← Slovensko

neunesenie dôkazného bremena

Obsah (11)§ 41§ 250i§ 15§ 49§ 51§ 71§ 6§ 7§ 29§ 250j§ 246c

Najvyšší súd 6Sžf/81/2013 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členov sená

ust. § 250j ods. 1 Občianskeho právneho poriadku (ďalej len O.s.p.), zamietol ţalobu, ktorou 2 6Sžf/81/2013 sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutí ţalovaného, č. 1020504/1/1030383/2012 zo dňa 11. júna 2012, ktorým ţalovaný

ust. § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov platný v rozhodnom čase (ďalej len zák. č. 511/1992 Zb. alebo zákon o správe daní) potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu v Nitre, pobočka nové Zámky č. 9412301/1/194512/2012 zo dňa

  1. februára 2012, ktorým bol ţalobcovi zníţený nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2010 zo sumy 8.109,06 eur na sumu 280,68 eur. Ţalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, ţe krajský súd po preskúmaní spisového materiálu a administratívneho spisu ţalovaného dospel k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie ţalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa bolo vecne správne. Krajský súd na základe predloţeného administratívneho spisu ţalovaného správneho orgánu mal preukázané, ţe správca dane Daňový úrad Nitra vykonal u ţalobcu daňovú kontrolu, o ktorej vyhotovil protokol č. 9412401/ODK8/709/2012/Há zo dňa
  2. januára 2012, pričom po prerokovaní protokolu správca dane začal vyrubovacie konanie; v rámci kontroly vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie zamerané na preverenie dodania tovaru kontrolovanému platiteľovi dane

faktúr č. 22/2010 zo dňa

  1. júla 2011, č. 25/2010 zo dňa
  2. augusta 2010 a č. 37/2010 zo dňa
  3. septembra 2010; správca dane výsledky svojho dokazovania zhodnotil dodatočným platobným výmerom, ktorým zníţil nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2010 zo sumy 8.109,06 eur na sumu 280,68 eur. Krajský súd poukázal na to, ţe pre splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočet DPH nepostačuje iba predloţenie dokladov - faktúr s predpísaným obsahom, pričom daňové doklady musia jednoznačne preukazovať prijatie zdaniteľného plnenia, skutočnosť, ţe zdaniteľné plnenie bolo prijaté od platiteľa DPH, ktorý fakturoval zdaniteľné plnenie a pokiaľ nie je preukázané, ţe tieto hmotnoprávne podmienky boli splnené, nepostačuje na vznik nároku na odpočet dane samotná existencia daňového dokladu, hoci by obsahoval všetky formálno- právne náleţitosti. Konštatoval, ţe inštitút daňovej kontroly a v rámci neho podrobná úprava práv a povinnosti daňového subjektu ako i správcu dane je v nadväznosti na ďalší procesný postup vyplývajúci z ustanovenia § 15 ods. 13 a § 44 zákona o správe daní koncipovaný tak, ţe v rámci daňovej kontroly sa vykonajú úkony totoţné s úkonmi vyrubovacieho konania

§ 41ods.

1,2 zákona o správe daní, s poukazom na to, ţe dokazovanie je procesným prostriedkom, ktorého zásady platia vo všetkých fázach správy daní, či uţ v rámci daňovej kontroly alebo v rámci daňového konania, pričom dôkazy vykonané v rámci daňovej kontroly 3 6Sžf/81/2013 zosumarizované v protokole o jej výsledku majú rovnakú dôkaznú silu ako dôkazy vykonané v rámci daňového konania. Krajský súd na základe predloţených listinných dôkazov dospel k záveru, ţe ţalovaný správny orgán sa v odvolacom konaní vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami ţalobcu, majúc za to, ţe v rámci vykonaného dokazovania nebolo preukázané, ţe ţalobca nadobudol fakturovaný tovar od obchodnej spoločnosti Section Production, s.r.o., pričom relevantné dôkazy zo strany ţalobcu na dodanie tohto tovaru od tejto spoločnosti neboli v konaní preukázané, s poukazom na to, ţe v zmysle § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. je povinnosťou daňového subjektu preukázať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane, pričom súd nezistil ţiadnu skutočnosť, ktorá by spôsobovala nezákonnosť postupu ţalovaného správneho orgánu ako aj prvostupňového správneho orgánu a taktieţ nezistil rozpor ich rozhodnutí s príslušnými zákonnými ustanoveniami, ktorými odôvodnili svoje rozhodnutia. Krajský súd rozhodovanie o náhrade trov konania odôvodnil v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p., ţalobcovi nepriznal náhradu trov konania z dôvodu jeho neúspechu v konaní. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca. Navrhoval, aby Najvyšší súd SR napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre zmenil tak, ţe rozhodnutie ţalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1020504/1/1030383/2012 zo dňa

  1. júna 2012 ako aj rozhodnutie Daňového úradu v Nitre - Nové Zámky číslo 9412301/1/194512/2012 zo dňa
  2. februára 2012 zrušil a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. Ţalobca odvolanie podal z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.. Z dôvodov odvolania vyplýva, ţe ţalobca poukazom na skutkové zistenia vyplývajúce z administratívneho spisu tvoriaceho súčasť súdneho spisu nesúhlasil s argumentáciou krajského súdu. Vo vzťahu k dôkaznému bremenu daňového subjektu v zmysle § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. vytýkal krajskému súdu, ţe sa náleţite nevyporiadal s jeho námietkami uvedenými v ţalobe a ţe nijakým spôsobom neuvádza prípadne, aké ďalšie dôkazy, ktoré by preukazovali jednoznačné prijatie plnenia ţalobcom od dodávateľa, by mali byť ním produkované. Ţalobca poukázal na skutkové zistenia týkajúce sa dodania tovaru, z ktorých vyplynulo, ţe potom ako ţalovaný nemohol preveriť dodanie materiálu od uvedených spoločností dodávateľovi ţalobcu a vyzval ţalobcu na ústnom pojednávaní dňa
  3. decembra 2011, keď spoločnosť uţ neexistovala, na predloţenie ďalších ničím nekonkretizovaných dôkazov. K tomu uviedol, ţe zadováţenie presahovalo reálnu moţno 4 6Sžf/81/2013 ţalobcu a v konečnom dôsledku správca dane ako aj ţalovaný poţadovali od ţalobcu preukázanie niečoho, čo sa vymyká sfére jeho vplyvu, a preto záver daňových orgánov a súdu o unesení dôkazného bremena ţalobcu presúvajú ako jeho dôkaznú povinnosť do abstraktnej nekonkrétnej a v podstate nesplniteľné polohy. Ţalobca namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutí daňových orgánov oboch stupňov ako aj krajského súdu, pretoţe z odôvodnení ich rozhodnutí nie je dostatočne zrejmé, aké okolnosti a dôvody viedli ţalovaného i krajský súd k záveru, ţe daňový subjekt Section Production, s.r.o. faktúry č. 22/2010, 25/2010 a 37/2010 vystavil, zaevidoval do evidencie DPH, avšak deklarovaný tovar nemohol dodať, pretoţe v čase dodania tovaru pre ţalobcu ako platiteľa dane technické podmienky na výrobu neboli splnené, poukazom tieţ na to, ţe toto konštatovanie nebolo v zápisnici bliţšie špecifikované, teda tieţ postráda preskúmateľnosť. Ďalej namietal, ţe záver správcu dane o tom, ţe uvedený daňový subjekt nemal v predmetnom období materiál potrebný ku kompletizácii výrobku, nebol ničím podloţený - predloţením skladových kariet zásob, ako napr. tovar na sklade, materiál na sklade a pod. a predloţením inventúrnych súpisov a inventarizačných zápisov a ani na základe miestneho šetrenia vo výrobných priestoroch daňového subjektu Section Production, s.r.o.. Poukazom na svedeckú výpoveď Richarda Szalaya splnomocneného zástupcu daňového subjektu Section Production, s.r.o. - dodávateľa oceľových laniek, ktorý jednoznačne potvrdil, ţe predmetný tovar bol schopný vyrobiť a mal na jeho výrobu materiálne aj technické vybavenie, vytýkal daňovému úradu, ţe sa nijak nevyporiadal s námietkami zástupcu ţalobcu vznesenými na pojednávaní dňa
  4. januára 2012 o nedostatočnom preukázaní skutkového stavu. Ţalobca nesúhlasil so záverom ţalovaného, keď materiálnu existenciu deklarovaných dodávok tovaru nespochybnil, ale spochybnil skutočnosť, ţe tento tovar bol kontrolovanému subjektu dodaný spoločnosťou Section Production, s.r.o.. Dôvodil, ţe ako kontrolovaný subjekt predloţil všetky relevantné zákonom poţadované doklady a to faktúry s podrobným popisom dodaného tovaru s preskúmateľným obsahom a aj svedecké výpovede potvrdili realizáciu plnenia zadokumentované v zápisniciach z jednotlivých ústnych pojednávaní, výkazy jázd motorových vozidiel a ďalšie. Poukazom na výsluch svedka Richarda Szalaya ţalobca uviedol, ţe predmetom sporu nie je existencia tovaru, jeho nákupu, ale nevyvrátené pochybností daňových orgánov o tom, ţe ţalobca skutočne prijal tovar od dodávateľa Section Production, s.r.o., deklarovaného v predloţených dokladoch. Vychádzajúc z § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. ţalobca vyslovil názor, ţe dôkazné bremeno znáša daňový subjekt len ku skutočnostiam, ktoré sám tvrdil, pričom dôkazné bremeno nie je moţné ponímať 5 6Sžf/81/2013 extenzívne a rozširovať ho aj na preukázanie nákupu tovaru v reťazci dodávateľov, keďţe v beţnom obchodnom styku nie je moţné poţadovať, aby odberateľ pri odbere tovaru skúmal od koho, na základe akého právneho titulu a ako jeho dodávateľ tovar nadobudol, Dôvodil, ţe poţiadavka správcu dane na predloţenie takých dokladov a preukázanie takých skutočností, na ktorých sa ţalobca sám nepodieľal, následne ich nadobudnutie vyhodnotím ţalovaným ako neunesenie dôkazného bremena, nie je moţné. Ţalobca vytýkal krajskému súdu, ţe si iba osvojil závery ţalovaného a v napadnutom rozsudku absentuje jeho presvedčivé odôvodnenie, ktorú skutočnosť povaţuje za závaţné procesné pochybenie spočívajúce v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia. Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu ţalobcu navrhoval, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil. Súhlasil s vysloveným právnym záverom krajského súdu. Uviedol, ţe sa v plnom rozsahu pridrţiava písomného vyjadrenia k ţalobe č.1100304/1/1171448/2012 zo dňa
  5. októbra 2012 vzhľadom k tomu, ţe odvolanie ţalobcu neobsahuje ţiadne nové skutočnosti ako tie, ku ktorým sa ţalovaný uţ vyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní ţalobcu (§ 246c ods. 1 veta prvá v spojení s ust. § 212 ods. 1 O.s.p.) postupom

ust. § 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2), a dospel k záveru, ţe odvolanie je dôvodné. Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého stupňa zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal zrušenia rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu a vrátenia veci mu na ďalšie konanie. Preskúmavaným rozhodnutím ţalovaný potvrdil rozhodnutie - dodatočný platobný výmer, prvostupňového správneho orgánu - Daňového úradu v Nitre- pobočka Nové zámky, ktorým bol ţalobcovi zníţený nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2010 zo sumy 8.109,06 eur na sumu 280,68 eur. Odvolací súd v rozsahu odvolacích dôvodov preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu v spojení s rozhodnutím správneho 6 6Sžf/81/2013 orgánu prvého stupňa a konanie im prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v ţalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup ţalovaného správneho orgánu, ktorým rozhodnutím ţalovaný rozhodoval s konečnou platnosťou o zníţení nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty ţalobcovi za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2010

právnej úpravy ustanovenej v zákone č. 222/2004 Z. z.. Najvyšší súd dáva do pozornosti, ţe úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu

piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o ţalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov §§ 247 a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadováţil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v ţalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).

§ 250iods.

1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môţe vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu predloţeného súdneho spisu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis, mal preukázané, ţe správca dane vykonal u ţalobcu za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2010 kontrolu dane z pridanej hodnoty, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 9412401/ODK8/709/2012/Há,Sh zo dňa 12. januára 2012, ktorý bol prerokovaný a doručený dňa 15. februára 2012. Na základe výsledkov zhrnutých do uvedeného protokolu o daňovej kontrole správca dane – Daňový úrad Nové Zámky vydal 7 6Sžf/81/2013 dodatočný platobný výmer č. 9412301/1/194512/2012 dňa 21. februára 2012, ktorým bol ţalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty

ust. § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. zníţený nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2010 zo sumy 8.109,06 eur na sumu 280,68 eur. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, ţe správca dane na základe vykonanej daňovej kontroly dospel k záveru, ţe kontrolovaný daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno, keď na výzvu správcu dane nepreukázal relevantné skutočnosti, ktoré by správca dane mohol akceptovať pri vyčíslení celkového rozdielu dane, a preto odpočítaním dane z tovaru vyfakturovaného spoločnosťou Section Production, s.r.o. v celkovej výške 7828,38 eur kontrolovaný platiteľ porušil ustanovenie § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., keďţe daňovou kontrolou nebolo preukázané, ţe dodávateľ Section Production, s.r.o. dodal kontrolovanému platiteľovi tovar, a teda nebolo preukázané, ţe mu vznikla daňová povinnosť. K námietke ţalobcu vo vzťahu k dôkaznej povinnosti uviedol, ţe správca dane nespochybnil materiálnu existenciu deklarovaných dodávok tohto tovaru, ale spochybňuje skutočnosť, ţe tento tovar bol kontrolovanému subjektu dodaný spoločnosťou Section Production, s.r.o.. Konštatoval, ţe listinné dôkazy, ktoré správca dane mal k dispozícii nepreukázali, ţe spoločnosť Section Production, s.r.o. mala v dispozícii tovar, ktorý fakturovala kontrolovanému platiteľovi dane, keďţe samotná existencia faktúr vystavených touto spoločnosťou nie je dôkazom toho, ţe dodanie tovaru sa uskutočnilo tak, ako je to uvedené na faktúrach, ako aj ţe samotný daňový doklad s predpísanými náleţitosťami účtovného dokladu a jeho riadne zaúčtovanie samé osebe nie sú dôkazom o tom, ţe nárok na odpočítanie dane bol uplatnený v súlade so zákonom, s poukazom na to, ţe účtovný doklad môţe byť takým dôkazom len vtedy, ak bol vystavený na základe reálneho plnenia, a preto predloţením dokladov daňový subjekt len tvrdí, ţe k určitému plneniu došlom, avšak musí byť schopný ho preukázať v skutočnosti, pričom správca dane nie je oprávnený určovať, akým spôsobom má daňový subjekt tieto skutočnosti preukázať. Na základe odvolania ţalobcu podaného proti uvedenému rozhodnutiu správcu dane ţalovaný svojím rozhodnutím zo dňa 11. júna 2012, č. 1020504/1/1030383/2012 (rozhodnutie napadnuté ţalobou) potvrdil rozhodnutie správcu dane. V odôvodnení rozhodnutia ţalovaný vyslovil záver, ţe správca dane pri výkone daňovej kontroly postupoval v zmysle platných právnych predpisov, zisťoval nezrovnalosti skutkového stavu s údajmi uvedenými v daňovom priznaní, pričom vychádzal z účtovných a daňových dokladov predloţených daňovým subjektom – ţalobcom, ako aj z vlastného šetrenia v zmysle ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH postupom

zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní. Tvrdenia správcu dane 8 6Sžf/81/2013 vyhodnotil ako majúce reálny podklad vo vykonanom dokazovaní a podloţené konkrétnymi dôkazmi. Uviedol, ţe vierohodnosť a pravdivosť tvrdení daňového subjektu bola v rámci vykonaného dokazovania spochybnená, pričom daňový subjekt tieto pochybnosti ţiadnym spôsobom neodstránil. Konštatoval, ţe závery správcu dane zodpovedajú zásadám logického myslenia a správneho uváţenia. Postup správcu dane pri neuznaní nároku na odpočítanie dane vyhodnotil ako postup, ktorý bol v súlade s platnými právnymi predpismi. Zákonnosť vyššie uvedeného rozhodnutia ţalovaného je predmetom súdneho prieskumu

druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, upravujúcej správne súdnictvo. Ďalej mal odvolací súd preukázané, ţe ţalobca ako daňový subjekt si v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil odpočet dane z nákupu tovaru od dodávateľa Section Production, s.r.o. na základe faktúr č. 22/2010 z

  1. júla 2010, č. 25/2010 z
  2. augusta 2010 a č. 37/2010 z
  3. septembra 2010 v celkovej výške 8.109,06 eur. V priebehu daňovej kontroly dôvodnosť uplatnenia odpočtu dane preukazoval uvedenými faktúrami, ktoré obsahovali podrobnú špecifikáciu predmetu a mnoţstva dodaného tovaru, dokladmi o zaplatení, svedeckými výpoveďami vodičov, ktorí prepravu, prevzatie a odovzdanie tovaru potvrdili, osvedčeniami motorových vozidiel, knihami jázd vozidiel, svedeckou výpoveďou Richarda Szalaya - administratívneho asistenta dodávateľa Section Production, s.r.o., ktorý potvrdil výrobu tovaru predávaného ţalobcovi. Odvolací súd z administratívneho spisu ţalovaného mal ďalej preukázané, ţe správca dane vykonal rozsiahle šetrenie prostredníctvom doţiadaní na príslušné daňové úrady dodávateľov a subdodávateľov ţalobcu za účelom preverenia uskutočnenia zdaniteľného plnenia. Zistil, ţe správca dane vykonal doţiadanie na Daňový úrad Štúrovo, ktorý vykonal šetrenie u dodávateľa kontrolovaného daňového subjektu – spoločnosti Section Production, s.r.o., vypočul konateľku Helenu Gaálovú, splnomocneného zástupcu Richarda Szalaya, so zisteniami, ţe uvedená dodávateľská spoločnosť komponenty konečného výrobku predávaného ţalobcovi – colné lanká a koncovky nakupovala od spoločnosti Ind.&Handelsond. Roffelsen BV Postbus 2, Helmond – Holansko a od spoločnosti Emal, s.r.o. Skalica ul. Svobodu 1223/37; Daňový úrad Štúrovo v odpovedi na doţiadanie uviedol, ţe pri kontrole zásob bolo zistené, ţe v čase dodania tovaru pre kontrolovaný daňový subjekt spoločnosť Section Production, s.r.o. nemala materiál potrebný ku kompletizácii, resp. k zhotoveniu výrobkov; splnomocnený zástupca spoločnosti Section Production, s.r.o. Richarda Szalaya predloţil správcovi dane zmluvu o zapoţičaní tovaru zo dňa
  4. januára 2010, v ktorej sa zmluvné strany – dodávateľ INVESTCAPITAL s.r.o. Bratislava a odberateľ 9 6Sžf/81/2013 - Section Production, s.r.o. dohodli, ţe INVESTCAPITAL s.r.o. zapoţičia materiál pre výrobu Tir laniek aţ do
  5. júna 2011; spoločnosť Section Production, s.r.o. dodanie zapoţičaného materiálu vo svojom účtovníctve nemala zaevidované. Správca dane vykonal doţiadanie na miestne príslušný daňový úrad spoločnosti INVESTCAPITAL s.r.o., ktorý po vykonaní šetrení skutkové zistenia oznámil správcovi dane, z ktorých vyplynulo, ţe v čase miestneho zisťovania na adrese spoločnosti Hviezdna 38, Bratislava spoločnosť na uvedenej adrese fyzicky nesídli, konateľka spoločnosti Margita Salayová sa k výsluch na základe predvolania nedostavovala a pri jej predvedení Obvodným oddelením PZ SR bolo zistené, ţe menovaná na uvedenej adrese nebýva a ani sa tam nezdrţuje, z ktorých dôvodov nebolo moţné preveriť skutočnosti poţadované v doţiadaní. Správca dane zaslal doţiadanie miestne príslušnému správcovi dane za účelom vypočutia svedka splnomocneného zástupcu spoločnosti INVESTCAPITAL s.r.o. Richarda Szalaya; z odpovede doţiadania vyplýva, ţe písomnosť, ktorou bol predvolaný svedok, sa vrátila správcovi dane s poznámkou „adresát neznámy“. Správca dane vykonal doţiadanie miestne príslušnému správcovi dane spoločnosti EMAL, s.r.o.; v rámci doţiadania bol vypočutý konateľ spoločnosti, ktorý zápisnične uviedol, ţe spoločnosť uskutočnila zdaniteľné obchody pre odberateľa na základe predmetných faktúr, DPH bola priznaná za zdaňovacie obdobie 09/2010, predloţil dodacie listy a uviedol, ţe prepravu si zabezpečoval odberateľ sám, kam bol tovar prepravený nevedel, ďalej uviedol, ţe spoločnosť EMAL, s.r.o. nedisponuje personálnym a materiálnym vybavením pre obchodovanie s daným typom tovaru, on je len sprostredkovateľom, zabezpečuje to sám osobne alebo telefonicky, tovar uvedený na faktúrach č. 2010/006 a 2010/007 nakúpil od firmy Extrém Slovakia, s.r.o. Skalica, doklady o tom nepredloţil ani dodatočne; spoločnosť EMAL, s.r.o. bola vymazaná z obchodného registra ku dňu
  6. októbra 2011 a následne boli z obchodného registra vymazané aj jej nástupnícke spoločnosti. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov preto zakotvuje oprávnenie daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďţe ide o fiškálne záujmy štátu, zákon o správe daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo daňovej povinnosti daňového subjektu. 10 6Sžf/81/2013 Zákonodarca v právnej norme § 2 zákona o správe daní ustanovuje základné zásady daňového konania tak, že v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní (ods.1). Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň (ods.2). Správca dane hodnotí dôkazy

svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo (ods.3). Daňové konanie je neverejné okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje(ods.4). Správca dane je povinný začať daňové konanie aj na vlastný podnet vždy, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj v prípade, že daňový subjekt v tomto smere nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti (ods.5). Pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane (ods.6). Všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti (ods.7). Právom i povinnosťou všetkých daňových subjektov je úzko spolupracovať so správcom dane v daňovom konaní (ods.8).

ust. § 29 ods. 1, 2, 4, 8 zákona č. 511/1992 Zb., dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie. Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo 11 6Sžf/81/2013 na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

§ 15ods.

1 zákona o správe daní, daňovou kontrolou zamestnanec správcu dane zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyţaduje. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu

tohto zákona alebo osobitného predpisu. Za daňovú kontrolu sa povaţuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu

osobitného zákona, alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu

osobitného zákona, alebo kontrola pouţitia tovaru oslobodeného od dane

osobitných zákonov.

§ 49ods.

1,2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. v platnom znení právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou

odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

§ 51ods.

1 písm. a/ zákona o DPH právo na odpočítanie dane

§ 49

môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane

§ 49ods.

2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú

§ 71

.

§ 6ods.

1 a ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“) účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi. Účtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na základe účtovných dokladov. 12 6Sžf/81/2013

§ 7ods.

1 zákona o účtovníctve účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej situácii účtovnej jednotky. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu odvolacích a ţalobných dôvodov dospel k záveru, ţe správca dane v danom prípade postupom v intenciách citovaných právnych noriem si vo veci nezadováţil dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, skutkové zistenia nedostatočne vyhodnotil a vo veci rozhodol predčasne, z ktorých dôvodov pokiaľ ţalovaný správny orgán rozhodnutie správcu dane potvrdil, nerozhodol v súlade so zákonom, a preto neboli splnené zákonné podmienky pre zamietnutie ţaloby súdom prvého stupňa. Vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu

názoru odvolacieho súdu vyplýva, ţe daňové orgány oboch stupňov síce predmetnej veci venovali veľkú pozornosť, keď vo veci vykonali rozsiahle dokazovanie a ţalovaný i správny orgán prvého stupňa pri vydaní rozhodnutí nevychádzali len z daňových dokladov predloţených ţalobcom, ale najmä z výsledkov rozsiahleho dokazovania, ktoré smerovalo k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či deklarované plnenia boli aj reálne uskutočnené.

názoru odvolacieho súdu však skutkové zitenia vyhodnotili nedostatočne, keď zistené rozpory v dodávke tovaru subdodávateľmi dodávateľa ţalobcu dostatočne nepreverili a následne dôkazným bremenom zaťaţili daňový subjekt povinnosťou preukázať, či jeho dodávateľ bol spôsobilý tovar, ktorý mu predal, schopný aj vyrobiť. Ţalobcovi ako daňovému subjektu zákon nedáva právne prostriedky na sledovanie výrobných a obstarávacích procesov svojich dodávateľov. Na základe skutkových zistení vyplývajúcich zo súdneho spisu (tvrdenia daňobvých orgánov) mal odvolací súd preukázané, ţe správca dane v predmetnom prípade materiálnu existenciu deklarovaných dodávok tovaru nespochybnil, ale spochybnil skutočnosť, ţe tento tovar bol kontrolovanému subjektu dodaný spoločnosťou Section Production, s.r.o.. Odpočítanie dane bolo teda spochybnené z dôvodu, ţe správca dane mal pochybnosti o tom, či toto deklarované plnenie, ktoré uviedla spoločnosť Section Production, s.r.o. vo faktúrach, reálne dodala po zistení, z ktorých vyvodil záver, ţe nemala komponetnty na výrobu tovaru dodaného ţalobcovi, a to vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania za účelom preverenia u jeho dodávateľov, keď zo skutkových zistení je zrejmé, ţe dodávateľ 13 6Sžf/81/2013 kontrolovaného daňového subjektu – spoločnosť Section Production, s.r.o., komponenty konečného výrobku predávaného ţalobcovi –colné lanká a koncovky nakupovala od spoločnosti Ind.&Handelsond. Roffelsen BV Postbus 2, Helmond – Holansko a od spoločnosti Emal, s.r.o. Skalica ul. Svobodu 1223/37 a zapoţičala na základe zmluvy o zapoţičaní tovaru zo dňa 4. januára 2010, ktorou sa zmluvné strany – dodávateľ INVESTCAPITAL s.r.o. Bratislava a odberateľ - Section Production, s.r.o. dohodli, ţe INVESTCAPITAL s.r.o. zapoţičia materiál pre výrobu Tir laniek aţ do 1. júna 2011, pričom spoločnosť Section Production, s.r.o. dodanie zapoţičaného materiálu vo svojom účtovníctve nemala zaevidované. Odvolací súd mal preukázané, ţe pri kaţdej faktúre sa nachádza podrobný súpis dodaného tovaru a sluţieb, dodanie tovaru potvrdzovali zástupca dodávateľa, svedkovia – vodiči, evidencia jázd motorových vozidiel, potvrdenia o platbách, účtovná evidencia ţalobcu, preto nemoţno hovoriť, ţe v danom prípade ide o situáciu, ţe by ţalobca disponoval iba faktúrou so všeobecným opisom zdaniteľného plnenia, ktoré by bolo nepreskúmateľné. Vzhľadom na takto zdokumentované plnenie vyvstáva otázka, v akom rozsahu by

správcu dane mal ţalobca zabezpečovať ešte dôkazy o existencii plnenia. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, ţe u správcu dane vznikli pochybnosti výlučne z dôvodu preverovania účtovnej evidencie dodávateľa ţalobcu a z dôvodu, ţe nebolo moţné preveriť účtovnú evidenciu u dodávateľov dodávateľa ţalobcu, na ktorú skutočnosť ţalobca ako daňový subjekt však nemá vplyv. Ţalobca ako daňový subjekt nemôţe predpokladať, ţe u určitých dodávateľov by mal nadštandardne zabezpečovať dôkazy o zdaniteľnom plnení pre prípad, ţe u týchto subjektov nebude evidencia riadne vedená. V skutočnosti ani nie je moţné, aby daňový subjekt sledoval a zabezpečoval evidenciu dodávok alebo sluţieb svojich dodávateľov a subdodávateľov, za ktorú nemôţe niesť ţiadnu zodpovednosť, okrem prípadov, ţe by vedel alebo mal vedieť, ţe v prípade dodávok ide o podvodné plnenia jeho dodávateľov alebo subdodávateľov.

názoru odvolacieho súdu v danej veci ţalovaný ako aj správca dane vychádzali z nesprávneho výkladu ust. § 29 ods.8 zákona č. 511/1992 Zb. o rozloţení dôkazného bremena, keďţe dôkazné bremeno daňového subjektu nie je moţné vnímať ako absolútne. V danej súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sţf/1/2011 zo dňa 15. marca 2011 a na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky 5 Afs 131/2004 zo dňa 25. marca 2005 (publ. Pod č. 599/2005, 14 6Sžf/81/2013 prístupné na www.nssoud.cz),

ktorého dôkazné bremeno sa nemoţno ponímať extenzívne a rozširovať ho na preukázanie všetkých resp. akýchkoľvek skutočností, teda i tých ohľadne ktorých takáto povinnosť stíha úplne iný subjekt. Vzhľadom na uvedené odvolací súd sa nestotoţnil so záverom ţalovaného, ako i krajského súdu o tom, ţe odvolateľ - ţalobca neuniesol dôkazné bremeno, pričom takýto záver je vyvodzovaný z toho, ţe ţalobca nepreukázal skutočnosti ohľadne samotného plnenia jeho dodávateľa a dodávateľov jeho dodávateľa, teda aj osôb, s ktorými ţalobca nebol v ţiadnom obchodnom vzťahu. Odvolací súd konštatuje, ţe rozsah dôkazného bremena daňového subjektu je určený právnou úpravou ustanovenou v právnej norme § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb., v zmysle ktorej právnej úpravy daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásenia vyúčtovaní. Správca dane a ţalovaný konštatovali, ţe ţalobca porušil ust. § 49 ods. 2 písm. a/ a § 51 ods. l písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, keď neuniesol dôkazné bremeno

§ 29ods.

8 zákona č. 511/1992 Zb., pretoţe nepreukázal reálnosť uskutočnenia zdaniteľného plnenia. Skutočnosti vymedzené v § 49 ods. 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Z uvedených ustanovení však nemoţno vyvodiť dôkazné bremeno ţalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov, a preto tieto skutočnosti nemôţu tvoriť dôkazné bremeno daňového subjektu a ani nemôţe z týchto skutočností daňový subjekt znášať dôkaznú núdzu. V danej súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených prípadoch C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Elektronics) a C-484/03 (Bond House), kde súdny dvor vyslovil, ţe nárok na odpočet nemôţe byť dotknutý skutočnosťou, ţe v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťaţená daňovým podvodom, o ktorom platiteľ nevie alebo nemôţe vedieť. Kaţdá transakcia musí byť posudzovaná sama osebe a charakter jednotlivých transakcií nemôţe byť zmenený predchádzajúcimi alebo následnými udalosťami. Z uvedených dôvodov odvolací súd preto dospel k záveru, ţe ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia faktúrou a prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny u dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku v dôsledku 15 6Sžf/81/2013 skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Ak tieto skutočnosti budú uplatnené proti daňovému subjektu účasť na dokazovaní mu musí byť umoţnená. Je nevyhnutné rozlišovať okruh dôkazov, ktoré daňový subjekt štandardne uchováva o existencii zdaniteľného plnenia od následného forenzného dokazovania. V danom prípade správca dane pričítal ţalobcovi ako daňovému subjektu existenciu dôkaznej núdze ohľadne skutočností, ktoré netvorili jeho dôkazné bremeno. Vychádzajúc z dôvodov uvedených vyššie odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu

§ 250ja ods.3 veta prvá O.s.p.

zmenil tak, ak je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol

§ 246cods.

1, prvá veta O.s.p. v spojení s § 224 ods. l, 2 O.s.p. a § 250k ods. l veta prvá O.s.p. tak, ţe ţalobcovi, ktorý mal úspech v konaní priznal náhradu trov konania. Priznané trovy konania pozostávajú z náhrady súdneho poplatku z podanej ţaloby 66 eur, z náhrady súdneho poplatku z odvolania 66 eur a trov právneho zastúpenia ţalobcu advokátkou JUDr. Vierou Balogovou v sume 94,36 eur (2x39,55 + 2x7,63) vyplývajúcich zo spisu v zmysle § 246c ods.1, prvá veta O.s.p. v spojení s § 151 ods. 2 O.s.p.. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 18. júna 2014 JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Ing. Dagmar Lojová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.