu 86 650 USD a č. X., vystavila platobné príkazy na vyššie uvedené faktúry, tieto neodovzdala na oddelenie likvidácie k ďalšiemu spracovaniu, ale ich sama opečiatkovala falošným razítkom „K.“, toto razítko opatrila dátumom
3. júla 1994 a parafou, pričom na týchto platobných príkazoch uviedla č. účtu X., ktoré bolo vedené v A., pobočka B. B., na firmu E., s.r.o. B. Na základe takto spracovaných platobných príkazov zaslaných Č., boli Č.Č. platby
4. júla 1994 prevedené na účet firmy M.T. do peňaţného ústavu S. na konto č. X., ktoré si
5. júla 1994 v tomto peňaţnom ústave za prítomnosti Ing. D. zaloţil Ing. P. G. na základe predloţenia cestovného pasu znejúceho na meno „Z. K., nar. X., bydliskom T., v ktorom bola vymenená fotografia Z. K. za jeho fotografiu a
6. júla 1994 z tohto konta v S.; spod obţaloby oslobodil, pretoţe nebolo dokázané, ţe tento skutok spáchal obţalovaný. 3 1 To 6/2009 Podľa § 229 ods. 1, ods. 3 Tr. por. účinného do
7. januára 2006 súd poškodenú spoločnosť M., spol. s r.o. Ţ. odkázal s nárokom na náhradu škody na konanie o veciach občianskoprávnych. V zákonnej lehote určenej v ustanovení § 248 ods. 1 Tr. por. účinného do
8. januára 2006 podala proti tomuto rozsudku odvolanie obţalovaná Ing. I. D. a krajský prokurátor. V odôvodnení odvolania podaného prostredníctvom svojho obhajcu obţalovaná uviedla, ţe vykonané dokazovanie pred prvostupňovým súdom neodstránilo všetky nejasnosti a pochybnosti z dôkazného materiálu prípravného konania ako aj z hlavného pojednávania vykonaného v predmetnej veci pred rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
9. mája
10. Súd sa podľa názoru odvolateľky nevyrovnal s nejasnosťou časovosti skutkového deja. V ďalšej časti odôvodnenia odvolania obţalovaná vyjadrila názor, ţe deficit akéhokoľvek priameho dôkazu o účasti na spáchaní skutku a vine obţalovanej nemôţe viesť k jednoznačnému usvedčeniu a rozhodnutiu o jej vine. S poukazom na vyššie uvedené okolnosti navrhla, aby bola s poukazom na zásadu „in dubio pro reo“ spod obţaloby oslobodená. Prokurátorka krajskej prokuratúry v odôvodnení svojho odvolania uviedla, ţe odvolaním napáda výrok napadnutého rozsudku, ktorým bol obţalovaný Ing. P. G. spod obţaloby oslobodený. Vyjadrila názor, ţe súdy produkované dôkazy vyhodnotili jednostranne, bez vzájomných súvislostí výlučne v prospech obţalovaného. V ďalšej časti odôvodnenia prokurátorka poukázala na výpoveď svedkyne H. Z. zo dňa
11. septembra 1996 ktorá opoznala z predloţených fotoalbumov obţalovaného G. ako muţa, ktorý v inkriminovanom čase sa zúčastnil výberu finančných prostriedkov. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé na základe čoho súd konštatoval, ţe tretia výpoveď uvedenej svedkyne z prípravného konania je nezákonná. V danej súvislosti prokurátorka ďalej uviedla, ţe úkon právnej pomoci bol realizovaný štátom s rovnakým právnym systémom a je zrejmé, ţe aj postup pri danom úkone bol obdobný ako postup podľa právneho poriadku Slovenskej republiky. Preto úkon právnej pomoci vykonaný v S. spĺňa všetky zákonné náleţitosti a tento je pouţiteľný v konaní pred slovenským súdom. 4 1 To 6/2009 Prokurátorka ďalej dôvodila, ţe rekognícia podľa fotoalbumu bola vykonávaná s odstupom 15-tich rokov od dátumu činu, napriek tomu menovaná svedkyňa na 70 percent opoznala obţalovaného ako páchateľa. Prokurátorka tieţ poukázala na výpoveď svedka E. A., ktorý vo svojej výpovedi z prípravného konania uviedol, ţe obţalovaný Ing. G. v auguste 1994 odišiel na dovolenku do Š. spolu s Ing. I. D.. Prokurátorka dôvodila, ţe ani argumentácia pod bodmi 7/-10/ taxatívneho výpočtu dôkazov uvedeného v odôvodnení napadnutého rozsudku nemôţe, podľa jej názoru, odôvodniť rozhodnutie o oslobodení obţalovaného spod obţaloby. Na základe všetkých uvedených skutočností prokurátorka krajskej prokuratúry navrhla, aby najvyšší súd rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zrušil v časti výroku o oslobodení obţalovaného Ing. P. G. spod obţaloby a vrátil vec tomuto súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Zástupkyňa generálneho prokurátora Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu sa v celom rozsahu stotoţnila s odvolaním prokurátorky krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici a navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v jeho intenciách a odvolanie obţalovanej Ing. D. zamietol ako nedôvodné. Najvyšší súd Slovenskej republiky, na základe podaného odvolania obţalovanej Ing. I. D. a prokurátorky krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici, podľa § 254 ods. l Tr. zák. účinného do
12. januára 2006 preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo. Zistil, ţe krajský súd rozhodol vo vzťahu k obţalovanej Ing. D. pokiaľ ide o výrok o jej vine, ako aj výrok o treste správne a v súlade so zákonom. A rovnako aj vo vzťahu k obţalovanému Ing. P. G., keď tohto spod obţaloby pre skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin

§ 9ods.

2 k § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. účinného do

1. augusta 1999 a trestný čin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate a úradnej uzávery podľa § 176 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. podľa § 226 písm. c/ Tr. por. oslobodil. V rámci zisťovania a ustálenia skutkového stavu, krajský súd vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné a dostupné dôkazy, tieto následne jednotlivo aj vzájomne vyhodnotil a dospel tak vo vzťahu k obţalovanej Ing. I. D. ku správnym a úplným skutkovým záverom, ktoré aj podľa názoru odvolacieho súdu plne zodpovedajú výsledkom vykonaného 5 1 To 6/2009 dokazovania. V odôvodnení napadnutého rozsudku potom krajský súd vyloţil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými právnymi úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia rozsudku je tieţ zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou obţalovanej a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny. Najvyšší súd Slovenskej republiky si preto v celom rozsahu osvojil skutkové závery prvostupňového súdu a v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku. Aj podľa názoru odvolacieho súdu predmetný skutok sa stal tak, ako to správne zistil a ustálil na základe vykonaného dokazovania prvostupňový súd. Odvolacie námietky obţalovanej najvyšší súd nepovaţoval za dôvodné, pretoţe jej obhajoba prednášaná jej obhajcom v priebehu prípravného konania, ako aj konania pred súdom, bola vykonaným dokazovaním jednoznačne vyvrátená (pokiaľ ide o súdne konanie, toto bolo vykonané v intenciách ustanovenia § 302 a nasl. Tr. por. účinného do
2. januára 2006 ako proti ušlému). Skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin

§ 9ods.

2 k § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. v znení zákona č. 183/1999 Z.z, nepochybne spáchala práve obţalovaná Ing. D.. Obhajobu obţalovanej povaţoval odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa, za účelovú a nedôvodnú. Všetky vykonané dôkazy krajský súd náleţite, jednotlivo aj vzájomne vyhodnotil a dospel tak k správnym a úplným skutkovým záverom, ktoré aj podľa názoru odvolacieho súdu plne zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania. Predmetný skutok sa aj podľa názoru najvyššieho súdu stal tak, ako to krajský súd správne ustálil vo výrokovej časti napadnutého rozsudku a nepochybne ho spáchala práve obţalovaná Ing. I. D. konaním ktoré je tam podrobne rozvedené. O týchto skutkových záveroch nemá odvolací súd ţiadne pochybnosti, tieto sú presvedčivé a vychádzajú z konkrétnych vykonaných dôkazov, ktoré vo svojom súhrne jednoznačne usvedčili obţalovanú zo spáchania tohto skutku. Treba však zdôrazniť, ţe odvolací súd práve na základe výsledkov vykonaného dokazovania nemohol akceptovať odvolacie námietky obţalovanej, ktorá v podanom odvolaní tvrdila, ţe neexistuje ţiadny priamy dôkaz preukazujúci jej vinu. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, ţe v postavení referentky zahraničných platieb v A. a.s. v pobočke B. B., to bola práve obţalovaná Ing. D., ktorá spracovala dve faktúry č. X. a X. a vystavila na ne platobné príkazy, 6 1 To 6/2009 opečiatkovala ich falošnou pečiatkou s dátumom

1. júla
2. Dňa
3. júla 1994 v S. za jej prítomnosti osoba muţského pohlavia zaloţila bankový účet na základe falošného cestovného pasu a v nadväznosti na to dňa
4. júla 1994 opäť za prítomnosti obţalovanej bola suma 257 000 DEM z účtu vybratá. V súlade so zákonom postupoval krajský súd aj pri rozhodovaní o uloţenom treste tejto obţalovanej, keď prihliadol na všetky okolnosti prípadu, spoločenskú nebezpečnosť spáchaného trestného činu, ako aj na osobu páchateľky a jej doterajší spôsob ţivota a s tým spojené moţnosti jej prevýchovy a nápravy. Uloţený trest odňatia slobody na dva roky s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní päť rokov, aj podľa názoru odvolacieho súdu plne zodpovedá všetkým zásadám a kritériám, ktoré sú rozhodujúce z hľadiska výmery trestu a splnenia jeho účelu. V takto uloţenom treste je aj podľa názoru odvolacieho súdu, plne zohľadnená skutočnosť, ţe k spáchaniu trestnej činnosti došlo pred takmer sedemnástimi rokmi, pričom však uţ prvostupňový súd správne konštatoval, ţe dĺţka predmetného trestného konania bola čiastočne ovplyvnená aj tým, ţe obţalovaná opustila územie Slovenskej republiky a doposiaľ sa zdrţiava na neznámom mieste, v dôsledku čoho aj najvyšší súd na verejnom zasadnutí konal proti nej ako proti ušlej. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky nepovaţoval odvolanie obţalovanej Ing. D. za dôvodné, a preto jej odvolanie podľa § 256 Tr. por. účinného do
5. januára 2006 zamietol. Rovnako za nedôvodné povaţoval odvolací súd aj odvolanie krajského prokurátora podané proti oslobodzujúcemu výroku napadnutého rozsudku u obţalovaného Ing. P. G.. Krajský súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania správne ustálil, ţe existujú výrazné pochybnosti o účasti tohto obţalovaného na spáchaní stíhaného skutku vo forme spolupáchateľstva, pričom dospel k právnemu záveru, ţe tieto pochybnosti uţ nemoţno odstrániť ani vykonaním ďalšieho dokazovania v predmetnej trestnej veci. Aj podľa názoru odvolacieho súdu samotné podozrenie, ţe to bol práve obţalovaný Ing. G., ktorý na základe predloţenia cestovného pasu zaloţil peňaţný účet v S. v Nemecku a následne z neho vybral 257 000 DEM (nemeckých mariek) v prítomnosti obţalovanej Ing. D., toto podozrenie samo osebe nemôţe stačiť na nepochybný a ničím nespochybniteľný výrok o vine tohto obţalovaného. 7 1 To 6/2009 Na dôkazy, ktoré vyvolali tieto pochybnosti poukázal prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Treba zdôrazniť skutočnosť, ţe krajský súd vykonal doplnenie dokazovania v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu, prezentovanom v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, zo dňa
6. mája 2004, sp. zn. 4 To 40/
7. Svedkyňa H. Z., zamestnankyňa S., pri poslednom výsluchu (dňa
8. septembra 2008 doţiadaným súdom) vykonaného v intenciách rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
9. mája 2004, sp. zn. 4 To 40/03, jednoznačne a nepochybne nepotvrdila a neopoznala osobu Ing. P. G.. Dôvody, prečo krajský súd nemohol vykonať dokazovanie prečítaním predchádzajúcich výpovedí tejto svedkyne (zo dňa
10. marca 1995,
11. januára 1996 a
12. septembra 1996) sú podrobne rozvedené vo vyššie citovanom uznesení odvolacieho súdu . Pochybnosti sú tieţ potvrdzované aj ďalšími zistenými skutočnosťami. Dokazovaním bolo preukázané, ţe obţalovaná Ing. D. sa v predchádzajúcom období stretávala a priatelila s viacerými muţmi a na spáchanie tohto skutku mohla vyuţiť ktoréhokoľvek z nich, pričom treba tieţ poukázať na okolnosť, ţe účet bol otvorený na cestovný pas znejúci na iné meno, ako meno obţalovaného Ing. G. (Z. K.) a najmä, ţe v tomto cestovnom doklade je zrejme fotografia iného muţa ako fotografia obţalovaného. Z tejto fotografie nie je zrejmé či sa jedná o fotografický snímok obţalovaného, alebo inej osoby. Na tento váţny rozpor poukázal Najvyšší súd Slovenskej republiky uţ vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí zo dňa
13. mája 2004, sp. zn. 4 To 40/
14. Napokon aj samotná skutočnosť, ţe pred inkriminovaným časom mala obţalovaná spoločne vycestovať na dovolenku do Š. s Ing. G. nepochybne zakladá indície, ţe muţom, ktorý sa zúčastnil na trestnej činnosti obţalovanej Ing. D. mohol byť práve Ing. G., avšak takúto skutočnosť nemoţno povaţovať za jednoznačný a nepochybný dôkaz, o ktorý by bolo moţné oprieť rozhodnutie o jeho vine. Pretoţe nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, ţe ţalovaný skutok spáchal aj obţalovaný Ing. P. G., prvostupňový súd so zreteľom na zásadu „in dubio pro reo“ správne rozhodol, keď obţalovaného podľa § 226 písm. c/ Tr. por. účinného do
15. januára 2006 spod obţaloby oslobodil. Vzhľadom na uvedené okolnosti, najvyšší súd podľa § 256 Tr. por. účinného do
16. januára 2006 odvolanie krajského prokurátora obţalovanej Ing. I. D. zamietol. 8 1 To 6/2009 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave
17. mája 2011 JUDr. Pavol T o m a n , v. r. predseda senátu Vypracoval: JUDr. Pavol Farkaš Za správnosť vyhotovenia: Katarína Císarová