3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) z dôvodu oneskoreného podania ţaloby ako aj z dôvodu, ţe napadnuté rozhodnutie o zamietnutí návrhu na povolenie obnovy konania je rozhodnutím procesným, ktoré nemení hmotnoprávnu pozíciu účastníka konania (§ 248 písm. a/ O.s.p.). V odôvodnení krajský súd uviedol, ţe napadnuté rozhodnutie sa stalo právoplatné dňa 16.08.2011 a ţaloba bola podaná právnou zástupkyňou ţalobkyne aţ dňa 15.03.2013. Keďţe v zmysle § 250b ods. 1 O.s.p. moţno podať ţalobu na správnom súde 2Sţp/16/2013 2 do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, bola predmetná ţaloba podaná oneskorene. Proti uzneseniu krajského súdu podala ţalobkyňa včas odvolanie a navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V dôvodoch uviedla, ţe
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku sa preskúmavajú aj neprávoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy, a preto krajský súd pochybil a znemoţnil ţalobkyni domáhať sa účinnej ochrany svojich práv. Poukázala na to, ţe v danej veci bol porušený zákon jednak po hmotnoprávnej stránke, tak aj po procesnoprávnej, čo konštatovala aj Krajská prokuratúra v Trenčíne. Poukázal na to, ţe vec bola vybavená neformálnym listom č. 11262/2012/2962 SV/Z.66652 zo dňa 03.12.2012, z čoho vyplýva, ţe do súčasnosti nebolo ţalobkyni, ako účastníčke správneho konania doručené rozhodnutie
zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“). Krajský súd neskúmal podmienky doručovania administratívneho rozhodnutia, nepreskúmal ani základnú podmienku správneho konania o poučení účastníkov konania. Ţalobkyňa konala v zmysle poučenia a podala riadne a včas odvolanie v zmysle § 54 ods. 1 a 2 Správneho poriadku.
názoru ţalobkyne bolo úlohou krajského súdu postupom
ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. preskúmať zákonnosť rozhodnutia a postupu ţalovaného správneho orgánu. Uviedla, ţe piata hlava piatej časti O.s.p. zakotvuje konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy. Krajský súd mal v danej veci posúdiť, či došlo k naplneniu jednotlivých znakov, ktorými je nezákonný zásah v ustanovení § 250v O.s.p. vymedzený. Ďalej poukázala na judikatúru Ústavného súdu SR, v zmysle ktorej pri preskúmavaní napadnutých rozhodnutí nemoţno prehliadnuť ústavnoprávnu poţiadavku určitosti, prístupnosti, presnosti a predvídateľnosti tých právnych noriem, prostredníctvom ktorých sa má zasiahnuť do základných práv. Ţalobkyňa v podanom odvolaní tieţ uviedla, ţe rozhodnutie súdu má obsahovať odpovede na argumenty prednesené účastníkmi konania, ktoré viedli súd ku konkrétnemu rozhodnutiu, musia vychádzať z platných hmotnoprávnych predpisov a musia byť presvedčivé. V správnom súdnictve je krajský súd viazaný obsahom jednotlivých bodov ţaloby a v odôvodnení rozhodnutia sa musí s nimi vysporiadať. Krajský súd sa však toho nepridrţiaval a jeho rozhodnutie sa stalo nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov. Ţalobkyňa ďalej popísala skutkový stav veci a uviedla dôvody nezákonnosti vydaných administratívnych rozhodnutí, ktoré však nesmerovali voči dôvodu, pre ktorý bolo predmetné súdne konanie krajským súdom zastavené. 2Sţp/16/2013 3 Ţalovaný 2/ v podanom vyjadrení k odvolaniu ţalobkyne uviedol, ţe odôvodnenie napadnutého uznesenia krajského súdu povaţuje za zrozumiteľné a obsahuje zákonné dôvody na zastavenie konania. Ţalobu je moţné podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni a táto prekluzívna lehota v prejednávanej veci dodrţaná nebola. Krajský súd v konaní nemohol pokračovať pre tento nedostatok podmienky konania, ktorý nemoţno odstrániť, a preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie Krajského súdu v Trenčíne potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní ţalobkyne (§ 212 ods. 1 O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobkyne nie je dôvodné. Podstatnou otázkou v odvolacom konaní bolo posúdiť, či ţaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia bola podaná včas alebo oneskorene a či existovali zákonného dôvody na zastavenie súdneho konania z dôvodu neodstrániteľnej podmienky konania.
1 O.s.p. žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty nemoţno odpustiť.
1 O.s.p.
ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
2 O.s.p. pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu
tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.
2 O.s.p. ţaloba musí okrem všeobecných náleţitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, 2Sţp/16/2013 4 v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí.
1 O.s.p. aţ do rozhodnutia súdu môţe ţalobca rozsah napadnutia správneho rozhodnutia obmedziť; rozšíriť ho môţe len v lehote
.
3 O.s.p. súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôţe byť predmetom preskúmavania súdom, ak ţalobca neodstránil vady ţaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu ţaloby, alebo ak ţalobca nie je zastúpený
2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.
1 veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa pouţijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.
1 O.s.p. ak súd neodmietol návrh z procesných dôvodov alebo nerozhodol o zastavení konania
tohto zákona alebo osobitného predpisu, pojednávanie pripraví tak, aby bolo moţné rozhodnúť o veci spravidla na jedinom pojednávaní. Ustanovenie § 114 ods. 1 O.s.p. obsahuje právnu úpravu prípravy pojednávania, ktorou je činnosť súdu, ktorá predchádza naradeniu pojednávania a rozhodnutiu vo veci samej. Medzi úkony súdu, týkajúce sa prípravy pojednávania, patrí najmä skúmanie podmienok konania. V prípade, ak prvostupňový súd zistí dôvod na vydanie nemeritórneho rozhodnutia, nenariaďuje ani pojednávanie, ale len vydá rozhodnutie bez nariadenia pojednávania. V takom prípade sa nemôže zaoberať námietkami žalobkyne uvedenými v žalobe. K námietke ţalobkyne týkajúcej sa toho, ţe prvostupňový súd nereagoval na jej návrh a ţe odôvodnenie napadnutého uznesenia neobsahuje konkrétne argumenty na námietky ţalobkyne, odvolací súd uvádza, ţe prvostupňový súd sa nemohol zaoberať dôvodmi podanej ţaloby, pretoţe zistil nedostatok procesných podmienok, ktorý viedol k nemeritórnemu (procesnému) rozhodnutiu (§ 250d ods. 3 O.s.p.). 2Sţp/16/2013 5 Súd nevyhľadáva za ţalobcu konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktoré
2 O.s.p. majú tvoriť obsah ţaloby a určovať rozsah preskúmavania zákonnosti rozhodnutia súdom, ktorým je
1 O.s.p. veta za bodkočiarkou viazaný. Súd teda nemôţe z vlastnej iniciatívy za ţalobcu nahradiť ţalobné dôvody ani sám nevyhľadáva ďalšie moţné vady napadnutého rozhodnutia. Keďţe predmetom súdneho preskúmania je zákonnosť rozhodnutia (nie jeho vecná správnosť), má včasné, správne a úplné formulovanie ţalobných dôvodov zásadný význam. Táto poţiadavka na ţalobcu je v správnom súdnictve o to významnejšia, ţe
1 O.s.p. je súd viazaný rozsahom ţaloby od jej podania a ţalobca uplynutím dvojmesačnej lehoty od doručenia napadnutého rozhodnutia správneho orgánu nemá moţnosť poţadovať odpustenie zmeškania tejto lehoty. Rovnako súd nemôţe z vlastnej iniciatívy posudzovať, či podaná ţaloba
druhej hlavy piatej časti nemá byť prejednaná
piatej hlavy piatej časti O.s.p. v konaní o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 241/08). Z ustanovenia § 249 ods. 2 O.s.p. vyplýva i zásada iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorú musí súd zásadne aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých preskúmava na základe podanej ţaloby zákonnosť ţalobou napadnutého rozhodnutia. Súd v správnom súdnictve preskúmava rozhodnutie a postup orgánu verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených v ţalobe t.j. v medziach žaloby (§ 250j ods. 1 a 2 O.s.p.). Rozsahom tvrdení uvedených v ţalobe je súd viazaný a nemôţe ho prekročiť. Petit ţaloby smeroval jednoznačne k zrušeniu napadnutého administratívneho rozhodnutia.
1 Správneho poriadku pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak, včas podané odvolanie má odkladný účinok.
Správneho poriadku odvolací orgán je povinný preskúmať i oneskorené odvolanie z toho hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. 2Sţp/16/2013 6
1 Správneho poriadku dôleţité písomnosti, najmä rozhodnutia, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáţe jeho splnomocnením na preberanie zásielok.
2 Správneho poriadku ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloţí písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. Predmetom súdneho preskúmania zákonnosti bolo v tomto konaní rozhodnutie ţalovaného 2/ č. KSU-2011-233/1722-4/Kn zo dňa 15.07.2011, ktorým bol zamietnutý návrh ţalobkyne na povolenie obnovy konania vo veci dodatočného povolenia zmeny stavby „Nadstavba rodinného domu – prístavba garáţe“. Podanou ţalobou sa ţalobkyňa domáhala zrušenia predmetného rozhodnutia a vrátenia veci ţalovanému 2/ na ďalšie konanie. Ţaloba ţalobkyne bola doručená na Krajský súd v Trenčíne dňa 20.02.2013, právna zástupkyňa ţalobkyne podaním, doručeným krajskému súdu dňa 15.03.2013, doplnila a upravila petit ţaloby tak, ţe ţiadala preskúmať a zrušiť označené rozhodnutia správnych orgánov, pričom kaţdé bolo na základe pokynu zákonného sudcu rozdelené na samostatné konania. Predmetom prieskumu tohto súdneho konania bolo rozhodnutie ţalovaného 2/ č. KSU-2011- 233/1722-4/Kn zo dňa 15.07.2011, ktoré bolo ţalobkyni doručené dňa 01.08.2011, i keď si zásielku ţalobkyňu fakticky prevzala na pošte dňa 15.08.
2 Správneho poriadku nie je vrátenie nedoručenej zásielky správnemu orgánu (ako je to napr. pri doručovaní právnickým osobám
2 Správneho poriadku), napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 10Sţd/20/2011 zo dňa 25.04.2012. Na vznik fikcie doručenia písomnosti určenej do vlastných rúk
2 Správneho poriadku musia byť kumulatívne splnené nasledovné podmienky: - adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, nebol zastihnutý, - v mieste doručenia sa zdrţiava, - doručovateľ vhodným spôsobom adresáta upovedomil, ţe písomnosť príde doručiť v určený deň a hodinu, - nový pokus o doručenie zostane bezvýsledným. V prípade, ţe čo i len jedna z uvedených podmienok nie je splnená, nemoţno uplatniť fikciu doručenia v zmysle § 24 ods. 2 Správneho poriadku. Zdrţiavaním sa adresáta v mieste doručenia treba rozumieť prípad, ak sa adresát v čase doručenia zásielky zdrţiava na území obce (mesta), v ktorej má bydlisko (t.j. nie je mimo obce alebo mesta na dovolenke, na liečení, na pracovnej cesta a podobne), teda ak má reálnu moţnosť oboznámiť sa s oznámeniami doručovateľa urobenými v zmysle § 24 ods. 2 Správneho poriadku. Ak sa adresát písomnosti, ktorá sa mala doručiť do vlastných rúk, v mieste doručenia nezdrţiaval, neboli splnené podmienky uvedené v § 24 ods. 2 Správneho poriadku na uloţenie písomnosti na pošte (napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8Sţo/2/2007 zo 16.11.2007, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. I. ÚS 119/07-22 zo dňa 27.09.2007). Trojdňová úloţná lehota začína plynúť dňom, ktorý nasleduje po upovedomení adresáta o uloţení písomnosti. Ide o zákonnú lehotu, ktorú správny orgán nemôţe predĺţiť. Táto procesná lehota končí uplynutím posledného dňa lehoty. Účinky fikcie doručenia nastanú len za predpokladu, ţe adresát mal reálnu moţnosť písomnosť si v tejto lehote vyzdvihnúť, ale tak neurobil. Účelom tejto lehoty je dať adresátovi nielen teoretickú ale aj reálnu moţnosť písomnosť si v rámci jej plynutia vyzdvihnúť, a tak predísť fikcii 2Sţp/16/2013 8 doručenia. Úpravou tzv. náhradného doručovania zákonodarca nepochybne sledoval ciel a účel odstrániť určité prípady právnej neistoty spôsobenej bezdôvodným nepreberaním zásielok adresátom a zabrániť snahám spôsobiť prieťahy v konaní alebo dokonca zmariť konanie (pozrite aj rozsudky NS SR 2Cdo/33/2005, 4Sţ/35/2002). V zmysle Správneho poriadku oneskorené odvolanie nie je schopné vyvolať také právne účinky, ako včas podané odvolanie (§ 55 Správneho poriadku). Avšak aj oneskorené odvolanie je odvolací orgán povinný preskúmať z dôvodu či neodôvodňuje obnovu konania alebo postup mimo odvolacieho konania. Ak odvolací orgán zistí, ţe podané odvolanie neobsahuje dôvody, ktoré by znamenali uplatnenie mimoriadneho opravného prostriedku, postačuje, ak o tejto skutočnosti vyrozumie účastníka konania listom. Po zmene Správneho poriadku od 01.01.2004 uţ nie je odvolací orgán povinný vydať rozhodnutie o zamietnutí oneskoreného odvolania. Z obsahu pripojeného spisu vyplýva, ţe ţalobkyňa bola vyrozumená listom Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 11262/2012/2962 SV/Z.66652 zo dňa 03.12.2012 o preskúmaní jej oneskoreného odvolania, pričom Ministerstvo nezistilo dôvody pre uplatnenie mimoriadneho opravného prostriedku proti právoplatnému rozhodnutiu č. KSU-2011-233/1722-4/Kn zo dňa 15.07.2011. Na záver senát odvolacieho súdu uvádza, ţe ţalobkyňa sa dňa 20.02.2013 obrátila na krajský súd so ţalobou o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, pričom špecifikácia napadnutých rozhodnutí bola doplnená podaním právnej zástupkyne ţalobkyne dňa 15.03.2013. Okrem iných, ţiadala preskúmať rozhodnutie ţalovaného 2/ č. KSU-2011- 233/1722-4/Kn zo dňa 15.07.2011, ktoré bolo ţalobkyni doručené dňa 01.08.2011. Po márnom uplynutí odvolacej lehoty sa stalo právoplatným dňa 16.08.2011. Lehota na podanie ţaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu je v zmysle § 250b ods. 1 O.s.p. dva mesiace, zmeškanie tejto lehoty nie je moţné odpustiť. Lehota na podanie v tomto prípade uplynula dňa 16.10.2011. Ţalobkyňa podala ţalobu na Krajský súd v Trenčíne aţ takmer 2 roky po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie ţaloby. Pre úplnosť senát odvolacieho súdu dodáva, ţe v zmysle § 247 ods. 2 O.s.p. súdnemu prieskumu zákonnosti podliehajú len tie rozhodnutia, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov nadobudli právoplatnosť. Ţalobou napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť z dôvodu márneho uplynutia lehoty na podanie odvolania, a preto nemôţe byť 2Sţp/16/2013 9 predmetom súdneho prieskumu, čo je taktieţ dôvodom na zastavenie konania
3 O.s.p. Z vyššie uvedeného je zrejmé, ţe krajský súd nepochybil, keď rozhodol o zastavení konania
3 O.s.p., keďţe ţalobkyňa podala ţalobu zjavne oneskorene, pričom v odvolacom konaní nepreukázala, ţe by sa v čase doručovania rozhodnutia ţalovaného 2/ v mieste doručovania nezdrţiavala a ani nepreukázala nesprávnosť tvrdenia o doručení rozhodnutia ţalovaného 2/. Odvolací súd sa s právnym záverom krajského súdu, uvedeným v jeho rozhodnutí, stotoţnil, námietkam ţalobkyne nevyhovel a napadnuté uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/8/2013-48 zo dňa 30.04.2013
v spojení s § 246c O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 246c O.s.p. tak, ţe účastníkom konania právo na ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.