1 aţ 3 a § 5 ods.1, písm. g/ a h/ postupom
308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisoch (ďalej len „zákon o vysielaní a retransmisii“) uloţila navrhovateľke
d/ citovaného zákona pokutu
5 písm. a/ toho istého zákona vo výške 5 000 € za porušenie povinnosti ustanovenej v § 35 ods. 3 a § 36 ods. 2 zákona o vysielaní a retransmisii tým, ţe a/ - časový úsek od cca 13:53:39 hod. do cca 14:23:38 hod. programu „Geronimo“ odvysielaného v rámci programovej sluţby JOJ PLUS dňa
5 citovaného zákona uloţením sankcie nezaniká povinnosť, za ktorej porušenie sa sankcia uloţila a v zmysle § 67 ods. 16 citovaného zákona je pokuta splatná do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Odporkyňa v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedla, ţe jeho podkladom 3 7Sţ/8/2013 sú záznamy vysielania programov, odvysielaných na televíznej programovej sluţbe JOJ Plus z
3 zákona o vysielaní a retransmisii sankcionovaná upozornením na porušenie zákona uţ v minulosti v konaniach číslo RL/39/2011 a číslo RL/40/2011, v ktorých rozhodnutia nadobudli právoplatnosť
2 zákona o vysielaní a retransmisii sankcionovaná upozornením na porušenie zákona v minulosti aj v konaniach číslo RL/36/2011, číslo RL/53/2011, číslo RL/54/2011 a číslo RL/55/
6 zákona o vysielaní a retransmisii podala 5. septembra 2013 na Najvyšší súd Slovenskej republiky opravný prostriedok. Namietala, ţe zistenie skutkového stavu je v rozpore s obsahom spisov je nedostačujúce na posúdenie veci a v konaní bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Tieţ namietala, ţe odporkyňa
2 a § 22 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) nevykonala dôkaz, 4 7Sţ/8/2013 a to ohliadku záznamu z vysielania vyššie uvedených programov odvysielaných na televíznej programovej sluţbe JOJ Plus a o vykonaní tohto dôkazu nevyhotovila zápisnicu. Navrhovateľka preto tvrdila, ţe odporkyňa pri vykonávaní dôkazov postupovala v rozpore so správnym poriadkom, čím nedostatočne zistila skutkový stav veci, a táto procesná vada má vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Navrhovateľka ďalej namietala, ţe neporušila povinnosti uvedené v § 35 ods. 3 zákona o vysielaní a retransmisii, lebo z moţných 30-minútových úsekov vysielaného programu, program prerušila plne v súlade so zákonom. Poukázala na nejednoznačnosť znenia namietaného ustanovenia, ktoré umoţňuje rôzny právny výklad. Tvrdila, ţe
3 cit. zákona je vysielateľ je oprávnený prerušiť program ľubovoľným počtom „reklamných“ prerušení v ľubovoľnom časovom rozostupe, za súčasného dodrţania podmienky, ţe počet prerušení zodpovedá počtu 30-minútových úsekov vysielaného programu a zároveň čas venovaný „mediálnej komerčnej komunikácii“ nepresiahne časový úsek 12 minút počas jednej hodiny vysielania. Nesúhlasila s výkladom odporkyne,
ktorého môţe ísť len o jedno reklamné prerušenie v kaţdom 30-minútovom úseku. Poukázala na článok 20 Smernice Európskeho parlamentu a Rady z 10. marca 2010 č. 2010/13/EÚ o audiovizuálnych mediálnych sluţbách (ďalej aj „Smernica“), ktorý bol transponovaný do zákona o vysielaní a retransmisii, ktorý oblasť a problematiku zaraďovania a spôsobu zaraďovania reklamy do audiovizuálnych diel upravuje špecifickou úpravou v § 35 ods. 3 nasledovne: jedno prerušenie zaradením reklamy alebo telenákupu na kaţdý 30 minútový časový úsek. Nedáva však jasnú odpoveď na otázku, či je moţné v rámci 30-minútového časového úseku prerušiť vysielaný program jedným alebo viacerými reklamnými prerušeniami, resp. či v prípade, ak vysielateľ v 30 minútovom časovom úseku program nepreruší, tak automaticky stráca právo na prerušenie programu v inom 30-minútovom časovom úseku. Poukázal na povinnosť najvyššieho súdu vyvolať prejudiciálne konanie o predbeţnej otázke vyloţenia článku 20 ods. 2 citovanej Smernice. Ďalej uviedol, ţe rozhodnutia, ktoré odporkyňa vydala ako upozornenie na porušenie predmetnej povinnosti, ktoré upozornenie je podmienkou pre uloţenie sankcie, napadol ţalobou na Krajskom súde v Bratislave a doposiaľ o nich nebolo právoplatne rozhodnuté, preto nemohli byť podkladom preskúmavaného rozhodnutia. Ţiadala, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Súčasne ţiadala priznať náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia. 5 7Sţ/8/2013 Vo vyjadrení na odvolanie odporkyňa ţiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne. Uviedla, ţe podkladom pre rozhodnutie bol písomný prepis/popis skutkového stavu z vyššie špecifikovaných záznamov vysielania a písomné vyjadrenie navrhovateľky k predmetu správneho konania. Súčasťou podkladu bolo aj zhliadnutie vyššie uvedených záznamov vysielania. Spochybnenie sledovania záznamov vysielania členmi Rady nemá
názoru odporkyne oporu v administratívnom spise. Prepis/popis skutkového stavu je súčasťou administratívneho spisu a súčasne je obsiahnutý aj v rozhodnutí odporkyne. Podotkla, ţe prepis/popis je prejavom zásady písomnosti správneho konania. Ďalej uviedla, ţe v prípade záznamu vysielania sa správny orgán najprv presvedčí o jeho pravosti, teda zisťuje, či ho poskytol vysielateľ a či spĺňa poţadované formálne náleţitosti. V prípade záznamu, získaného z nahrávacieho zariadenia Rady skúma, či bol skutočne získaný záznam vysielania konkrétneho vysielateľa. Následne sa odporkyňa oboznámi s jeho obsahom premietnutím vysielania, ktoré je na dátovom nosiči zaznamenané. Rovnako ako v prípade listiny, ani o prehratí záznamu vysielania sa nespisuje zápisnica, lebo s jeho obsahom sa moţné oboznámiť len jeho zhliadnutím. K výkladu § 35 ods. 3 zákona o vysielaní a retransmisii uviedla, ţe formulácia tohto ustanovenia okrem počtu povolených prerušení reguluje aj spôsob ich zaraďovania a je aj v súlade s účelom tejto právnej normy, zabezpečiť celistvosť programu a chrániť spotrebiteľa pred príliš frekventovaným prerušovaním programu, ktoré by pôsobilo rušivo. Zreteľne stanovuje povinnosť prerušiť audiovizuálne diela zaradením reklamy iba raz za kaţdých 30 minút trvania diela a zároveň stanovuje povinnosť prerušiť audiovizuálne diela zaradením reklamy iba v časovom úseku trvajúcom dlhšie ako 30 minút (za predpokladu, ţe audiovizuálne dielo trvá dlhšie ako 30 minút).
názoru odporkyne je v článku 20 ods. 2 Smernice stanovená povinnosť jednoznačne, a preto nepovaţuje návrh na výklad tohto článku Súdnym dvorom Európskej únie za opodstatnený. K námietke navrhovateľky týkajúcej sa právoplatnosti rozhodnutí o upozornení na porušenie zákona odporkyňa uviedla, ţe navrhovateľka sa napriek viacerým upozornenia opätovne dopustila porušenia povinnosti ustanovenej v § 35 ods. 3 cit. zákona. Uplatnenie sankcie sa viaţe na opakované porušenie právnej povinnosti a nie na identický skutok. Nakoľko navrhovateľka v rámci správneho konania neuviedla ţiadne konkrétne námietky proti podkladom rozhodnutia, nepovaţovala odporkyňa záznamy vysielania programov a ich prepis/popis za sporný. Ţiadala preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmavané rozhodnutie odporkyne potvrdil ako rozhodnutie vydané v súlade so zákonom. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na konanie vo veci (§ 246 6 7Sţ/8/2013 ods. 2, písm. a/ OSP a § 64 ods. 5 a 6 zákona o vysielaní a retransmisii) preskúmal vec z dôvodov a v rozsahu opravného prostriedku (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) v zmysle ustanovení tretej hlavy piatej časti OSP, opravný prostriedok prejednal na ústnom pojednávaní (§ 250q ods. 1 OSP), oboznámil sa s vyjadreniami účastníkov a s obsahom administratívneho spisu číslo 504-PLO/O-6418/2012 a dospel k záveru, ţe opravnému prostriedku navrhovateľky nemoţno vyhovieť.
článku 20 ods.1, 2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ členské štáty zabezpečia, aby pri zaraďovaní televíznej reklamy alebo telenákupu do programov nebola pri zohľadnení prirodzených prestávok, dĺţky a povahy daného programu narušená integrita programov a neboli dotknuté práva drţiteľov práv. Vysielanie filmov vyrobených pre televíziu (okrem viacdielnych sérií, seriálov a dokumentárnych programov), kinematografických diel a spravodajských programov moţno prerušovať televíznou reklamou a/alebo telenákupom jedenkrát za kaţdé plánované obdobie v dĺţke najmenej 30 minút. Vysielanie detských programov moţno prerušovať televíznou reklamou a/alebo telenákupom jedenkrát za kaţdé plánované obdobie v dĺţke najmenej 30 minút v prípade, ţe plánovaná dĺţka trvania tohto programu je viac ako 30 minút. Počas bohosluţieb nie je moţné zaraďovať do vysielania televíznu reklamu ani telenákup.
článku 23 bodu 1. Smernice podiel televíznych reklamných spotov a telenákupných spotov v rámci príslušnej hodiny neprekročí 20 %.
2 zákona o vysielaní a retransmisii vysielací čas vyhradený reklamným šotom a telenákupným šotom počas jednej celej hodiny nesmie presiahnuť 20% (12 min). Vysielací čas vyhradený reklame v čase od 19.00 h. do 22.00 h. nesmie presiahnuť u vysielateľa na základe zákona osem minút počas jednej celej hodiny.
1 a 3 zákona o vysielaní a retransmisii reklama a telenákup sa zaraďujú do vysielania medzi jednotlivé programy. Pri vysielaní spravodajského programu alebo audiovizuálneho diela, (§ 5 ods. 2 zákona č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom, autorský zákon), okrem seriálu, série, dokumentárneho filmu, programu pre maloletých a bohosluţieb, 7 7Sţ/8/2013 sa povoľuje jedno prerušenie zaradením reklamy alebo telenákupu na kaţdý 30-minútový časový úsek, a to aj v prípade, ak plánované trvanie tohto spravodajského programu alebo audiovizuálneho diela nepresahuje 30 minút; pri vysielaní seriálu, série a dokumentárneho filmu sa povoľuje prerušenie zaradením reklamy alebo telenákupu bez ohľadu na ich trvanie.
2 zákona o vysielaní a retransmisii a vysielací čas vyhradený reklamným šotom a telenákupným šotom počas jednej celej hodiny nesmie presiahnuť 20% (12 min). Vysielací čas vyhradený reklame v čase od 19.00 h. do 22.00 h. nesmie presiahnuť u vysielateľa na základe zákona osem minút počas jednej celej hodiny.
ustanovenia § 64 ods. 1 písm. d/ a ods. 2 zákona o vysielaní a retransmisii za porušenie povinnosti uloţenej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi rada ukladá pokutu. Sankciu
odseku 1 písm. d/ rada uloţí, ak vysielateľ, prevádzkovateľ retransmisie, poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej sluţby na poţiadanie alebo právnická osoba alebo fyzická osoba
3 a 4 aj napriek písomnému upozorneniu rady opakovane porušila povinnosť. Rada uloţí pokutu bez predchádzajúceho upozornenia, ak bola porušená povinnosť uloţená v § 19. Rada môţe uloţiť pokutu aj bez predchádzajúceho upozornenia, ak bola porušená povinnosť uloţená v § 16 ods. 2 písm. a/ a c/, ods. 3 písm. k/, § 20 ods. 1 a 3, § 30, ako aj v prípade vysielania bez oprávnenia [§ 2 ods. 1 písm. b/] alebo prevádzkovania retransmisie bez oprávnenia [§ 2 ods.1 písm. e/].
3 zákona o vysielaní a retransmisii pokutu rada určí
závaţnosti veci, spôsobu, trvania a následkov porušenia povinnosti, miery zavinenia a s prihliadnutím na rozsah a dosah vysielania, poskytovania audiovizuálnych mediálnych sluţieb na poţiadanie a retransmisie, získané bezdôvodné obohatenie a sankciu, ktorú uţ prípadne uloţil samoregulačný orgán pre oblasť upravenú týmto zákonom v rámci vlastného samoregulačného systému.
5, písm. a/ zákona o vysielaní a retransmisii pokutu rada uloţí pokutu vysielateľovi televíznej programovej sluţby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od 3 319 € do 165 969 € a vysielateľovi rozhlasovej programovej sluţby od 497 € do 49 790 €, ak porušil podmienky na vysielanie mediálnej komerčnej komunikácie vrátane 8 7Sţ/8/2013 reklamy a telenákupu.
1 zákona o vysielaní a retransmisii pokutu na konanie
tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov – správny poriadok) okrem ustanovení § 23 v časti nesprístupnenia zápisníc o hlasovaní a § 49, 53, 54, 56 aţ 68 zákona o správnom konaní.
1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
1 správneho poriadku na dokazovanie moţno pouţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka (ods. 2). Zo spisov vyplýva, ţe predmetom súdneho konania je preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne z
názoru najvyššieho súdu odporkyňa § 35 ods. 3 zákona o vysielaní a retransmisii vyloţila vecne správne a v súlade so Smernicou č. 2010/13/EÚ. Právna úprava povinnosti vysielateľa v § 35 ods. 3 cit. zákona ako aj v čl. 20 uvedenej smernice je stanovená jasne a určite a neumoţňuje mnohostranný výklad. S prihliadnutím na účel zákona, na základe gramatického ale aj logického výkladu uvedené ustanovenie moţno vyloţiť len tak, ţe vysielateľ môţe prerušiť vysielanie spravodajského programu alebo audiovizuálneho diela televíznou reklamou alebo telenákupom jedným prerušením na kaţdý 30-minútový úsek. Výklad tohto ustanovenia navrhovateľa povaţuje najvyšší súd za účelový, lebo nezodpovedá obsahu právnej úpravy. Z uvedeného dôvodu najvyšší súd návrh navrhovateľky o predloţenie predbeţnej otázky na Súdny dvor EÚ k výkladu a aplikácie článku 20 ods. 2 Smernice povaţoval za nedôvodný. Najvyšší súd pokladal za neopodstatnenú námietku navrhovateľky, ţe odporkyňa mu uloţila sankciu, hoci predchádzajúce upozornenia rozhodnutia rady na opakované 10 7Sţ/8/2013 porušenia namietanej povinností boli napadnuté ţalobou na Krajskom súde v Bratislave, o ktorých doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté. Zo skutkových zistení v danej veci vyplýva, ţe rozhodnutia Rady v konaniach číslo RL/39/2011 a číslo RL/40/2011 nadobudli právoplatnosť 8. júna 2011, a v konaní číslo RL/86/2011 nadobudlo rozhodnutie právoplatnosť 13. októbra 2011 a v konaní číslo RP/025/2012 nadobudlo právoplatnosť 23. mája 2012. K spáchaniu správneho deliktu
3 zákona o vysielaní a retransmisii, kladeného navrhovateľke za vinu, došlo
odseku 1 písm. c/ aţ e/ moţno podať opravný prostriedok na najvyšší súd do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia rady. V zmysle uvedenej právnej úpravy je teda zrejmé, ţe proti rozhodnutiu Rady, ktorým bola vysielateľovi uloţená sankcia „upozornenie na porušenie zákona“
1, písm. a/, nie je moţné podať opravný prostriedok, a teda rozhodnutie nadobúda právoplatnosť okamihom doručenia. Takéto rozhodnutie je preskúmateľné súdom postupom
druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku na základe ţaloby (§§ 247 a nasl.). Vzhľadom k uvedenému v danom prípade podmienka ustanovená v § 64 ods. 2 zákona o vysielaní a retransmisii, v zmysle ktorej pokutu Rada uloţí, ak vysielateľ, prevádzkovateľ retransmisie, poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej sluţby na poţiadanie alebo právnická osoba alebo fyzická osoba
3 a 4 aj napriek písomnému upozorneniu rady opakovane porušila povinnosť, bola splnená. V danej súvislosti súd dáva do pozornosti právnu úpravu ustanovenú v § 250l ods. 1 v spojení s § 250i ods. 1 OSP,
ktorej pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Keďţe v čase vydania napadnutého rozhodnutia navrhovateľ opakovane porušil uvedenú povinnosť, nemôţe súd v rámci prieskumu predmetnej veci na uvedenú námietku prihliadnuť. Navrhovateľka v opravnom prostriedku ďalej namietala skutočnosť, ţe z dôvodu nespísania zápisnice o zisťovaní skutkového stavu veci nebol skutkový stav veci zistený úplne a v dostatočnom rozsahu. 11 7Sţ/8/2013 Z obsahu opravného prostriedku navrhovateľky jednoznačne vyplýva, ţe proti skutkovému stavu, ktorý odporkyňa uviedla v preskúmavanom rozhodnutí a ani vo veci porušenia § 36 ods. 2 zákona o vysielaní a retransmisii navrhovateľka nemala námietky. Dostatočne bolo preukázané, ţe odporkyňa vo výroku rozhodnutia jasne a zrozumiteľne popísala dôkazy, ktoré a stali podkladom pre rozhodnutie (§ 47 ods. 3 správneho poriadku). Najvyšší súd, rovnako ako odporkyňa zastáva názor, ţe námietka navrhovateľky o nespísaní zápisnice o ohliadke nie je vadou, ktorá by mohla spôsobiť nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia.
1 správneho poriadku spôsob zisťovania skutkového stavu ohliadkou je len jedným z moţných podkladov pre jeho zistenie a premietnutie záznamu z vysielania nie je ohliadkou na mieste samom, ale je priamo jedným z dôkazov pre zistenie skutočného stavu veci. Z obsahu spisov súd zistil, ţe odporkyňa pred rozhodnutím zistila riadne skutočný stav veci a oboznámila sa s vykonaným dokazovaním a aj s jednotlivými dôkazmi. Vzhľadom na skutočnosť, ţe skutkový stav o dodrţiavaní povinností
zákona o vysielaní a retransmisii bol zisťovaný z obrazového a zvukového záznamu vysielania, ktorý v rozhodnutí je prepísaný do písomnej formy, odporkyňa postupovala v súlade s § 34 ods. 1 správneho poriadku s tým, ţe dostatočne zistila skutkový stav potrebný pre rozhodnutie o porušení povinnosti ustanovenej v § 35 ods. 3 a v § 36 ods. 2 zákona o vysielaní a retransmisii. Najvyšší súd Slovenskej republiky v preskúmavanej veci dospel k záveru, ţe odporkyňa riadne zistila skutočný stav veci a svoje rozhodnutie aj právne správne odôvodnila, preto nezistil dôvod pre zrušenie rozhodnutia odporkyne. Z uvedeného dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne z 2. júla 2013 číslo RP/054/2013
2 OSP potvrdil. V prejednávanej veci navrhovateľka úspech nemala, a preto náhrada trov konania jej zo zákona neprislúcha (§ 250k ods. 1 OSP v spojení s § 250l ods. 2 OSP). 12 7Sţ/8/2013 O uloţení povinnosti zaplatiť súdny poplatok za návrh rozhodol najvyšší súd
4 veta druhá a § 5 ods. 1 písm. a/ zák.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a poloţky č. 10 písm. g/ sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 24. septembra 2014 JUDr. Elena Z á v a d s k á , v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.