1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ako „OSP“) a § 142 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej OSP uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi 66 €, titulom zaplateného súdneho poplatku a na účet právneho zástupcu Advokátska kancelária JUDr. Šimon Meliš, s.r.o., Bratislava sumu 510,49 €, titulom náhrady trov právneho zastúpenia, všetko do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. 2 6Sži/15/2013 Krajský súd rozhodol opätovne po zrušení výroku o náhrade trov konania a vrátenia mu veci na ďalšie konanie rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sţi/23/2012, 6Sţi/2/2013 z
ktorého mal ozrejmiť „... z akého dôvodu ich (trovy konania – poznámka autora) za účelné nepovaţoval“. Dôvodil, ţe neuvedenie dôvodu, prečo krajský súd povaţuje ten-ktorý úkon za neúčelný (z rozhodnutia nie je zrejmé, či krajský súd povaţuje všetky nepriznané náhrady trov konania za neúčelné, nehospodárne a či má za nepreukázané ich vedenie k cieľu alebo či len niektoré povaţuje za neúčelné, niektoré za nehospodárne a niektoré za nevedúce k ţiadanému cieľu) má za následok nepreskúmateľnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a ďalším odvolacím dôvodom vzhliadol skutočnosť, ţe posúdenie ďalších nákladov za úkony právnej sluţby ako neúčelne a nehospodárne vynaloţených, je nesprávne. Následne sa vyjadril k účelnosti jednotlivým úkonov právnej sluţby, ktorých náhradu si uplatnil. Konkrétne dôvodil : - písomné podanie zo dňa 15.10.2011 (doplnenie plnej moci – poznámka odvolacieho súdu) nie je moţné povaţovať za neúčelné, keď bolo vykonané priamo na výzvu súdu - poradu s klientom dňa 5.4.2012 nie je moţné povaţovať za neúčelnú keďţe bolo potrebné prejednať so ţalobcom ďalší postup v konaní na tvrdenia ţalovaného, ako aj na skutkové a právne posúdenie ţaloby ţalovaným v podaní zo dňa 17.10.2011 - písomné podanie zo dňa 18.4.2012 (vyjadrenie sa žalobcu k písomnému podaniu žalovaného – poznámka odvolacieho súdu) nie je moţné povaţovať za neúčelné, keďţe bolo potrebné oboznámiť súd s dôvodmi nesúhlasu s tvrdeniami ţalovaného, ako aj s tým, v čom spočíva ich nesprávnosť a naopak, bolo tieţ potrebné uviesť primerané dôvody oprávnenosti nároku - písomné podanie zo dňa 7.6.2012 (odvolanie proti uzneseniu o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku – poznámka odvolacieho súdu) nie je moţné povaţovať za neúčelné, keďţe bez tohto úkonu by sa nedomohol svojho práva a o jeho návrhu by sa nemohlo meritórne rozhodnúť - poradu s klientom dňa 2.11.2012 nie je moţné povaţovať za neúčelnú, keďţe bolo potrebné prejednať všetky eventuality prichádzajúce do úvahy na pojednávaní dňa 4 6Sži/15/2013 8.11.2012, a to vzhľadom na dohodu, ţe sa vec prejednávala bez prítomnosti jeho právneho zástupcu, ktorý sa nemohol dostaviť na pojednávanie pre pracovnú zaneprázdnenosť spojenú so súkromnou vyťaţenosťou. Mal za to, ţe rozhodnutie o náhrade trov súdneho konanie je porušením práva na právnu pomoc, garantovaného čl. 37 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, práva na majetok
čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd a v dôsledku nedostatočného odôvodnenia aj porušením základného práva na spravodlivé konanie
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Rovnako pokiaľ ide o potrebu preukázania účelnosti a hospodárnosti trov konania povaţoval toto rozhodnutie za prekvapivé, pretoţe doterajšia prax súdov čo do rozhodovania nevyţaduje preukazovanie účelnosti a hospodárnosti trov konania upozorniac, ţe hospodárnosť a účelnosť trov konania je vecou voľnej úvahy súdu, avšak v ústavnom a zákonnom rámci bez vykonávania dokazovania k účelnosti a hospodárnosti a s dokazovaním len skutočného vykonania úkonov (v tejto súvislosti poukázal na uznesenie NS SR 3 Tdo 26/2012 zo dňa 17.10.2012). Ku konštatovaniu krajského súdu o potrebe vychádzať z obtiaţnosti preskúmavanej veci uviedol, ţe nie je zrejmé, či má krajský súd konanie za obtiaţne nad beţný rámec, za menej obtiaţne alebo za beţné dôvodiac ďalej, ţe s obtiaţnosťou aktuálne účinné právne predpisy nespájajú právne následky v podobe moţnosti zníţiť odmenu (ustanovenie § 13 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení neskorších predpisov bolo od 1.6.2009 zmenené). V tejto súvislosti ďalej uviedol, ţe prejednávaná vec nie je menej obtiaţna, čo je zrejmé aj zo samotného pojednávania, na ktorom sa ešte objasňoval skutkový stav a bolo potrebné posúdiť listiny ţalovaného, či sú alebo nie sú rozhodnutím zdôrazniac, ţe konanie nebolo začaté na základe formulárovej ţaloby. Záverom dôvodil skutočnosťou, ţe za nie nezanedbateľné pre rozhodnutie o náhrade trov súdneho konania povaţuje aj samotnú podstatu sporu, ktorá spočíva vo flagrantnom porušení právnych povinností obcou (mestskou časťou), a to pri realizovaní kontroly obce (mestskej časti) a pokiaľ má teda konanie viesť aj k výchove na zachovávanie zákonov (§ 1 OSP), je napadnuté rozhodnutie krajského súdu v rozpore s týmto účelom zákona. Ţalovaný sa k odvolaniu ţalobcu písomne nevyjadril. 5 6Sži/15/2013 Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP) a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu nie je dôvodné. Krajský súd rozhodol opätovne potom, ako bol jeho predchádzajúci rozsudok v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sţi/23/2012, 6Sţi/2/2013 z 30. januára 2013 zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Ako dôvod zrušenia najvyšší súd vzhliadol skutočnosť, ţe zdôvodnenie nepriznania ďalších trov právneho zastúpenia súdom prvého stupňa považuje za nepreskúmateľné, keďže z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa nie je zrejmé, za ktoré dva úkony právnej pomoci úspešnému žalobcovi priznáva náhradu trov právneho zastúpenia a za ktoré úkony právnej pomoci mu náhradu trov konania nepriznáva v dôsledku, že ich nepovažoval pri tomto konaní za účelne vynaložené náklady a taktiež neozrejmil z akého dôvodu ich za účelne vynaložené nepovažoval.
1 OSP, ak mal ţalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti ţalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Ak bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené z dôvodu
3, súd ţalobcovi prizná úplnú náhradu trov konania. Môţe tieţ rozhodnúť, ţe sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
1 vety prvej OSP, pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa pouţijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti.
1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie správnosti výroku súdu prvého stupňa, ktorým nepriznal ţalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia za všetky ním uplatnené úkony právnej sluţby. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, ţe súd 6 6Sži/15/2013 prvého stupňa priznal ţalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej sluţby, a to za prevzatie a prípravu zastúpenia a za písomné podanie ţaloby na súd spolu s reţijnými výdavkami a DPH a náhradu trov odvolacieho konania, ktorých priznanú výšku ţalobca v odvolaní nenamiatal (táto bola priznaná v plnej výške). Dôvodom nepriznania ostatných uplatnených nákladov právnej pomoci v rámci prvostupňového konania, ako uviedol súd prvého stupňa, bola skutočnosť, ţe ich nepovaţoval za účelne vynaloţené, konkrétne
názoru súdu prvého stupňa, ktorý vychádzal aj zo stupňa obtiaţnosti, ţalobca nepreukázal ich účelnosť, hospodárnosť, resp. nepreukázal, ţe vynaloţenie ďalších nákladov viedlo k poţadovanému cieľu. V správnom súdnictve má ţalobca v zmysle § 250k ods. 1 OSP právo na náhradu trov konania, ak bol v konaní úspešný, pričom z ustanovenia § 246c ods. 1 veta prvá OSP v spojení s § 142 ods. 1 OSP vyplýva, ţe sa ţalobcovi môţe priznať len náhrada účelne vynaloţených trov. Pri posudzovaní náhrady trov konania
2 OSP (v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) nepatrí náhrada trov právneho zastúpenia za úkony právnej sluţby, ktoré neboli vynaloţené účelne na uplatňovanie práva. V zmysle § 20 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o ţivnostenskom podnikaní (ţivnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, kaţdý má právo na poskytnutie právnych sluţieb a môţe o ne poţiadať ktoréhokoľvek advokáta. To však neznamená, ţe neúspešný účastník konania je povinný nahradiť všetky trovy predstavujúce odmenu advokáta. Napr. odmenu za úkon právnej sluţby ako je porada, či konzultácia s klientom moţno priznať v plnej výške, ak boli účelne vynaloţené v súvislosti s rozhodovaním vo veci samej. Trovy vynaloţené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaloţením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takému tvrdenému nároku. Účelnosť sa v zásade dá stotoţniť s nevyhnutnosťou alebo právnou moţnosťou vynaloţenia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaloţené povaţujú. Trovy potrebné na účelné vynaloţenie alebo ochranu práva sa však 7 6Sži/15/2013 nemôţu posudzovať ako celok a aj keď má účastník nárok na náhradu trov konania, pretoţe mal vo veci plný úspech, kaţdý úkon alebo kaţdé platenie trov treba posudzovať samostatne. Je zrejmé, ţe účelnosť vynaloţených nákladov je podmienkou ich priznania, pričom táto otázka nie je v zákone explicitne vyjadrená. Podmienkou je, ţe ide o výdavky potrebné na uplatňovanie či bránenie práv účastníka konania. Všeobecnému súdu prináleţí hodnotiť ako kritérium pre ich priznanie ich účelnosť, resp. nevyhnutnosť. Táto otázka je vecou úvahy súdu, ktorá však musí byť vţdy odôvodnená (pozri bližšie rozhodnutie ÚS SR sp. zn. III. ÚS 557/2011 z 13. decembra 2011). Práve vo vzťahu k účelnosti a nevyhnutnosti výdavkov smerujúci k uplatňovaniu či bráneniu práva v danej veci nedá Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“) inak ako súhlasiť s názorom krajského súdu, ţe ostatné uplatnené náklady právnej pomoci boli v danej veci vynaloţené neúčelne. V súvislosti s posúdením oprávnenosti uplatnených úkonov právnej sluţby, konkrétne vo vzťahu k písomnému podaniu z 15.10.2011 (vyjadrenie k moţnosti rozhodnutia bez nariadenia pojednávania), k porade s klientom (1
čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nemohlo byť rozhodnutím súdu o trovách konania vo vzťahu k ţalobcovi porušené nakoľko, ako bolo uţ uvedené vyššie trovy potrebné na účelné vynaloţenie alebo ochranu práva sa nemôţu posudzovať ako celok, ale treba, aby konajúci súd svojou úvahou, ktorá musí nájsť zhmotnenie v odôvodnení rozhodnutia posúdil kaţdý uplatnený úkon, s ohľadom na jeho účelnosť, samostatne. Najvyšší súd má za to, ţe krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia v súlade s právnym názorom najvyššieho súdu obsiahnutého v uznesení sp. zn. 6Sţi/23/2012, 6Sţi/2/2013 zo dňa 30. januára 2013 uviedol argumenty, pre ktoré ţalobcovi náhradu trov konania vo vyčíslenej výške nepriznal. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky z dôvodov zhora vedených napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave
3 veta druhá OSP a § 219 ods. l OSP potvrdil. 9 6Sži/15/2013 O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol
224 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP tak, ţe ţalobcovi vzhľadom na neúspech v odvolacom konaní právo na náhradu trov konania nepriznal. Najvyšší súd Slovenskej republiky konal v súlade s ustanovením § 250 ods. 4 OSP s Mestskou časťou Bratislava – Dúbravka, nakoľko
ustálenej súdnej praxe ţalovaným je správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni, aj keď rozhodnutie v druhom stupni (ktoré je napadnuté ţalobou) vydala osoba, ktorá stojí na jeho čele, v danom prípade starosta. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný. V Bratislave 30. júla 2014 JUDr. Jozef H a r g a š, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ing. Dagmar Lojová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.