ust. § 250j ods. 1 Občianskeho právneho poriadku (ďalej len O.s.p.), zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutí Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky – ţalovaného, č. 1020506/1/954543/2012/5048-r, č. 1020506/1/954553/2012/5048-r, č. 1020506/1/954572/2012/5048-r, č. 1020506/1/954584/2012/5048-r , všetky zo dňa 24. apríla 2012, ktorými ţalovaný
ust. § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o správe daní alebo zákon č. 511/1992 Zb.) potvrdil dodatočné platobné výmery Daňového úradu Trenčín č. 645/231/127943/11/Kal, č. 645/231/127948/11/Kal, č. 645/231/127959/11/Kal, č. 645/231/127961/11/Kal, všetky zo dňa
piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku sa povaţuje tvrdenie ţalobcu, ţe rozhodnutím a postupom správneho orgánu bol ukrátený na svojich právach (§ 247 ods. 1 O.s.p.) konštatoval, ţe ţalobca v ţalobe takéto tvrdenie neuviedol a jeho námietky týkajúce sa nedostatočne zisteného skutkového stavu, nesprávneho právneho posúdenia ako aj vád, 3 6Sžf/129-132/2013 6Sžf/65/2014 ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia, majú len charakter všeobecného tvrdenia. Ďalej konštatoval, ţe správca dane v súvislosti s právnou úpravou
1 zákona o DPH posudzoval vznik daňovej povinnosti na strane spoločnosti POPRSKA, s.r.o., avšak daňové orgány netvrdili, ţe na strane ţalobcu bola povinnosť preukázať vznik daňovej povinnosti jeho dodávateľa. Neprihliadol na námietku ţalobcu, ţe zistený skutkový stav, z ktorého vychádzali napadnuté rozhodnutia sú v rozpore s obsahom spisov. Vyhlásenia ţalobcu, ţe daňové orgány nepostupovali, tak aby ho ochránili pred nezákonnými praktikami podnikateľov, nepovaţoval za spôsobilé na zrušenie napadnutých rozhodnutí. Taktieţ sa nestotoţnil s názorom ţalobcu, ţe daňové orgány pri hodnotení dôkazov nepostupovali
3 a 6 zákona o správe daní a poplatkov, keď z pripojeného administratívneho spisu je zrejmé ţe správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, jednotlivé dôkazy hodnotil samostatne i v ich vzájomnej súvislosti a prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Mal za to, ţe daňová kontrola bola u ţalobcu vykonaná v súlade s § 15 zákona o správe daní a poplatkov a riadne ukončená protokolom vrátane jeho dodatku č. 1.
názoru krajského súdu dôvody uvádzané ţalobcom nepreukázali, ţe ide o nezákonne získaný dôkaz, na základe ktorého by boli napadnuté rozhodnutia vydané v rozpore so zákonom. Poukázal na to, ţe v priebehu kontroly ţalobca mal moţnosť vyjadrovať sa k zisteným skutočnostiam ako aj vyjadriť sa k protokolu a zúčastniť sa jeho prerokovania v zmysle § 15 ods. 5, 10 zákona a ţalobca aj vyuţil svoje procesné práva. Konštatoval, ţe skutočnosť, ţe dôkazy neboli hodnotené správcom dane a ţalovaným v súlade s názorom ţalobcu, nie je dôvod na zrušenie napadnutých rozhodnutí. Ďalej konštatoval, ţe pokiaľ si ţalobca uplatnil nárok na odpočítanie dane, musel preukázať svoj nárok, pretoţe listinné dôkazy, za aké sa povaţujú faktúry od dodávateľa, samé osebe nie sú bez ďalšieho preukazovania dôkazom o tom, ţe zdaniteľný obchod bol medzi účastníkmi aj reálne uskutočnený, s poukazom na to, ţe nesplnenie hmotnoprávnych podmienok nie je moţné odpustiť a zákonodarca poţaduje vzhľadom na ľahkú zneuţiteľnosť DPH, aby platiteľ, ktorý si nárok na odpočet uplatňuje, aby preukázal existenciu podmienok uvedených v § 49 ods. 1,2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH. Krajský súd uviedol, ţe ţalobca neidentifikoval dodávateľa, resp. osobu, ktorá za dodávateľa vystupovala, od ktorej nakupoval tovar a platil za dodaný tovar a sluţby v hotovosti, konateľka dodávateľskej spoločnosti rozhodne poprela, ţe za dodávateľa vystupovala, uzatvárala obchody, vystavila faktúry a podpisovala ďalšie listiny súvisiace s deklarovanými obchodmi. Poukázal na to, ţe ţalobca pri uzatváraní obchodov 4 6Sžf/129-132/2013 6Sžf/65/2014 so spoločnosťou POPRSKA, s.r.o. sa nesprával ako podnikateľ dostatočne obozretne a tým sa dostal do rizika, ţe nevedel preukázať zákonné podmienky pre uplatnený nárok na odpočet DPH, ako aj ţe dodávateľ POPRSKA, s.r.o., bol v novembri 2009 zrušený, pričom ţalobca uplatňoval nárok na odpočet DPH aj za november 2009. K námietke ţalobcu, aby správca dane skúmal aj účet dodávateľskej spoločnosti, ktorý má vedený v príslušnej banke, krajský súd nezistil dôvod, aby sa správca dane zaoberal účtom dodávateľa, keďţe za tovar ţalobca platil v hotovosti, o čom predloţil výdavkový pokladničný doklad. Krajský súd nepovaţoval za dôvodnú ani námietku ţalobcu, ţe správca dane nedoplnil dokazovanie a nevypočul konkrétneho veterinára, ktorý mal vykonávať kontrolu v jeho spoločnosti, keďţe výpoveď veterinára nemôţe dať odpoveď na otázku, či tovar bol ţalobcovi dodaný práve spoločnosťou POPRSKA, s.r.o., povaţujúc takéto úkony za nadbytočné, nemajúce vplyv na posúdenie nároku ţalobcu na odpočet DPH. Nesúhlasil tieţ s námietkou ţalobcu, ţe správca dane vyhľadával len dôkazy týkajúce sa spoločnosti POPRSKA, s.r.o., pričom sám uzatvoril rad ďalších obchodov, o čom svedčí cca. 4000 dodávateľských faktúr. Uviedol, ţe správca dane vedie daňovú kontrolu a dokazovanie v zmysle §§ 15 a 29 ods. 1 zákona o správe daní a poplatkov, a preto pokiaľ mal správca dane poznatky o spoločnosti POPRSKA, s.r.o. a zameral dokazovanie na uzatvárané obchody práve s touto spoločnosťou, nejde o nezákonný postup správneho orgánu, ktorý by odôvodňoval zrušenie napadnutých rozhodnutí. Krajský súd dospel k záveru, ţe ţalovaný ako aj správca dane dostatočne zistili skutkový stav, zabezpečili potrebné podklady, ktoré správne vyhodnotili a vyvodili správny záver, s ktorým sa krajský súd stotoţnil a v podrobnostiach naň poukázal. Majúc za to, ţe ţalovaný rozhodol v súlade so zákonom, ţalobu ako nedôvodnú zamietol
1 O.s.p.. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol
1 O.s.p.. Ţalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania, keďţe v konaní nebol úspešný. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca. Ţiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe preskúmavané rozhodnutia ţalovaného zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. Napadnuté rozhodnutie krajského súdu ako aj rozhodnutia ţalovaného povaţoval za nezákonné, nakoľko sa neriadili 5 6Sžf/129-132/2013 6Sžf/65/2014 smernicou Rady č. 2006/112/ES o spoločnom systému dane z pridanej hodnoty a vec nesprávne právne posúdili. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania. V dôvodoch odvolania namietal, ţe rozhodnutie krajského súdu je v rozpore s judikatúrou ES, smernicou Rady 2006/112/ES z 11. decembra 2006, ktorá platí aj pre Slovenskú republiku a
ktorej princípom je - „odpočítanie DPH v zásade nemôţe byť zamietnuté z dôvodu nezákonnosti, ktorých sa dopustil vystaviteľ faktúry“. Vytýkal krajskému súdu, ako aj správcovi dane ţe bezdôvodne neprihliadli na jeho tvrdenia a argumenty uvádzané v ţalobe. Namietal, ţe správny orgán úplne bezdôvodne nebral do úvahy ani jeden dôkaz, ktorý preukazoval, ţe navrhovateľ mal riadny nárok na odpočet DPH, a súd jeho argumenty ani návrhy na doplnenie dokazovania nevzal do úvahy. Zopakoval svoje tvrdenie, ţe je výrobcom produktov potravín zo sóje a sóju, ktorú kúpil od spoločnosti Poprska, s.r.o. aj riadne zaplatil a pouţil na výrobu potravín, ktorú skutočnosť správnemu orgánu oznámil a je to preukázané v daňových dokladoch predloţených ku kontrole. Namietal, ţe tým, ţe správny orgán tento dôkaz nepovaţoval za dôleţitý, poškodil práva navrhovateľa na spravodlivé konanie a zákonný postup. Tieţ namietal, ţe aj súd uvedený argument účelovo prehliadol, pričom táto informácia je podstatná, odvolávajúc sa na právnu úpravu ustanovenú v § 19 zákona o DPH č. 222/2004 Z. z. Taktieţ nesúhlasil s argumentáciou súdu prvého stupňa týkajúcou sa uskutočnenia predmetného obchodu. Poukazom na to, ţe základný princíp fungovania DPH je v tom, ţe platiteľ DPH musí byť plne zbavený ťarchy DPH zaplatenej v cene prijatého tovaru určeného na uskutočňovanie zdaniteľných obchodov, uviedol, ţe skutočnosť, ţe dodávateľ tovarov spoločnosť Poprska s.r.o. nepodávala daňové priznanie a neodviedla štátu DPH, čo vlastne nevedel, lebo daňový úrad o tom nepredloţil dôkaz, nie je relevantný dôkaz o tom, ţe dané obchody navrhovateľa a dodávateľa Poprska s.r.o. neprebehli. Vyslovil názor, ţe krajský súd nesprávne vyloţil pri svojom rozhodovaní ustanovenie § 49 a 51 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH a nevzal do úvahy fakty, ktoré na pojednávaní prezentoval, resp. zopakoval uţ uvedené pri daňovej kontrole, keďţe od počiatku navrhovateľ tvrdil, ţe kúpenú sóju od spoločnosti Poprska, s.r.o. pouţil na výrobu svojich potravinových výrobkov. Mal za to, ţe nie je moţné, aby si štátne orgány a súd vykladali zákon o DPH tak, ţe navrhovateľ ako odberateľ tovaru je povinný dokazovať existenciu daného obchodu iba a jedine takým spôsobom, ţe mu tento obchod musí potvrdiť iba a jedine štatutár dodávateľa, keď to zákon nevyţaduje. Dal do pozornosti časť svojho podania na krajský súd, v ktorom 6 6Sžf/129-132/2013 6Sžf/65/2014 sa zaoberal priamo jednotlivými spôsobmi nesprávneho hodnotenia dôkazov správnym orgánom. Záverom uviedol, ţe v súlade s platnou judikatúrou nemôţe mu byť na ťarchu skutočnosť, ţe jeho obchodný partner si neplní svoje zákonné povinnosti a nemoţno preto označiť jeho konanie a podnikanie ako neobozretné, poukazom na to, ţe nemá právne ani finančné moţnosti si svojho obchodného partnera preverovať v oblasti platenia DPH, zamestnaneckých a iných zmluvných vzťahov. Ţalobca dal do pozornosti Tlačové komuniké Súdneho dvora EÚ č. 85/12 z 21. júna 2012, ktoré priloţil v prílohe odvolania. Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu ţalobcu navrhoval, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil, pretoţe vec bola posúdená správne po skutkovej ako aj právnej stránke. V dôvodoch vyjadrenia sa ţalovaný nestotoţnil s odvolacími námietkami ţalobcu. Poukázal na to, ţe ţalobca v odvolaní uvádza k meritu veci v podstate tie isté námietky, ktoré boli predmetom súdneho konania krajského súdu. Uviedol, ţe sa naďalej pridrţiava dôvodov a trvá na svojich záveroch uvedených v preskúmavaných rozhodnutiach a vo vyjadrení k ţalobe zo dňa 7. novembra 2012. Povaţoval napadnuté preskúmavané rozhodnutia ţalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutia správcu dane vydané v súlade s právnymi predpismi. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní ţalobcu (§ 246c ods. 1 veta prvá v spojení s ust. § 212 ods. 1 O.s.p.) postupom
ust. § 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2), a dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné. Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého stupňa zamietol ţaloby, ktorými sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutí ţalovaného správneho orgánu a následne ich zrušenia v spojení s rozhodnutiami prvostupňového správneho orgánu a vrátenia veci ţalovanému 7 6Sžf/129-132/2013 6Sžf/65/2014 na ďalšie konanie. Preskúmavanými rozhodnutiami ţalovaný potvrdil rozhodnutia - dodatočné platobné výmery prvostupňového správneho orgánu - Daňového úradu Trenčín, ktorými bol ţalobcovi vyrobený rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 948,48 € za zdaňovacie obdobie august 2009, v sume 950,00 € za zdaňovacie obdobie september 2009, v sume 1.900,00 € za zdaňovacie obdobie október 2009 a v sume 2.851,90 € za zdaňovacie obdobie november 2009. Odvolací súd v rozsahu odvolacích dôvodov preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu v spojení s rozhodnutiami správneho orgánu prvého stupňa a konania im prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v ţalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutých rozhodnutí ţalovaného správneho orgánu. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci sú rozhodnutia a postup ţalovaného správneho orgánu, ktorými ţalovaný rozhodoval s konečnou platnosťou o vyrobení ţalobcovi rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia august aţ november 2009 v zmysle ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. postupom
ustanovení zákona o správe daní a poplatkov. Senát odvolacieho súd dáva do pozornosti, ţe úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (§§ 247 a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadováţil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či obsahovalo zákonom predpísané náleţitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. 8 6Sžf/129-132/2013 6Sžf/65/2014 Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môţe vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.). V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v ţalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváţenie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia (§ 245 ods. 2 O.s.p.). Najvyšší súd v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého prvostupňového rozsudku, ktoré z tohto dôvodu neopakuje a súčasne na ne poukazuje. Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu predloţeného súdneho spisu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis, mal preukázané, ţe správca dane – Daňový úrad Trenčín, vykonal u ţalobcu za zdaňovacie obdobie januára - december 2009 kontrolu dane z pridanej hodnoty, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 645/320/88250/2011/Vask zo dňa 26. septembra 2011, ktorý bol prerokovaný a doručený dňa 7. decembra 2011. Na základe výsledkov zhrnutých do uvedeného protokolu o daňovej kontrole správca dane – Daňový úrad Trenčín vydal dodatočný platobný výmer č.645/231/127943/11/Kal dňa 15. decembra 2011, ktorým bol ţalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty
ust. § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2009 v sume 948,48 Eur. Na základe odvolania ţalobcu podaného proti uvedenému rozhodnutiu správcu dane ţalovaný svojím rozhodnutím zo dňa
ust. § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. vyrubený rozdiel dane z pridanej 9 6Sžf/129-132/2013 6Sžf/65/2014 hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2009 v sume 950,00 Eur. Na základe odvolania ţalobcu podaného proti uvedenému rozhodnutiu správcu dane ţalovaný svojím rozhodnutím zo dňa
ust. § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2009 v sume 1.900,00 Eur. Na základe odvolania ţalobcu podaného proti uvedenému rozhodnutiu správcu dane ţalovaný svojím rozhodnutím zo dňa
ust. § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2009 v sume 2.851,90 Eur. Na základe odvolania ţalobcu podaného proti uvedenému rozhodnutiu správcu dane ţalovaný svojím rozhodnutím zo dňa 24. apríla 2012, č. 1020506/1/954584/2012/5048-r (rozhodnutie napadnuté ţalobou) potvrdil rozhodnutie správcu dane. Ţalovaný v odôvodneniach preskúmavaných rozhodnutí vyslovil záver, ţe správca dane pri výkone daňovej kontroly postupoval v zmysle platných právnych predpisov, vo veci zistil náleţite skutkový stav a zo skutkových okolností vyvodil správny právny záver, s ktorým sa stotoţnil. Zákonnosť vyššie uvedených rozhodnutí ţalovaného je predmetom súdneho prieskumu
druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, upravujúcej správne súdnictvo. Odvolací súd v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutí daňových orgánov oboch stupňov v rozsahu ţalobných a odvolacích dôvodov posudzoval, či ţalovaný pri rozhodovaní v danej veci vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a rozhodol v súlade s vtedy účinným zákonom o správe daní a poplatkov ako aj v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. 10 6Sžf/129-132/2013 6Sžf/65/2014
názoru odvolacieho súdu medzi účastníkmi konania v danej veci ostala spornou otázka, či správca dane, ako aj ţalovaný vydali vo veci zákonné rozhodnutie, či v dostatočnom rozsahu bolo vo veci vykonané dokazovanie, či nedošlo k porušeniu zásady úzkej súčinnosti a či v súlade s príslušnou právnou úpravou posudzovali reálne uskutočnenie zdaniteľných plnení. Odvolací súd zdôrazňuje, ţe účelom daňovej kontroly a daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov resp. daňový poriadok preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďţe ide o fiškálne záujmy štátu, zákon o správe daní a poplatkov, resp. v súčasnosti daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Zákonodarca v právnej norme § 2 zákona o správe daní ustanovuje základné zásady daňového konania tak, že v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní ( ods.1). Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň (ods. 2). Správca dane hodnotí dôkazy
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo (ods. 3). Daňové konanie je neverejné okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje(ods. 4). Správca dane je povinný začať daňové konanie aj na vlastný podnet vždy, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj v prípade, že daňový subjekt v tomto smere nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti (ods. 5). Pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane (ods. 6). Všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva 11 6Sžf/129-132/2013 6Sžf/65/2014 a povinnosti (ods. 7). Právom i povinnosťou všetkých daňových subjektov je úzko spolupracovať so správcom dane v daňovom konaní (ods. 8).
ust. § 29 ods. 1, 2, 4, 8 zákona č. 511/1992 Zb., dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie. Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.
ust. § 15 ods. 1,5,6,10,12,13,16 zákona č. 511/1992 Zb. daňovou kontrolou sa zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje; pri správe daní vykonávanej daňovým úradom alebo colným úradom daňovú kontrolu vykonáva zamestnanec správcu dane
j) prvého alebo druhého bodu na základe poverenia miestne príslušného správcu dane. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu
tohto zákona alebo osobitného predpisu. Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu
osobitného zákona, alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu
osobitného zákona, alebo kontrola použitia tovaru oslobodeného od dane
osobitných zákonov. 12 6Sžf/129-132/2013 6Sžf/65/2014 Daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo
odseku 10 druhej vety,
odseku 10 druhej vety,
pomôcok vyhotoví zamestnanec správcu dane protokol, ktorý doručí
alebo § 17a kontrolovanému daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie; vo výzve určí dátum prerokovania protokolu, pričom prerokovanie protokolu sa môže uskutočniť až po uplynutí lehoty na vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k tomuto protokolu. Kontrolovaný daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť k protokolu najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa kontrolovaný daňový 13 6Sžf/129-132/2013 6Sžf/65/2014 subjekt písomne vzdá práva na vyjadrenie k protokolu alebo požiada správcu dane o prerokovanie protokolu v lehote kratšej, ako je určená vo výzve na prerokovanie protokolu, môže zamestnanec správcu dane na požiadanie kontrolovaného daňového subjektu prerokovať protokol aj v kratšej lehote. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt v deň určený vo výzve nemôže zúčastniť na prerokovaní protokolu, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane je oprávnený na základe písomného vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu alebo z vlastného podnetu v protokole opraviť chyby a iné nesprávnosti najneskôr v deň jeho prerokovania s kontrolovaným daňovým subjektom alebo s jeho zástupcom. Vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k protokolu
druhej vety vrátane jeho vyhodnotenia správcom dane správca dane zaznamená v dodatku k protokolu. Dodatok k protokolu je súčasťou protokolu. Po prerokovaní protokolu protokol podpisuje kontrolovaný daňový subjekt alebo jeho zástupca a zamestnanec správcu dane. Odmietnutie podpisu kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom zamestnanec správcu dane v protokole zaznamená spolu s dôvodom odmietnutia, ak je mu známy. Jedno vyhotovenie protokolu odovzdá zamestnanec správcu dane kontrolovanému daňovému subjektu alebo jeho zástupcovi. Deň prerokovania protokolu sa považuje za deň jeho doručenia. Ak kontrolovaný daňový subjekt alebo jeho zástupca odmietne protokol podpísať alebo prevziať, alebo sa sám alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní protokolu v deň určený vo výzve, považuje sa za deň prerokovania a doručenia protokolu deň, ktorý je určený vo výzve na prerokovanie tohto protokolu. Daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Ustanovenia prvej časti a § 32, 34 a 41 sa primerane použijú aj na daňovú kontrolu.
ust. § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH účinného v rozhodnom čase, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy 14 6Sžf/129-132/2013 6Sžf/65/2014 je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru
1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
ust. § 49 ods. 1 zákona 222/2004 Z. z., právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
ust. § 49 ods. 2, písm. a/ zák. č. 222/2004 Z. z., platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou
odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané,
ust. § 51 ods. 1, písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. právo na odpočítanie dane
môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane
2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú
.
1 a ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“) účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi. Účtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na základe účtovných dokladov.
1 zákona o účtovníctve účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej situácii účtovnej jednotky. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu odvolacích a ţalobných dôvodov dospel k záveru, ţe správca dane v danom prípade postupoval v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci si zadováţil dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutí, v daňovom konaní postupoval v súčinnosti s daňovým subjektom – ţalobcom a vo veci rozhodol vecne a právne správne, z ktorých dôvodov ţalovaný správny orgán 15 6Sžf/129-132/2013 6Sžf/65/2014 rozhodnutia správcu dane potvrdil v súlade so zákonom, a preto boli splnené zákonné podmienky pre zamietnutie ţalôb súdom prvého stupňa.
1, veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa pouţijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.
1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje, ţe nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu s poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu povaţuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom. Vzhľadom k tomu, aby najvyšší súd v preskúmavanej veci nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe skutočnosti spolu s právnymi závermi krajského súdu, sa vo svojom odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. V preskúmavacom konaní mal odvolací súd preukázané, ţe ţalovaný i správca dane pri vydaní rozhodnutí nevychádzali len z daňových dokladov predloţených ţalobcom, ale najmä z výsledkov dokazovania, ktoré smerovalo k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či deklarované plnenia boli uskutočnené. Z predloţeného administratívneho spisu vyplýva, ţe daňové orgány oboch stupňov sa náleţite vecou zaoberali, vykonali vo veci dokazovanie v súčinnosti s daňovým subjektom – ţalobcom. Vychádzajúc zo skutkových zistení danej veci odvolací súd nesúhlasí s tvrdením ţalobcu, ţe vo veci daňové orgány oboch stupňov zamerali dokazovanie jednostranne v jeho neprospech a ţe vo veci nebol riadne zistený skutkový stav. 16 6Sžf/129-132/2013 6Sžf/65/2014
názoru odvolacieho súdu zhodne s názorom súdu prvého stupňa z výsledkov vykonaného dokazovania v daňovom konaní vypláva, ţe ţalobca spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti nepreukázal, ţe obchody, ním deklarované v daňových priznaniach za sledované zdaňovacie obdobia ( august aţ novembre 2009) na základe faktúr predloţených k daňovej kontrole, sa uskutočnili spôsobom ním tvrdeným, pričom preukázanie týchto skutočností zaťaţovalo dôkazným bremenom ţalobcu v zmysle § 29 ods.8 zákona č. 511/1992 Zb., keď ako dôkazy predloţil len faktúry a účtovnú evidenciu daňovníka. V tomto kontexte odvolací súd zdôrazňuje, ţe dôkazné bremeno leţí na daňovom subjekte – ţalobcovi, ktorý má preukázať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Na podporu uvedeného najvyšší súd poukazuje aj na rozsudok najvyššieho súdu vo veci sp. zn. 2Sţf/4/2009 z
ktorého nepovaţoval ţalobné námietky odôvodňujúce zrušenie napadnutých rozhodnutí ţalovaného. Odvolací súd zastáva zhodný názor ako súd prvého stupňa, ţe ţalobca v ţalobe náleţite neuviedol dôvody nezákonnosti napadnutých rozhodnutí ţalovaného, keď uviedol, ţe daňový úrad nepostupoval správne a zákonne, nakoľko nepostupoval v súlade s § 2 ods. 3, 6 zákona č. 511/1992 Zb. a s § 29 17 6Sžf/129-132/2013 6Sžf/65/2014 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb., keď nevykonal navrhované dôkazy napr. výsluch zamestnanca Štátnej veterinárnej správy, pretoţe samotné tvrdenie ţalobcu, ţe rozhodnutie správneho orgánu, ktoré v ţalobe napáda, je nezákonné, bez uvedenia konkrétnych dôvodov odôvodňujúcich nezákonnosť rozhodnutia, je nepostačujúce pre súdny prieskum v zmysle §§ 247 a nasl. O.s.p. (druhá hlava piatej časti Občianskeho súdneho poriadku upravujúca správne súdnictvo.) V danej súvislosti odvolací súd dáva súčasne ţalobcovi do pozornosti právnu úpravu ustanovenú v § 249 ods.1,2 O.s.p., v zmysle ktorej konanie sa začína na návrh, ktorý sa nazýva ţalobou; ţaloba musí okrem všeobecných náleţitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom ţalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí. Pokiaľ ţalobca v ţalobe tvrdil, ţe správcovi dane poskytol informácie o uskutočnení obchodov s predmetným dodávateľom a dal mu k dispozícií všetky faktúry dodávateľa, obsahujúce všetky údaje, pričom daňový úrad neskúmal ani to, či číslo účtu je pravé, či sú na ňom finančné prostriedky a operácie a nespýtal sa konateľky, či s týmto účtom disponuje, odvolací súd zastáva zhodný názor ako súd prvého stupňa, ţe daňové orgány sa argumentmi ţalobcu zaoberali a v dôvodoch rozhodnutí sa nimi náleţite vysporiadali. Taktieţ odvolací súd ako aj súd prvého stupňa nezistil dôvod, aby sa správca dane zaoberal účtom dodávateľa, keďţe za tovar ţalobca platil v hotovosti, o čom predloţil výdavkové pokladničné doklady. Pokiaľ ţalobca v ţalobe namietal, ţe správca dane nepostupoval v súlade s § 29 ods.2 zákona č. 511/1992 Zb., keď nevykonal navrhované dôkazy napr. výsluch zamestnanca Štátnej veterinárnej správy, ktorý mal vykonávať kontrolu v jeho spoločnosti, odvolací súd zhodne s názorom súdu prvého stupňa nepovaţoval za dôvodnú ani túto námietku ţalobcu, keďţe výpoveď veterinára nemôţe dať odpoveď na otázku, či tovar bol ţalobcovi dodaný práve spoločnosťou POPRSKA, s.r.o., povaţujúc takéto úkony tieţ za nadbytočné, nemajúce vplyv na posúdenie nároku ţalobcu na odpočet DPH. Odvolací súd taktieţ nemohol povaţovať za relevantné tvrdenia ţalobcu, ţe je výrobcom produktov potravín zo sóje a sóju, ktorú kúpil od spoločnosti POPRSKA, s.r.o., aj riadne zaplatil a pouţil na výrobu potravín, ktorú skutočnosť správnemu orgánu 18 6Sžf/129-132/2013 6Sžf/65/2014 oznámil a preukázal daňovými dokladmi predloţenými ku kontrole, namietajúc, ţe tým, ţe správny orgán tento dôkaz nepovaţoval za dôleţitý, poškodil jeho právo na spravodlivé konanie a zákonný postup, ako aj ţe súd uvedený argument účelovo prehliadol, povaţujúc túto informáciu za podstatnú, odvolávajúc sa na právnu úpravu ustanovenú v § 19 zákona o DPH č. 222/2004 Z. z.. Z postupu súdu prvého stupňa a ani z postupu daňových orgánov nevyplýva, ţe by uvedené tvrdenie ţalobcu odignorovali. Odvolací súd zastáva zhodný názor ako súd prvého stupňa ako aj ţalovaný, ţe samotné toto tvrdenie nie je moţné povaţovať za právne relevantné, pre splnenie zákonných podmienok ustanovených v § 49 v spojení s § 51 zákona o DPH, v zmysle ktorých pri odpočítaní dane musí daňový subjekt vedieť preukázať oprávnené uplatnenie odpočítania dane. Vychádzajúc zo skutkových zistení danej veci vyplývajúcich z administratívneho spisu ako aj z odôvodnení rozhodnutí daňových orgánov je zrejmé, ţe správca dane nespochybnil reálnosť uskutočnených zdaniteľných plnení v kontrolovanom zdaňovacom období, ale spochybnil len uskutočnenie zdaniteľných plnení spoločnosťou POPRSKA, s.r.o., keďže pre možnosť uplatnenia si odpočtu DPH zo zdaniteľných plnení nie je podstatné len ich reálne uskutočnenie a daňový doklad od dodávateľa, ale aby k uskutočneniu dodávky tovaru a služieb aj reálne došlo od dodávateľa, ktorý je ako dodávateľ uvedený na daňových dokladoch, čo však správca dane vykonaným dokazovaním žalobcovi spochybnil, resp. vyvrátil. V konaní bolo nepochybne preukázané, že dodávku tovarov dodávateľská spoločnosť (POPRSKA, s.r.o.) reálne uskutočniť nemohla. Odvolací súd zastáva zhodný názor ako súd prvého stupňa, ţe zo skutkových zistení danej veci je zrejmé, ţe ţalobca ako daňový subjekt nevedel preukázať, s akou osobou uzatváral predmetný obchod, ktorej meno ani nepoznal, mal evidované len jej číslo v mobilnom telefóne ako díler, ktoré napokon odmietol oznámiť správcovi dane, nezisťoval jej oprávnenie vystupovať v mene spoločnosti POPRSKA, s.r.o., ktoré okolnosti dôvodne podmienili pochybnosti správcu dane o faktickom uskutočnení predmetného obchodu, ktoré ţalobca predloţenými dokladmi ku kontrole nevyvrátil, keď nepredloţil také doklady (objednávky, dodacie a preberacie listy a pod.) ktoré by spôsobom vylučujúcich akékoľvek pochybnosti reálne uskutočnenie obchodu potvrdzovali. Z uvedených dôvodov ţalobcom namietané nezohľadnenie reálneho uskutočnenia zdaniteľných plnení taktiež ako argument pre zrušenie žalobou napadnutých rozhodnutí neobstojí. 19 6Sžf/129-132/2013 6Sžf/65/2014 Vzhľadom na uvedené aj
názoru odvolacieho súdu žalobca v danej veci nepostupoval v súlade so zákonom o DPH a neoprávnene si uplatnil zo sporných faktúr odpočet DPH za zdaňovacie obdobia august až november 2009. Odvolací súd v danej súvislosti dáva do pozornosti ţalobcu, ţe v zmysle § 29 ods. 8 zákona o správe daní skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane preukazuje daňový subjekt, správca dane navrhované dôkazy len vykonáva, pričom je na jeho úvahe, či vykoná aj ďalšie dôkazy daňovníkom navrhnuté resp. nenavrhnuté, a preto pokiaľ správca dane v danom prípade vykonal dôkazy na preukázanie podnikateľskej činnosti spoločnosti POPRSKA, s.r.o. postupoval v zmysle zákona o správe daní. Vzhľadom k uvedenému odvolací nepovaţoval námietky ţalobcu uvedené v jeho odvolaní za relevantné k vyhoveniu jeho odvolacieho návrhu a dospel k zhodnému záveru ako súd prvého stupňa, ţe správca dane ako aj ţalovaný vo veci vykonali dokazovanie v dostatočnom rozsahu, náleţite zistili skutkový stav veci, v daňovom konaní postupovali v súčinnosti so ţalobcom ako daňovým subjektom, skutkové zistenia vyhodnotili v súlade so zákonom, ktoré skutočnosti náleţite aj odôvodnili v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí. Odvolací súd z uvedených dôvodov dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa v preskúmavanej veci postupom v súlade s právnymi normami ustanovenými v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§§ 247 a nasl.) v rozsahu ţalobných dôvodov náleţite preskúmal zákonnosť rozhodnutí ţalovaného správneho orgánu a postup im predchádzajúci a v rámci toho aj zákonnosť rozhodnutí a postupu správcu dane a v odôvodnení napadnutého rozsudku sa vysporiadal s jednotlivými ţalobnými námietkami. Odvolací súd sa stotoţnil s názorom súdu prvého stupňa, ţe v preskúmavanej veci bolo relevantným spôsobom preukázané, ţe ţalobcovi za zdaňovacie obdobia august aţ november 2009 vznikla daňová povinnosť, pretoţe ţalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, ţe uskutočnenie zdaniteľných plnení deklarovaných v daňových priznaniach za predmetné zdaňovacie obdobia fakticky nastali, a preto daňové orgány oboch stupňov v preskúmavanej veci postupovali v súlade so zákonom, keď ţalobcovi ako platiteľovi dane za predmetné zdaňovacie obdobia určili daňovú povinnosť na základe daňovej kontroly vychádzajúc 20 6Sžf/129-132/2013 6Sžf/65/2014 z vyčíslenej dane ţalobcom v daňových priznaniach a dane vyčíslenej daňovým úradom z platieb vyplývajúcich z dôkazov vykonaných v daňovom konaní. Odvolací súd vychádzajúc zo skutkových zistení danej veci a právnych záverov uvedených vyššie napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne a právne správny
3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 246c ods.1 veta prvá O.s.p. a s § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil, stotoţniac sa v zásade aj s dôvodmi jeho rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), keď pri nedostatku relevantných ţalobných dôvodov pre zrušenie napadnutých rozhodnutí nezistil ani okolnosti, ku ktorým by musel prihliadať z úradnej povinnosti. Súd prvého stupňa uznesením č. k. 13S/137/2012-82 zo dňa 7. októbra 2013 uloţil ţalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 280 eur (70x4) v lehote 10 dní v zmysle poloţky č. 10 písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkov v znení neskorších predpisov. Proti uvedenému uzneseniu krajského súdu sa odvolal ţalobca. Navrhoval uvedené uznesenie krajského súdu zrušiť. V dôvodoch odvolania uviedol, ţe rozhodnutie krajského súdu je nezákonné a v rozpore s rozhodnutím o spojení veci do jedného konania. Tvrdil, ţe extenzívnym výkladom nie je moţné povaţovať jedno odvolanie za odvolanie voči štyrom rozsudkom a preto nevití dôvod, aby mu bola uloţená povinnosť platiť súdny poplatok za odvolanie voči štyrom rozhodnutiam, keď v skutočnosti súd sám spojil štyri návrhy.
1, písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je
sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.
1, písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo ţiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.
71/1992 Zb. sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo základu poplatku (ďalej len "percentná sadzba") alebo pevnou sumou. 21 6Sžf/129-132/2013 6Sžf/65/2014 Ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok
rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej. Poplatok za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku. Za konanie o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu súdu v konaní
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku sa platí poplatok
odseku 2.
71/1992 Zb. vo veciach poplatkov rozhoduje orgán, ktorý je oprávnený vykonať poplatkový úkon. Vo veciach poplatkov za konanie na odvolacom súde rozhoduje súd, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, ak o poplatku nerozhodol odvolací súd. Nesprávne rozhodnutie o poplatkovej povinnosti v odvolacom konaní zmení alebo zruší odvolací súd aj bez návrhu.
1, 4 zákona č. 71/1992 Zb. poplatok za podanie návrhu alebo ţiadosti, poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti v konkurznom konaní alebo reštrukturalizačnom konaní
osobitného predpisu a poplatok za konanie o dedičstve je splatný vznikom poplatkovej povinnosti. Ostatné poplatky sú splatné do troch dní po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa uloţila povinnosť zaplatiť poplatok, alebo ktorým sa schválil zmier.
poloţky č. 10 písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zákona č. 71/1992 Zb. sa vyberie súdny poplatok z návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe ţaloby, ak v písmenách
rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej (§ 6 ods. 2,3.). Zo spisového materiálu krajského súdu vyplýva, ţe ţalobca sa samostatnými ţalobami domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutí ţalovaného správneho orgánu, ktoré boli zapísané do registra súdu pod sp. zn. 13S 137 aţ 140/
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku) hospodárnosti a včasnosti vybavenia veci. Predmetom spojeného konania naďalej ostáva súdny prieskum štyroch rozhodnutí ţalovaného a teda aj predmetom poplatkovej povinnosti sú štyri návrhy (ţaloby) na preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správneho orgánu. Vzhľadom k uvedenému pokiaľ zákonodarca v sadzobníku súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zákona č. 71/1992 Zb. stanovuje súdny poplatok za konanie o ţalobe (poloţka 10 písm. a/) pevnou sumou 70 eur a
rovnakej sadzby sa vyberá súdny poplatok aj v odvolacom konaní vo veci samej, vznikla ţalobcovi ako odvolateľovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie v sume 280 eur (70x4), keďţe ţalobca podal odvolanie proti rozsudku krajského súdu v celom rozsahu, teda vyjadril svoju nespokojnosť so zamietnutím ţalôb súdom prvého stupňa smerujúcich proti štyrom rozhodnutiam ţalovaného správneho orgánu. Vychádzajúc z uvedeného pokiaľ teda ţalobca nezaplatil súdny poplatok za odvolanie splatný podaním odvolania, súd prvého stupňa postupoval správne a v súlade so zákonom, keď napadnutým uznesením zaviazal ţalobcu k povinnosti zaplatiť súdny poplatok v sume 280 eur (70x4). Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
3, veta druhá v spojení s § 246c ods. 1 a s § 219 ods.1,2 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s ust. § 246c ods.1, veta prvá O.s.p a s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. tak, ţe ţalobcovi náhradu trov tohto konania nepriznal, pretoţe v tomto konaní nebol úspešný. 23 6Sžf/129-132/2013 6Sžf/65/2014 Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 30. júla 2014 JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Ing. Dagmar Lojová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.