← Slovensko

zákon o DPH

Najvyšší súd 6Sžf/80/2013 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a členiek senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Zdenky Reisenauerovej, v právnej veci ţalobcu: Z.O.GROUP s.r.o., IČO : 44 063 822, Švabinského 13, Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Miroslav Belica, Štefánikova trieda 79, Nitra, proti ţalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. I/222/19661-123190/2011/993415-r zo dňa

  1. novembra 2011, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 26/2012-33 zo dňa
  2. apríla 2013, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k 1S 26/2012-33 zo dňa
  3. apríla 2013, p o t v r d z u j e . Ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . O d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu ţalobcu o preskúmanie rozhodnutia ţalovaného č.: I/222/19661-123190/2011/993415-r zo dňa
  4. novembra
  5. Uvedeným rozhodnutím ţalovaný potvrdil dodatočný platobný výmer č. 604/230/144116/11/Mich zo dňa
  6. septembra 2011, ktorým Daňový úrad Bratislava V. vyrubil ţalobcovi podľa ust. § 44 2 6Sžf/80/2013 ods. 6 písm. b/ bod I. zákona č. 511/1992 Zb. rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2010 vo výške 24.897,11 Eur. Krajský súd v odôvodnení poukázal na to, ţe ţalobca ako daňový subjekt bol povinný správcovi dane preukázať, ţe zdaniteľné obchody tak, ako sú deklarované v podanom daňovom priznaní za kontrolované zdaňovacie obdobie prijal, čo v uvedenom prípade nebolo ţalobcom ako platiteľom v priebehu výkonu daňovej kontroly preukázané. Po preskúmaní predmetného rozhodnutia súd konštatoval, ţe neboli zistené ţiadne porušenia zásad daňového konania, pričom daňové orgány vykonali riadne dokazovanie a ţalovaný prihliadol na všetko, čo vyšlo v daňovom konaní najavo. Správne tieţ poukázal na judikatúru súdneho dvora, v súlade s ktorou aj rozhodol. Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, ţe námietky ţalobcu uvedené v ţalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia, a preto podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p. ţalobu zamietol. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie ţalovaný, domáhajúc sa, aby Najvyšší súd SR rozsudok krajského súdu v súlade s § 250ja ods. 3 OSP zmenil tak, ţe zruší rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec ţalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Namietal, ţe prvostupňový súd nesprávne právne posúdil vec, nakoľko z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, ţe prvostupňový súd sa stotoţnil s obsahom administratívneho spisu, pričom si osvojil tam zistený skutkový stav a právne závery a právne posúdenie veci. Ţalobca mál zato, ţe ţalovaný a ani prvostupňový súd sa ţiadnym spôsobom nevyporiadal s dôvodmi uvedenými v ţalobe a to, konkrétne porušením práva daňového subjektu garantovaného § 15 ods. 5 písm. e/ zákona NR SR, číslo 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len zák. č. 511/1992 Zb.), podľa ktorého má daňový subjekt počas daňovej kontroly okrem iných práv aj právo klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní. Z administratívneho spisu je zrejmé, ţe v konaní bolo vypočutých viacero osôb – všetky však bez prítomnosti ţalobcu, bez moţnosti konfrontácie, čo výrazne zúţilo právo daňového subjektu uplatniť svoj vplyv na výsledky dokazovania. Na podporu svojich tvrdení ţalobca uvádza Nález ústavného súdu SR sp. zn. : III ÚS 153/
  7. 3 6Sžf/80/2013 Uviedol, ţe prvostupňový súd v odôvodnení ďalej konštatuje, ţe z dôvodu, ţe ţalobca v priebehu výkonu daňovej kontroly nepreukázal oprávnenosť uplatneného práva na odpočítanie dane, správca dane v rámci kontroly vzal do úvahy výpovede svedkov, na strane druhej sa avšak súd opomenul vyporiadať s porušením práva daňového subjektu byť prítomný pri výsluchu a klásť takémuto dodávateľovi (svedkovi) otázky. Správca dane pri dokazovaní nemal postupovať tak, ţe vyuţije jednotlivé dôkazné prostriedky spôsobom, ţe navodí stav, v ktorom nie je potrebné vypočuť konkrétnu osobou ako svedka v konaní, nakoľko túto osobu vypočuje v inom, samostatnom konaní, pričom dotknutý daňový subjekt o takomto výsluchu neinformuje (ani nemusí nakoľko nie je účastníkom tohto konania) a v prejednávanom konaní vyuţije zápisnicu o tomto úkone ako listinný dôkaz. Takýmto svojím postupom odníme ţalobcovi jeho právo klásť svedkovi otázky a de facto teda moţnosť uplatniť svoj vplyv na priebeh a výsledok konania vyuţitím svojich procesných práv. Takto vykonané dokazovanie postráda atribúty zákonnosti. Voľná úvaha správneho orgánu pri voľbe vykonania dôkazov ho však nezbavuje povinnosti riadne zistiť skutkový stav a to minimálne v rozsahu potrebnom na vydanie rozhodnutia, o čom svedčí aj judikát Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7Sţ 124/01, 7Sţ 131-137/
  8. Adekvátnym dôkazným prostriedkom na objasnenie, či došlo k zakúpeniu stavebného materiálu, mal byť predovšetkým podrobný výsluch konateľov ţalobcu (kontrolovaný daňový subjekt), prípadne ďalších zamestnancov ţalobcu na okolnosti, kedy došlo k zakúpeniu tovaru a platbe. Podľa obsahu výsluch a jeho hodnotení v intenciách ust. § 2 ods. 3 zákona o správe daní a poplatkov bude treba zváţiť, či neprichádza do úvahy konfrontácia s predávajúcimi, u ktorých bolo vykonané miestne zisťovanie. Aţ po vykonaní dôkazov v naznačenom smere bude môcť správca dane zváţiť, či neprichádza do úvahy ďalšie dokazovanie. Ţalobca poukázal nato, ţe pri hodnotení dôkazov ţalovaný ani súd prvého stupňa nebral do úvahy skutočnosť, ţe nadmernému odpočtu na jednej strane zodpovedá povinnosť daň zaplatiť na strane druhej. Práve z tohto dôvodu by bolo viac ako vhodné umoţniť ţalobcovi klásť svedkom otázky, resp. vykonať následne ich konfrontáciu o to viac, ţe všetci „svedkovia“ sú obvinení z ekonomickej kriminality. Napokon namietal, ţe ţalobca nepredloţil ţiadne doklady (účtovné, daňové) a to na základe negatívnej odpovede OČTK na súčinnosť daňového úradu. Konateľ ţalobcu bol počas priebehu celej kontroly vo väzbe (kolúznej) a teda nemohol v ţiadnom prípade 4 6Sžf/80/2013 predkladať v daňovom konaní poţadované doklady. Je pravda, tak ako to tvrdí aj súd prvého stupňa, ţe mohol tak urobiť prostredníctvom svojho obhajcu, ale skutkové okolnosti toto znemoţnili. V tejto súvislosti poukázal na to, ţe sa jedná o osobu podnikajúcu v obci Svätoplukovo v medzinárodnej nákladnej doprave (viac ako 50 ťahačov) a súčasne bol vo väzbe konateľ (syn) jeho matka i sestra, pričom jediný jeho otec bol na slobode, tento však počas trvania väzby zahynul pri dopravnej nehode. Obhajca reálne nemal šancu dostať sa do priestorov ţalobcu (sídlo v Bratislave), nehovoriac o tom , ţe OČTK zaistil účtovníctvo tak, ţe do zápisnice uviedli, ţe sa jedná napr. o zelený šanon s označením M.M. počet listov 395 ks – bez akejkoľvek inej špecifikácie. Na skutočnosť, ţe doklady ku kontrole nie sú kompletné poukazoval aj konateľ ţalobcu uţ počas výkonu kontroly a tieto vyjadrenia sú aj v spise. Za tohto stavu bolo nemoţné predloţiť poţadované doklady pre účel vykonávanej kontroly. Ţalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zastáva názor, ţe Krajský súd v Bratislave rozhodol správne, keď konštatoval, ţe neboli zistené ţiadne porušenia zásad daňového konania, pričom daňové orgány vykonali riadne dokazovanie a ţalovaný prihliadol na všetko, čo vyšlo v daňovom konaní najavo. Na základe uvedeného ţalovaný navrhol, aby Najvyšší súd SR rozsudok Krajského súdu v Bratislave ako vecne správny potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 211 a nasl. O.s.p.) a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu nie je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Najvyšší súd SR (ďalej aj „najvyšší súd“) z obsahu súdneho spisu ako aj z administratívneho spisu ţalovaného mal za preukázané, ţe ţalovaný rozhodnutím č. I/222/19661-123190/2011/993415-r zo dňa
  9. novembra 2011 potvrdil dodatočný platobný výmer č. 604/230/144116/11/Mich zo dňa
  10. septembra 2011, ktorým Daňový úrad Bratislava V. vyrubil ţalobcovi podľa ust. § 44 ods. 6 písm. b/ bod I. zákona č. 511/1992 Zb. rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2010 vo výške 24.897,11 5 6Sžf/80/2013 Eur. Správca dane na základe oznámenia o výkone daňovej kontroly č. 604/321/41426/2011/Cib zo dňa 31.3.2011 vykonal za zdaňovacie obdobie november 2010 u ţalobcu daňovú kontrolu. Daňová kontrola bola vykonávaná v rozsahu, ktorý bol nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa citovaného ustanovenia a podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. V priebehu výkonu daňovej kontroly správca dane zistil, ţe ţalobca za zdaňovacie obdobie november 2010 podal dňa
  11. septembra 2010 daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty, v ktorom deklaruje v riadku 21 odpočítanie dane za prijaté zdaniteľné obchody v celkovej sume 24.897,11 Eur. Ţalobca v priebehu výkonu daňovej kontroly nepredloţil ţiadne doklady, a preto ho správca dane vyzval výzvou č. 604/321/111240/2011/Cib zo dňa
  12. júna 2011 na predloţenie dokladov za zdaňovacie obdobia január, február, apríl aţ december
  13. Výzva bola doručená dňa
  14. júla
  15. Ţalobca napriek výzve správcu dane poţadované doklady na výkon kontroly nepredloţil a ani neoznámil správcovi dane dôvody ich nepredloţenia. Správca dane v procese dokazovania podľa § 32 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov listom č. 604/321/42690/2011/Cib zo dňa
  16. apríla 2011 poţiadal Prezídium PZ ÚBOK, Oddelenie finančnej polície (ďalej len OČTK) o zaslanie zaistených dokladov za zdaňovacie obdobia január, február, apríl aţ december
  17. Z odpovede správca dane zistil, ţe medzi zaistenými dokladmi sa doklady k prijatým zdaniteľným obchodom deklarovaných v podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie november 2010 nenachádzajú. Z dôvodu, ţe ţalobca v priebehu výkonu daňovej kontroly nepreukázal oprávnenosť uplatneného práva na odpočítanie dane vo výške 24 879,11 Eur, správca dane v rámci daňovej kontroly pri hodnotení dôkazov vyuţil doklady a písomnosti zo spisu ţalobcu a na jej výpovede svedkov, ktoré boli získané v rámci procesu dokazovania v priebehu výkonu daňových kontrol u daňového subjektu Autodoprava Marián Zorko, s.r.o. Správca dane vychádzal pri vydávaní predmetného rozhodnutia zo skutočností, ktoré boli zistené v rámci procesu dokazovania ako aj z výpovedí svedkov, ktoré sú zdokumentované: - v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 604/321/37488/2011/Cib zo dňa
  18. marca 2011, spísanej z výsluchu svedka T., ktorý poprel uskutočnenie zdaniteľných obchodov, 6 6Sžf/80/2013 - v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 604/321/41108/2011/Cib zo dňa
  19. marca 2011, spísanej z výsluchu svedka T., ktorý poprel uskutočnenie zdaniteľných obchodov, - v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 615/320/19004/2011/Kriz zo dňa
  20. mája 2011, spísanej s F., ktorý poprel uskutočnenie zdaniteľných obchodov, - v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 609/320/12756/2011/Raţ zo dňa
  21. marca 2011, spísanej Daňovým úradom Senec, s konateľkou spoločnosti MZ-REAL, s.r.o. K., ktorá poprela uskutočnenie zdaniteľných obchodov, - v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 609/320/12757/2011/Raţ zo dňa
  22. marca 2011 spísanej Daňovým úradom Senec s konateľkou spoločnosti MZ-REAL, s.r.o. K., ktorá poprela uskutočnenie zdaniteľných obchodov, - v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 827/320/14685/2011/Hus zo dňa
  23. marca 2011 spísanej Daňovým úradom Nitra II. s konateľom spoločnosti Penton s.r.o. s P., ktorý poprel uskutočnenie zdaniteľných obchodov, - v zápisnici o ústnom pojednávaní z výsluchu svedka č. 604/321/ 48824/2011/Cib zo dňa
  24. apríla 2011 s M., splnomocnenou zástupkyňou spoločnosti Autodoprava Marián Zorko, s.r.o. - v zápisnici o ústnom pojednávaní o výsluchu svedka č. 604/321/ 48825/2011/Cib zo dňa
  25. apríla 2011 s N., ktorá vypovedala u správcu dane ako bývalá splnomocnená zástupkyňa spoločnosti Z.O. Group s.r.o. - z písomnej svedeckej výpovede A., evidovanej pod číslom 321/10175/2011 zo dňa
  26. apríla 2011, ktorá poprela uskutočnenie zdaniteľných obchodov. Ďalej ţalovaný vychádzal zo svedeckých výpovedí konateľov spoločností, ktoré mali spolupracovať so spoločnosťami p. M. a p. M.. Správca dane vyhodnotil získané dôkazy v tom smere, ţe zdaniteľné obchody, z ktorých si ţalobca uplatnil právo na odpočítanie dane sa neuskutočnili, k dodaniu tovaru neprišlo, pretoţe v daných obchodných transakciách išlo len o fakturovanie zdaniteľných obchodov bez reálneho dodania. Správca dane pri hodnotení dôkazov vzal do úvahy okrem vyššie uvedených svedeckých výpovedí aj informácie z kontrolných zistení z daňových kontrol za ostatné obdobia roka 2010 a z doţiadaní iných daňových úradov, ktoré sa týkali obchodných transakcií medzi spoločnosťami Autodoprava Marián Zorko, s.r.o., SCE Trade, s.r.o., A.M.K. Trans s.r.o., MZ Real, spol. s r.o., Z.O. Group s.r.o., Fenox s.r.o., Mária Zorková Autodoprava s.r.o. a ďalších spoločnosti (zapojených v reťazových obchodných transakciách), ktoré 7 6Sžf/80/2013 sú uvedené v protokole o daňovej kontrole, ako aj v odôvodnení dodatočného platobného výmeru. Na základe uvedených skutočností správca dane uplatnené právo na odpočítanie dane v celkovej výške 24 897,11 Eur za zdaňovacie obdobie november 2010 ţalobcovi neuznal. V zmysle ust. § 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov správca dane hodnotí dôkazy podľa jeho úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. V zmysle ust. § 2 ods. 6 citovaného zákona pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vţdy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. Podľa § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti na ust. § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov právo na odpočítanie dane z tovarov a sluţieb vzniká platiteľovi v deň, keď pri tejto sluţbe vznikla daňová povinnosť, pričom daňová povinnosť vzniká dňom dodania sluţby. To znamená, ţe právo na odpočítanie dane si môţe daňový subjekt uplatniť v tom prípade, ak preukáţe, ţe došlo k dodaniu zdaniteľného obchodu a tento zdaniteľný obchod pouţije na účely svojho podnikania ako platiteľ. Preukázanie tejto skutočnosti je v zmysle ust. § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov povinnosťou daňového subjektu a jej splnenie podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov potom hodnotí daňový orgán. Podľa ust. § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Podľa platnej legislatívy platiteľ dane má nárok na odpočet dane iba vtedy, ak splnenie všetkých podmienok stanovených v zákone č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, preukáţe. Ţalobca bol povinný správcovi dane preukázať, ţe zdaniteľné obchody, tak ako sú deklarované v podanom daňovom priznaní za kontrolované zdaňovacie obdobie prijal, čo v uvedenom prípade aj podľa názoru najvyššieho súdu nebolo platiteľom (ţalobcom) v priebehu výkonu daňovej kontroly preukázané. 8 6Sžf/80/2013 Najvyšší súd SR v prvom rade konštatuje správnosť skutkových zistení krajským súdom a správne a podrobné vyvodenie dôvodov rozhodnutia krajského súdu, s ktorými sa odvolací súd stotoţňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a na doplnenie uvádza nasledovne : Ţalobca v odvolaní proti rozsudku krajského súdu namietal, ţe ţalovaný ani prvostupňový súd sa ţiadnym spôsobom nevyporiadali z dôvodmi uvedenými v ţalobe a to konkrétne porušením práva daňového subjektu garantovaného § 15 ods. 5 písm. e/ zákona NR SR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého má daňový subjekt počas daňovej kontroly, okrem iných práv aj právo klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní. Táto jeho námietka nie je opodstatnená, pretoţe z pohľadu daňového procesu sa sám ţalobca (p. M., ktorý bol konateľom spoločnosti Z.O.GROUP, s.r.o. – ţalobcu od
  27. apríla 2008 do
  28. mája 2012, od
  29. apríla 2012 aţ doteraz je zapísaný ako konateľ spoločnosti I. ukrátil o svoje právo konať v danej veci aj podľa odvolacieho súdu ospravedlnením nemôţe byť ani fakt, ţe ţalobca bol v čase daňovej kontroly vo výkone väzby, pretoţe tento mal moţnosť zvolenia si právneho zástupcu pre administratívne konanie, avšak toto právo v priebehu daňovej kontroly nevyuţil. K tvrdeniu ţalobcu, ktoré neuviedol ani v odvolaní a ani v podanej ţalobe a to, ţe daňový subjekt (ţalobca) nemohol klásť svedkom otázky, najvyšší súd uvádza, ţe konatelia dodávateľských spoločností v daňových konaniach konali ako účastníci daňového konania, ktoré vykonávali miestne príslušné daňové úrady. Svedkom môţe byť len osoba, ktorá v prejednávanej daňovej veci nie je v pozícii daňového subjektu. Daňové úrady, ktoré preverovali a zisťovali skutkový stav u dodávateľských spoločností, boli v daných prípadoch v postavení miestne príslušných správcov dane týchto spoločnosti a daňové subjekty (dodávatelia) boli v predmetných konaniach (v daňových kontrolách, resp. miestnych zisťovaniach) v postavení miestne príslušných daňových subjektov a nie v postavení svedkov. Ako svedok v danom prípade vypovedala len p. D. (osoba personálne prepojená s konateľom spoločnosti, ktorá vyhotovovala za ţalobcu faktúry a spracovávala mu aj účtovníctvo podľa jeho pokynu). Svedeckú výpoveď menovanej hodnotil správca dane vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi a pritom prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré vyšli v danom prípade najavo. Zo svedeckých výpovedí, ako aj z vyjadrení konateľov spoločnosti k činnosti spoločností, ktoré mali spolupracovať so spoločnosťami p. M. a p. M., aj najvyšší súd vyhodnotil získané dôkazy v tom smere, ţe 9 6Sžf/80/2013 zdaniteľné obchody, z ktorých si platiteľ uplatnil právo na odpočítanie dane, sa neuskutočnili, k dodaniu tovaru neprišlo, pretoţe v daných obchodných transakciách išlo len o fakturovanie zdaniteľných obchodov, bez reálneho dodania. Nie je opodstatnená námietka ani ţalobcu, ţe z dôvodu väzby nemohol v daňovom konaní prekladať poţadované doklady a to ani prostredníctvom svojho obhajcu, keďţe to znemoţnili skutkové okolnosti. Správca dane v priebehu výkonu daňovej kontroly poţiadal Ţiadosťou o doručenie úradnej písomnosti číslo 604/321/111242/2011/Cib zo dňa
  30. júna 2011, Ústav na výkon väzby Leopoldov o doručenie úradnej písomnosti – Výzvy na predloţenie dokladov č. 604/321/111240/2011Cib zo dňa
  31. júna 2011, štatutárnemu zástupcovi spoločnosti Z.O.GROUP, s.r.o. p. M.. Predmetná výzva bola menovanému doručená dňa
  32. júla
  33. I napriek doručenej výzve daňový subjekt poţadované doklady nepredloţil, ani ich predloţenie ţiadnym spôsobom nezabezpečil. Najvyšší súd SR zastáva názor, ţe ak mal alebo má daňový subjekt vedomosť o tom, kde sa všetky doklady spoločnosti nachádzali, či nachádzajú, mal moţnosť tieto doklady zabezpečiť a predloţiť ich správcovi dane prostredníctvom svojho právneho zástupcu, resp. tretej osoby, čo v danom prípade daňový subjekt neurobil. K tvrdeniu ţalobcu, ţe mu bolo odňaté právo vyplývajúce z ust. § 15 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a upozornil správny orgán, ţe bez súčinnosti OČTK nemôţe sám predloţiť doklady, ţalovaný uvádza, ţe správca dane v rámci výkonu daňovej kontroly konal v súčinnosti OČTK, čoho dôkazom je list správcu dane č. 604/321/42690/2011/Cib zo dňa
  34. apríla 2011 a odpoveď evidovanú pod č. ČVS: PPZ-327/BOK-ZA-2010, ktorej prílohu tvorili došlé a vyšlé faktúry za zdaňovacie obdobie január, február, máj, jún, júl, október, november, december 2010 a január a február
  35. Ţalobca i napriek tomu, ţe mu zamestnanci správcu dane umoţnili v priebehu ústneho pojednávania v priestoroch Ústavu na výkony väzby v Leopoldove, nahliadnuť do dokladov spoločnosti Z.O.GROUP, s.r.o., ktoré si správca dane zabezpečil v súčinnosti OČTK, nevyuţil svoje právo a súčinnosť pri zisťovaní skutkového stavu so správcom dane odmietol (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 604/321/140963/2011/Cib zo dňa
  36. augusta 2011), čo zdôvodnil tým, ţe: „bez svojho právneho zástupcu nebude nič podpisovať ani 10 6Sžf/80/2013 sa vyjadrovať, do dokladov nahliadať nebude“ a poţiadal o zavolanie stráţnika a z miestnosti, kde prebiehalo ústne pojednávanie, odišiel. K námietke ţalobcu, ţe „obhajca reálne nemal šancu dostať sa do priestorov ţalobcu, nehovoriac o tom, ţe OČTK zaistili účtovníctvo tak, ţe do zápisnici uviedli, ţe sa jedná napr. o zelený šanon s označením M.M. počet listov 395 ks – bez akejkoľvek špecifikácie“ najvyšší súd uvádza, ţe v danom prípade správca dane vykonával daňovú kontrolu v spoločnosti Z.O.GROUP, s.r.o. a nie u daňového subjektu M.M. a preto jeho tvrdenie povaţuje za neadekvátne. Aj podľa názoru najvyššieho súdu zo spisového materiálu vyplýva, ţe v priebehu výkonu daňovej kontroly správca dane neuprel ţalobcovi ţiadne právo vyplývajúce z ust. § 15 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov a zároveň správca dane vytvoril ţalobcovi dostatočný časový priestor na preukázanie skutočností, ktoré by mali vplyv na správne určenie dane, čo ţalobca nevyuţil, pretoţe v rámci daňovej kontroly pri zabezpečovaní dokladov nebol súčinný a poţadované doklady i napriek výzve správcu dane, nezabezpečil. Najvyšší súd SR s poukazom na závery uvedené vyššie povaţoval námietky ţalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci, preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave ako vecne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. a § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd SR podľa ust. § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s ust. § 246c veta prvá O.s.p. a s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, keď ţalobcovi, ktorý nemal úspech vo veci náhradu trov tohto konania nepriznal a ţalovanému v takomto konaní nárok na náhradu trov konania zo zákona neprináleţí. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
  37. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. 11 6Sžf/80/2013 V Bratislave
  38. júla 2014 JUDr. Jozef H a r g a š, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ing. Dagmar Lojová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.